Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/14/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr. Petra Reváka a JUDr. Jaroslava Bugeľa na verejnom zasadnutí konanom 16. septembra 2014 v Prešove takto

rozhodol:

Podľa na podklade odvolania obž. E. U. zrušuje rozsudok Okresného súdu Svidník z 9. januára 2013, sp. zn. v celom rozsahu.

Na základe

obž. E. U., nar. XX. W. XXXX v R., bytom E., L. XXX/X, živnostníka,

uznáva vinným, že

dňa 21. októbra 2008 v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. v právnej veci navrhovateľa G. D. o zaplatenie 100.000,- Sk aj s príslušenstvom ako odporca vedome predložil súdu ako listinný dôkaz dodatočne vyhotovený príjmový pokladničný doklad neuvedeného čísla znejúci na subjekt NICK-finance ZÁLOŽŇA, Košice, Moyzesova 46, ako aj dodatočne vyhotovený výdavkový pokladničný doklad neuvedeného čísla znejúci na jeho meno a priezvisko tak, aby tieto doklady preukazovali v nadväznosti na ďalšie predložené doklady spätne ku dňu 26. februára 1997 fiktívnu skutočnosť, že k tomuto dňu mal v plnom rozsahu aj s úrokmi splatenú svoju pôžičku v celkovej sume vo výške 105.000,- Sk tak, ako mu to vyplývalo zo zmluvy o pôžičke zo dňa 5. augusta 1996 uzatvorenej medzi ním ako dlžníkom a jeho veriteľom NICK-finance ZÁLOŽŇA, Košice, Moyzesova 46,

teda

v konaní pred súdom predložil dôkaz, o ktorom vedel, že je sfalšovaný, na účel použiť ho ako pravý,

čím spáchal

zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Tr. zákona,

za to mu ukladá

podľa § 344 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 3 Tr. zákona prihliadajúc na § 36 písm. j) Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú do na 2 a 1 (dva a pol) roka.

odôvodnenie:

Okresný súd Svidník rozsudkom z 9. januára 2013, sp. zn. , uznal obž. E. U. vinným, podľa zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom 9. januára 2013, zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že dňa 21. októbra 2008 v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde vo Svidníku pod č. k. v právnej veci navrhovateľa G. D. o zaplatenie 100.000,- Sk aj s príslušenstvom ako odporca vedome predložil súdu ako listinný dôkaz dodatočne vyhotovený príjmový pokladničný doklad neuvedeného čísla znejúci na subjekt NICK- finance ZÁLOŽŇA, Košice, Moyzesova 46, ako aj dodatočne vyhotovený výdavkový pokladničný doklad neuvedeného čísla znejúci na jeho meno a priezvisko, ktoré mali vyhotoviť v jeho prítomnosti jemu neznáme osoby tak, aby tieto doklady preukazovali v nadväznosti na ďalšie predložené doklady spätne ku dňu 26. februára 1997 fiktívnu skutočnosť, že k tomuto dňu mal v plnom rozsahu aj s úrokmi splatenú svoju pôžičku v celkovej sume vo výške 105.000,- Sk tak, ako mu to vyplývalo zo zmluvy o pôžičke zo dňa 5. augusta 1996 uzatvorenej medzi ním ako dlžníkom a jeho veriteľom NICK-finance ZÁLOŽŇA, Košice, Moyzesova 46.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 344 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j) Tr. zákona a § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní osemnásť mesiacov, výkon ktorého podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu, ktorú podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil na dva a pol roka.

Proti tomuto rozsudku, ktorý bol jednotlivým stranám trestného konania oprávneným podať proti nemu odvolanie oznámený 9. januára 2013 vyhlásením v ich prítomnosti, podal obž. E. U. 23. januára 2013 odvolanie tvrdiac, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, nie je trestným činom a nemohol sa ho dopustiť.

V dodatočne, prostredníctvom obhajcu predložených dôvodoch namieta, že okresný súd nevykonal ním navrhované kontrolné znalecké dokazovanie, ktorým by sa absolútne vylúčilo alebo preukázalo, kto vypĺňal a podpísal príjmový a výdavkový doklad na sumu 105.000,- Sk s dátumom 26. februára 1997. Poukazuje pritom na to, že kým obžaloba mu kládla za vinu, že predmetné účtovné doklady sfalšoval a vedome predložil ako pravé, okresný súd ho bez bližšieho uznal vinným len z toho, že vedome predložil súdu sfalšované doklady. Vyslovil pritom názor, že zistenie o dodatočnom vyhotovení príjmového a výdavkového dokladu s jeho vedomím neznámymi osobami, ktoré by fiktívne preukázali splatenie pôžičky a úrokov z pôžičky, nie je a nemôže byť základom pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu marenia spravodlivosti, pretože okrem jeho tvrdenia neexistuje priamy dôkaz, ktorý by potvrdil jeho výpoveď tak, ako je okresným súdom uvedené cez nepriame dôkazy, najmä či zaplatil alebo nezaplatil veriteľovi sumu 105.000,- Sk. Odvolateľ má za to, že súd prvého stupňa pri vykonávaní a neskôr hodnotení dôkazov pochybil, ak pri ustálení skutkového stavu vzal za základ rozhodnutia nevyvrátiteľnú právnu domnienku opretú o nepriame dôkazy svedčiace, že v žiadnom prípade ani neskôr nemohol vrátiť požičanú sumu svojmu veriteľovi, pretože to nikto z vypočutých svedkov nepotvrdil ani nevyvrátil. Ďalej nesúhlasí s tým, že svojim konaním porušil záujem spoločnosti na spravodlivom rozhodnutí súdu, keďže súd konanie zastavil potom, čo poškodený zobral žalobu v konaní vedenom pod sp. zn. späť. Zdôraznil pritom, že žalobcu nikto nenútil vziať žalobu späť. Pokiaľ ide o výpovede svedkýň Ing. F. E. a B. U., vytýka okresnému súdu, že sa v odôvodnení rozsudku nezmienil o tom, že v čase, kedy vracal sumu 105.000,- Sk, tieto mal k dispozícii zo svojho podnikania a firme NICK-finance ZÁLOŽŇA ich vrátil. Napokon poukazuje na to, že ak príjmový a výdavkový doklad sám nesfalšoval a okresný súd odmietol vykonať navrhované kontrolné znalecké dokazovanie z grafológie, mal vychádzať zo zásady in dubio pro reo.

V podstate z týchto dôvodov obž. E. U. navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na nového konanie a rozhodnutie alebo ho spod obžaloby oslobodiť.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal na podklade uvedeného odvolania, ktoré bolo podané oprávnenou osobou včas, v súlade s zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Po takto vykonanom prieskume a po doplnení konania dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o odvolaní rozhodnúť, zistil, že podané odvolanie je sčasti dôvodné, avšak z iných, než namietaných dôvodov.

V prvom rade treba k veci uviesť, že konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku netrpí takými podstatnými chybami, ktoré by bez ďalšieho odôvodňovali jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd pritom vykonal dokazovanie v zásade v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie (až na nižšie uvedenú výnimku) a na jeho základe dospel v podstate k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku tiež náležite odôvodnil.

Nad rámec dôvodov napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné k veci najprv uviesť, že aj keby bola pravdivou verzia skutkového deja prednesená obžalovaným (čomu ani krajský súd, ako bude rozvedené nižšie, neverí) a síce, že pokladničné doklady, ktoré predložil v civilnom konaní, boli pravdivé, pretože peniaze spoločnosti Nick Finance ZÁLOŽŇA Košice vrátil v roku 2002, pričom dátum vrátenia peňazí 26. februára 1997 navrhli ľudia z firmy, ktorí príjmový pokladničný doklad pred ním v aute vypísali (č. l. 96), bolo by jeho konanie trestné.

Ak by totiž obžalovaný uhradil 105.000,- Sk (z toho 100.000,- Sk ako istinu a 5.000,- Sk ako úroky) až v roku 2002, nedošlo by k zániku jeho záväzku riadnym a včasným splnením dlhu, pretože podľa čl. III zmluvy o pôžičke (č. l. 53 a 54) a čl. V súvisiacej záložnej zmluvy (č. l. 56 a 57) sa obžalovaný zaviazal vrátiť pôžičku 100.000,- Sk do 2. septembra 1996 a to s 10% úrokom z predmetu pôžičky s tým, že dobu splatenia mohol pred jej uplynutím predĺžiť zaplatením 10% úroku. Pritom pre prípad, že do určeného termínu pohľadávku s príslušenstvom nevyrovná alebo zmluvu neobnoví, bolo dohodnuté zvýšenie úroku o 5% týždenne v rámci ďalších štyroch kalendárnych týždňov a po tomto období o 0,9% denne až do realizácie predaja založenej hnuteľnej veci.

Pokiaľ teda obžalovaný v rámci občianskeho súdneho konania predložil súdu antedatované pokladničné doklady tvrdiac, že jeho záväzok zanikol, pretože svoj dlh riadne a včas 26. februára 1997 splnil, čo nebola pravda, pretože sumu 105.000,- Sk mal podľa jeho vlastných slov vrátiť až v roku 2002, predložil v konaní pred súdom dôkaz, o ktorom vedel, že je sfalšovaný (antedatovaný), na účel použiť ho ako pravý, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. K dokonaniu tohto trestného činu pritom dochádza už predložením sfalšovaného alebo pozmeneného dôkazu v konaní pred súdom a z pohľadu vyvodenia trestnej zodpovednosti nie je podstatné, ako takýto dôkaz súd následne vyhodnotí a ani to, že protistrana v omyle vyvolanom takýmto nepravým dôkazom vezme svoj návrh na začatie konania späť, v dôsledku čoho súd konanie zastaví.

Preto aj pri akceptovaní obhajoby obžalovaného nemožno prisvedčiť jeho námietke, že skutok kladený mu za vinu nie je trestným činom.

Navyše, ako už bolo naznačené vyššie, ani odvolací súd neuveril tvrdeniu obžalovaného, že 105.000,- Sk vrátil v roku 2002 zamestnancom veriteľa, a rovnako ako súd prvého stupňa je presvedčený, že k vyplateniu uvedenej sumy vôbec nedošlo. V tejto súvislosti krajský súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvého stupňa správne a výstižne poukázal na celý rad rozporov vo výpovediach obžalovaného, ktoré zásadným spôsobom spochybňujú pravdivosť jeho tvrdení. Okresný súd však pritom sčasti vychádzal z dôkazov, ktoré neboli pred ním vykonané. Konkrétne ide o výpovede obžalovaného z prípravného konania, zápisnice o ktorých neboli na hlavných pojednávaniach prečítané. Odvolací súd túto chybu konania napravil tým, že obžalovaného vypočul, prečítal zápisnice o jeho skorších výsluchoch a upozornil ho na rozpory v jeho výpovediach (v podstate tak ako sú tieto konštatované v dôvodoch napadnutého rozsudku), pričom obžalovaný ich príčiny ani pred krajským súdom presvedčivo nevysvetlil.

Okrem toho považuje odvolací súd za potrebné osobitne poukázať na to, že obžalovaný v rámci civilného konania pôvodne tvrdil, že pohľadávka žalobcu je premlčaná (čo nemá logiku, pokiaľ by svoj dlh skutočne splnil) a až následne prišiel s tvrdením, že dlh zanikol jeho splnením 26. februára 1997 a na podporu tohto svojho tvrdenia predložil súdu príjmové pokladničné doklady. Uvedené aj podľa názoru krajského súdu nasvedčuje tomu, že k vyhotoveniu predmetných pokladničných dokladov došlo až po 11. septembri 2008, kedy sa obžalovaný v rámci prebiehajúceho civilného sporu k veci prvýkrát vyjadril. Neobstojí pritom jeho obhajoba, že v čase prvotnej komunikácie s právnym zástupcom v civilnej veci nemal predmetné pokladničné doklady k dispozícii, tieto boli u Ing. F. E. a v rámci dokazovania v civilnej veci ich predložil potom, čo mu ich táto odovzdala, keďže menovaná síce potvrdila, že doklady mala u seba, no tieto asi tri roky pred výsluchom 7. apríla 2010, t. j. v roku 2007, keď prerábala byt, odovzdala obžalovanému.

Pokiaľ ide o svedkov N. L. a Ing. C. A., odhliadnuc od toho, že títo neboli pri údajnom vrátení peňazí v roku 2002, hodnovernosť ich výpovedí spochybňuje aj to, že kým svedkyňa N. L. pred okresným súdom uviedla, že o predmetnej pôžičke sa pred výsluchom rozprávala nielen s obžalovaným, ale aj s Ing. C. A., ktorému tiež ukázala fotokópie dokladov predložených obžalovaným, svedok Ing. C. A. poprel, aby sa pred výsluchom o veci s niekým rozprával.

Napokon výsledkom vykonaného dokazovania zodpovedá aj záver okresného súdu, že nebolo dokázané, aby sporné pokladničné doklady vyhotovil v presne nezistenom čase po 1. júli 2001 práve obžalovaný. Súd prvého stupňa preto správne toto nepreukázané tvrdenie obžaloby z popisu skutku v napadnutom rozsudku vypustil. Táto zmena pritom nemala žiaden vplyv ani na zachovanie totožnosti skutku a ani na jeho právne posúdenie podľa § 344 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, keďže, ako vyplýva z už uvedených dôvodov, bolo spoľahlivo preukázané, že odvolateľ predložil v konaní pred súdom pokladničné doklady, o ktorých vedel, že boli antedatované (okrem iného boli vyhotovené na tlačive vyrábanom až po 1. júli 2001), a teda vedel, že boli sfalšované. Pritom cieľom tohto jeho konania bolo použiť ich ako pravé a preukázať jeho nepravdivé tvrdenie, že dlh splnil 26. februára 1997. Za takejto situácie akékoľvek ďalšie dokazovanie smerujúce k zisteniu, kto nepravdivé pokladničné doklady vyhotovil, ktorého sa odvolateľ domáha, by bolo nadbytočné, pretože z pohľadu správnych skutkových a právnych záverov, ku ktorým okresný súd dospel, nie je toto zistenie podstatné.

Okresný súd však pri vyhlásení rozsudku zjavne omylom prevzal pôvodnú právnu kvalifikáciu konania obžalovaného ako zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona.

Len z tohto dôvodu zrušil krajský súd napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol tak, že obž. E. U. uznal vinným zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a to v podstate na tom istom skutkovom základe, ako súd prvého stupňa. Oproti okresnému súdu ale vypustil zo skutkovej vety tvrdenie, že sporné pokladničné doklady mali vyhotoviť v prítomnosti obžalovaného jemu neznáme osoby, jednak preto, že toto nemá z pohľadu ustálenej právnej kvalifikácie význam a tiež preto, že podľa jeho názoru toto nebolo spoľahlivo preukázané.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, ktorému ale odvolateľ nevytýka žiadne konkrétne chyby, tento považuje krajský súd za zákonný a odôvodnený, a preto ho bez zmeny zopakoval aj vo svojom rozhodnutí. V podrobnostiach pritom odkazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa plne stotožnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.