Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-196-2013.pdf
PDF · 100.33 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/196/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci navrhovateľa: Národná diaľničná spoločnosť a.s., Mlynské nivy 45, 821 09 Bratislava, proti odporcom: 1./ X.. H. N.Á., A. R. X/A, XXX XX Bratislava, štátny občan SR, práv. zast.: JUDr. Peter Fratrič, advokát so sídlom v Bratislave, 2./ KOOPERATIVA, poisťovňa, a.s, Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 234,60 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca 2./ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 220,20 Eur a náhradu trov konania 16,50 Eur, na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, C.: XXXXXXXXXX, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd vo zvyšnej časti žalobu vo vzťahu k odporcovi 2./ z a m i e t a.
Súd žalobu vo vzťahu k odporkyni 1./ z a m i e t a.
Odporca 2./ je povinný z a p l a t i ť odporkyni 1./ náhradu trov konania 88,40 Eur, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žalobou zo dňa 05.09.2013, doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.09.2013, sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom 1./, 2./ povinnosť zaplatiť 234,60 Eur s príslušenstvom, a to titulom náhrady nákladov z poistnej udalosti.
Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tvrdením, podľa ktorého sa dňa 13.09.2011 stala dopravná nehoda, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu nosičov dopravného značenia IS1a, a teda k vzniku škody na majetku navrhovateľa v sume 2 410,58 Eur.
Poistnú udalosť likvidoval odporca 2./ a to z dôvodu povinného zmluvného poistenia, ktoré mal odporca 1./ uzavreté s odporcom 2./. Odporca 2./ v oznámení o poistnom plnení zo dňa 08.11.2011 v rámci výpočtu plnenia odpočítal od náhrady škody 2 410,58 Eur zhodnotenie (amortizáciu) v zmysle § 442 a 443 OZ, v sume 234,60 Eur a neuznal položku - pracovný výkon pasívny, ohodnotenú v sume 377,32 Eur. Na základe uvedeného odporca 2./ uhradil navrhovateľovi časť náhrady škody v sume 1 798,66 Eur. Navrhovateľ s uvedeným postupom odporcu 2./ nesúhlasil, a to pokiaľ ide o odpočítanie sumy 234,60 Eur, ktorú odporca 2./ zadefinoval ako zhodnotenie (amortizácia).
II.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu odporkyne 1./, odporcu 2./ a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, pričom zistil nasledujúce skutočnosti:
Z oznámenia o poistnom plnení (č.l. 7) vyplýva, že dňa 10.11.2011 bola zo strany odporcu 2./ priznaná navrhovateľovi suma vo výške 1 798,66 Eur.
Z vyjadrenia odporcu 2./ zo dňa 21.11.2013 (č.l. 27-29) vyplýva, že odporca 2./ priznal navrhovateľovi poistné plnenie v sume 1 798,66 Eur. V rámci výpočtu poistného plnenia odporca 2./ vychádzal z uplatnenej škody 2 410,58 Eur, od ktorej si odporca 2./ odpočítal amortizáciu v sume 234,60 Eur, a položku - pracovný výkon pasívny, ohodnotenú v sume 377,32 Eur. Podľa ustanovenia § 442 a 443 OZ, ak sa jedná o škodu na veciach, uhrádza sa skutočná škoda, pri určení ktorej sa vychádza z ceny veci v čase, keď bola poškodená. Pri určení ceny sa vychádza z cenového predpisu, prípadne z ceny nadobúdacej s prihliadnutím na jej pokles vyplývajúci z jej veku, amortizácie, zmeny funkčnosti a podobne, ako aj s prihliadnutím na jej prípadný vzrast, ktorý nastal následkom zhodnotenia veci.
Z oznámenia o poistnom plnení (č.l. 35-36) vyplýva, že dňa 10.11.2011 bola zo strany odporcu 2./ priznaná navrhovateľovi suma vo výške 1 798,66 Eur. Odporca 2./ si v rámci výpočtu plnenia odpočítal od náhrady škody 2 410,58 Eur zhodnotenie (amortizáciu) v zmysle § 442 a 443 OZ, v sume 234,60 Eur a neuznal položku - pracovný výkon pasívny, ohodnotenú v sume 377,32 Eur.
Z vyjadrenia odporkyne 1./ zo dňa 28.11.2013 (č.l. 37-38) vyplýva nesúhlas so žalobným návrhom voči jej osobe, nakoľko bola riadne poistená v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. Vzniknutá škoda mala byť v plnej výške uhradená odporcom 2./ z titulu existujúceho zákonného poistenia. Spor o výšku škody v zásade nie je sporom, ktorý môže odporca 1./ ovplyvniť.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 27.01.2014 (č.l. 43-48) uviedol, že za kovový odpad z predmetnej škodovej udalosti získal príjem v celkovej výške 14,40 Eur (č.l. 48).
Odporca 2./ na pojednávaní dňa 16.09.2014 uviedol, aby súd v prípade úspechu navrhovateľa zohľadnil výšku šrotovného, ktoré navrhovateľ získal odpredajom poškodeného dopravného značenia (t.j. 14,- Eur), resp. aby v prípade úspechu navrhovateľa neuložil odporcovi 2./ povinnosť na úhradu trov konania odporcovi 1./ a to z dôvodu, že okruh účastníkov v tomto konaní určoval navrhovateľ a teda odporca 2./ nenesie zodpovednosť za účasť odporkyne 1./ v tomto konaní.
III.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Pojem škody nie je zákonom definovaný. Pod škodou možno chápať nedobrovoľnú ujmu na majetku poškodeného, pričom možno rozlišovať medzi materiálnou škodou (objektívne zistiteľné zníženie majetku poškodeného) a nemajetkovou ujmou (ujma spočívajúca napr. v bolestiach, duševnej alebo citovej ujme a znížení dôstojnosti človeka).
V súkromnom práve platí princíp úplnej náhrady škody (restitutio in integrum). Napriek tomu majetok poškodeného nemožno takmer nikdy uviesť do pôvodného stavu (do stavu pred vznikom škody), poškodenému sa má vykompenzovať majetková strata do tej miery, aby sa eliminovali všetky negatívne dôsledky spôsobené vznikom škody.
Škodu v zmysle ustanovenia § 442 OZ možno vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá: a) nastala v majetkovej sfére poškodeného,
b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a
c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, najmä peňažného.
Škodou je každá majetková ujma, ku ktorej došlo nedovoleným alebo protiprávnym konaním iného subjektu, za čo tento subjekt zodpovedá. Obsahom pojmu majetková škoda, tak ako ju jednotne zadefinovala judikatúra (R 55/1971), je zmenšenie majetku poškodeného. Ďalej musí byť škoda reálna,
t. j. musí existovať v čase, keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody, pretože len tvrdenie, že škoda vznikne v budúcnosti, nie je postačujúce. Škoda je reálna aj vtedy, keď nie je premlčaná (pozri § 106 OZ).
Pod pojem škody možno zaradiť akúkoľvek majetkovú ujmu, ktorá je vnímateľná zmyslami (napr. poškodenie, zničenie alebo odcudzenie cudzej veci), ale aj inú ujmu, ktorú možno objektívne zistiť (napr. vyčísliť). V zásade možno rozlišovať medzi škodou, ktorá sa prejavuje vo forme zníženia aktív poškodeného (zničenie veci) alebo vo zvýšení jeho pasív (vynaloženie nákladov na odstránenie následkov škody).
Zákon taktiež nedefinuje pojem "skutočná škoda" (damnum emergens), pričom zákonodarca ponecháva vymedzenie tohto pojmu právnej vede a súdnej praxi. Skutočnú škodu možno vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, strate, zmenšení, znížení či inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného (jeho vecí či jeho iných práv, ako aj hodnôt oceniteľných peniazmi, ako sú pohľadávky, duševné vlastníctvo) a ktorá predstavuje majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Judikatúra vymedzuje skutočnú škodu ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (R 55/1971, s. 151).
Doktrína si túto súdnou praxou vytvorenú definíciu vysvetľuje ako rozdiel v hodnote majetku poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku, pričom výška škody je daná rozdielom v hodnote majetku, ktorú treba nahradiť peňažným plnením alebo uvedením veci do pôvodného stavu.
Podľa judikatúry všeobecných súdov (R 55/1971, R 25/1990), ale i názoru Ústavného súdu ČR (Nález ÚS ČR z 20. 11. 2000, sp. zn. IV. ÚS 548/99) škodu predstavujú nielen majetkové hodnoty, ktoré už boli, resp. majú byť poškodeným vynaložené, ale aj tie, ktoré by bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Pri zisťovaní existencie škody a vyčíslení jej výšky sa vychádza z majetkového stavu, ktorý je tvorený predovšetkým súhrnom aktív ako hmotných predmetov (vecí) určitej hodnoty, ktorá sa dá vyjadriť v peniazoch a iných hodnôt alebo práv, ktoré sú oceniteľné peniazmi, napr. pohľadávky alebo práva duševného vlastníctva. Naopak pasíva (záväzky) sa od celkovej hodnoty majetku odpočítavajú, majú teda negatívnu hodnotu. Na základe uvedeného k zmenšeniu majetkového stavu dochádza tým, že sa zmenší hodnota aktív, resp. sa zvýši hodnota pasív tak, že celkové vyjadrenie majetku poškodeného v peniazoch sa oproti predošlému stavu zníži. Na základe uvedeného nemožno za skutočnú škodu považovať iba prípady, keď dôjde k zmenšeniu (úbytku) majetku poškodeného, ktorý spravidla pozostáva z vecí, práv alebo hodnôt, ktoré spolu majú určitú hodnotu trhovú, účtovnú i hodnotu pre jednotlivca samého. Skutočnú škodu môže predstavovať i zväčšenie pasív poškodeného, ktoré musí poškodený strpieť v dôsledku protiprávneho konania škodcu (napr. ak sa poškodený v dôsledku protiprávneho konania škodcu dostane do omeškania s plnením svojej povinnosti na základe osobitnej zmluvy, je povinný uhradiť zmluvnú pokutu, ak bola dojednaná, pričom táto zmluvná pokuta predstavuje pre poškodeného dlh, ktorý musí splniť pod hrozbou právnych sankcií a ktorý by inak nenastal, ak by škodca nespôsobil omeškanie poškodeného).
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).
IV.
V konaní navrhovateľ preukázal vznik škody v sume 2 410,58 Eur. Navrhovateľ taktiež preukázal, že odporca 2./, po odpočítaní položky - pracovný výkon pasívny, ohodnotenú v sume 377,32 Eur a po odpočítaní zhodnotenia (amortizácie) v sume 234,60 Eur, poskytol navrhovateľovi poistné plnenie v sume 1 798,66 Eur. Je nesporným, že škodu predstavujú náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby boli odstránené následky poškodenia veci, teda uvedenie veci do predošlého stavu. V ideálom stave by tomu došlo tak, že jeden diel veci by sa vymenil presne za rovnaký nepoškodený diel. Pokiaľ sa však jedná o takú zložitú vec, akou je dopravné značenie IS1a, ktoré je navyše používané, zväčša takto opísaný ideálny stav nie je možný.
Zhodnotenie poškodenej veci opravou sa ľudovo nazýva amortizácia. Ide však o obsahovo dva odlišné pojmy. Amortizácia predstavuje postupné znižovanie hodnoty poškodenej veci na základe jej veku (a v prípade motorového vozidla aj počtu odjazdených kilometrov). Výpočet amortizácie však tvorí iba časť výpočtu zhodnotenia poškodenej veci opravou, ktorý môže korigovať vyčíslenú amortizáciu. Až toto zhodnotenie, možno odpočítať z poistného plnenia.
Pokiaľ ide o odporcom 2./ uplatnenú ,,amortizáciu" v sume 234,60 Eur, podľa názoru súdu, takýto postup zo strany odporcu 2./ pri výpočte poistného plnenia neprichádzal do úvahy a to z nasledujúcich dôvodov:
1. odporca 2./ vôbec neuviedol, akým spôsobom došiel k vypočítanej sume, ktorá by mala zhodnotiť opravenú vec, podľa akého vzorca, a neuviedol ani odkaz na zákonné ustanovenia, či všeobecné obchodné podmienky, ktoré ho k takémuto postupu oprávňujú,
2. odporca 2./ vykonal odpočet žalovanej sumy na základe ľudového pojmu tzv. amortizácie, ktorý nemá oporu v zákonných ustanoveniach o náhrade škody (§ 420 a nasl. OZ, resp. zákon o povinnom zmluvnom poistení). Teda ak sa odporca 2./ odhodlal k odpočítaniu sumy, o ktorú sa zhodnotila poškodená vec, mal používať presné zákonné definície s odkazom na konkrétne ustanovenia právnych predpisov, alebo zmlúv a to tak, aby tento odpočet bol transparentný, zrozumiteľný a preskúmateľný aj pre bežného poisteného laika,
3. odpočítanie sumy, o ktorú sa zhodnotila poškodená vec, je dôvodné len tam, kde následkom opravy dochádza k výraznému zhodnoteniu poškodenej veci a to tak, že poškodený by sa napriek zavineniu inou osobou, neodôvodnene obohatil v takom rozsahu, že to nie je možné spoločensky akceptovať,
Súd preto pri zisťovaní opodstatnenosti nároku navrhovateľa vzal do úvahy tieto skutočnosti: a) navrhovateľovi vznikli náklady na opravu v sume 2 410,58 Eur, b) navrhovateľovi bolo priznané poistné plnenie v sume 1 798,66 Eur, c) navrhovateľ získal za predaj kovového odpadu z predmetnej škodovej udalosti príjem v celkovej výške 14,40 Eur, d) navrhovateľ nesporoval odpočet sumy 377,32 Eur, spočívajúcu v položke - pracovný výkon pasívny.
Rozdiel medzi nákladmi na opravu poškodeného značenia (2 410,58 Eur bez DPH) a vyplatením plnením z poistenia (1 798,66 Eur), tak predstavoval sumu 611,92 Eur. Po odpočítaní sumy 377,32 Eur, spočívajúcu v položke - pracovný výkon pasívny (ktorú navrhovateľ nesporoval), bolo súdom zistené, že odporca 2./ mal navrhovateľovi doplatiť poistné plnenie v sume 234,60 Eur. Súd však zohľadnil, že navrhovateľ získal z predaja kovového odpadu z predmetnej škodovej udalosti príjem v celkovej výške 14,40 Eur, preto súd v časti žalobného návrhu 220,20 Eur vyhovel, pričom vo zvyšnej časti (t.j. v časti nároku o doplatenie sumy 14,40 Eur) ju ako nedôvodnú zamietol.
Pokiaľ ide o postavenie odporkyne 1./ v tomto konaní, súd rešpektuje právo navrhovateľa uplatniť svoj nárok na zaplatenie voči subjektu, ktorý mu spôsobil vznik škody (odporca 1./). Nakoľko odporkyňa 1./ mala v čase vzniku škody uzavreté povinné zmluvné poistenie s odporcom 2./, pričom odporca 2./ neuspokojil navrhovateľa v celom rozsahu, bolo vecou navrhovateľa, ako si z opatrnosti upraví celkový okruh účastníkov konania na strane odporcu. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa 1./ preukázala, že nemohla ovplyvniť výšku poskytnutého poistného plnenia zo strany odporcu 2./ navrhovateľovi, súd žalobu voči odporkyni 1./ ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Navrhovateľ si spolu s dlžnou sumou uplatnil aj úrok z omeškania. Nakoľko sa navrhovateľovi nepodarilo bez pochybností súdu preukázať, kedy nastala splatnosť jeho pohľadávky a v akej výške, súd žalobu v časti priznania úroku z omeškania z dlžnej sumy zamietol.
V.
Súd, pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov, postupoval v zmysle § 142 ods. 1, ods. 3 Obč. súd. por., pričom navrhovateľovi a odporkyni 1./, priznal náhradu trov konania, potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi 2./, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 16,50 Eur (č.l. 21 rubová strana).
Súd priznal odporkyni 1./ náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., za nasledujúce úkony právnej pomoci:
1. prevzatie a príprava zastúpenia ....................................... 21,58 Eur + 7,81 Eur
2. písomné podanie žaloby .................................................. 21,58 Eur + 7,81 Eur
3. účasť na pojednávaní dňa 16.09.2014 ............................. 21,58 Eur + 8,04 Eur
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Spolu ................................................................................................................. 88,40 Eur
Pokiaľ ide o námietku odporcu 2./, aby v prípade úspechu navrhovateľa, nebol zaviazaný na úhradu trov konania odporkyni 1./, súd k tomu uvádza nasledovné: V zmysle § 18 prvej vety O.s.p. účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. V zmysle § 24 prvej vety O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, pričom v zmysle § 25 O.s.p., ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. V zmysel § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd dáva do pozornosti odporcu 2./, že v tomto konaní mal úspech nielen navrhovateľ, ale aj odporkyňa 1./, preto odporca 2./ je povinný nahradiť trovy konania nielen navrhovateľovi, ale aj odporkyni 1./ a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.