Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-202-2012.pdf
PDF · 67.24 KB
Case nature
Subarea
10Co/202/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, zast. splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovaným: 1/ N. Q., nar. X. Z. XXXX, bytom D. XXX a 2/ W. W., nar. XX. Q. XXXX, bytom tamtiež, o 1.394,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 28. apríla 2011 č. k. 6C/7/2010-55 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Žiadna z účastníčok nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napádaným rozsudkom (vydaným inak v čase, v ktorom ešte žalobkyňou bola obchodná spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Bratislava, Mlynské nivy 44/a a žalovaným G. Q., nar. XX. T. XXXX, bytom D. XXX) súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 97,28 eur do 3 dní, vo zvyšku žalobu zamietol a vyslovil tiež, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti takémuto rozsudku len čo do zamietnutia žaloby podala včas odvolanie ešte pôvodná žalobkyňa s návrhom na zmenu rozsudku vyhovením žalobe aj tam, kde tak odmietol urobiť súd prvého stupňa. Následne došlo v nadväznosti na postúpení pohľadávky (tvoriacej predmet konania) k pripusteniu zmeny v osobe žalobkyne tak, že súd prvého stupňa pripustil, aby do konania namiesto pôvodnej žalobkyne vstúpila obchodná spoločnosť označená aj v úvodnej časti tohto uznesenia odvolacieho súdu (stalo sa tak na základe uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda z 8. októbra 2012 č. k. 6C/7/2010-84, správne inak „-81“), ešte neskôr k úmrtiu žalovaného (13. mája 2013) a v ďalšom čase k skončeniu konania o dedičstve po ňom (uznesením Okresného súdu Dunajská Streda z 20. novembra 2013 sp. zn. 5D/75/2013, Dnot 125/2013, z ktorého vyplýva, že dedičkami žalovaného sú jeho pozostalá manželka a dcéra, z takéhoto titulu vstupujúce i do konania v prejednávanej veci a preto taktiež už označené ako žalované v úvodnej časti tohto uznesenia odvolacieho súdu) a napokon podaním 9. septembra 2014, označeným za „vyjadrenie k výzve“, reagujúcim na výzvu odvolacieho súdu z 5. augusta 2014 a došlým tomuto (Krajskému súdu v Trnave) dnešný deň žalobkyňa oznámila, že na odvolaní podanom jej právnou predchodkyňou už netrvá.
Podľa § 207 ods. 2 vety prvej O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť; podľa odseku 3 toho istého paragrafu ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví a podľa § 41 ods. 2 O. s. p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
Ak teda žalobkyňa (vystupujúca v procesnom postavení odvolateľky) odvolaciemu súdu na základe jeho požiadavky oznámila svoj nezáujem pokračovať v odvolacom konaní začatom ešte právnou predchodkyňou takejto účastníčky, šlo tu mimo akúkoľvek pochybnosť o späťvzatie odvolania (bez ohľadu na označenie podania iným spôsobom a rovnako i bez ohľadu na nepoužitie výslovnej formulácie o tom že sa tu odvolanie berie späť). Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než po prejednaní veci bez pojednávania (podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže tu takto už nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) odvolacie konanie zastaviť.
Tým zároveň podľa § 222 ods. 1 O. s. p. právoplatnosť rozsudku (ako celku) nastala, ako keby k podaniu odvolania ani nedošlo.
Rozhodnuté potom muselo byť aj o trovách takto skončeného odvolacieho konania a to podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. spôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto uznesenia (odvolacieho súdu). Odvolacie konanie totiž skončilo zastavením a takýto výsledok síce späťvzatím odvolania bez tvrdenia i preukázania dôvodu pre takýto postup na strane žalovaných zavinila žalobkyňa, žiadnej zo žalovaných ale v tomto štádiu konania (v odvolacom konaní) preukázateľne žiadne trovy nevznikli a aj keby mal platiť opak (zo spisu sa nepodávajúci), žiadna z nich nepodala návrh na priznanie jej náhrady. Keďže ale návrh, o ktorom je tu reč, predstavuje nutnú procesnú podmienku, bez ktorej súd nie je povinný účastníka (inak oprávneného na náhradu) vyzývať ani na vyčíslenie trov v súvislosti so zámerom rozhodnúť rozhodnutím, ktoré sa nevyhlasuje (tu por. i ust. § 151 ods. 1 vety prvej O. s. p. a odsek 4 rovnakého paragrafu i zákona), nebol dôvod na použitie ust. § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p. (výnimky z pravidla vyjadrenej tak, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy), ale naopak na uplatnenie pravidla (tohto sformulovaného v už vyššie spomínanom ustanovení § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov /tu žiadna z účastníčok konania, dokončovaného za účasti právnickej osoby s právnou formou ženského rodu a dvoch fyzických osôb ženského pohlavia/ nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené).
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.