Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Tos-10-2023.pdf
PDF · 78.28 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/10/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní o žiadosti odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 28.10.2022 č. k. 35PP/9/2022-30, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 07.02.2023 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava napadnutým uznesením podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 3 Trestného zákona návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 42T/18/2020 zo dňa 10.09.2020, právoplatný dňa 31.10.2020, zamietol. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil konštatovaním, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky podmienečného prepustenia v zmysle citovaného ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd po vykonaní dokazovania na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že návrhu odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nemožno vyhovieť. Pokiaľ ide so splnenie formálnej podmienky, táto bola splnená 14.06.2021. Na základe záverov plynúcich z hodnotenia odsúdeného riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody možno konštatovať, že aj prvá materiálna podmienka bola v prípade odsúdeného splnená. Odsúdený bol dňa 04.06.2019 premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou na výkon trestu. Po týždennom pobyte na nástupnom oddiele bol umiestnený na oddiele s diferenciačnou skupinou ,,B“, kde sa nachádza doposiaľ. Od 22.07.2019 do 27.11.2019 bol umiestnený na oddiele špecializovaného zaobchádzania z dôvodu výkonu súdom nariadeného ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou. Správanie a vystupovanie odsúdeného bolo a je v ústave na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje. Doposiaľ bol päťkrát disciplinárne odmenený, naposledy pochvalou za plnenie pracovných povinností. Disciplinárne potrestaný nebol. Počas výkonu trestu je pracovne zaradený. Stanovené ciele v rozšírenom programe zaobchádzania plní. Resocializačná prognóza je menej priaznivá. Na základe uvedených skutočností konštatoval, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporučil jeho podmienečné prepustenie. Okresný súd ďalej konštatoval, že u odsúdeného nie je splnená druhá materiálna podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode, nakoľko z odpisu registra trestov je zrejmé, že odsúdený má šesť záznamov prevažne za majetkovú trestnú činnosť, ale aj násilnú trestnú činnosť. Napriek tomu, že odsúdený v prostredí ústavu na výkon trestu odňatia slobody preukazuje svojím správaním polepšenie, jeho zjavné protiprávne konanie počas pobytu na slobode v čase, kedy sa zjavne výchovný účel alternatívneho trestu, podmienečného trestu odňatia slobody a aj nepodmienečného trestu odňatia slobody minul účinkom, neumožňovali okresnému súdu dospieť k záveru, že od neho možno očakávať vedenie riadneho života v prípad nepodmienečného prepustenia z výkonu trestu. Za takýchto okolnosti preto okresný súd konštatoval, že riziko recidívy u odsúdeného je vysoké, a nie je možné zodpovedne dospieť k záveru, že od odsúdeného možno očakávať, že po podmienečnom prepustení povedie riadny život. Okresný súd preto zastával názor, že úplnú nápravu odsúdeného je možné dosiahnuť len úplným výkonom uloženého trestu odňatia slobody.
Proti uzneseniu okresného súdu podal ihneď do zápisnice na verejnom zasadnutí sťažnosť odsúdený (č. l. 29 spisu), ktorú bližšie písomne odôvodnil (č. l. 38-39 spisu).
V písomne podanej sťažnosti odsúdený uviedol, že je zaujímavé, že súdy sa zaoberajú najmä minulosťou, i keď je to pochopiteľné, lebo predpokladajú, že tak bude žiť ďalej, čo im potvrdzuje aj súdna prax, ale aj samotný fakt, že je tu 90% narkomanov a bohužiaľ nie sú milionári, ani on nie je a musia získavať peniaze inak, väčšinou páchaním trestnej činnosti, lebo keď sú závislí na metamfetamíne a sú týždeň hore, ťažko sa chodí do práce. Poukazuje, že prečo súd neberie do úvahy, ako na neho zapôsobil samotný výkon trestu. Uvádza, že nebude brať drogy, pretože videl tam veľa ľudí, čo za tabletky/drogy by predali vlastnú matku a nemieni tak dopadnúť, pretože drogy vezmú vôľu a ani v 50-tke nie ste pán sám sebe a na drogy sú potrebné peniaze, čo nemá a nemá ani chuť vyhodiť 100 Eur denne do koša. To je fakt, ktorý si uvedomil až vo väzení pri kontakte s 50-ročnými stroskotancami závislými na tabletkách a drogách, ktorí nevedeli rozprávať o ničom inom iba o tom, ako sa tešia až sa sfetujú. Ďalej uvádza, že trestnú činnosť páchal z dôvodu domnienky, že tak rýchlo získa peniaze na drogy. Ale táto domnienka je nesprávna a to najmä z dôvodu, že mesačný plat vo výkone trestu sa pohyboval v rozmedzí 0,30 Eur až horibilných 29 Eur, teda o priemere 15 Eur za mesiac, čo za 30 mesiacov vychádza 450 Eur plus 40 Eur, čo získal trestnou činnosťou, čo je horšie ako južný Sudán, prípadne Severná Kórea alebo Demokratická republika Kongo. Predpokladá, že aj otrok v Rímskej ríše zarobil za 30 mesiacov viac na benefitoch, takže po prehodnotení týchto faktov je jasné, že sa mu páchať trestná činnosť z finančného hľadiska neoplatí, a preto ju ani páchať nebude, lebo v robote mimo ústav zarobí významne viac. Ďalej poukazuje, že do práce chodil 5 dní v týždni a z nejakého nevysvetliteľného dôvodu sa smel sprchovať iba 3-krát za týždeň, a to končil v robote 13:30 hod. a sprchovať sa mohol až o 20:05 hod., čo je podľa jeho názoru absolútne choré. Vzniknutú situáciu, keďže nechcel smrdieť ako tchor, riešil kúpaním sa v umývadle ľadovou vodou, či už bolo leto alebo zima, a to je ďalší dôvod, prečo nebude páchať trestnú činnosť, nehovoriac o tom, že umývadlo je aj s jeho okolím ako vystrihnuté z dokumentu o koncentračnom tábore. Uvádza, že nemieni už takto nikdy žiť, a preto trestnú činnosť páchať nebude. V závere opätovne uvádza, že fetovať nebude, pretože ho to pripraví o celý život, trestnou činnosťou, ktorú páchal, nezarobí nič a nemieni umrieť v tejto diere na chrípku, lebo neexistuje zdravotná starostlivosť, takže nič iné ako viesť riadny život mu nezostáva. To je zmena, ktorú spôsobil výkon trestu. Z týchto dôvodov žiadal Krajský súd v Trnave, aby rozhodol sám a vyhovel jeho žiadosti o podmienečné prepustenie, že spĺňa podmienku, že po prepustení bude viesť riadny život.
Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej sťažnosti, podľa § 192 ods. 1 písmeno a), b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokovej časti napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup okresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie a dospel k záveru, že tento postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zistil všetky rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru, že sťažnosti odsúdeného nie je možné vyhovieť. V napadnutom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku rozviedol všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nebolo možné vyhovieť. Krajský súd sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, je v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Okresný súd správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku ako aj prvú materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie, a zároveň správne a v súlade so zákonom posúdil nesplnenie druhej materiálnej podmienky.
Sťažnostný súd si závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018).
Okresný súd správne a v súlade so zákonom skonštatoval nesplnenie druhej materiálnej podmienky, pretože vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného, ktorý bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť, najmä za majetkovú a násilnú kriminalitu, nemožno konštatovať ojedinelé a výnimočné zlyhanie v jeho správaní. Opakované odsúdenia svedčia o sklonoch odsúdeného páchať trestnú činnosť. Je preto správny postup okresného súdu, ktorý komplexne posudzoval osobnosť odsúdeného, charakter trestnej činnosti aj resocializačnú prognózu odsúdeného. Navyše treba poukázať na resocializačnú prognózu odsúdeného, ktorá je menej priaznivá. K sťažnostným námietkam odsúdeného krajský súd dodáva, že napriek tomu, že odsúdený v prostredí ústavu na výkon trestu odňatia slobody preukazuje svojim správaním polepšenie, jeho zjavné kriminálne sklony počas pobytu na slobode neumožňujú súdu dospieť k záveru, že od neho možno očakávať vedenie riadneho života. Páchanie trestnej činnosti nie je u odsúdeného len jednorazovým vybočením zo spôsobu jeho života, ale ide o osobu, ktorá opakovane pácha trestnú činnosť. Z týchto skutočností vyplývajú vážne a dôvodné pochybnosti o tom, či možno od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby po vykonaní zákonom stanovenej doby, prípadne za dobré správanie vo výkone trestu, bol odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného, jeho doterajšieho života, charakteru a závažnosti spáchanej trestnej činnosti však ani podľa názoru sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t.j. že nebude páchať protispoločenskú činnosť a bude viesť život v súlade so spoločenskými záujmami. Krajský súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že trestná minulosť odsúdeného teda vyvoláva zreteľnú obavu z recidívy jeho protiprávneho správania sa v prípade jeho podmienečného prepustenia. V jeho prípade teda prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. Osoba odsúdeného, ako recidivujúceho páchateľa, nevytvára predpoklady na úvahu, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život.
Krajský súd záverom dodáva, že síce podľa hodnotenia riaditeľa ústavu odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporučil jeho podmienečné prepustenie, avšak považuje za nevyhnutné uviesť, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je v žiadnom prípade viazaný uvádzaným záverom a odporúčaním riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávaných hodnoteniach, pričom len súd je kompetentný posudzovať splnenie zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdenej osoby z výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, preto sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.