Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19CoCsp-41-2022.pdf
PDF · 89.87 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoCsp/41/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobkyne: B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX-X, A. - W. proti žalovanému: Q. R. W., Y.., G. XX XXX XXX, so sídlom P. A. 1, W., zastúpenému: H. D., X. G. XX XXX XXX, so sídlom F. X, W. o určenie bezúročnosti úveru a iné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 9Csp/49/2021-62 zo dňa 21. septembra 2022 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. určil, že úver, poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 4.4.2014 medzi právnym predchodcom žalovaného I. C. M., Y.. a žalobkyňou je bezúročný a bez poplatkov. Vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 678,52 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku III. nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobkyňa a právny predchodca žalovaného uzavreli Zmluvu o poskytnutí pôžičky na bývanie č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola žalobkyni poskytnutá pôžička vo výške 5 000 eur s výškou mesačnej splátky 77,54 eur, ročnou úrokovou sadzbou 14,9 %, RPMN 14,9 %, s termínom konečnej splatnosti 4/2024, celkovou čiastkou 9 304,8 eur, počtom splátok 120, celkovými nákladmi spotrebiteľa 4 304,8 eur. Prílohou zmluvy sú aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, v ktorých je uvedená splatnosť úveru 4/2024, termíny splátok sú uvedené do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Žalobkyňa zaplatila žalovanému spolu 6838,52 eur.
1.2 Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, ods. 2, § 456 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpisu zmluvy s tým, že aj keď bola zmluva označená ako pôžička na bývanie, nejde o žiaden z úverov uvedených v § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ide o spotrebiteľský úver. Podľa súdu prvej inštancie zmluva neobsahuje presný údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože tento nemôže byť uvedený údajom „4/2024“, ale musí byť uvedený presným časovým údajom, teda dátumom, kedy konečná splatnosť úveru nastáva. Rovnako nie je uvedený správny údaj o výške, počte a termínoch splácania istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako predpokladá § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona. V článku 6 zmluvy sa pracne možno dozvedieť, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári alebo v zmluve uvedené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v mesiaci. Ďalej je v tomto článku uvedené, že prvá splátka je splatná mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Tieto údaje nie sú jednoznačné, zmluva pripúšťa, že môžu byť upravené na inom mieste zmluvy inak. Podobne v Štandardných európskych informáciách pre daný spotrebiteľský úver je napísané, že termín splátok je do 20. dňa v mesiaci. To môže byť, ako uviedla žalobkyňa, 1., 2., 5., 7. až 19. deň mesiaca. Termín splátok je teda neurčitý, nie je stanovený konkrétny deň splatnosti splátky v konkrétnom mesiaci. Tiež chýba termín konečnej splatnosti (deň, mesiac a rok). Pokiaľ žalovaný
poukázal na splátkový kalendár, tento nie je podpísaný žalobkyňou, teda nie je preukázané, že s ním bola v čase uzatvorenia zmluvy oboznámená. Súd prvej inštancie preto podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ teda žalobkyňa obdržala pôžičku 5 000,- eur a preukázateľne uhradila vyššiu sumu, má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške prevyšujúcej sumu poskytnutého úveru.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne, prípadne že rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie zdôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci. Podľa žalovaného už z prvého pohľadu na zmluvu o úvere je zrejmé, že termín konečnej splatnosti je 4/2024, pričom termín splátok sa nachádza vo fyzickej súčasti zmluvy o úvere - Zmluvné podmienky, kde sa v bode 6.2 uvádza, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve stanovene inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a v bode 6.3 sa uvádza, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. V spojení všetkých údajov prítomných v zmluve o úvere je podľa žalovaného zrejmé, že splátky sú splatné k 20. dňu v kalendárnom mesiaci (prvá splátka je splatná do 20. dňa mesiaca nasledujúceho po uzavretí zmluvy) a termín konečnej splatnosti je apríl 2024, kedy je k 20. dňu v danom mesiaci splatná posledná splátka úveru. Žalovaný poukázal aj na Štandardné európske informácie a Splátková kalendár, ktoré obsahujú informácie o termíne splátok, pričom žiadna norma slovenského práva alebo práva Európskej únie nevyžaduje, aby spotrebiteľská zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument, nakoľko uvedenú otázku už zodpovedal Súdny dvor EÚ vo veci Home Credit C-42/15, kde judikoval, že „zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky [podstatné náležitosti] musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči“. Žalovaný poukázal aj na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/69/2020 z 30. novembra 2021 a sp. zn. 1Cdo/167/2021 z 27. apríla 2022, ako aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 2Cdo/69/2020, sp. zn. 7Cdo/277/2021).
3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) v spojení s § 365 písm. h) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru a tým aj o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie na tom, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom nie je správne (úplne) uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti úveru a o výške, počte a termínoch splácania istiny, úrokov a iných poplatkov.
6. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že v zmluve nie je uvedený správny údaj o výške, počte a termínoch splácania istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako predpokladá § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nie je zrejmé, či mal na mysli nesprávne (nedostatočné) uvedenie termínu splatnosti jednotlivých splátok, alebo nerozčlenenie splátok na istinu, úroky a poplatky. Pokiaľ ide o oddelenie istiny, úrokov a poplatkov v jednotlivých splátkach, k tomu už európske i slovenské súdy ustálili, že rozpis započítania splátok na istinu, úroky a poplatky (či už vo forme amortizačnej tabuľky alebo v inej forme) priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemusí byť uvedený. Spotrebiteľ si môže kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu vyžiadať amortizačnú tabuľku od veriteľa. Takto to judikoval Súdny dvor v rozsudku zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. c/a Klára Bíróová, ktorý záväzne interpretuje príslušné ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ktorá bola do slovenského právneho poriadku implementovaná zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Súdny dvor výslovne uviedol, že ustanovenia čl. 10 ods. 2 v spojení s čl. 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil vo svojej vnútroštátnej právnej úprave povinnosť vo forme amortizačnej tabuľky priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Nadväzujúc na to Súdny dvor v rozsudku C-331/18 z 5.9.2019 S. v. F. X. spresnil, že uvedené ustanovenia smernice bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej musí zmluva o spotrebiteľskom
úvere špecifikovať rozpis každej splátky určenej na amortizáciu istiny, splatenie úrokov a ostatných nákladov.
7. V súlade so zásadou eurokonformného výkladu vnútroštátnej právnej úpravy je potom potrebné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) vykladať tak, že sa v tomto ustanovení nepožaduje, aby každá splátka bola rozčlenená na časti, ktoré budú započítané na istinu, na úroky a na poplatky, ale že sa tu požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala výšku, počet a termíny splátok, pričom v splátkach má byť započítaná nielen istina, ale aj úroky a poplatky (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017, 3Cdo/56/2018, 4Cdo/211/2017, 5Cdo/132/2017, 7Cdo/98/2018). Takýto (eurokonformný) výklad zákonného ustanovenia nijako neodporuje samotnému zneniu zákona (teda nie je contra legem), práve naopak - citované ustanovenie nepožadovalo uviesť „výšku, počet a termíny splátok istiny, výšku, počet a termíny splátok úrokov a výšku, počet a termíny splátok poplatkov“, ale len „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, teda nič nebráni vykladať toto ustanovenie tak, že stačí uvedenie výšky, počtu a termínov splátok, ktoré v sebe zahŕňajú splátky istiny, úrokov aj poplatkov.
8. V už vyššie citovanom rozsudku zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. c/a Klára Bíróová sa Súdny dvor vyjadril aj k termínom splatnosti jednotlivých splátok, keď uviedol, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ zmluvné podmienky umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. S odkazom na tento rozsudok Súdneho dvora aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 30.11.2021 sp. zn. 2Cdo/69/2020 judikoval, že v zmluvách o spotrebiteľských úveroch nie je potrebné uvádzať presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. sú splnené, ak zmluva obsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a údaje, z ktorých možno určiť, dokedy povinnosť platiť úver s príslušenstvom trvá (R 16/2022).
9. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala priamo dátumy splatnosti jednotlivých splátok ani dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ale uvádzala: „Termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 4/2024“ a v tzv. zmluvných podmienkach, ktoré boli priamou súčasťou zmluvy, teda boli kryté podpismi oboch zmluvných strán, bolo uvedené (v bodoch 6.2 a 6.3): „Pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve stanovené inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Prvá Splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak.“ Taktiež správne uviedol, že prílohou zmluvy boli aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (takisto podpísané žalobkyňou - pozn. odvolacieho súdu), v ktorých je uvedená splatnosť úveru 4/2024, termíny splátok sú uvedené do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
10. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f), písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., účinné v čase uzavretia predmetnej zmluvy (4.4.2014) tak, že zmluva neobsahovala presný termín splatnosti jednotlivých splátok, ani presný termín konečnej splatnosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. S týmto záverom odvolací súd nesúhlasí. V súlade s európskou a vnútroštátnou judikatúrou citovanou vyššie (v bode 8 tohto odôvodnenia) je potrebné citované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch interpretovať tak, že nevyžadujú výslovné uvedenie dátumov splatnosti splátok a dátumu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Postačuje, keď zmluvné podmienky umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí identifikovať dátumy splátok, vrátane dátumu splatnosti poslednej splátky, ktorý je dátumom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
11. V preskúmavanej veci bolo podľa názoru odvolacieho súdu možné z údajov uvedených v zmluve jednoznačne zistiť, že prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po uzavretí zmluvy, a to do 20. dňa tohto mesiaca (pričom obidve zmluvné strany podpisovali zmluvu v ten istý deň, 4.4.2014, teda dátum uzavretia zmluvy bol spotrebiteľovi v deň jej uzavretia známy). Z toho je zrejmé, že prvá splátka bola v tomto prípade splatná do 20.5.2014 a každá ďalšia splátka vždy do 20. dňa každého mesiaca. Jednoznačne bol v zmluve stanovený aj počet splátok (120), čo v spojení s údajom o konečnej splatnosti („mesiac/rok: 4/2024“) nevzbudzuje pochybnosť o tom, že posledná splátka bola splatná do 20.4.2024, čo bol aj termín konečnej splatnosti poskytnutého spotrebiteľského úveru.
12. To, že termín splatnosti splátok bol v zmluve uvedený slovami „do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci“, teda s predložkou „do“, nemožno interpretovať ako neurčité vyjadrenie. Medzi údajmi o splatnosti „do 20. dňa“ (s predložkou „do“) a „20. dňa“ (bez predložky) nemožno vidieť zásadný rozdiel. Je pravdou, že v zmluve uvedená formulácia umožňovala dlžníkovi splatiť každú splátku aj skôr (teda aj 1., 2. dňa v mesiaci atď.), to je však úplne prirodzené a túto možnosť by dlžník mal, aj keby bola splatnosť uvedená bez predložky „do“, teda slovami „splátky sú splatné 20. dňa v mesiaci“.
13. Vo vzťahu k slovným spojeniam „pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve stanovené inak“ a „pokiaľ nie je dohodnuté inak“ (ktoré boli použité v zmluvných podmienkach v ustanoveniach o splatnosti prvej splátky a ďalších splátok) je potrebné uviesť, že formulácia „ak nie je (v zmluve) dohodnuté inak“ sa bežné používa vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú priamo súčasťou zmluvy a zmluva na ne len odkazuje. Jej použitie priamo v zmluve je neštandardné a môže spotrebiteľa zneisťovať v tom zmysle, že musí v zmluve hľadať, či na iných miestach nie je uvedený iný deň splatnosti splátok, resp. iný termín konečnej splatnosti úveru (a v prípade, ak by tomu tak bolo, nebolo by zrejmé, ktoré ustanovenie zmluvy má prednosť, keďže niet dôvodu, aby v tej istej zmluve bol jeden údaj uvedený dvoma spôsobmi). V tomto prípade však jednak zmluva neobsahovala žiaden iný údaj o termínoch splatnosti splátok a jednak bol žalobkyni spolu so zmluvou predložený aj formulár Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere - žalobkyňa tento formulár podpísala a sama ho predložila súdu spolu so žalobou, čo svedčí o tom, že ho reálne mala k dispozícii, teda ho možno považovať za súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vo formulári štandardných európskych informácií bolo výslovne a jednoznačne uvedené, že termín splátok je do 20. dňa v mesiaci.
14. Za vyššie uvedených okolností dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že v preskúmavanej veci bol termín splátok úveru aj termín konečnej splatnosti úveru uvedený dostatočne zrozumiteľným spôsobom, teda záver súdu prvej inštancie, že neboli splnené zákonné požiadavky na zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f), písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. nebol správny a z toho vyplývajúci záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona bol predčasný.
15. Keďže súd prvej inštancie skúmal len tieto dve zákonné požiadavky (termíny splatnosti splátok a termín konečnej splatnosti úveru) a nevenoval dostatočnú pozornosť ostatným dôvodom, pre ktoré žalobkyňa v žalobe označila úver za bezúročný a bez poplatkov. Pritom žalobkyňa uvádzala o. i. nesprávny údaj o úrokovej sadzbe (resp. že úroková sadzba nemôže byť totožná s RPMN) a o nepreskúmaní bonity žalobkyne. K úrokovej sadzbe súd prvej inštancie iba uviedol, že táto bola podľa jeho názoru uvedená správne, a odkázal na argumentáciu žalovaného, avšak vôbec sa nezaoberal argumentom, že RPMN nemôže byť totožná s úverovou sadzbou. K žalobkyňou namietanému nedostatočnému preskúmaniu jej bonity sa súd prvej inštancie nevyjadril vôbec. Vzhľadom k tomu, keďže dokazovanie tejto skutočnosti by presahovalo rozsah odvolacieho konania, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. V ďalšom konaní súd prvej inštancie preskúma tie dôvody prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru, ktorým v zrušenom rozsudku nevenoval pozornosť, prípadne vykoná k nim potrebné dokazovanie. Po vyhodnotení týchto skutočností súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).