Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24P/295/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o pôvodne maloletú I. A., nar. XX.XX.XXXXX, bytom ako matka a o maloletého T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. republika, U., P. XX a I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G. XX o návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 21.10.2010 tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť otca a to na pôvodne maloletú I. A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne a na maloletého T. A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne, počnúc dňom 17.09.2012, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na maloletého T. k rukám matky a na plnoletú I. k jej rukám.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletých detí sa svojím písomným návrhom zo dňa 17.09.2012 domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na obe maloleté deti na sumu minimálneho výživného a tiež mu zmenil výšku zostatku dlhu na výživnom, ako aj dobu jeho splácania a to od doby odkedy je práceneschopný, t. j. od 02.07.2012. Svoj návrh odôvodnil tak, že sa mu od rozhodnutia súdu o výživnom a zameškanom výživnom výrazne zmenili možnosti a schopnosti platenia výživného a dlhu na výživnom, pretože od 02.07.2012 je práceneschopný. Prekonal mozgovú príhodu a to vyžaduje liečenie s dlhodobejším trvaním. Poberá iba nemocenské dávky, má problém s financiami pre vlastnú nevyhnutnú potrebu, výdaje s liečbou a je odkázaný na pomoc inej osoby.

Okresný súd Nitra rozsudkom č.k.: XXP/XXX/XXXX - 86 zo dňa 30.07.2013 zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 21.10.2010 tak, že znížil vyživovaciu povinnosť otca a to na vtedy ešte maloletú I. A. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne a na maloletého T. A. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne, počnúc dňom 17.09.2012. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, domáhajúc sa zamietnutia návrhu na zníženie výživného. Krajský súd v Nitre uznesením č.k.: XCoP/XX/XXXX - 108 zo dňa 29.11.2013 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa v ďalšom konaní doplní dokazovanie tak, že zistí, či otec skutočne poberá invalidný dôchodok a v akej výške, či má iný príjem, zistí príjem jeho priateľky ako aj skutočnosť, z akých dôvodov došlo k skončeniu jeho predchádzajúceho pracovného pomeru.

Otec vypočutý ako účastník konania pred vyhlásením napadnutého rozhodnutia uviedol, že na svojom návrhu trvá. Poukázal v tom čase na skutočnosť, že je aj naďalej práceneschopný, nakoľko prekonal mozgovú príhodu. Poberal nemocenské dávky vo výške 6.603,- Kč a vybavoval si invalidný dôchodok. Každé tri týždne dochádzal k rehabilitačnému lekárovi a jedenkrát za tri mesiace na kontrolu na neurológiu. Raz za dva týždne chodil na kontrolu ku svojej lekárke. Uviedol, že býva v nájomnom byte spolu so svojou kamarátkou F. R., mesačné nájomné činilo 7.000,- Kč, pričom každý platil polovicu. Pôvodne býval sám, ale by ho boli vysťahovali, tak sa k nemu pani R. nasťahovala. Nezvažoval možnosť bývať u svojich rodičov, pretože tam bývali ďalší príbuzní. Poukázal na skutočnosť, že v Čechách má svojho lekára a keď sa uzdraví, má tam aj svoju prácu. Výdavky mal hlavne so svojím ochorením. Nemocničný poplatok za hospitalizáciu zaplatil za obdobie od 03.04.2013 do 18.04.2013 v sume 1.400,- Kč, približne 300,- Kč mesačne predstavovali výdavky na benzín, 200,- Kč poplatky za telefón, 270,- Kč za internet, 200,- až 300,- Kč doplácal za lieky. Finančne ho v podporovala jeho priateľka, pretože inak by túto situáciu nezvládol. Vyjadril sa, že ho mrzí situácia, že musí požiadať o zníženie výživného, ale zdravotné problémy ho k tomu nútia a nechce sa dostať do problémov.

V ďalšom priebehu konania otec uviedol, že invalidný dôchodok mu najskôr nepriznali, tak sa voči tomu odvolal a nakoniec mu ho priznali v júni, takže zatiaľ žiadny nedostal. Potom čo mu bola minulý rok v júli ukončená práceneschopnosť, priznali mu ešte na päť mesiacov podporu v nezamestnanosti. Odvtedy nemá žiaden príjem. Žil z toho, čo mu dala priateľka, ktorá s ním nebývala v spoločnej domácnosti. On býva v prenájme, mesačne tam platí podľa nájomnej zmluvy 7.500,- Kč, s majiteľom je však dohodnutý tak, že mu platí 5.000,- Kč, na to mu peniaze dávajú aj rodičia, pričom zvyšok nájomného doplatí potom, keď bude mať. Jeho priateľka býva tiež v podnájme v tom istom dome, ale v inom byte na tom istom poschodí. Býva so svojou kamarátkou a druhý alebo tretí mesiac tam býva aj jej syn. S priateľkou spoločne nehospodári, keďže on nemá žiadny príjem, priateľka mu chodí uvariť, požičiava mu peniaze, má to všetko zapísané a on jej to vráti, keď bude môcť. Naposledy bol riadne zamestnaný v spoločnosti ARIETE - MB, s. r. o., tam skončil pracovný pomer keď sa mu stala tá cievna príhoda. Zarobil tam okolo 11.000,- Kč, pracovnú zmluvu mal na dobu určitú. Pani R. bývala s ním len v čase po tej príhode, lebo najskôr nemohol ani chodiť. Bývala s ním nejaké 4 mesiace, potom si našla ten podnájom s tou kamarátkou. On stále berie lieky, za ktoré dopláca asi 800 - 1.000,- Kč podľa potreby. Raz za tri mesiace chodí k neurológovi a raz za mesiac k psychológovi. Výživné neplatil od 27.04.2013, potom ešte raz poslal, ale matka detí mu poslala mail, že aby to neposielal, lebo že ona to potom musí vracať úradu práce, keďže má priznané náhradné výživné. Popri dôchodku je evidovaný aj ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR, pobočka Příbram, pracovisko Hořovice. Priateľka je zamestnaná v tej firme, kde pracoval predtým aj on. U svojich rodičov bývať nemôže, nemá tam kde bývať, mama by ho tam ani nechcela, býva tam jeho sestra s rodinou.

Matka vypočutá ako účastníčka konania pred vyhlásením napadnutého rozhodnutia so znížením výživného nesúhlasila. V tom čase uviedla, že bola od 01.03.2013 nezamestnaná, pracovný pomer musela ukončiť dohodou, v pokladni jej chýbalo 1,- euro, u tohto zamestnávateľa dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 400,- eur. Zamestnávateľ musel prepustiť ôsmych ľudí, tak to riešil takýmto spôsobom. Výdavky na maloleté deti pozostávali hlavne z výdavkov na stravu, oblečenie, školské potreby a pomôcky a cestovné. Otec si podľa nej neplnil vyživovaciu povinnosť ani keď bol zamestnaný, o deti sa nezaujímal. Poukázala na skutočnosť, že už dvakrát bol odsúdený za neplatenie výživného. Posielal jej po 20,- eur spolu na obe deti, čo nepredstavovalo ani minimálne výživné. Otec mohol podľa nej bývať u svojich rodičov, ona sa s nimi rozprávala. Tým by ušetril, ale on sa podľa nej bál, že ho zoberú do basy, lebo mu končí podmienka a výživné neplatí riadne. Keď mu výživné znížia, ona bude musieť všetko vrátiť, pretože si vybavila náhradné výživné. Od 01.06.2013 sa zamestnala, jej príjem predstavoval sumu okolo 280,- eur. Matka poukázala na skutočnosť, že deti rastú, syn hráva navyše futbal v Nových Zámkoch, kde ho vozí, ale je rada, že sa venuje športu a nie nejakej zlej partii.

V ďalšom priebehu konania matka uviedla, že v čase posledného rozhodnutia bola zamestnaná cez agentúru Ahold retail Slovakia k.s., cez nich robila v Hypernove, potom robila cez ďalšiu agentúru Index Nosluš, následne bola v novembri a decembri doma, poberala podporu v nezamestnanosti a to dva mesiace, pretože ju ešte nemala dočerpanú z toho predchádzajúceho obdobia. Trikrát do týždňa chodila za učiteľkou nemčiny do Nových Zámkov, kde platila 7,- eur za hodinu. Od 15.01.2014 má živnosť s tým, že pracuje ako opatrovateľka v Nemecku. Z odmeny, ktorá sa jej vypláca, musela niečo platiť aj za sprostredkovanie. Okrem toho si platí na Slovensku odvody, 56,- eur do zdravotnej poisťovne a 60,- eur do Sociálnej poisťovne. Od marca je jej príjem nepravidelný, pretože najskôr mala problémy so žilami a teraz bol problém s pánom, o ktorého sa starala, nakoľko bol veľmi agresívny, takže ju agentúra stiahla. S deťmi býva tretí rok v dome, ktorý vlastne zrekonštruoval jej otec, je to dom jej otca, na spoločnom dvore s rodičmi, ale všetky prípojky má samostatne. Jej otec do toho investoval asi 3.000,- eur, ešte to nie je dokončené, on si to všetko zapisuje a ona mu to pomaly spláca, keď má lepšiu výplatu po 200,- eur, teraz mu dala 50,- alebo 100,- eur. Otec detí zbytočne investuje do podnájmu, mohol by bývať u svojich rodičov, keď nemá peniaze na výživné, nemusel by platiť podnájom v Čechách, dá sa nájsť aj na Slovensku práca pre invalidného dôchodcu. Ešte chce povedať, že počas manželstva si bral manžel úver 1.000.000,- Sk na podnikanie, ale nakoniec tú sumu prehajdákal s priateľkou, prišli o dom, za ktorý dostali iba 300.000,- Sk, ktoré hneď zobrala banka, ale zostal tam ten úver, kde bola ona ručiteľkou, takže jej hrozí, že keďže je riadne zamestnaná, začnú jej to zrážať.

T.č. plnoletá I. A., nar. XX.XX.XXXX vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že je študentkou denného štúdia, oproti minulému roku sa zvýšilo cestovné, pretože už má aj prax, takže mesačne je to tých 55,- eur. Študuje odbor pracovník marketingu, prvé dva roky potrebovali tiež biele oblečenie, príspevok do ZRPŠ je 12,- eur ročne, ďalej sú výdavky na školské potreby a pomôcky. Keď vyhotovujú ročníkové práce, potrebuje veľa fotiť, taktiež niektoré učebnice nemajú k dispozícii a musia sa dať prefotiť. V škole chodí na obedy, platí sa tam 22,- eur mesačne, brat na obedy nechodí. Je dobrovoľnou hasičkou tri roky, chodievajú na súťaže, kde sa skladajú na benzín a platí sa tam vždy štartovné. K tejto činnosti potrebuje kopačky a legíny, ktoré musí kupovať minimálne raz ročne.

T. č. plnoletá I. A. v konečnom návrhu žiadala, aby súd návrh otca na zníženie výživného na jej osobu zamietol.

Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že vzhľadom k tomu, že sú tu dôvody na zníženie výživného, nakoľko otec detí bol dlhodobo práceneschopný a v súčasnej dobe je na invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 117,40 eura, navrhuje znížiť výživné na 40,- eur mesačne od podania návrhu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, potvrdenie o príjme otca, zmluvu o nájme bytu otca, doklad o práceneschopnosti, písomné vyjadrenie otca, doklad o poberaní nemocenských dávok otcom, oznámenie predchádzajúceho zamestnávateľa otca, zápisnicu z výsluchu matky, dožiadanie o výsluch, zápisnicu z výsluchu otca zo dňa 25.04.2013, doklady k zdravotnému stavu otca, k jeho príjmom a výdavkom, doklady k plateniu výživného, posudok o invalidite otca, odvolanie matky proti rozsudku, vyjadrenie úradu práce k odvolaniu, vyjadrenie otca k odvolaniu, doklady k výdavkom otca v súvislosti s jeho zdravotným stavom, postúpenie žiadosti o dôchodok z ČSSZ, správu zo Sociálnej poisťovne Bratislava, uznesenie Krajského súdu Nitra čl. 108, lekársku správu zo Sociálnej poisťovne, odborný lekársky posudok, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, rozhodnutie úradu práce ČR, správu úradu práce ČR zo dňa 01.07.2014, potvrdenie o príjme priateľky otca, potvrdenie o návšteve školy, pripojený spis Okresného súdu Nitra sp. zn. XXP/XXX/XXXX, XXP/XXX/XXXX z neho rozhodnutie na č. l.: 64 a nasledujúce a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k.: XXP/XXX/XXXX - 64 zo dňa 21.10.2010 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloleté deti I. a T. zo sumy 66,39 eura na sumu 100,- eur mesačne na každé dieťa. V tomto konaní sa nepodarilo pobyt otca zistiť, preto mu bol ustanovený opatrovník v osobe jeho matky O. A.. Matka otca sa vyjadrila, že podľa jej vedomostí je v možnostiach a schopnostiach otca maloletých detí platiť na svoje deti výživné po 100,- eur mesačne a to aj vzhľadom k tomu, že mu odpadla vyživovacia povinnosť na jeho dve staršie deti. Matka maloletých detí v čase posledného rozhodnutia súdu dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 445,- eur.

Od 02.07.2012 do júla 2013 bol otec práceneschopný, kedy podľa dokladov predložených otcom utrpel cievnu mozgovú príhodu. Počas práceneschopnosti poberal dávky nemocenského poistenia vo výške 213,- Kč denne (213,- Kč = 7,73 eura - prepočítané Kurzovým lístkom Európskej centrálnej banky zo dňa 16.09.2014), čo predstavovalo sumu od 6.390,- Kč (232,42 eura) do 6.603,- Kč (239,63 eura) mesačne. Rozhodnutím OSSZ Beroun bol otec dňom 10.06.2013 uznaný za invalidného s tým, že sa jedná o invaliditu druhého stupňa s poklesom pracovnej schopnosti o 50 %. Niekoľko mesiacov po mozgovej príhode býval otec v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou F. R. v nájomnom byte, kde mesačne uhrádzali nájomné v sume 7.000,- Kč (254,04 eura), podľa vyjadrenia otca platil túto sumu každý v jednej polovici. Otcova priateľka dosahovala v tom čase priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca 12.828,- Kč (465,54 eura). Neskôr sa táto podľa vyjadrenia otca odsťahovala, v súčasnosti býva so svojou kamarátkou. Nájomné, ktoré predstavuje sumu 7.000,- Kč (254,04 eura) uhrádza otec vo výške 5.000,- Kč (181,46 eura), pričom uviedol, že túto sumu mu posielajú jeho rodičia a rozdiel medzi výškou nájmu a zaplatenou sumou uhradí prenajímateľovi podľa vzájomnej dohody po tom, keď bude mať. Podľa svojho vyjadrenia by u svojich rodičov bývať nemohol, pretože tam nemá kde bývať, nakoľko tam býva jeho sestra s rodinou. Otec má aj naďalej zvýšené výdavky spojené so svojím zdravotným stavom, raz za tri mesiace navštevuje neurológa, raz za mesiac psychológa. Výdavky na lieky predstavujú sumu 800,- Kč (29,03 eura) až 1.000,- Kč (36,29 eura). U posledného zamestnávateľa ARIETE - MB, s. r. o. Ostrava pracoval otec v profesii výrobného brigádnika, pracovný pomer mal uzatvorený na dobu určitú do 31.05.2013. Po uplynutí práceneschopnosti bola otcovi priznaná podpora v nezamestnanosti na obdobie piatich mesiacov. Počas prvých dvoch mesiacov v sume 4.916,- Kč (178,41 eura), počas ďalších dvoch mesiacov v sume 3.781,- Kč (137,22 eura) a ďalší mesiac v sume 3.403,- Kč (123,50 eura). Po uplynutí tohto podporného obdobia až do začatia vyplácania invalidného dôchodku bol otec bez príjmu, pričom aj v tomto období mu finančne pomáhala jeho priateľka. Dňom 04.06.2014 bol otcovi priznaný invalidný dôchodok spätne od 17.07.2013 vo výške 112,90 eura, ktorý bol dňom 01.01.2014 zvýšený na sumu 117,40 eura. Od 22.07.2013 je otec riadne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úřade práce Českej republiky, pracoviště Hořovice. Otec sa s maloletými deťmi nestretáva a žiadnym spôsobom sa o ne nezaujíma. Vyživovaciu povinnosť si v súčasnej dobe neplní.

Matka býva spolu s maloletými deťmi v rodinnom dome, ktorý získala darom od svojho otca. V dome platí mesačné náklady spojené s bývaním 70,- eur za elektrinu a 60,- eur za plyn. Rekonštrukciu tejto nehnuteľnosti hradil podľa vyjadrenia matky jej otec a to v sume cca 3.000,- eur, pričom ona mu toto zo svojho príjmu podľa svojich možností spláca, a to po 200,- alebo 100,- prípadne po 50,- eur mesačne. T.č. plnoletá I. je študentkou tretieho ročníka, študuje odbor - pracovník marketingu. Príspevok združeniu rodičov predstavuje sumu 12,- eur ročne, cestovné do školy a s tým súvisiacou praxou predstavuje sumu 55,- eur mesačne, za školské stravovanie uhrádza sumu 22,- eur mesačne. Ďalšie výdavky predstavujú výdavky na školské potreby a pomôcky. Okrem toho je dobrovoľnou hasičkou, výdavky spojené s touto záľubou predstavujú cestovné a štartovné na súťaže ako aj výdavky na potrebný odev a obuv, ktoré kupuje minimálne raz ročne. Maloletý T. navštevuje v súčasnosti 1. ročník Strednej odbornej školy potravinárskej v Nitre, odbor mäsiar, kuchár. Na začiatku školského roka museli kupovať oblečenie na prax a to pre kuchára aj mäsiara. Okrem toho musia stále dokupovať napr. nože, rukavice a pod., ďalšie výdavky predstavuje cestovné do školy. Maloletý T. hráva aj naďalej aktívne futbal, aktuálne za obec O.. Matka ho v prípade potreby vozí na zápasy a tréningy, kupuje mu výživové doplnky. Matka bola do 28.02.2013 zamestnaná v spoločnosti Merkury Market, kde dosahovala priemerný čistý mesačný príjem v sume cca 400,- eur. Predmetný pracovný pomer bol ukončený dohodou, podľa jej vyjadrenia k dohode prišlo z dôvodu nespokojnosti zo strany zamestnávateľa. Následne sa matka zamestnala od 01.04.2013 cez pracovnú agentúru. Jej príjem v tomto období bol cca 320,- eur netto mesačne. Od 01.06.2013 bola matka zamestnaná v spoločnosti Ahold Retail Slovakia, k. s., kde dosiahla za mesiac jún 2013 čistý príjem 288,32 eura. V novembri a v decembri bola matka nezamestnaná, poberala podporu v nezamestnanosti. Od 15.01.2014 pracuje ako opatrovateľka na základe živnostenského oprávnenia v Nemecku. V mesiaci január 2014 dosiahla matka príjem vo výške 724,95 eura, z tejto sumy uhradila sprostredkovateľský poplatok a ďalšie poplatky vo výške 410,05 eura a odvody vo výške 116,- eur. V mesiaci február dosiahla príjem vo výške 1.353,24 eura, zaplatila agentúre poplatok vo výške 18,76 eura a odvody vo výške 116,- eur. V mesiaci marec dosiahla príjem vo výške 1.159,92 eura, poplatok agentúre predstavoval sumu 16,08 eura a odvody sumu 116,- eur. Od tohto mesiaca sú príjmy matky podľa jej vyjadrenia nepravidelné, nakoľko mala najskôr zdravotné problémy a agentúra ju neskôr pre agresivitu klienta, u ktorého pracovala stiahla.

Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca na zníženie výživného bol podaný dôvodne, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo na strane otca k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá dostatočne odôvodňuje zníženie jeho vyživovacej povinnosti. V júli 2012 prekonal otec cievnu mozgovú príhodu, v dôsledku čoho bol práceneschopný cca jeden rok, počas ktorého poberal len nemocenské dávky v sume od cca 232,- eur do 240,- eur mesačne. Počas trvania tejto práceneschopnosti otcovi uplynul pracovný pomer, ktorý mal uzatvorený na dobu určitú a to dňa 31.05.2013, pričom dňom 10.06.2013 bol uznaný za invalidného s poklesom pracovnej schopnosti o 50 %. Po uplynutí práceneschopnosti bol otec po dobu piatich mesiacov poberateľom podpory v nezamestnanosti v priemernej výške 150,96 eura. Dňom 04.06.2014 bol otcovi priznaný invalidný dôchodok spätne od 17.07.2013 vo výške 112,90 eura, ktorý bol od 01.01.2014 zvýšený na sumu 117,40 eura, v ktorej výške poberá invalidný dôchodok aj v súčasnosti. K zmene pomerov došlo aj na strane matky maloletých detí, ktorá v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 445,- eur. Do konca februára 2013 pracovala matka v spoločnosti Merkury Market, ktorý pracovný pomer bol s ňou zo strany zamestnávateľa rozviazaný a to pre jeho nespokojnosť. Následne pracovala matka cez pracovnú agentúru kde dosahovala príjem vo výške cca 300,- eur netto a od polovice januára pracuje v Nemecku ako opatrovateľka, kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca 1.123,- eur. K zmene pomerov došlo aj na strane oboch detí, ktoré sú od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti takmer o štyri roky staršie, pôvodne maloletá I. dovŕšila plnoletosť a maloletý T. nastúpil na strednú školu. Okruh vyživovacích povinností zostal na oboch stranách zachovaný. V zmysle vyššie zistených skutočností dospel súd k záveru, že aj keď zmena pomerov na strane oboch detí opodstatňuje skôr zvýšenie vyživovacej povinnosti, podstatná zmena pomerov na strane otca spočívajúca v znížení jeho príjmu, ktorý od podania návrhu postupne pozostával len z nemocenských dávok, podpory v nezamestnanosti a invalidného dôchodku, mu nedovoľuje prispievať na výživu t.č. plnoletej I. a maloletého T. sumou vo výške 100,- eur mesačne na každé dieťa. Neschopnosť otca dosahovať príjem zo závislej činnosti v takej výške ako v minulosti je spôsobená objektívnou skutočnosťou spočívajúcou v jeho ochorení, v dôsledku čoho sú aj jeho možnosti uplatnenia sa na trhu práce čiastočne limitované, o čom svedčí aj miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola určená na 50 %. Preto súd návrhu otca vyhovel a jeho vyživovaciu povinnosť znížil od 17.09.2012, teda odo dňa podania návrhu otcom a to zo sumy 100,- eur mesačne na t.č. plnoletú I. na sumu 40,- eur mesačne a na maloletého T. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne. Uvedené sumy výživného považuje súd za primerané súčasným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, keď jeho jediný príjem predstavuje v súčasnosti invalidný dôchodok vo výške 117,40 eura ako aj odôvodneným potrebám oboch detí. Z takto určeného výživného spolu s prídavkami na obe deti a primeraným výživným zo strany matky, ktorá sa s prihliadnutím na svoj zvýšený príjem môže vo vyššej miere podieľať na uspokojovaní ich potrieb, budú podľa názoru súdu riadne zabezpečené odôvodnené potreby oboch detí. S poukazom na uvedené skutočnosti preto rozhodol súd tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa , písm. a / tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.