Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/251/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci žalobcu: Mesto Košice, Trieda SNP č. 48/A, Košice, zast. JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Košiciach, Fejova 4 proti žalovaným: 1/ V. R., nar. X.X.XXXX, bytom N., N. XXX, 2/ Y. K., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXX, 3/ W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom N., O. T., N. 8, všetci zastúpení JUDr. Máriou Kozákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Nerudova 14 v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

Žalobca Mesto Košice je spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie N., obce N. - N., okresu N. I, parcely registra E, evidované na mape určeného operátu parc. č. XXX orná pôda s výmerou 6.546 m2 v podieloch zapísaných pod B2 na V. R. v 1/8 a pod B4 na W. K. v X/X.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 7.8.2003 žiadal, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie N., obec N. - N., okres N. - okolie, parc. registra E, evidovaná na mape určeného operátu parc. č. XXX - orná pôda s výmerou 6.546 m2. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

Žalobca uviedol, že kúpnou zmluvou zo dňa 3.2.1984 uzatvorenou medzi Československým štátom - Národným výborom mesta Košice, zastúpeným Zoologickou záhradou Košice ako kupujúcim a O. R., rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom N. č. XXX ako predávajúcou nadobudol Československý štát právo k parc. č. XXX, kat. územie N. v podiele 1 k celku.

Pôvodne žalovaná v 2. rade W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX zomrela dňa XX.X.XXXX. Ako dedičia do úvahy pripadali W.. W. K., W.. W. Z., rod. K. a Y. K., nar. X.X.XXXX. V zmysle Osvedčenia o dedičstve zo dňa 3.4.2014 bolo zistené, že Y. K. nadobudol parcelu reg. E zapísanú na LV č. XXXX, parc. č. XXX orná pôda vo výmere 6546 m2 pod B3 v podiele 1-ina z celku na meno poručiteľky v zodpovedajúcej výmere 1.636,5 m2.

Okresný súd Košice I vo veci rozhodol dňa 29.5.2012.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali žalovaní odvolanie.

Krajský súd v Košiciach uznesením pod sp. zn. zo dňa 21.1.2014 a rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vyvlastňovacím rozhodnutím č. Výst. 9860/2617/84-Go zo dňa 4.1.1985 vyvlastnil Československý štát zastúpený Odborom výstavby ako stavebný úrad I. stupňa na základe žiadosti ZOO Košice zvyšnú časť parc. č. XXX - orná pôda o výmere 6.546 m2, kat. územie N. - N. v podiele 3 k celku za účelom realizácie stavby: Zoologciká záhrada Košice. Predmetná časť parcely bola pred vyvlastnením v spoluvlastníctve W. I., rod. S. v podiele 1 k celku a W. M., rod. W. v podiele 1 k celku.

Na základe hore uvedenej kúpnej zmluvy a vyvlastňovacieho rozhodnutia Československý štát nadobudol vlastnícke právo k celej parcele č. XXX, kat. územie N..

V zmysle o prechode zakladateľskej a zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov prešla zriaďovateľská funkcia k Zoologickej záhrade Košice na žalobcu. V zmysle o majetku obcí v znení neskorších predpisov veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národným výborom, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obce podľa prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce (žalobcu) na území ktorej sa nachádzajú. V súlade s citovaným ustanovením o majetku obcí, prešlo na žalobcu vlastnícke právo k spornej parcele ku dňu účinnosti zákona t.j. k 1.5.1991 nadobudol žalobca priamo zo zákona vlastnícke právo k spornej parcele. V súlade s citovaného zákona bol medzi Zoologickou záhradou Košice - N. ako odovzdávajúcim a žalobcom ako preberajúcim spísaný dňa 23.8.1993 delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí majetku plniaci evidenčný charakter.

V súčasnosti sporná parcela vedená v KN na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 6.546 m2, kat. územie N..

Podľa výpisu z LV č. XXXX boli ku dňu podania žaloby na základe dohody o vyrovnaní dedičských podielov N XXX/XX, Nz XXX/XX, zapísanej zápisom Z - XXXX/XX, pod položkou výkazu zmien č. XXX/ XX v katastri nehnuteľností nesprávne ako podieloví spoluvlastníci parcely č. XXX, kat. územie N. vedení žalovaná v l. rade, žalovaná v 3. rade, obe v podiele 1/8 k celku. Na základe Rozhodnutia D 431/86-46, zapísaného v katastri nehnuteľností zápisom Z 2380/94, pod položkou výkazu zmien č. 135/94 bola ako podielová spoluvlastníčka parcely č. XXX vedená žalovaná v 2. rade v podiele 1 k celku.

Ako vlastník zvyšného spoluvlastníckeho podielu k parcele č. XXX vo veľkosti 1 k celku je v katastri nehnuteľností vedený žalobca. Spoluvlastnícke právo žalobcu bolo v katastri zapísané na základe vyššie uvedeného Vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst 9860/2617/84-Go zo dňa 4.1.1985 a delimitačného protokolu zo dňa 23.8.1993, zápisom Z - 260/03 pod položkou výkazu zmien č. 37/03. Príslušný katastrálny úrad nevykonal zápis vlastníckeho práva na žalobcu k celej spornej parcele z dôvodu, že v katastri nehnuteľností boli už ako spoluvlastníci zapísaní dedičia pôvodných spoluvlastníkov spornej parcely, t.j. ako vlastníčka nebola zapísaná O. R. od ktorej bol odkúpený spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k celku a ani W. M., rod. W., ktorej bol vyvlastnený podiel 1 k celku, ale ako spoluvlastníci boli ich dedičia, žalovaní v 1. až 3. rade. Katastrálny úrad, preto iba zapísal žalobcovo spoluvlastnícke právo k podielu vyvlastneného W. I., rod. S..

Z vyššie uvedeného vyplýva, že vlastníkom celej spornej parcely je žalobca a teda časť spornej parcely nemohla byť predmetom konania o dedičstve, t.j. dohoda o vyrovnaní dedičských podielov N 126/93, Nz 115/93 a rozhodnutie D 431/86 - 46 na základe ktorých sa uskutočnil zápis spoluvlastníckeho práva žalovaných v 1. až 3. rade v KN sú neplatné a nemohli byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva žalovaných.

Nakoľko žalobca nie je zapísaný ako vlastník spornej parcely v evidencii nehnuteľností vedenej príslušným katastrálnym úradom, nemôže riadne vykonávať svoje vlastnícke právo a jeho právne postavenie vlastníka je tým neisté. Žalobca má preto naliehavý právny záujem na zapísanie svojho vlastníckeho práva k spornej parcele v katastri nehnuteľnosti, t.j. má teda naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva k spornej parcele na základe žaloby.

Právny zástupca žalobcu okrem iného uviedol, že žalobca je zapísaný už ako spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti pod B1 v podiele 1 titulom prechodu do majetku Mesta podľa zák. č. 138/91 Zb. k 1.5.1991, predmetom konania sú podiely evidované na žalovaného v 1. rade V. R. pod B2 v 1/8, na žalovanú v

2. rade W. K. pod B3 v 1 a na žalovanú v 3. rade W. K. pod B4 v 1/8 z celku. Zákonným spôsobom, platne a účinne nadobudol štát predmetnú nehnuteľnosť kúpou a vyvlastnením a po ňom zo žalobca. V prípade iného záveru súdu je preukázané prinajmenšom vydržanie vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy z 3.2.1984 a vyvlastnením z 4.1.1985 držbou štátu po ktorej pokračoval dobromyseľne žalobca od 1.5.1991 s uplynutím 10 ročnej vydržacej doby ku dňu 4.1.1995. Podmienky vydržania by boli splnené aj od 1.5.1991 do 1.5.2001 priamo žalobcom.

Žalovaný v 1. a 3. rade prostredníctvom právnej zástupkyne písomným podaním doručeným súdu 9.12.2003 uviedol, že žalovaný na základe dedičského konania z roku 1988 sa stal právoplatným dedičom predmetnej parcely. Žalobca sa neprihlásil do tohto konania a ani neurobil príslušné právne kroky na potvrdenie svojho práva od roku 1984.

V priebehu konania žalovaná v 2. rade W. I. zomrela dňa XX.XX.XXXX.

Z pripojeného Osvedčenia o dedičstve , zo dňa 12.10.2006 bolo zistené, že dedičmi zo zákona v prvej dedičskej skupine boli Z. T. dcéra poručiteľky, W. K. dcéra poručiteľky, X. X., dcéra poručiteľky. Dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu v zmysle ktorej nehnuteľnosti nadobudla W. K., rod. I., nar. XX.X.XXXX. Z uvedeného dôvodu, preto súd pokračoval s dedičkou W. K., rod. I. ako žalovanou v 2. rade.

Z výpovede žalovaného v 1. rade súd zistil, že v roku XXXX zomrela O. R. s tým, že v roku 1988 prebehlo dedičské konanie. Všetky pozemky prešli na dedičov t.j. na neho a na sestru W. K. s tým, že uvedené pozemky užíva zoologická záhrada. Niekedy v roku 2004 prišli za nimi z Magistrátu a zo ZOO, aby podpísali nájomnú zmluvu a budú im platiť nájomné, s čím súhlasil, pričom jeho sestra nesúhlasila. Keďže sa mali dohodnúť a potom to mali podpísať, nakoniec k podpísaniu nájomnej zmluvy nedošlo, pretože sa nedohodli. Uvedený pozemok patril jeho matke, pričom jej pomáhal s hospodárením na ňom, užívali ho až do roku 1984, kedy si ho oplotila zoologická záhrada. Od uvedeného obdobia predmetný pozemok užíva zoologická záhrada. Žalovaný v 1. rade uviedol, že sa cíti ako vlastník uvedeného pozemku. V doplnenej výpovedi žalovaný v 1. rade uviedol akým spôsobom jeho matka hospodárila na pozemku, akým spôsobom žila a ako následne došlo k predaju pozemku.

Z výpovede žalovaného v 2. rade bolo zistené, že je dedičkou po W. I., t.j. po matke. Pamätá si iba toľko, že ani jej matka ani stará matka W. M. nič nepodpísali. K uvedenému pozemku uviedla, že povinne pomáhali pri jeho obhospodarovaní, konkrétne aj na pozemku parc. č. XXX.

Z výpovede žalovanej v 3. rade zistil, že je dedičkou po O. R., ktorá bola jej mama. Pamätá si, že na uvedených pozemkoch pracovali, pomáhali matke, následne sa vydala a odišla z N., avšak keď bolo treba, prišla pomôcť. Keď mama zomrela, všetko prešlo na nich, o žiadnych zmenách ohľadne uvedenej parcely nevedela. Predmetnú parcelu užívali až kým neotvorili zoologickú záhradu. Pamätá si, že chodil nejaký pán a žiadal, aby pozemky predali, pokiaľ nepredajú, tak sa im vyvlastnia. Ďalej uviedla, že im bolo oznámené zoologickou záhradou, že pôdu berú pre medvede a žiadali, aby podpísali zmluvu a dostanú nájom. Keď sa bola informovať na Magistráte, tak povedali, že prídu za ňou až domov, len nech to podpíšu. Keď sa boli opätovne informovať, už im povedali, že je to na súde a nič im nedajú.

V konaní vypovedal ako svedok Y. K., ktorý uviedol, že je manželom žalovanej v 2. rade. K predmetu konania uviedol, že sa do N. prisťahoval v roku 1974. V rodine sa snažil vypomáhať a pomáhať s prácami. Niekedy v roku 1975 vzniklo družstvo, ktoré hospodárilo s nejakými pozemkami, pričom spornú parcelu nechceli. Niekedy v roku 2003 Mesto Košice vyzvalo jeho svokru, aby dala predmetný pozemok do prenájmu, následne ona ho splnomocnila, aby ju v tejto veci zastupoval. Boli na rokovaní na Magistráte, pričom sa už skoro dohodli, že tieto pozemky im dajú do prenájmu. Následne však Mesto sa vyjadrilo tak, že chcú aj podpísať nejakú zmluvu o budúcej zmluve a že majú záujem tam postaviť medvedinec, s čím nesúhlasil. Následne Mesto začalo vykonávať stavebné práce na uvedenom pozemku, pričom to bol nahlásiť ako čiernu stavbu na stavebnom úrade. Uviedol, že žalobca sa nemôže cítiť ako vlastník, pretože v čase vyvlastnenia babka o ničom nehovorila, už sa pracovalo na zoologickej záhrade a ona niekedy medzi tým v roku 1984 zomrela. Vlastníkom predmetnej parcely bola stále rodina M. a po nich dedila W. I..

Z pripojenej kúpnej zmluvy zo dňa 3.2.1984 bolo zistené, že Československý štát, Národný výbor mesta Košice zastúpený Zoologickou záhradou ako kupujúcim a O. R. ako odpredávajúcou bolo zistené, že táto na základe zmluvy o prevzatí nadobudla 1/8 z pozemku Z. podľa denníka č. XXXX zo dňa 14.3.1940, zapísaného na parc. č. XXX/X v zápisnici č. XXX, kat. územia N., vo výmere 682,50 m2 a na základe dedenia podľa denníka č. 731 zo dňa 7.3.1951 7/8-in z tejto parc. vo výmere 4.777,50 m2, tiež na základe dedenia podľa čd. 731 zo dňa 7.3.1951 nadobudla v tomto kat. území 1-nu parc. č. 228 zvanej B. Z. zapísanej v zápisnici č. XXX v celkovej výmere 1.636,50 m2, ďalej pozemok v hone borka tohto územia parc. č. XXX zapísanej v zápisnici č. XXX v pomere 168/2480-in vo výmere 642,6 m2 a napokon z luky N. krátenej až na 340 m2 2/36-iny v celkovej výmere 18,88 m2, teda v celkovej výmere 7.757,98 m2, ktoré sú teraz včlenené do novovytvorenej parc. č. 899/14, kat. územie Košice mesto. Odpredávajúca O. R. tieto nehnuteľnosti odpredáva aj s príslušenstvom a so všetkými právami a povinnosťami s týmito nehnuteľnosťami spojenými v hraniciach ako ich odpredávajúca resp. jej právni predchodcovia alebo ďalšie osoby užívali kupujúcej organizácii Zoologickej záhrade Košice do jej vlastníctva za kúpnu cenu 3.103,20 Kčs a kupujúca organizácia tieto nehnuteľnosti za označenú cenu kupuje. Kúpnu zmluvu podpísal za Československý štát Zoologická záhrada Košice a O. R..

Z pripojeného rozhodnutia - vyvlastnenie nehnuteľnosti č. Výst. 9860/2617/84-Go zo dňa 4.1.1985 bolo zistené, že sa vyvlastnila parc. č. XXX, ktorá v čase vyvlastnenia patrila v 1 z celku W. I. a 1 z celku M. W., rod. W., vyvlastnenie viacerých nehnuteľností okrem iného aj parc. č. XXX bolo vykonané verejnou vyhláškou na základe žiadosti ZOO Košice zo dňa 30.10.1984 o vyvlastnení nehnuteľnosti v kat. území N. - N. pre realizáciu stavby: Zoologická záhrada Košice po vykonanom ústnom pojednávaní dňa 20.12.1984. Odbor výstavby ObNV Košice I ako stavebný úrad prvého stupňa rozhodol tak, že žiadosti vyhovel a vyvlastnil v prospech Československého štátu v správe ZOO Košice predmetné parcely uvedené vo vyvlastňovacom rozhodnutí.

V čase vyvlastnenia spoluvlastníčka parc. č. XXX v pomere 1 k celku M. W. dňa XX.X.XXXX zomrela. V zmysle dedičského rozhodnutia č. D 1089/81 zo dňa 24.11.1981 bolo prejednané dedičstvo a schválená dedičská dohoda. V uvedenom rozhodnutí však nebola prejednaná parcela č. XXX, kat. územie N.. Parcela č. XXX kat. územie N. bola prejednaná až v rozhodnutí č. D 431/86, t.j. po vyvlastnení.

Žalovaný v 1. rade bol zapísaný ako vlastníkom parc. č. XXX v pomere 1 k celku na základe rozhodnutia D 53/88 zo dňa 19.5.1988 v dedičskom konaní po poručiteľke O. R..

Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti, pozemku parc. č. XXX - orná pôda o výmere 6.546 m2, kat. územie N. - N., zapísaný Správou katastra Košice na LV č. XXXX.

Podľa ust. , písm.c/ zák. č. 99/63 návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ust. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národným výborom na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy, tento zákon upravuje prechod zakladateľskej funkcie národných výborov voči štátnym podnikom založeným národnými výbormi a zriaďovateľskej funkcie národných výborov voči organizáciám alebo zariadeniam zriadeným národnými výbormi na obce, ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány štátnej správy.

Podľa ust, § 3 ods. 1) vyššie citovaného zákona, rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené národnými výbormi, ich zariadenia a zariadenia vnútornej správy národných výborov (ďalej len organizácie") prechádzajú do riadenia obce, v ktorej má organizácia sídlo, s výnimkou organizácií uvedených v odsekoch 2 a 3.

Podľa ust. ) o majetku obcí, veci ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe dohody.

Podľa § 14 ods. 1) vyššie citovaného zákona, o prechode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly. O prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá a organizácie.

Podľa ( v znení platnom do 30.6.1988 ), osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa ust. ( v znení platnom do 30.6.1988 ), ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.

Podľa ust. ) ( v znení platnom do 30.6.1988 ), kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť vec kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť vec prevziať a zaplatiť za ňu predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa ust. 134 ods. 1 , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ust. ) , do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa ust. ) , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ust. ) , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ust. , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ust. , účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa ust. účinného od 1.1.1992, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Z obsahu žaloby vyplynulo, že predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva len k podielom zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie N. pod B2, B3 a B4 ku ktorým nie je žalobca vedený tak, ako bol v pôvodnom návrhu. Naďalej sa teda domáha, že navrhovateľ je spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie N., obce N. - N., okresu Košice I, parc. registra E, evidované na mape určeného operátu parc. č. XXX, orná pôda s výmerou 6546 m2 v podieloch zapísaných pod B2 na V. R. v 1/8-ine, pod B3 na W. K. v 1 -ine, pod B4 na W. K. v 1/8-ine.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v roku 1984 ZOO začalo užívať pozemok parc. č. XXX o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda v celosti nachádzajúceho sa v obci N. - N., okres Košice I, kat. územie N. a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi Československým štátom

- Národným výborom mesta Košice v zastúpení ZOO a O. R., rod. W. dňa 3.2.1984 ako pôvodnou vlastníčkou uvedeného pozemku. Uvedenú skutočnosť o užívaní pozemku od roku 1984, kedy sa vykupovali pozemky potvrdil aj žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že až do zabratia pozemku a jeho oplotenia pre účely výstavby sa oň staral a kosil. Žalovaný v 1. rade nemal vedomosť, či jeho mama predmetnú zmluvu uzavrela alebo nie.

To znamená, že už v roku 1984 vstúpil štát do držby predmetného pozemku o čom svedčí, že pozemok bol oplotený a užívaný socialistickou organizáciou - ZOO pre účely jej výstavby. Skutočnosť, že štát

užíval pozemok takým spôsobom, že ním nakladal ako vlastník - oplotil ho, vystaval zariadenie pre zvieratá a pod. svedčí tomu, že bol v dobrej viere o tom, že mu daný pozemok patrí. Aj žalovaní v 1. a 3. rade vedeli už pri prejednávaní dedičstva po ich zomrelej matke O. R., že pozemok užíva ZOO, nakoľko to bolo uvedené v osvedčení o dedičstve sp. zn. D 53/88 zo dňa 19.5.1988.

Dobrá viera žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu nebola ničím spochybnená, resp. prerušená nejakými objektívnymi okolnosťami preukazujúcimi, že žalobca resp. jeho právny predchodca stratil svoje presvedčenie, že vec im patrí a teda ich presvedčenie považoval súd za celú vydržaciu dobu za dôvodné. Predložené dôkazy, záznam z pracovného rokovania zo dňa 24.3.2003 a nájomné zmluvy č. 2003 na mená prenajímateľov žalovaní v 1. a 3. rade, ktoré by boli spôsobilé privodiť zánik dobrej viery žalobcu o držbe dotknutej nehnuteľnosti sa vzťahujú na pozemok č. 228 na ktorom je postavený tzv. medvedinec.

Žalovaní v 1. a 3. rade uviedli, že nemajú vedomosť o tom, že ich matka O. R. vyššie citovanú kúpnu zmluvu zo dňa 3.2.1984 podpísala. Prostredníctvom právnej zástupkyne mali za to, že zmluva nenadobudla právnu moc podľa bodu 8 zmluvy a preto nezaložila ani vlastnícke právo žalobcu k spornému pozemku. To, že zmluva obsahovala rozporné ustanovenia o nadobudnutí právnej moci, kedy tento moment raz podmieňoval následným schválením a potvrdením národným výborom a na strane druhej uvádzal, že zmluva nepodlieha schváleniu nadriadených orgánov súd vyhodnotil tak, že kúpna zmluva je platná, pretože nevykazuje žiadne znaky neplatnosti, t.j. relatívnej ako i absolútnej.

Na základe uvedeného je súd toho názoru, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k uvedenej časti parc. č. XXX na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel právny predchodca s O. R. dňa 3.2.1984.

V ďalšom súd poukazuje, že účastníci si nad rámec a nie v rozpore so zákonom dohodli, že platnosť a účinnosť si stanovia nie dňom podpisu zmluvy, ale ju určili podmienkou (schvaľovacím procesom). Súd poukazuje na kogentné ust. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorý v ustanovení odseku 2 na zmluvu o prevode poľnohospodárskeho pozemku nevyžadoval súhlas národného výboru ak išlo prevod do socialistického spoločenstva vlastníctva a na kogentné ustanovenie , prvá veta taktiež v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmena účinná týmto rozhodnutím). Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy: „ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy. Na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.“ Preto mylne sa žalovaní domnievajú, že platnosť a účinnosť zmluvy mohli podmieniť schvaľovacím procesom nad rámec ust. ako odkladaciu podmienku zmluvy. Kúpna zmluva zo dňa 3.2.1984 nadobudla platnosť aj účinnosť dňom uzavretia zmluvy. Súčasne je súd toho názoru, že kúpna zmluva je platná, pretože nebola obmedzená slobodná vôľa predávajúcej, právnej predchodkyne žalovaných. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým alebo psychickým nútením. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť, len keď: 1/ je protiprávne, t.j. vynucuje niečo, čo nemožno vynucovať a 2/ vzbudzuje dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí. O nedostatku vôle nejde v prípade, keď by išlo o konanie v tiesni, ktorú žalovaní odvodzujú od skutočnosti držby a oplotenia nehnuteľnosti právnym predchodcom žalobcu ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy. Konanie v tiesni a zároveň aj za nápadne nevýhodných podmienok zakladalo len právo v súlade s ust. v znení účinnom v rozhodnom období od zmluvy odstúpiť. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj s prihliadnutím na uznesenie Krajského súdu v Košiciach ohľadom platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 3.2.1984, ktorú uzavrela O. R., rod. W. československým štátom, Národným výborom mesta Košice, zastúpeným Zoologickou záhradou uvádza, že doterajší obsah spisu nenasvedčuje záveru, že O. R., rod. W. uzavrela kúpnu zmluvu pod nátlakom, že bola zastrašovaná, prípadne, že obsahu zmluvy nerozumela.

Z vyššie uvedených dôvodov, preto súd návrhu žalobcu v časti určenia, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie N., obce N. - N., okresu Košice I, parc. registra E, evidovanej na mape určeného operátu parc. č. XXX, orná pôda s výmerou 6546 m2 v podieloch zapísaných pod B2 na V. R. v 1/8 a pod B4 na W. K. v 1/8 vyhovel. Ohľadne určenia spoluvlastníckeho podielu pod B3 v podiele 1 návrh zamietol.

V ďalšom časť parcely č. 228 v pomere 1 k celku po W. M. na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 9860/2617/84-Go zo dňa 4.1.1985 žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti v pomere 1 k celku.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase vydania rozhodnutia dňa 4.1.1985 bola W. M. mŕtva, nakoľko táto zomrela dňa XX.XX.XXXX. Žalobca nepreukázal a ani nemohol preukázať z týchto dôvodov doručenie vyvlastňovacieho rozhodnutia W. M.. Z obsahu spisu je zrejmé, že účastníkmi vyvlastňovacieho konania neboli ani právni nástupcovia po W. M. a predmetné rozhodnutie nebolo doručené právnym nástupcom po zomrelej W. M.. Takéto rozhodnutie preto nemôže mať dopad na zmenu vlastníckeho režimu k spornej nehnuteľnosti v časti tohto spoluvlastníckeho podielu po W. M. a keďže je zrejmé, že nemohli nadobudnúť ani právoplatnosť a vykonateľnosť, ide o rozhodnutie, ktoré je nulitným právnym aktom.

Pokiaľ teda príslušný orgán štátnej správy vykonávajúci vyvlastnenie, toto vyvlastnenie nevykonal s vlastníkom a vlastnícke právo k veci, ktorá bola predmetom vyvlastnenia patrila inému subjektu, nemohli nastať právne účinky, ktoré právna úprava s vyvlastnením spája.

Na základe neúčinného vyvlastňovacieho rozhodnutia nemohlo dôjsť ani k prechodu vlastníctva na organizáciu v prospech ktorej bola nehnuteľnosť vyvlastnená a to bez ohľadu na to, či takýto nadobúdateľ bol alebo nebol dobromyseľný. Pokiaľ štátny orgán pochybil a postupoval v rozpore s právnymi predpismi, t.j. (protiprávne) umožnil, aby sa štát stal detentorom veci, nie je možné o zásade, že v pochybeniach sa má za to, že držba je oprávnená (, veta druhá ) ani uvažovať. Z týchto dôvodov nemožno vyvodiť, že vstupom do takejto držby mohlo dôjsť k naplneniu základnej podmienky, ktorú inštitút vydržania ako originálne nadobudnutie vlastníctva vyžaduje a to dobromyseľnosť.

V ďalšom časť parcely č. XXX v pomere 1/8 k celku po W. I. je súd toho názoru, že žalobca nadobudol vlastnícke právo na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 9860/2617/84-Go zo dňa 4.1.1985.

K vyvlastňovaciemu rozhodnutiu súd uvádza nasledovné: vyvlastňovacie rozhodnutie má charakter verejnej listiny, nakoľko nie je pochybné, že bolo vydané príslušným štátnym orgánom v medziach jeho právomoci a teda v prípade hodnotenia tohto listinného dôkazu je nevyhnutné vychádzať z prezunkcie jeho pravdivosti a správnosti.

Vzhľadom k tomu, že vyvlastňovacie rozhodnutie ako verejná listina osvedčuje správnosť údajov v ňom uvedených alebo z neho vyplývajúcich pokiaľ nie je dokázaný opak. Z tohto dôvodu vyvlastňovacie rozhodnutie opatrené doložkou o právoplatnosti a vykonateľnosti taktiež dokazuje, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonanteľnosť v súlade s príslušnými v danom období platnými právnymi predpismi, teda osvedčuje, že bolo doručené spôsobom v súlade s príslušnými správnymi predpismi všetkým účastníkom konania.

Skutočnosť, že vo vyvlastňovacom spise sa po viac ako 28 rokoch od vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia a od nadobudnutia jeho právoplatnosti nenachádza niektorá doručenka ešte neznamená, že vyvlastňovacie rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a to obzvlášť v prípade, keď dlhú dobu vôbec nebolo jasné, kde sa vlastne vyvlastňovací spis nachádza, komu bol zapožičaný, v akom stave bol vrátený a teda o jeho úplnosti po viac ako 28 rokoch od nadobudnutia právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia sú na mieste dôvodné pochybnosti.

V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 2.3.2005 sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd ČR vyslovil názor, že v sporoch, v ktorých časový odstup od rozhodnej skutočnosti podstatne prekračuje i vydržacie lehoty alebo lehoty skartačné, nie je na mieste extenzívnym spôsobom spochybňovať, či otvárať záležitosti, ktoré pred mnohými rokmi založili právne vzťahy, čo platí rovnako pri spochybňovaní správnosti správneho rozhodnutia vrátane správnosti postupu správneho orgánu v konaní, ktoré jeho rozhodnutiu predchádzalo, preto pokiaľ niekto tvrdí, že sa určité veci v dávnej dobe neuskutočnili obvyklým, či úradným postupom, je dôkazné bremeno o tom, že v danom prípade tomu tak nebolo na ňom (obdobne tiež uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.11.2005 sp. zn. ).

Podľa ust. listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal a ak nie je dokázaný opak, je pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Medzi účastníkmi je nesporné, že predmetom vyvlastňovacieho konania bola nehnuteľnosť špecifikovaná vo vyvlastňovacom rozhodnutí č. Výst. 9860/2617/84-Go, rovnako tak medzi účastníkmi bolo nesporné, že najneskôr nadobudnutím právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia prevzal túto nehnuteľnosť právny predchodca žalobcu, tak že najneskôr nadobudnutím právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia prestali túto nehnuteľnosť pôvodní vlastníci užívať a tento stav trvá aj v súčasnosti, nakoľko dnes užíva túto nehnuteľnosť výlučne žalobca.

Z obsahu vyvlastňovacieho rozhodnutia vyplýva, že vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti ako celku prešlo na právneho predchodcu žalobcu, t.j. na Československý štát dňom právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia a to bez ohľadu na to, či táto zmena bola premietnutá do evidencie nehnuteľnosti.

Pokiaľ by žalovaní tvrdili, že vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu ich právneho predchodcu z rôznych dôvodov nemohlo dôjsť k vyvlastneniu, v danom prípade by sa jednalo o prevzatie tohto spoluvlastníckeho podielu štátom bez právneho dôvodu, čo je jeden z reštitučných dôvodov podľa ust. , zák. č. 229/91 Zb. a ust. ,

Podľa ust. § 6 ods. 1, písm.p/ zák.č. 229/91 Zb. oprávneným osobám sa vydávajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

Podľa ust. , oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát, alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

Prechod vlastníckeho práva na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom období v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu mal viacero podôb medzi ktoré môžeme subsumovať nie len nadobudnutie vlastníckeho práva štátom alebo inou právnickou osobou premietnuté aj do pozemkovej knihy ale aj faktické prevzatie nehnuteľnosti štátom, keď vlastník veci nebol postupom štátu síce formálne pozbavený svojho vlastníckeho práva, bola mu však odňatá možnosť vec držať, užívať ju a používať jej plody, teda aj prípad, keď štát prevzal nehnuteľnosť na základe právoplatného správneho aktu, ktorým však formálne nedošlo k prechodu vlastníckeho práva z dôvodu formálnych vád.

Vzhľadom k tomu, že právny predchodca žalobcu prevzal držbu predmetnej nehnuteľnosti najneskôr v roku 1984 v dobrej viere, že vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti nadobudol na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, túto nehnuteľnosť v dobrej viere užíval ako vlastnú v období pred 1.1.1992, 6 rokov jeho vlastnícke právo v tomto období nebolo nikdy spochybnené a následne po 1.1.1992 po započítaní oprávnenej držby 4 rokov splnil podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

V prípade, že by sa nadriadený súd nestotožnil s názorom prvostupňového súdu ohľadne 10 ročnej vydržacej lehoty pred 1.1.1992 súd uvádza nasledovné:

Z dôvodu prechodu veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy, alebo na príslušný orgán miestnej štátnej správy z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú v zmysle o majetku obcí je zrejmé, že majetok pôvodne Slovenskej republiky t.j. sporný pozemok parc. č. XXX prešiel do vlastníctva žalobcu dňom účinnosti t.j. k 1.5.1991 o čom svedčí aj predložený delimitačný protokol. To znamená, že žalobca svoje vlastníctvo nadobudol priamo zo zákona a nemusel mať ani vedomosť o spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva svojho predchodcu. Pre účely posúdenia vydržania daného pozemku je nutné konštatovať, že konkrétne žalobca vstúpil do dobromyseľnej držby na základe iných skutkových okolností než jeho právny predchodca a to dňom nadobudnutia účinnosti t.j. 1.5.1991, kedy svoju dobromyseľnosť odvodzoval od citovaného zákona ako titul vstupu do držby.

Existencia alebo neexistencia dobromyseľnosti sa totiž odvíja od skutočnosti na základe ktorých sa účastník, ktorý sa domáha určenia vlastníckeho práva získal vec držby - svojej faktickej moci t.j., či sa so zreteľom na všetky okolnosti domnieval, že vec mu vlastnícky patrí a nakladal s ňou ako s vecou vlastnou. Žalobca teda vstúpil do držby dňa 1.5.1991 a po uplynutí 10 ročnej vydržacej lehoty k 1.5.2001 sa stal vlastníkom predmetného pozemku, nakoľko tento pozemok nerušene držal, užíval, nakladal s ním ako so svojim vlastníctvom po celý tento čas. Jeho držba nebola nijakým spôsobom napadnutá ani zo strany žalovaných v 1. až 3. rade, ktorí od roku 1984 nevykonali ani jeden úkon, ktorý by voči právnemu predchodcovi žalobcu resp. žalobcovi prezentovali svoje presvedčenie o tom, že tento pozemok im vlastnícky patrí. Nechceli žiaden nájom ani inú odplatu za užívanie pozemku. Obrana žalovaných, že im žalobca navrhol uzavrieť nájomné zmluvy však neprivodili zánik dobrej viery žalobcu, pretože tak žalobca urobil až na pracovnom rokovaní dňa 24.3.2003, teda po uplynutí vydržacej doby, ktorá začala plynúť dňom 1.5.1991 a skončila dňom 1.5.2001.

Vychádzajúc z ust. , písm.c/ určovacou žalobou sa žalobca môže domáhať vydania rozhodnutia súdu o tom, že určitý právny vzťah alebo právo tu je, alebo nie je. Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na určení právneho vzťahu alebo práva naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu bez tohto určenia je ohrozené alebo neisté. To znamená, že tu musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. V zmysle platnej právnej judikatúry má žalobca naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva vtedy, ak žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník danej nehnuteľnosti, pretože rozsudok súdu potom môže byť podkladom pre vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností.

Podľa názoru súdu žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnému pozemku v zmysle , písm.c/ , nakoľko tak v čase podania žaloby ako aj v čase rozhodovania súdu na príslušnom liste vlastníctva sú ako podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti vedení práve žalovaní v 1. až 3. rade a teda právne postavenie žalobcu je neisté, pretože zmenu zápisu vlastníckeho práva bez rozhodnutia súdu nie je možné vykonať.

Vzhľadom na všetky vyššie citované skutočnosti s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu v časti o určenie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti zapísanej LV č. XXXX, v podieloch zapísaných pod B2 na V. R. v 1/8 a pod B4 na W. K. v 1/8 je dôvodná a preto návrhu vyhovel. Vlastnícke právo žalobcu určil titulom uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 3.2.1984 a titulom vydržania a to či už jeho právnym predchodcom, ktorého doba držby sa započítava do držby samotného žalobcu, resp. aj samotným žalobcom. V prevyšujúcej časti určenia spoluvlastníckeho podielu pod B3 na Y. K. v podiele 1 zamietol a to z dôvodu, že vyvlastňovacie rozhodnutie týkajúce sa právneho predchodcu žalovaného v 2. rade bol nulitným právnym aktom.

Podľa ust. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.