Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/191/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: CityRent, s.r.o., so sídlom Ľubochnianska 4, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 713 477, právne zast.: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, substitučne splnomocnená Mgr. Eva Garová, advokátka so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 1.024 eur s príslušenstvom,

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e v časti sumy 752 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a zo sumy 752 eur od 28.05.2020 do zaplatenia.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi

- sumu 272 eur,

- úrok z omeškania 5,00 % p.a. zo sumy 272 eur od 28.05.2020 až do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní vedenom pod sp. zn. domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 1.024 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. z predmetnej istiny od 28.05.2020 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.03.2020 mal právny predchodca žalobcu dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. BMW 520xDrive, EČV: B. (ďalej len „vozidlo“). Nakoľko vozidlo právneho predchodcu žalobcu bolo nepojazdné, dňa 19.03.2020 uzavrel právny predchodca žalobcu ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom Zmluvu o prenájme motorových vozidiel (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca prenechal právnemu predchodcovi žalobcu motorové vozidlo zn. BMW X6, EČV:B. XXXNX (ďalej len „náhradné vozidlo“) do dočasného užívania a právny predchodca žalobcu sa zaviazal zaplatiť nájom vo výške 120 eur bez DPH za každý deň prenájmu náhradného vozidla. Dňa 03.04.2020 vystavil žalobca právnemu predchodcovi faktúru č. 2-200192 na sumu 2.304 eur vrátane DPH s dátumom splatnosti dňa 25.04.2020 za užívanie náhradného vozidla. Listom zo dňa 12.05.2020 označeným ako Oznámenie o poistnom plnení bolo žalobcovi žalovaným oznámené, že žalovaný dňa 12.05.2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Na základe tohto oznámenia bola žalobcovi zaplatená suma vo výške 896 eur bez DPH. Do dnešného dňa nebola žalobcovi zaplatená zvyšná časť dlžnej sumy z faktúry vo výške 1.024 eur bez DPH z dôvodu krátenia poistného plnenia žalovaným.

Krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného považuje za nedôvodné. Právny predchodca žalobcu si náhradné vozidlo požičal iba na nevyhnutné obdobie, kedy sa jeho poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise a nemohol ho užívať v dôsledku spôsobenej škody. Žalobca zároveň nie je povinný vyhľadávať najlacnejšiu možnosť zapožičania motorového vozidla. Vzhľadom na rozsah poškodenia motorového vozidla, považuje náhradné vozidlo za adekvátnu náhradu počas nemožnosti využívania poškodeného motorového vozidla. Vozidlo, ktoré mu bolo zapožičané, bolo z takej istej kategórie ako jeho motorové vozidlo. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.07.2020 došlo k postúpeniu dlžnej sumy spolu s príslušenstvom z právneho predchodcu žalobcu CBC Slovakia s.r.o., IČO: 44 773 293, ako postupcu na žalobcu ako postupníka, čím sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaný v tejto veci. Dňa 23.10.2020 bolo žalovanému zaslané oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky. Výzvou zo dňa 09.10.2020 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Celková dlžná suma, ktorú žalovaný do dnešného dňa žalobcovi neuhradil predstavuje sumu 1.024 eur. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobcovi v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vznikol nárok na zaplatenie nároku na náhradu škody. Žalovaný však túto škodu žalobcovi do dnešného dňa neuhradil. Nakoľko je žalovaný v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy, žalobca má preto v súlade s nárok na úroky z omeškania v sadzbe 5 % ročne zo sumy 1.024 eur od 28.05.2020 do zaplatenia.

2. Súd vydal dňa 26.11.2020 platobný rozkaz v navrhovanom znení, proti ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil nasledovne. Po doručení žalobného návrhu pristúpil žalovaný k opätovnému prieskumu trhu požičovní motorových vozidiel. Žalovaný oznámil, že poukáže doplatok náhrady škody vo výške 752 eur. Výška doplatku predstavuje žalovaným akceptovanú výšku sumy denného nájmu motorového vozidla v sume 103 eur bez DPH s prihliadnutím na dobu zapožičania a kategóriu poškodeného vozidla. Po vykonaní doplatku tak žalovaný poukázal poškodenému náhradu škody v celkovej výške 1.648 eur bez DPH (16 dní x 103 eur/deň = 1.648 eur). O tejto skutočnosti informoval žalovaný aj právneho zástupcu žalobcu, a to listom zo dňa 07.12.2020. Zvyšok nároku poškodeného vo výške 272 eur bez DPH žalovaný ďalej namieta a nepovažuje ich za nutne a účelne vynaložené. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. z 28.06.2016, ktoré odkazuje na rozhodnutie R 7/1992 a ďalej uvádza: „Avšak aj u porovnateľného motorového vozidla platí, že rozsah náhrady, ku ktorej je škodca povinný je obmedzený hľadiskom účelnosti. So zreteľom na uvedené bolo potrebné výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá žalovaná, stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (v danom prípade dohodnutou) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. Dôkazné bremeno o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej, než je obvykle potrebná k prenájmu porovnateľného vozidla, zaťažuje žalobcu.“ Ďalej poukázal na v zbierke publikované rozhodnutie pod č. R 7/1992. Žalovaný pri likvidácii po doručení faktúry č. 2-200192 vystavenej dňa 03.04.2020 na sumu 1.920 eur bez DPH, čo predstavuje 120 eur bez DPH/deň, uskutočnil s cieľom overenia denného prenájmu za daný typ požičaného náhradného motorového vozidla a počet zapožičaných dní svoj prieskum trhu s ohľadom na typ prenajatého vozidla (BMW X6) a dĺžku nájmu a obstaral vzorky trhu. Na základe uvedeného za dôvodnú považoval žalovaný sumu denného nájmu 103 eur bez DPH/deň, nie sumu 120 eur bez DPH/deň uvedenú na predloženej faktúre. Požadovaná suma za deň prenájmu nezodpovedá trhovým podmienkam s ohľadom na dĺžku zapožičania a kategóriu vozidla. S poukazom na všetky vyššie zistené skutočnosti, nie je pre žalovaného možné dojednanú cenu za prenájom vozidla považovať za objektívne stanovenú trhovými mechanizmami, ale ad-hoc, účelovo stanovenú k vzniknutej situácii s vedomosťou, že takto vzniknuté náklady budú uplatňované u žalovaného. Platí všeobecná povinnosť poškodeného urobiť všetko pre to, aby sa škoda zbytočne nezvyšovala ( ). Pokiaľ ide o úroky z omeškania, ktorých zaplatenia sa podaným žalobným návrhom žalobca spolu s istinou domáha, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.02.2019, sp, zn. , v zmysle ktorého ak si žalovaný splnil svoju povinnosť ustanovenú mu o povinnom zmluvnom poistení zodpovedností za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“), nie je povinný uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. V zmysle predmetného rozhodnutia by sa žalovaný do omeškania s plnením náhrady škody dostal až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa . Obdobné stanovisko obsahuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. alebo najnovšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.05.2020, sp. zn. .

3. Žalobca v ďalšom vyjadrení navrhol v predmetnom konaní pokračovať podľa o upomínacom konaní v rozhodnom znení na príslušnom súdu na prejednanie v zmysle príslušných ustanovení . Žalobca popiera tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého sadzba denného nájmu náhradného motorového vozidla vo výške 120 eur je neprimeraná. Žalobca dňa 03.04.2020 vystavil faktúru č. 2-200192 na sumu 2.304 eur spolu s DPH za nájom náhradného motorového vozidla, tj. BMW X6, ŠPZ: B. XXXNX za obdobie od 19.03.2020 do 03.04.2020. Cena nájmu za 1 deň bola vo výške 120 eur bez DPH, celkovo za 16 dní, za ktoré právny predchodca žalobcu užíval náhradné motorové vozidlo predstavoval nájom vo výške 1.980 eur bez DPH (120 x 16). Žalovaný akceptoval vznik škody súvisiaci s vynaloženými nákladmi za nájom náhradného motorového vozidla, tým že žalobcovi poskytol čiastočné poistné plnenie vo výške 896 eur. Žalobca sa v danom konaní domáha zaplatenia neoprávnene krátenej čiastky v zmysle vystavenej faktúry vo výške 1.024 eur. Keďže zo strany žalovaného bolo poskytnuté čiastočné poistné plnenie, nemôže byť sporné, že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného motorového vozidla. Žalobca tvrdí, že doba nájmu v období od 19.03.2020 do 03.04.2020 (vrátane) bola nutná a účelná, vzhľadom na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu nemohol v dôsledku zapríčinenej dopravnej nehode užívať svoje motorové vozidlo. Cena za nájom motorového vozidla vo výške 120 eur bez DPH/1 deň je primeraná obvyklým cenám v mieste a v čase nájmu. Cena nájmu motorových vozidiel v požičovniach priamo súvisí s počtom dní, na ktoré si osoba chce motorové požičať. Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo možné predpokladať ako dlho bude právny predchodca žalobcu prenajaté vozidlo užívať, bola suma určená v medziach cien obdobných automobilov. Žalobca si prenajal motorové vozidlo rovnakej kategórie, akej bolo jeho motorové vozidlo a nemal povinnosť vyhľadávať najlacnejšiu alternatívu nájmu motorového vozidla. Prenajímateľ automobilov musí zobrať do úvahy amortizáciu vozidla, svoj zisk a sumu základnej náhrady na každý 1 km jazdy, ktorá bola ustanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel určená vo výške 0,193 eur za 1 km jazdy. Žalobca tvrdí, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť poškodeného, aby hľadal v takomto prípade najlacnejšiu auto požičovňu. Žalobca svoje tvrdenie zakladá na základe nižšie uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 19.03.2019, v zmysle ktorého vyslovil odvolací súd nasledovné: „Podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenie veci. Poškodený si prenajal auto len na dobu trvania opravy, čím naplnil podmienku nutnosti a účelnosti. Metódu prieskumu trhu žalobca nepovažuje za relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla s čím sa stotožnil aj Krajský súd v Bratislave, ktorý pod sp. zn. dňa 05.05.2015 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, pod sp. zn. a konštatoval, že z ničoho nevyplýva povinnosť poškodeného zisťovať najlacnejšie ceny požičovného.“ Žalobca zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 05.05.2015: „Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Je nesporné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si uplatnil nárok iba za nevyhnutné obdobie, t.j. za obdobie, kedy bolo jeho vlastné motorové vozidlo v oprave, pričom náhradné vozidlo používal za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo, ide teda o účelne vynaložené náklady. Poškodený si uplatnil svojim nárokom cenu za nájomné požičaného vozidla, čo možno považovať za výdavky, ktoré by nemal, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že z ničoho nevyplýva povinnosť poškodeného zisťovať najlacnejšie ceny požičovného. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo, čo preukázal vystavenou faktúrou.“ Žalobca namieta údajnú primeranú výšku dennej sadzby nájmu v sume 103 eur, nakoľko z predložených cenníkov nájmov motorových vozidiel nie je jasné, čo je všetko zahrnuté do uvedeného denného nájmu. K námietke uplatňovaného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne so sumy 1.024 eur od 28.05.2020 do zaplatenia žalobca uvádza, že požadovaný úrok z omeškania je zákonný a žalobca ho odôvodňuje v zmysle ustanovení . Žalobca má za to, že istina vo výške 1.024 eur ako suma, ktorú žalovaný neuhradil v lehote 15 dní odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti je dôvodná. Nakoľko žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a výšku škody neoprávnene krátil, žalobca sa domáha zaplatenia úroku z omeškania až od 28.05.2020, tj. 16 - ty deň po ukončení šetrenia poistnej udalosti do zaplatenia. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 12.05.2020 bolo oznámené, že žalovaný dňa 12.05.2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti, tj. žalovaný bol povinný do 27.05.2020

uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu vzniknutú škodu. Nakoľko škoda nebola uhradená v celom rozsahu, žalobcovi vznikol nárok na úhradu popri istiny aj úrok z omeškania. Na záver žalobca poukázal, že nestálosť uvádzania priznanej výšky dennej sadzby za nájom náhradného motorového vozidla, keď v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 12.05.2020 žalovaný priznal právnemu predchodcovi výšku denného nájmu v sume 56 eur a následne v podanom odpore výšku denného nájmu v sume 103 eur. Žalovaným priznávanú dennú sadzbu nájmu tak žalobca považuje za zmätočnú.

4. Predmetná vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 29.12.2020. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.05.2021 oznámil, že berie žalobný návrh zo dňa 12.11.2020 čiastočne späť. Žalobca odôvodnil čiastočné späťvzatie žalobného návrhu zo dňa 12.11.2020 tým, že žalovaný po podaní žalobného návrhu uhradil časť svojho záväzku vo výške 752 eur voči žalobcovi. I naďalej žalobca zotrváva na žalobe vo zvyšnej časti neuhradenej istiny vo výške 272 eur s príslušenstvom.

5. Žalovaný sa vyjadril v duplike doručenej tunajšiemu súdu dňa 18.11.2021 tak, že nie je možné považovať akékoľvek náklady poškodeného súvisiace so škodovou udalosťou za škodu, ale v každom prípade je potrebné zohľadniť hľadisko nevyhnutnosti a účelnosti. Opätovne uvádzame, že náklady, ktoré mal poškodený vynaložiť na zaobstaranie náhradného motorového vozidla, a ktoré prevyšujú žalovaným už uhradenú náhradu za takúto škodu, nepovažujeme za nutne a účelne vynaložené. Túto argumentáciu podporuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. z 28.06.2016. Pokiaľ ide o názor krajského súdu z roku 2019, tak uvádzame, že žalovaný nepresadzuje v konaní najlacnejšiu zistenú cenu nájmu, ani nevychádza z predpokladu, že poškodený musí zistiť/zvoliť najlacnejší nájom, avšak žalovaný tvrdí, že nie je bez významu, ak cena presahuje bežné ceny nájmu pre daný typ vozidla a dobu nájmu. Pri akceptovaní názoru žalobcu by žalovaný musel preplatiť akúkoľvek sumu, za právne neudržateľný názor, rozporný s vyššie uvádzaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR a otvárajúci priestor pre fiktívne sumy s cieľom ich preplatenia z povinného zmluvného poistenia škodcu (v tomto prípade nedošlo reálne k vyplateniu celého požičovného poškodeným prenajímateľovi, ale k započítaniu s odplatou za postúpenie pohľadávky). Aj poškodený (tak ako každý iný subjekt) sa má v zmysle všeobecnej prevenčnej povinnosti správať tak, aby škoda nenarastala, aby nedošlo k jej zväčšovaniu. Škodca síce zodpovedá za to, že poškodený si musel prenajať vozidlo, avšak už by nemal zodpovedať za to, že pri prenajatí konal poškodený nehospodárne, neekonomicky, v rozpore s trhovou logikou, keď si z verejne dostupných ponúk vybral takú, ktorá patrí medzi najvyššie. Poškodený nepreukázal, že porovnateľné vozidlá v iných požičovniach neboli dostupné, ani nijako inak nezdôvodnil daný svoj výber. Keďže škodca nemá vplyv na výber prenajímateľa, nemôže niesť zodpovednosť za to, ako (nehospodárne) bol daný výber realizovaný. Máme za to, že od škodcu (jeho zodpovednostného poisťovateľa) nemožno požadovať ako náhradu škody sumu, ktorá je neprimeraná, teda nekorešponduje s priemernými, resp. obvyklými cenami (pokiaľ sa nepreukážu okolnosti nútiace poškodeného práve k danému výberu). Rozsah náhrady škody závisí od objektívnych, nie subjektívnych skutočností. Výber náhradného motorového vozidla, ako i cenu za akú si prenájme takéto vozidlo poškodený je prejavom jeho subjektívnej vôle. Škodca tieto skutočnosti nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť, preto je potrebné nepochybne preukázať dôvodnosť a účelnosť nákladov vynaložených poškodeným, čo žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal.

6. Žalobca na pojednávaní dňa 07.02.2023 zopakoval rozhodné argumenty vzťahujúce sa k predmetnej veci a odkázal na svoje predchádzajúce stanoviská a prednesy. V konaní predložil cenníky spoločnosti Luxury Car a Highrent za prenájom motorového vozidla BMW X6 v rozsahu 16 dní požičania tohto motorového vozidla v cene od 140 eur až 150 eur bez DPH, s ktorými súd oboznámil. Žalovaný sa predmetného pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti, a preto súd rozhodol, že bude konať bez jeho účasti. Vzhľadom na uvedené, žalovaný na žalobcom predložené cenníky nereagoval, ani ich žiadnym spôsobom nerozporoval. Žalobca na predmetnom pojednávaní spresnil, že žalobu vzal časti aj s príslušenstvom v danej sume.

7. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s dôkazmi predloženými v konaní, ako napr. so Zmluvou o prenájme motorových vozidiel, s preberacím a odovzdávacím protokol č. 2020081102, s faktúrou č. 2-200192, s oznámením o zaslaní poistného plnenia - náhradou nákladov za prenájom vozidla, so zmluvou o postúpení pohľadávky, s oznámením postupcu o postúpení pohľadávky, s predžalobnou výzvou, so správou o dopravnej nehode, s listom žalovaného zo dňa 07.12.2020 o poukázaní doplatku, s výpočtom náhrady škody za prenájom náhradného motorového vozidla + vzorky trhu, s cenníkmi motorových vozidiel, ako aj s ústnymi a písomnými prejavmi strán konania.

8. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

11. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 03.05.2021 oznámil, že berie žalobný návrh zo dňa 12.11.2020 čiastočne späť s ohľadom na úhradu istiny zo strany žalovaného vo výške 752 eur spolu s príslušenstvom. Vzhľadom na to, že žalobca vzal predmetnú žalobu späť v časti pred otvorením pojednávania, nebol potrebný súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby. Súd preto konanie vo výroku I. rozsudku zastavil v časti sumy 752 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a zo sumy 752 eur od 28.05.2020 do zaplatenia.

12. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

13. Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

14. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

15. Podľa ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

16. Podľa § 153 ods. 1 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa odseku 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

17. Podľa § 153 ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

18. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

19. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

20. Podľa , skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

21. Podľa obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

22. Podľa poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

23. Podľa poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

24. Podľa poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

26. Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

27. Podľa rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

28. Podľa svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

29. Podľa , , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

30. Podľa ods. 1 veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa odseku 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

31. Podľa ods. 1 postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

32. Podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

33. Žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady škody, ktorá vznikla právnemu predchodcovi žalobcu v dôsledku prevádzky motorového vozidla povinne zmluvne poisteným u žalovaného, tým, že v čase opravy poškodeného motorového vozidla značky BMW 520xDrive, EČV:B., mu vznikli náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v období od 19.03.2020 do 03.04.2020 v celkovej sume 1.920 eur bez DPH, pričom vo výške 272 eur neboli zo strany žalovaného uhradené.

34. V konaní nebolo sporné, že dňa 06.03.2020 došlo v Nitre k vzniku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. BMW 520xDrive, EČV: B. v dôsledku prevádzky motorového vozidla povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného listom zo dňa 03.04.2020. Sporným nebola ani tá skutočnosť, že v nadväznosti na vykonanie opravy poškodeného motorového vozidla poškodený uzavrel zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 2020081102, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému motorové vozidlo značky BMW X6, EČV:B.. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č.2-200192 zo dňa 03.04.2020, splatnú dňa 25.04.2020, na sumu 1.920 eur bez DPH, predmetom ktorej bol nájom vozidla v rozsahu 16 dní. Cena prenájmu náhradného vozidla za jeden deň bola 120 eur bez DPH. Poškodený uzavrel so žalobcom dňa 14.07.2020 zmluvu o postúpení pohľadávky, spočívajúcu v nároku na náhradu škody vo výške 1.024 s príslušenstvom. Žalovaný poškodenému dňa 13.05.2020 vyplatil náhradu škody vo výške 896 eur za náklady spojené so zapožičaním náhradného motorového vozidla za 16 dní, kedy bolo poškodené motorové vozidlo v oprave. Následne v priebehu konania žalovaný uhradil žalobcovi sumu 752 eur, keďže žalovaný považoval za primeranú sumu za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 103 eur/deň (16 dní x 103 eur/deň).

35. Spornou v konaní bola primeraná cena nájmu, keďže žalovaný s ohľadom na vlastný prieskum trhu k danému typu prenajatého vozidla (BMW X6) a dĺžku nájmu považoval za dôvodnú sumu denného nájmu

103 eur bez DPH/deň, naproti vyfakturovanej sume za nájom motorového vozidla v sume 120 eur bez DPH/deň. Podľa žalovaného požadovaná suma za deň prenájmu nezodpovedá trhovým podmienkam s ohľadom na dĺžku zapožičania a kategóriu vozidla. S poukazom na všetky vyššie zistené skutočnosti, nie je pre žalovaného možné dojednanú cenu za prenájom vozidla považovať za objektívne stanovenú trhovými mechanizmami, ale ad-hoc, účelovo stanovenú k vzniknutej situácii s vedomosťou, že takto vzniknuté náklady budú uplatňované u žalovaného. Sporným bol aj uplatnený úrok z omeškania.

36. Žalovaný je subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, čo v konaní nebolo sporné. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení , pričom na predmetný nárok žalobcu na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa vzťahuje . S ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to že ide o prevádzateľa sa na zmluvné poistenie vzťahuje objektívna zodpovednosť podľa . Na zmluvné poistenie sa môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená na princípe zavinenia). Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je daná jeho pasívna vecná legitimácia. Žalobca, na ktorého bola postúpená predmetná pohľadávka od poškodeného, je subjektom oprávneným z hmotnoprávneho vzťah, o ktorý v konaní ide, a preto je daná jeho aktívna vecná legitimácia.

37. K otázke účelnosti a nutnosti predmetných nákladov je treba uviesť, že v konaní bolo nesporné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku škodovej udalosti, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si uplatnil nárok iba za nevyhnutné obdobie, t.j. za obdobie, kedy bolo jeho vlastné motorové vozidlo v oprave, pričom náhradné vozidlo používal za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo, ide teda o účelne vynaložené náklady. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti bolo podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo (bližšie pozri rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. <http://merit.slv.cz/2Cob/134/2014>, ale aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. <http://merit.slv.cz/3Cob/189/2014>). Potrebou využívať náhradne vozidlo tak ako poškodené vozidlo, ktoré práve v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať, a to na výkon podnikateľskej činnosti, a preto si musel vypožičať náhradné vozidlo, je odôvodnená samotnou skutočnosťou, že poškodený bol podnikateľským subjektom, ktorý motorové vozidlo využíval. V čestnom prehlásení poškodeného zo dňa 03.04.2020 poškodený uviedol, že od žalobcu mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po rozsiahlom poškodení a nemal k dispozícii iné vozidlo za účelom zabezpečenia mobility pre riešenie pracovných, ale aj súkromných záležitostí. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo, čo preukázal vystavenou faktúrou, nájomnom zmluvou a čestnými vyhláseniami.

38. Z nájomnej zmluvy, ako aj protokolu o prevzatí a odovzdaní náhradného vozidla je zrejmé, že počet dní prenájmu trval 16 dní, t.j. od 19.03.2020 do 03.04.2020, pričom cena za deň bola dohodnutá vo výške 120 eur bez DPH.

39. Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, otázka skutočnej škody bola riešená už v rozhodnutí R 7/1992, v zmysle ktorého skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie - nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu zadržiavanému. Rozsah náhrady, ku ktorej je škodca povinný, je obmedzený hľadiskom účelnosti. S ohľadom na uvedené bolo potrebné výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá žalovaný, stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (v danom prípade dohodnutou) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. Samotná výška opravy, teda sumu 120 eur za 1 deň prenájmu náhradného vozidla bola žalovaným namietaná ako neprimeraná. Žalobca k uvedenému v konaní predkladal cenníky spoločnosti vykonávajúcich nájom vozidiel v danom regióne (cenníky neboli sporné, keďže ich žalovaný nenamietal, keď sa svojou

neúčasťou na pojednávaní vzdal tejto možnosti). S ohľadom na uvedené súd nemal pochybnosti o primeranosti výšky denného nájomného v sume 120 eur bez DPH na jeden deň za predmetné náhradné motorové vozidlo. Táto cena je primeraná typu požičaného i poškodeného vozidla. Z cenníka spoločnosti Luxury car rental in Bratislava vyplýva štandardná denná sadzba nájomného za náhradné vozidlo BMW X6 v počte 16 dní vo výške 150 eur bez DPH. Z cenovej ponuky spoločnosti Highrent vyplýva cena denného nájomného za vozidlo značky BMW X6 v počte 16 dní vo výške 140 eur bez DPH. Žalobcovi v tomto smere nevyplýva povinnosť zisťovať najlacnejšie ceny požičovného. Vzhľadom na uvedené súd nevzhliadol námietku žalovaného o neprimeranosti denného nájomného za dôvodnú. Okrem toho súd upozorňuje, že predložením jedného cenníka zo strany žalovaného, nepovažuje súd v prípade dojednaného nájomného, podloženého ďalšími cenníkmi iných spoločností, preukázanú primeranú cenu denného nájomného vo výške 103 eur bez DPH/1 deň. V tomto smere, ak žalovaný tvrdil, že dojednaná cena nájomného nie je primeraná, bol povinný aj preukázať predmetné tvrdenie (uniesť dôkazné bremeno), čo sa v danom prípade nestalo.

40. Na základe úpravy (pri zohľadnení povahy postúpenej pohľadávky, ktorá sa postúpením nemení) a v spojení s úpravou vyplývajúcou zo špeciálneho právneho predpisu , a to , , , súd žalobe v časti celej požadovanej istiny vyhovel ako skutkovo a právne dôvodnej a priznal žalobcovi celú žalovanú istinu v sume 272 eur, ktorá zodpovedá rozdielu sumy uplatneného poistného plnenia 1.920 eur bez DPH eur a sumy žalovaným vyplateného poistného plnenia 1.648 eur bez DPH (896 eur+752 eur).

41. Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

42. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

43. Podľa poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

44. Podľa poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

45. Podľa ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

46. Podľa Nariadenia Vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

47. Základná úroková sadzba ECB v období od 16.03.2016 do 26.07.2022 bola vo výške 0,00 %.

48. Okrem iného sa žalobca domáhal aj úrokov z omeškania vo výške 5 % p.a. z sumy 272 eur od 28.05.2020, teda v lehote 15 dní odo dňa ukončenia šetrenia. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.05.2020 vyplýva, že žalovaný poukázal sumu 896 eur na účet žalobcu. Náhrada škody, ktorú mal žalovaný vyplatiť je peňažným plnením a z dôvodu, že sa dostal s jej plnením do omeškania žalobca si uplatnil príslušenstvo žalovanej pohľadávky nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej zákonom stanovenej lehoty splatnosti, teda dňom 28.05.2020. Od tohto dátumu súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie príslušenstva žalovanej pohľadávky, keďže dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením v príslušnej základnej úrokovej sadzbe, teda vo výške 5 % denne, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

49. Súd v súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcich sa úrokov z omeškania v nadväznosti na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , poukazuje na skutočnosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky v nálezoch Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. zo 14. októbra 2021 a sp. zn. zo dňa 28. októbra 2021 zhodne skonštatoval, že výklad až 8 prijatý všeobecnými súdmi v zrušovaných rozhodnutiach vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody a dostáva sa tak do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy. Súdy zároveň neaplikovali eurokonformný výklad v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie), keď všeobecné súdy sú zároveň súdmi Európskej únie, ktoré sú povinné aplikovať úniové právo (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-106/77 vo veci Simmenthal). Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení nálezu sp. zn. zo dňa 28. októbra 2021 uviedol, že poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. V odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.02.2022 poukazuje na citované nálezy ústavného súdu a konštatuje, že ak súdy pri výklade ustanovenia až 8 vychádzali výlučne z gramatického výkladu uvedených ustanovení, nezohľadnili účel prijatej právnej normy a výklad neuskutočnili eurokonformným spôsobom. Prijatým nesprávnym výkladom následne spôsobili, že žalobcovi odopreli časť uplatneného nároku (úrok z omeškania), a to s odôvodnením, ktoré nedalo logické a udržateľné odpovede na podstatné otázky výkladu predmetných ustanovení. Preto pokiaľ bol Ústavným súdom SR označený ako ústavne nesúladný spôsob, akým všeobecné súdy dospeli k záveru o vzniku práva poškodeného na úrok z omeškania až po uplynutí lehoty na plnenie určenej súdom po právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške škody, je potrebné rovnaký záver prijať aj v tejto veci.

50. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené poukazuje na citované zákonné , ktoré upravuje povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie do 15 dní, a to jednak po doručení mu právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, alebo do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť, že sankcia v prípade omeškania s poskytnutím poistného plnenia v zmysle , v spojení s je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b) . Zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, vyplývajúce z vzniká pri omeškaní s plnením, a nie je podmienená ďalším zákonným ustanovením. Preto, ak poisťovateľ neposkytne poistné plnenie v lehote podľa , a to bez ohľadu na to, či porušil, alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z , vznikne mu zákonná povinnosť zaplatiť poškodenému úroky z omeškania. Poisťovňa je tak v prípade nesplnenia si nepeňažnej povinnosti sankcionovaná úrokom z omeškania podľa , a v prípade omeškania s nesplnením peňažnej povinnosti podľa je sankcionovaná úrokom z omeškania podľa . Obidve sankcie preto existujú vedľa seba, nie sú podmienené a každá z nich má svoj samostatný skutkový a právny základ.

51. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) uvedenú v prvom výroku enunciátu rozsudku súd určil v súlade s ustanovením veta prvá , podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

52. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

54. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. O trovách konania súd rozhodol podľa , v spojení s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá .

56. Citované ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí iba podľa procesného výsledku.

57. Počas tohto súdneho sporu došlo k úprave pôvodnej žaloby čiastočným späťvzatím, keď žalobca vzal žalobu v časti sumy 752 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a zo sumy 752 eur od 28.05.2020 do zaplatenia z dôvodu úhrady tejto časti istiny zo strany žalovaného na účet žalobcu po podaní žaloby. Späťvzatie žaloby (aj v časti) je zásadne chápané ako procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania z dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného úkonu strany je konanie zastavené, súd však musí skúmať aj to, čo žalobcu viedlo k späťvzatiu. Súd v tomto smere neskúmala len dôvodnosť podanej žaloby (aj len v časti), ale aj to, či k tomuto dispozičnému úkonu žalobcu došlo v dôsledku správania sa strany. Tak ako vyplýva z konštantnej judikatúry týkajúcej sa procesnej zodpovednosti za zavinené trovy konania, žalobca preukázal, že späťvzatie žaloby v časti bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, keď uhradil danú časť istiny.

58. Okrem toho, že súd pri určení náhrady trov konania prihliadal na čiastočné spaťvzatie žaloby, trovy určil aj podľa úspechu v konaní vo zvyšnej časti žaloby. Keďže žalobca bol vo veci vo zvyšnom rozsahu úspešný, pričom procesné zavinenie na zastavení konania bolo na strane žalovaného, súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi v celom rozsahu 100 % voči žalovanému. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica ( -Exekučný poriadok).