Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14CoP-56-2014.pdf
PDF · 88.48 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/56/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., pracovisko S. a vo veci U. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S., B. X, deti rodičov X. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., R. XXX a X. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S., Q. Y. XX, o návrhu na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 31. 03. 2014 č. k. 5P/463/2013-40, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom určil otcovi prispievať na maloletú dcéru A. I. sumou 80,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 04. 2014 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, na plnoletú U. I. sumou 90,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 04. 2014 vždy do 15. dňa v mesiaci k jej rukám. Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/168/2009-45 zo dňa 24. 11. 2009 v časti o výške výživného. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a § 151 ods. 1 prvá veta O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k výraznej zmene pomerov na strane detí, nakoľko sú staršie o viac ako 4 roky, čím sa nesporne zvýšili náklady spojené na ich výživu, štúdium, ako aj mimoškolskú činnosť. K zmene pomerov došlo na strane matky, keď jej príjem vzrástol v priemere v obidvoch zamestnaniach o 106,37 Eur. Na strane otca došlo k zníženiu jeho príjmu o 107,53 Eur. Napriek tomu súd rozhodol o zvýšení výživného prihliadnuc na to, že otec detí sa oženil, jeho manželka pracuje, a preto sa môžu na nákladoch spojených s domácnosťou podieľať obaja. Pri zvýšení výživného o 20,- Eur na každé dieťa súd prihliadol na skutočnosť, že nad rámec výživného otec dcéram nič neposkytuje a nestretáva sa s nimi. Stanovené výživné v súčasnej dobe nepostačuje pokryť odôvodnené potreby detí. Vzhľadom na príjem otca nemohol súd určiť výživné vo vyššej sume. S prihliadnutím na to, že nebolo v možnostiach a schopnostiach otca uhradiť zameškané výživné v zmysle podaného návrhu, zvýšenie výživného určil súd dňom 01. 04. 2014.
Rozsudok okresného súdu odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol odporca s tým, že odvolanie riadne odôvodní do 5 dní. Na výzvu odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 211 ods. 1 veta prvá O. s. p. odvolateľ prostredníctvom splnomocneného advokáta doplnil odvolanie tak, že podľa jeho názoru prvostupňový súd neposúdil skutkový stav správne a úplne, keď nebral do úvahy jeho nevyhnutné mesačné výdavky. Jeho priemerný mesačný príjem je nižší oproti minulosti o približne 110,- Eur, keď
bol prepustený zo zamestnania B. z dôvodu nadbytočnosti. Deti ho ignorujú, nedvíhajú mu telefón a neodpovedajú na SMS správy. Zablokovali si účet na internete a nemá možnosť sa s nimi žiadnym spôsobom skontaktovať. Podľa jeho názoru je to z dôvodu, že u neho nemohli fajčiť, požívať alkohol a flákať sa po nociach. Je pre ne len otec na peniaze. Ani v čase, keď bol nezamestnaný, nežiadal o zníženie výživného uvedomujúc si svoju vyživovaciu povinnosť. Pracoval na dohodu, potom na TPP. Zohnať v regióne prácu za vyššiu mzdu je nemožné a je rád aj za prácu, ktorú má v súčasnosti. Poukázal na to, že po rozvode manželstva zobral z bytu len osobné veci, všetko kompletné zariadenie nechal deťom. Nepodal ani žalobu o vyporiadanie zaniknutého BSM. Dodnes spláca pôžičku 55,- Eur mesačne na domácnosť v P., hoci ju neužíva a býva so súčasnou manželkou v S.. Deťom kupoval potrebné veci aj darčeky na Vianoce, neprišli si ich však zobrať. Naposledy im posielal na účet matky peniaze, o tomto sa však deti nedozvedeli. Pokiaľ si deti nejaké peniaze na určitý účel pýtali, vždy im dal. Mladšia dcéra bola s ním a s jeho súčasnou manželkou na dovolenke v I., ktorú zaplatili deti jeho terajšej manželky. Staršia dcéra s nimi na dovolenku ísť odmietla. Nie je pravdou, že by deťom okrem určeného výživného nič nedával. Poukázal tiež na to, že navrhol deťom, aby cez školský týždeň bývali v jeho rodine, čím by sa zmenšili náklady na cestovné, túto ponuku však odmietli. Mladšiu dcéru chcel do osobnej starostlivosti, keď ho o to dcéra sama požiadala, nakoľko mala problémy v škole a zapadla do zlej partie a chcela sa zmeniť. Na súde to jej matka všetko poprela a dcéra mu nebola zverená do osobnej starostlivosti, od toho času s ním prestala komunikovať. Uviedol, že odvolanie podáva len z finančného dôvodu, keď jeho príjmy a príjmy jeho súčasnej manželky sú nedostatočné na slušný život a vyšší príjem si nedokážu zabezpečiť. Ďalej namieta voči nesprávne uvedenému odôvodneniu, konkrétne výrok dcéry ohľadne ich stretávania. Výpoveď dcéry označil za klamstvo s tým, že dcéra fajčí, chodí po krčmách, avšak s jeho manželkou sa rozpráva normálne. Nikdy jej nepovedala, že by niečo proti nej mala. Namieta, že pojednávajúca sudkyňa mu nedala možnosť vyjadriť sa k veciam s tým, že ju nezaujíma, čo hovorí a uverila všetky klamstvá dcéry. Tým mu odoprela právo na spravodlivý proces a porušila jeho základné práva garantované aj Ústavou SR. Nie je pravdou, že by s deťmi nebol 2 roky. Deti stretáva v S., kde chodia do školy, aj v P., kde navštevuje svoju matku, pri takýchto stretnutiach sa deti k nemu správajú normálne, vždy prisľúbia, že prídu na návštevu a budú dvíhať telefóny a podobne. Pokiaľ súd poukazuje na skutočnosť, že matka detí je schopná vykonávať aj práce na dohodu, aby pokrývala potreby rodiny s tým, pokiaľ otec považuje svoj príjem za nedostatočný, nič mu nebráni taktiež v rámci možností zadovážiť si vyššie finančné prostriedky, uviedol, že pracuje u súkromníka ako B., má teda zodpovednosť byť dostatočne oddýchnutý. Okrem toho v regióne, kde žije, je vysoká nezamestnanosť a ani on, ani jeho manželka si nevedia lepšie ohodnotenú prácu zohnať. Domnieva sa teda, že prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec, resp. aj keď dôkazy vykonal, nebral ich dostatočne do úvahy. Rovnako namieta proti postupu súdu, keď mu sudkyňa nedala možnosť vyjadriť sa s tým, že ju nezaujíma, čo hovorí a nedala mu možnosť obhájiť sa, čím podľa jeho názoru mu odoprela právo na spravodlivý súdny proces a porušila jeho základné práva garantované okrem iného aj Ústavou SR, tým mu ako účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom. Domáha sa zrušenia rozsudku okresného súdu a vrátenia veci na nové prejednanie.
Matka detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázala na vady odvolania spôsobené nedostatkom dôvodov. Nevie teda, k čomu sa má vyjadriť, a preto navrhuje rozsudok potvrdiť. Zvýšenie výživného je primerané ako potrebám detí, tak aj zárobkovým pomerom otca s prihliadnutím na jej osobnú starostlivosť o deti. Pokiaľ otec odvolanie riadne nedoplnil, navrhuje jeho odmietnutie, resp. zamietnutie.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu odkázal na svoje písomné a ústne vyjadrenie pred prvostupňovým súdom.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok ako vecne správny s poukazom na § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu konštatuje, že prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, závery dokazovania zodpovedajú obsahu spisu a možno uzavrieť, že sú aj správnym spôsobom vyhodnotené.
Predmetom prvostupňového a tiež aj odvolacieho konania bolo rozhodnúť o zmene výživného na maloleté dieťa vo veku XX rokov a v čase rozhodovania súdu na ďalšie už plnoleté dieťa vo veku XX rokov. Naposledy bolo rozhodnuté o výživnom pre obe deti rozsudkom okresného súdu zo dňa 24. 11. 2009 č. k. 17C/168/2009-45, kedy bolo manželstvo rodičov detí rozvedené a maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky. V tom čase otec detí mal určenú vyživovaciu povinnosť na U. 70,- Eur a A. 60,- Eur mesačne.
Z vykonaného dokazovania a záverov prvostupňového súdu vyplynulo, že od posledného rozhodnutia o výživnom okrem zmeny na strane maloletých detí, ktorá spočíva vo zvýšených potrebách detí vzhľadom na uplynulý čas a súčasný vek oboch detí, došlo k zmenám v pomeroch aj oboch rodičov. Na strane matky došlo k zvýšeniu príjmu o približne 106,- Eur a na strane otca k zníženiu príjmu o približne 107,- Eur. Tieto rozhodujúce skutočnosti nie sú zo strany povinného rodiča - otca - ani napádané. Podľa Zákona o rodine možno rozhodnutie súdu, prípadne dohody o výživnom zmeniť, pokiaľ dôjde k zmene pomerov (§ 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine). V zmysle ustálenej judikatúry je pod zmenou pomerov potrebné chápať podstatnú, závažnú zmenu pomerov, pre ktorú sa doposiaľ určené (dohodnuté) rozhodnutie o výške výživného javí ako už nevyhovujúce, nakoľko reálne podmienky sa od posledného rozhodnutia mohli v dôsledku rôznych okolností zmeniť, skutkový stav je teda iný, ako bol pri pôvodnom rozhodnutí.
K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného, ale tiež na oboch stranách, k zmene môže dôjsť zo subjektívnych alebo aj objektívnych skutočností.
V preskúmavanej veci je bez akýchkoľvek pochybností, že na strane detí (plnoletej aj maloletej dcéry) vzhľadom na uplynulú dobu 4 rokov k zmene pomerov, a to k výraznej zmene pomerov, došlo. Konkrétne vyšší vek vyžaduje aj vyššie nároky (na výživu, celkovú starostlivosť ako je hygiena, zdravotníctvo, ošatenie, voľnočasové aktivity, ...).
Nespornou skutočnosťou je tiež to, že došlo k zmene na strane povinného rodiča, otca, ktorému sa zmenil príjem, a to dosť citeľným spôsobom o vyše 107,- Eur, čo pri dosahovanej výške príjmu možno považovať za dosť závažnú skutočnosť. Na strane otca však došlo aj k ďalšej zmene pomerov, keď sa oženil, jeho terajšia manželka je zamestnaná, čo má na druhej strane dopad na výdavky otca, konkrétne na výdavky na domácnosť, ktoré už v súčasnosti nemusí zabezpečovať sám zo svojich vlastných príjmov. Aj túto skutočnosť prvostupňový súd zobral do úvahy, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou súdu zvažovať všetky zistené skutočnosti pri rozhodnutí o výške výživného. Aj keď vzhľadom na zhoršenú príjmovú situáciu otca sa javí byť na prvý pohľad príliš tvrdé, že mu bola určená vyššia vyživovacia povinnosť, pri celkovom hodnotení skutkového stavu treba jednoznačne súhlasiť s názorom prvostupňového súdu, že bolo potrebné vyživovaciu povinnosť otca zvýšiť. Pri zhodnotení celkových príjmov a finančných a majetkových pomerov matky a detí, ktoré s ňou žijú v jednej domácnosti, ako aj povinného rodiča - otca, ktorý deti nemá zverené do osobnej starostlivosti, je zrejmé, že zvýšenie vyživovacej povinnosti bolo dôvodné a je naplnená zásada Zákona o rodine vyjadrená v ustanovení § 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorej má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Na základe uvedeného odvolací súd považuje rozhodnutie, ktorým prvostupňový súd podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmenil rozhodnutie o výživnom v prospech detí, za správne a súladné aj s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného (tu detí), ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (otca detí).
K odvolacej námietke otca, v zmysle ktorej prvostupňový súd porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď mu nedal dostatočný priestor na jeho vyjadrenie a vysvetlenie, odvolací súd vzhľadom na obsah spisu konštatuje, že všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, v tomto prípade pre určenie výšky
výživného, boli zistené dostatočne a ani v odvolaní nie sú konkrétne napádané (ide o potreby detí a príjmy ako matky, tak i otca). Vzhľadom na určenú výšku výživného (90,- a 80,- Eur) otáznou sa javila možnosť a schopnosť povinného rodiča prispievať určeným výživným. Aj s touto skutočnosťou sa prvostupňový súd dostatočne vysporiadal, keď na jednej strane mal na pamäti znížený príjem otca, na druhej strane však zohľadnil aj tú skutočnosť, že vzhľadom na jeho terajšie manželstvo ako aj to, že manželka otca detí je zamestnaná a má vlastný príjem, znížili sa tým výdavky otca na vedenie domácnosti, nakoľko sa na týchto podieľa aj jeho manželka. Naviac odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že menej priaznivú finančnú situáciu otca zohľadnil prvostupňový súd aj tým, že určil vyživovaciu povinnosť len od 01. 04. 2014 a nie od podania návrhu (10. 10. 2013), ako je bežná súdna prax.
V zmysle uvedeného preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. konštatujúc zároveň aj správnosť dôvodov napadnutého rozsudku.
Odvolací súd ešte podotýka, že zo zápisnice pred prvostupňovým súdom nezistil odvolací súd, že by otec namietal proti protokolácii zápisnice, a to ani počas súdneho pojednávania, ani po jeho skončení. Zo samotného obsahu spisu preto odvolací súd nemôže konštatovať namietané pochybenie súdu a už vôbec nie odňatie možnosti konať pred súdom. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ide o nesporové konanie, kedy súd môže konať aj bez návrhu a je povinný všetky rozhodujúce skutočnosti zisťovať aj sám bez návrhu a bez podnetu účastníkov. V tomto prípade, ako je uvedené vyššie, všetky rozhodujúce skutočnosti zistené boli v požadovanom rozsahu a dali základ pre správne rozhodnutie vo veci.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., v zmysle ktorého v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, nemá žiadny z účastníkov právo na náhradu trov konania, ako aj § 151 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého o náhrade trov konania súd rozhoduje na návrh. V tomto prípade návrh na rozhodnutie o trovách nepodala ani plnoletá U. I., ani odvolateľ.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.