Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/1/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: AVA-stav, s. r. o., so sídlom Puškinova 700/90, Galanta, IČO: 43 989 268, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária SPÁL & Partners, s. r. o., so sídlom Paulínska 24, Trnava, IČO: 54 252 601, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX a 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom D. E. XX, obaja zastúpení splnomocnencom: Advokátska kancelária Gabrišová, s. r. o., so sídlom Poľná 15, Senec, IČO: 54 319 129, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, alternatívne neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 22. novembra 2022 č.k. -60, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, výrokom II. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom III. žalovaným 1/ a 2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. , a , a , , , a , keď po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vrátane príloh, dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie, ani danosť nároku žalobcu voči žalovanému 1/ (v rozsahu ako uvádza v návrhu – 66.592,23 eur), keď zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť žalovaných by predstavovalo neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaných. Žalobca v návrhu tvrdil, že dňa 5.10.2022 bol na portáli bazos.sk zverejnený inzerát s ponukou predaja rodinného domu v katastrálnom území D. E. s tým, že podľa identifikácie fotografií z inzerátu s verejne dostupnými zábermi nehnuteľností na Google Maps je zrejmé, že predmetom inzercie sú nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných s tým, že ku dňu podania návrhu už inzerát nie je dostupný, ako aj že nehnuteľnosti sú jediným majetkom žalovaného 1/, ktorý v rámci svojich možností z verejne dostupných evidencií majetku dokáže dohľadať. I keď žalobca odkazoval na inzerciu na bazos.sk zo dňa 5.10.2022, v súvislosti s ktorou tvrdil, že žalovaní začali s úkonmi smerujúcimi k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, túto inzerciu súdu nepredložil, ani nijako bližšie neozrejmil existenciu dôvodnej hrozby, že exekvovateľný majetok žalovaného 1/ sa v dôsledku jeho správania zmenší. Sám pritom v návrhu uviedol, že predmetná inzercia je už nedostupná. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností teda žalobca neposkytol súdu také dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Len tvrdenie žalobcu, že žalovaný 1/ nateraz nepristúpil k vydaniu bezdôvodného obohatenia, a že nehnuteľnosti sú jediným majetkom žalovaného 1/, ktorý dokázal dohľadať, nemožno bez ďalšieho považovať za osvedčenie ohrozenia výkonu rozhodnutia, resp. osvedčenia majetkových pomerov

žalovaného 1/. S poukazom na uvedené by bolo preto nadbytočné zaoberať sa otázkami proporcionality a primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Súd však dodal, že zriadením záložného práva v navrhovanom rozsahu by tu bol zrejmý nepomer, pretože hodnota zálohu (rodinný dom s prístavbou a pozemkami) by niekoľkonásobne prevyšovala hodnotu zabezpečovanej peňažnej pohľadávky žalobcu (ktorej výška tak ako ju žalobca uvádza v návrhu ani nebola osvedčená v celom rozsahu, a to s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. -807 zo dňa 11.10.2022, ktorým odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 31.673,06 eur s príslušenstvom, v tejto časti rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. -462 zo dňa 21.11.2016 zrušil a konanie zastavil - žalovaný 1/ zobral svoju žalobu v predmetnom konaní späť z dôvodu, že mu žalobca uhradil istinu spolu s úrokom z omeškania dňa 7.2.2019, pričom odvolací súd skonštatoval, že v uhradenej časti zanikol nárok žalovaného 1/ na plnenie, čiže plnenie žalobcu malo za následok zánik záväzku splnením, t. j. v tejto časti nie je daný nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia). Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Jeho účelom je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Žalobca domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t. j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Súd rozhodujúci o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto skúmať, či sú splnené podmienky naliehavosti ( ), ale aj či je uplatňovaný nárok dôvodný a či trvá ( ). Predovšetkým treba zdôrazniť, že medzi potrebou neodkladnej úpravy pomerov strán a výrokom nariadeného neodkladného opatrenia musí byť ipso facto bezprostredná súvislosť. Platí to najmä v prípade, keď sa navrhovateľ neodkladného opatrenia dožaduje, aby súd uložil žalovanému zákaz určitých úkonov. Tento zákaz musí reagovať na obavy, o ktoré navrhovateľ svoj návrh opiera, a musí byť nevyhnutne spôsobilý ich rozptýliť úplne alebo aspoň v podstatnej miere, inak by sa neodkladné opatrenie míňalo účinkom. Je preto úlohou navrhovateľa, aby vysvetlil, aká obava súvisí s tým-ktorým zákazom, ktorého uloženia sa domáha. Potrebu bezodkladného zásahu žalobca odôvodňoval totožne ako nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (uvedené v bode 21. odôvodnenia). Aby bolo možné na účely nariadenia neodkladného opatrenia uzavrieť, že tu je naliehavá potreba úpravy pomerov strán, musí existovať skutočná hrozba, že dôjde k zásahu do práv alebo právom chránených záujmov navrhovateľa neodkladného opatrenia. Účelom neodkladných opatrení - ako je uvedené vyššie (a naznačuje to aj názov tohto inštitútu) - je riešiť pomery v situáciách, ktoré neznesú odklad. Preto nepostačuje, ak jedna zo strán disponuje podľa aktuálneho právneho stavu právom umožňujúcim nakladať s nehnuteľnosťami. Existencia takéhoto oprávnenia sama o sebe znamená hrozbu len čisto v teoretickej rovine. Všeobecné tvrdenie žalobcu, že v dôsledku zverejnenia inzerátu na bazos.sk pociťuje dôvodnú hrozbu, že exekvovateľný majetok žalovaného v 1. rade sa v dôsledku jeho správania zmenší/zmení, nie je preto v tejto súvislosti bez ďalšieho spôsobilé vyvolať potrebu nariadiť neodkladným opatrením zákaz dispozície s týmito nehnuteľnosťami. Na účely neodkladného opatrenia je v prvom rade nevyhnutné ustáliť, aká je skutočná hrozba, ktorej žalobca v tejto súvislosti čelí. Z návrhu uvedené nevyplýva. Žalobca ďalej požadoval, aby súd zakázal žalovaným zaťažiť sporné nehnuteľnosti. V tejto súvislosti ale neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými by odôvodňoval hrozbu, že žalovaní sporné nehnuteľnosti zaťažia. Všeobecne formulovaná požiadavka žalobcu bez relevantného skutkového odôvodnenia neumožňuje riadne vyhodnotiť, či je medzi tvrdenou potrebou bezodkladného zásahu a samotným zásahom logická súvislosť, a teda nie je vôbec spôsobilá na to, aby sa prejavila v rozhodnutí súdu, ktorým sa takémuto návrhu vyhovie. V predmetnom konaní mali plný úspech žalovaní 1/ a 2/, avšak nakoľko im žiadne trovy konania nevznikli, súd im náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, alternatívne neodkladného opatrenia vyhovieť. Uviedol, že vo svojom návrhu zo dňa 24.10.2022 dostatočne, určito a zrozumiteľne skutkovo odôvodnil právny titul, na podklade ktorého sa bude voči žalovanému 1/ domáhať svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia. Rovnako nesporne uviedol výšku pohľadávky, ktorú bude uplatňovať voči žalovanému 1/. Taktiež špecifikoval hrozbu, aká mu hrozí v prípade zamietnutia tohto návrhu. Rovnako osvedčil dôvodné podozrenie, že jeho pohľadávka je ohrozená, resp. že budúci výkon exekúcie z titulu uplatnenia právneho nároku tejto pohľadávky, môže

byť zo strany žalovaného 1/ zmarený z dôvodu, že môže dôjsť k scudzeniu tohto celého majetku. Právny nárok žalobcu by tak následne bol nevymožiteľný z dôvodu neexistencie dostatočného majetku žalovaného. Žalobca v návrhu uviedol, že toto dôvodné podozrenie znáša zo zistených skutočností, ktoré nadobudol z verejnej internetovej inzercie nehnuteľností, kde bol uverejnený celý verejne zistiteľný majetok žalovaného 1/ v podobe ponuky k scudzeniu. Žalobca nemá vedomosť o inom majetku, ktorým by žalovaný 1/ disponoval, čím by sa vylúčila pochybnosť žalobcu v zmarení uspokojenia jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Tiež uviedol, že žalovaní sú dôchodcovia, žalovaný ukončil svoje živnostenské podnikanie, a teda hypoteticky jediná možnosť, ako získať zaplatenie nároku žalobcu v budúcnosti, by po predajni nehnuteľnosti bolo nanajvýš z ich dôchodku, a keďže žalovaný bol živnostník, je vysoko pravdepodobné, že jeho dôchodok je minimálny, a teda nárok žalobcu nebude z príjmov žalovaných reálne vymožiteľný. Žalobca tiež uviedol, že žalovaného bezdôvodné obohatenie je z titulu zrušeného súdneho rozhodnutia, na základe ktorého žalobca dobrovoľne plnil a žalovaný 1/ po zrušení tohto titulu v dovolacom konaní Najvyšším súdom SR svoju žalobu zobral späť a ďalej v konaní nepokračoval a majetkový prospech žalobcovi nevydal, pričom vydanie bezdôvodného obohatenia odmieta i v súčasnosti. Žalobca skutkovo vymedzil podstatné skutočnosti návrhu, ktoré osvedčovali uplatňovaný právny nárok v podobe súdnej garancie a ochrany vymožiteľnosti jeho pohľadávky. Súdom uvádzané právne závery neboli skutkovo stotožniteľné so žiadnymi okolnosťami predloženými žalobcom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, alternatívne neodkladného opatrenia, ako ani s inými dostupnými skutočnosťami, o ktoré by sa mohol a mal súd opierať. Ak súd prvej inštancie konštatuje prijatý právny záver bez akýchkoľvek objektívnych skutočností alebo bez akéhokoľvek právneho podkladu, dochádza podľa názoru žalobcu k vydaniu uznesenia, ktoré má prvky svojvôle a arbitrárnosti. Súd prvej inštancie nemá suplovať v takomto osobitnom civilnom procesnom konaní protistranu, ktorá nemá priestor sa procesne vyjadriť k návrhu v rámci princípu kontradiktórnosti, ale má procesnú úlohu dohliadať na opodstatnenosť, nestrannosť a zákonnosť takéhoto konania. Ak súd prvej inštancie uviedol, že v súčasnosti nemá osvedčené, že žalovaný 1/ odpredá celý svoj majetok, tak akým iným procesnoprávnym spôsobom, ako žalobcom navrhovaným spôsobom, vie žalobcovi garantovať, že nedôjde k jeho scudzeniu pred, počas alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej?! Ako garantuje vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ak mu nevie garantovať, že sa žalovaný 1/ nedostane do stavu insolventnosti „nemajetnosti“?! Poukázal tiež na to, že na strane žalovaných nedochádza k žiadnemu významnejšiemu zásahu do ich majetkových práv v prípade nariadenia opatrenia, či už neodkladného, alebo zabezpečovacieho. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia nevzal do úvahy ani ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré žalobca v návrhu uvádzal, najmä sledovaný dočasný účel návrhu žalobcu. V otázke užívania nehnuteľných vecí nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia nemá žiadny právny ani faktický vplyv na výkon práv žalovaných k predmetným nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie vôbec nekonkretizuje, v čom v porovnaní s garanciou vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu má byť nepriaznivé nariadenie takéhoto opatrenia voči žalovaným. Výška pohľadávky žalobcu a výška hodnoty nehnuteľností žalovaných podľa právneho názoru žalobcu nie je vôbec zanedbateľná. Súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom prakticky znemožnil žalobcovi realizáciu jeho procesných práv, a to porušením rozhodujúcich charakteristík spravodlivého procesu v takej intenzite, ktorú nemožno nijako objektívne zdôvodniť, a ani ospravedlniť. Legitímne očakávanie žalobcu, že jeho budúce procesné práva vo veci samej budú zabezpečené zabezpečovacím opatrením, alternatívne neodkladným opatrením, prijatím uznesenia s platnosťou na nevyhnutný čas, sa vydaným uznesením celkom rozplynuli, keď na jeho základe nebude mať žalobca ani právnu istotu vo vymožiteľnosti svojho právneho nároku v peniazoch, a to ani do podania žaloby, ani po vydaní žaloby vo veci samej. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že vzniknutý právny stav bol spôsobený práve účelovým procesným postupom žalovaného 1/ v predchádzajúcom súdnom konaní, z ktorého pochádza práve neoprávnený majetkový prospech žalovaného 1/. Náklady žalobcu ako strany sporu v predchádzajúcom konaní, ale aj v nastávajúcom konaní, ktoré investoval do spravodlivého prešetrenia veci pred nestrannými a nezávislými súdmi, môže byť zo strany žalovaného 1/ v súčasnom právnom nastavení zmarená tým, že sa žalobca ako strana sporu napriek úspechu v právnom nároku nebude môcť vzhľadom na prípadnú insolventnosť, nemajetnosť žalovaného 1/ domáhať uspokojenia svojej pohľadávky.

4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní, ktorí navrhli napadnuté uznesenie z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uviedli, že tvrdenie žalobcu o existencii inzercie na portáli bazos.sk je vykonštruované. Poukázali na to, že žalobca síce existenciu tejto inzercie tvrdí, avšak na podporu svojho tvrdenia listinné dôkazy nepredložil. Pokiaľ sa aj na portáli bazos.sk nachádzala žalobcom tvrdená inzercia, oni ich nehnuteľnosti na predaj

neponúkali, a ani nemajú v úmysle ponúkať. Poukázali na to, že žalobca bližšie vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia neozrejmil dôvody, pre ktoré sa domnieva, že existuje dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. Žalobca v tejto súvislosti dôvodil len údajnou inzerciou na portáli bazos.sk, ktorej existenciu však nepreukázal. Samotná existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R 20/1998). V konaní o nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia nebolo preukázané, že by žalovaní akýmkoľvek spôsobom podstupovali kroky smerujúce k zmenšeniu ich majetku, či smerujúce k sťaženiu vymožiteľnosti, prípadnej súdom priznanej pohľadávky v exekučnom konaní. Súčasne uviedli, že kroky smerujúce k zmenšeniu majetku, či k sťaženiu exekúcie nepodnikajú, ani nemajú dôvod takéto kroky uskutočňovať v budúcnosti, pretože nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nepovažujú za dôvodný. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia uviedol, že voči žalovanému 1/ eviduje pohľadávku vo výške 66.598,23 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca v tejto súvislosti spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia súdu predložil aj viaceré rozhodnutia, ktoré boli vo veci vydané. Žalobca však opomenul predložiť súdu rozsudok Krajského súdu v Trnave z 11.10.2022 sp. zn. , na ktorý odkazuje aj súd v bode 21. odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorom je konštatované, že žalovaný 1/ zobral žalobu v časti zaplatenej istiny a úroku z omeškania späť. Záväzok žalobcu tak zanikol jeho splnením, preto nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je daný. Poukázali na to, že nárok žalovaného 1/ v tomto ohľade je teda nárokom, ktorý vyplýva z hmotného práva, pričom poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9.4.2014 sp. zn. , ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 74/2019, z ktorého vyplýva, že ten, komu bolo plnené na základe rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené alebo stratilo podľa procesných predpisov účinky, sa bezdôvodne obohacuje len vtedy, ak právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve. Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, potom trvá ďalej, bez ohľadu na to, či právoplatné alebo vykonateľné rozhodnutie, ktoré toto právo iba deklarovalo, bolo či nebolo zrušené alebo stratilo svoju účinnosť. Poukázali na to, že uznesením Najvyššieho súdu SR z 2.6.2020 sp. zn. síce došlo k zrušeniu rozsudku Krajského súdu v Trnave z 18.12.2018 sp. zn. v znení opravného uznesenia z 24.10.2019 sp. zn. v dôsledku dovolania, dovolacím dôvodom však bol nesprávny procesný postup podľa , a nie dôvody podľa , ktoré sa týkajú riešenia právnej otázky veci. Stotožnili sa s právnym názorom prvoinštančného súdu vo veci zrejmého nepomeru žalobcom navrhovaného rozsahu zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia k žalobcovej pohľadávke, nakoľko hodnota nehnuteľností žalobcovu pohľadávku prevyšuje. Žalobca primeranosť medzi hodnotou nehnuteľností a pohľadávkou, ktorá sa má zabezpečovať, nezdôvodnil, hoci tak urobiť mohol.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba – strana sporu ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup súdu, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho alternatívne neodkladného opatrenia.

7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu veci (s prihliadnutím na charakter navrhovaného zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia), výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý vec i správne práve posúdil a s poukazom na ustanovenie odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, a nemôže

preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

8. V zmysle , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

9. Nevyhnutnou podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je preukázanie obavy, že exekúcia bude ohrozená. bližšie obsah takejto obavy nevymedzuje. Presná a konkrétna špecifikácia všeobecnej požiadavky na existenciu „obavy z ohrozenia exekúcie“ by v procesnej právnej norme bola sotva možná. Zabezpečovacie a neodkladné opatrenia majú špecifický charakter, sú to procesné postupy, ktoré je možné aplikovať iba v prípadoch, kedy je nutné zasiahnuť do právneho vzťahu medzi stranami sporu tak naliehavo, že je odôvodnený postup, pri ktorom súd nevykonáva dokazovanie a o návrhu rozhoduje spravidla iba na základe skutočností, ktoré v ňom uvedie navrhovateľ. Súd je preto pri tak závažnom zásahu povinný postupovať v súlade so základnými princípmi , najmä , podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Z uvedeného vyplýva, že výklad pojmu „obava“ z ohrozenia exekúcie súd vykoná vždy vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, s prihliadnutím na účel navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a proporcionalitu jeho nariadenia vzhľadom ku chránenému záujmu.

10. Obava zo zmarenia exekúcie musí mať určitú kvalifikovanú intenzitu na to, aby odôvodnila tak závažný zásah do práv, akým je zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti (vrátane rodinného domu). Obava zo zmarenia exekúcie musí byť aktuálna, naliehavá, odôvodňujúca potrebu okamžitého zásahu, aby bola plne v súlade s vymedzením zabezpečovacieho opatrenia, pre ktoré sa podľa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. Zároveň obava z ohrozenia exekúcie musí byť reálna, hypotetické predpoklady nestačia na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Samotná existencia dlhu nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho ani neodkladného opatrenia. Dôvodom na jeho nariadenie je iba také správanie dlžníka, ktoré nasvedčuje jeho úmyslu zmariť exekúciu pohľadávky veriteľa takými zásahmi do svojho majetku, ktoré ovplyvnia pravdepodobnosť úspešného núteného výkonu rozhodnutia. I keď je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že nie vždy je nutné čakať na prejavenie úmyslu dlžníka scudziť majetok, pretože už po jeho prevode sa môže zhoršiť postavenie veriteľa do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať o súdnu ochranu vo veci samej, tento záver nie je možné vykladať tak, že súd má automaticky nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ak je osvedčená existencia dlhu, bez ohľadu na správanie sa dlžníka, pretože dlžník by hypoteticky raz mohol vykonať zásahy do svojho majetku, aj keď tomu zatiaľ nič nenasvedčuje. Takýto postup súdu by bol v rozpore s podstatou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. Súd je v každom konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia povinný skúmať, či okolnosti prípadu a správanie dlžníka odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie.

11. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (rovnako i v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia) nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pretože to je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada, a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ( a nasl. ), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov, a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie,

že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Odvolací súd zdieľa v celom rozsahu závery prvoinštančného súdu o nedôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia z dôvodu potreby nariadenia týchto opatrení vzhľadom na neosvedčenie existencie obavy z ohrozenia exekúcie, keď zo strany žalobcu neboli dostatočne osvedčené úkony žalovaného 1/ smerujúce k zbaveniu sa, prípadne k zmenšeniu jeho majetku, a tiež neboli osvedčené majetkové pomery žalovaného 1/. Rovnako súd správne poukázal na otázku proporcionality a primeranosti žalobcom navrhovaného opatrenia. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na závery obsiahnuté v odôvodnení napadnutého uznesenia súdu, ktoré považuje v celom rozsahu za správne.

13. Odvolací nemal dostatočným spôsobom osvedčenú ani pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným dočasným opatrením, pričom žalobca v návrhu na jeho nariadenie len uviedol, že ide o nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keď tento žalovanému 1/ plnil na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia – rozsudku Krajského súdu v Trnave z 18.12.2018 sp. zn. v spojení s opravným uznesením z 24.10.2019 sp. zn. , ktoré rozhodnutia boli následne uznesením Najvyššieho súdu SR z 2.6.2020 sp. zn. zrušené a vec bola krajskému súdu vrátená na ďalšie konanie.

14. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu správne poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9.4.2014 sp. zn. (R 74/2019), z odôvodnenia ktorého vyplynulo, že ten, komu bolo plnené na základe rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené alebo stratilo podľa procesných predpisov účinky, sa bezdôvodne obohacuje len vtedy, ak právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve. Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, potom trvá ďalej, bez ohľadu na to, či právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré toto právo iba deklarovalo, bolo či nebolo zrušené alebo stratilo svoju účinnosť.

15. Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR z 2.6.2020 sp. zn. vyplynulo, že k zrušeniu rozsudku Krajského súdu v Trnave z 18.12.2018 sp. zn. v spojení s opravným uznesením z 24.10.2019 sp. zn. došlo práve z procesných dôvodov, preto len z uvedeného dôvodu nemožno posúdiť plnenie žalobcu voči žalovanému 1/ ako plnenie bez právneho dôvodu, ale je potrebné sa zaoberať tým, či právny dôvod plnenia spočíval, resp. nespočíval v hmotnom práve. Uvedené skutočnosti žalobca nielenže v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho/ neodkladného opatrenia nepreukazoval (neoznačil dôkazy na ich preukázanie), ale ich ani netvrdil. Vzhľadom na to nemožno mať dostatočným spôsobom osvedčený nárok žalobcu.

16. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.). Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď súd správne rozhodol i o nároku na náhradu trov konania.

18. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

19. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ().

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).