Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-98-2014.pdf
PDF · 89.78 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/98/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: J. D., B.. XX. XX. XXXX, X. X. XX, XXX XX X. X., štátna občianka Slovenskej republiky, o zaplatenie 244,93 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 250,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 244,93 eura od 21. 08. 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 16,50 eura za zaplatený súdny poplatok zástupcovi navrhovateľa, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,00 eur mesačne splatných do 15. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom október 2014 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Navrhovateľovi náhradu trov za zastúpenie advokátom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 24. 01. 2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 244,93 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 12. 2006 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. a navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzatvorili dňa 12. 09. 2005 zmluvu č. 30339354, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky. Na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni peňažné prostriedky vo výške 1 304,52 eura, ktoré mali byť splácané v pravidelných mesačných splátkach vo výške 34,99 eura splatných vždy k 20. dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20. 02. 2010 do 20. 08. 2010 v počte 7 a v celkovej výške 244,93 eura. Zvyšné splátky úveru si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Na základe uvedeného sa domáha zaviazania odporkyne zaplatiť mu sumu vo výške 244,93 eura spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 5,47 eura za obdobie od 21. 02. 2010 do 20. 08. 2010 a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 244,93 eura od 21. 08. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 16Ro/34/2014 - 25 zo dňa 12. 02. 2014, voči ktorému podala odporkyňa včas odpor vo veci samej, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Podaný odpor odôvodnila tým, že vznáša námietku premlčania, keďže od okamihu, kedy mohol navrhovateľ po prvýkrát uplatniť plnenie uplynuli viac ako 3 roky a viac ako 4 roky. S právnym predchodcom navrhovateľa uzatvorila zmluvu o splátkovom úvere dňa 12. 09. 2005, splátky uhrádzala trvalým príkazom z účtu Československej obchodnej banky a poštovou poukážkou v prospech právneho predchodcu navrhovateľa. O tom, že nie je uhradená nejaká suma sa dozvedela až od prevzatia platobného rozkazu. Navrhovateľ odporkyňu nijakým spôsobom nekontaktoval, nebola s ňou uzatvorená
žiadna dohoda o splátkach. Namieta tiež korešpodenciu nazvanú ako pokus o zmier zo dňa 20. 12. 2013, ktorá nie je vystavená na jej meno. Odporkyňa namieta aj vyčíslenú sumu náhrady trov konania a náhrady trov zastúpenia advokátom. K podanému odporu zástupca navrhovateľa uviedol, že nárok nie je premlčaný, nakoľko navrhovateľ si uplatňuje iba splátky úveru splatné od 20. 02. 2010 do 20. 08. 2010 v počte 7 a v celkovej výške 244,93 eura, zvyšné splátky úveru si neuplatňuje. Navrhovateľ tak trvá na podanom návrhu.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16. 09. 2014, ktorého sa navrhovateľ ani jeho zástupca nezúčastnili, odporkyňa na pojednávaní uviedla, že preukázať jednotlivé úhrady už nevie a je schopná a ochotná zaplatiť dlžnú pohľadávku v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,00 eur vzhľadom na jej nepriaznivé majetkové pomery. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa, Slovenská sporiteľňa a.s., uzatvoril dňa 12. 09. 2005 s odporkyňou zmluvu o splátkovom úvere č. 0303639354, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 1 304,52 eura (39 300,00 Sk), ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 34,99 eura (1 054,00 Sk). Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá 20. 10. 2005, konečná splatnosť úveru bola 20. 08. 2010. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 12. 2006 bola pohľadávka postúpená navrhovateľovi vo výške istiny celkom 1 470,18 eura. Navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil nárok na zaplatenie siedmych splatných splátok vo výške 34,99 eura, a to za splátky splatné dňa 20. 02. 2010, 20. 03. 2010, 20. 04. 2010, 20. 05. 2010, 20. 06. 2010, 20. 07. 2010 a 20. 08. 2010.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporkyňou zmluvu o splátkovom úvere, a to podľa ustanovení obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 12. 2006 bola pohľadávka voči odporkyni pod referenčným č.: 303639354 postúpená navrhovateľovi. Poskytnutý úver odporkyňa včas nesplácala, navrhovateľ sa podaným návrhom domáha úhrady posledných 7 nezaplatených splátok úveru. Splátky úveru boli v zmluve dohodnuté vo výške 34,99 eura, a boli splatné vždy ku 20 dňu v mesiaci. Odporkyňa úhradu uplatňovaných splátok úveru nepreukázala. Súd nemohol argumentácii odporkyne o premlčaní nárokov navrhovateľa priznať úspech, nakoľko premlčacia doba je podľa § 397 Obchodného zákonníka 4 ročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. V prípade uplatnenia práva na súde pre uplatnením premlčacej doby, premlčacia doba od uplatnenia po dobu konania na súde neplynie. Právo navrhovateľa uplatniť pohľadávku na súde sa mohlo vykonať po prvý raz deň nesledujúci po dni splatnosti jednotlivých splátok úveru. Dátum splatnosti najstaršej splátky bol dohodnutý na deň 20. 02. 2010, do kedy mohla odporkyňa splátku uhradiť bez vystavenia sa nebezpečenstvu uplatnenia pohľadávky na súde. Odo dňa 21. 02. 2010 začala plynúť 4 ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 21. 02. 2014. Návrh bol doručený súdu dňa 24. 01. 2014, teda pred uplynutím premlčacej doby najstaršieho nároku navrhovateľa. Právo navrhovateľa tak bolo uplatnené na súde pred uplynutím premlčacej doby.
Obrane odporkyne v konaní tým, že v konaní namietala uplynutie premlčacej doby, ktoré nebolo preukázané a nepreukázala úhradu uplatňovaných dlžných splátok, nemohol súd priznať úspech. Súd z predložených listín preukázané, že odporkyňa neuhradila posledných 7 splátok poskytnutého úveru právnym predchodcom navrhovateľa, a preto ju zaviazal na úhradu sumy 250,40 eura, ktorá pozostáva z istiny nezaplatených splátok vo výške 244,93 eura a vyčísleného úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 02. 2010 do 20. 08. 2010 vo výške 5,47 eura.
Z dôvodu omeškania odporkyne s plnením peňažného dlhu navrhovateľovi vzniklo navrhovateľovi podľa § 369 Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úroku z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva. Výšku úrokovej sadzby ustanovuje § 3 ods. 1 nariadenia a to v znení účinnom do 31. 01. 2013, nakoľko zmluvný vzťah vznikol pred týmto dňom, a to navýšením ôsmych percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Odporkyni bola preto uložená povinnosť zaplatiť z istiny dlžnej sumy t.j. zo sumy 244,93 eura aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne, a to odo dňa 21. 08. 2010 (deň nasledujúci po splatnosti poslednej splátky úveru) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.
Nakoľko navrhovateľ mal v konaní plný úspech, vznikol mu podľa § 142 ods. 1 OSP nárok na náhradu trov konania, ktorú si uplatnil vo výške 16,50 eura za zaplatený súdny poplatok a vo výške 106,65 eura za trovy zastúpenia advokátom za tri vykonané úkony právnej služby. Trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie práva sa však nemôžu posudzovať ako celok aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie treba posudzovať samostatne.
Súd navrhovateľovi nepriznal trovy zastúpenia advokátom, nakoľko tieto neboli účelne vynaložené na uplatňovanie práva. Navrhovateľ nenadobudol pohľadávku pri výkone vlastnej podnikateľskej činnosti ako dôsledok porušenia práva iných subjektov voči nemu, ale za odplatu zmluvou o postúpení pohľadávok od pôvodného veriteľa (právny predchodca navrhovateľa) dlžníka (odporkyne). Predmetom činnosti navrhovateľa je aj faktoring a forfaiting, teda odkupovanie pohľadávok od pôvodných veriteľov za cenu nižšiu ako je nominálna hodnota pohľadávky s cieľom ich následného vymáhania. Navrhovateľ vykonáva správu a následné vymáhanie pohľadávok od rôznych veriteľov ako svoju podnikateľskú činnosť. Postúpené pohľadávky navrhovateľ nadobudol za účelom predmetu svojej podnikateľskej
činnosti, možno teda odôvodnene očakávať znalosť navrhovateľa o právnych predpisoch upravujúcich uplatnenie práva na súde. Za daného stavu potom nemožno za trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva považovať tie trovy, ktoré mu vznikli na zastupovanie v konaní advokátom, ak sa jednalo iba o podanie návrhu na súd, prevzatie a prípravu právneho zastúpenia a vyjadrenie k odporu. Podanie návrhu prostredníctvom zástupcu - advokáta nie je úkonom potrebným na účelné vymáhanie nároku, nakoľko ide len o dosadzovanie konkrétnych údajov v závislosti od konkrétneho dlžníka do vopred pripraveného návrhu (pretlače). Jednotlivé uplatňované úkony (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie návrhu, vyjadrenie k odporu) právnej služby vykazujú v danom prípade minimálne množstvo odbornej právnickej práce vynaloženej zástupcom navrhovateľa - advokátom. Súdu je z úradnej činnosti známe, že navrhovateľ vykonáva uplatňovanie pohľadávok na súde ako podnikateľskú činnosť, podáva väčšie množstvo návrhov, ktoré sú absolútne totožné a menia sa len údaje o odporcovi, výške pohľadávky, či úroku z omeškania. Je nepochybné, že prepísanie týchto údajov z príloh k zmluve o postúpení pohľadávok, príp. z priložených faktúr do návrhu je jednoduchou administratívnou činnosťou a nie odborne právne náročným a zložitým procesom, na ktorý by vzhľadom na predmet činnosti svojej činnosti potreboval účelne zástupcu z radov advokátov. Dopísanie niekoľkých údajov prostredníctvom advokáta do (elektronickej predtlače) písomnosti nie je možné hodnotiť v danom prípade ako účelné vynaložené trovy konania. V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania zastúpenia advokátom v danom prípade súd poukazuje aj na nález ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I.ÚS 988/2012 zo dňa 25. 07. 2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyslenej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožné priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný. Súd tiež poukazuje na nie riadne vyčíslenie trov zastúpenia advokátom, keď v návrhu bola uvedená iba výsledná suma, čím sa táto stáva súdom nepreskúmateľnou.
Trovy zastúpenia advokátom za úkony príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na súd a vyjadrenie k odporu v prípade, ak sa jedná o postupovanú pohľadávku odplatným prevodom navrhovateľovi, ktorý vykonáva ich uplatňovanie na súde za účelom dosiahnutia zisku, súd nepovažuje za účelne vynaložené, a preto ich podľa § 142 ods. 1 OSP navrhovateľovi nepriznal.
Z uvedených dôvodov súd zaviazal odporkyňu len na náhradu trov konania vo výške 16,50 eura za navrhovateľom uhradený súdny poplatok.
Podľa § 160 ods. 1 OSP súd vzhľadom na majetkové pomery odporkyne určil plnenie v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,00 eur mesačne, ktoré vzhľadom na výšku pohľadávky, s prihliadnutím na osobu navrhovateľa považoval za dostatočné s tým, že omeškanie so zaplatením čo aj len jednej splátky, má za následok stratu výhody splátok, a teda povinnosť úhrady celého zostávajúceho plnenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
V prípade dobrovoľného nesplnenia uloženej povinnosti, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.
v Banskej Bystrici dňa 16. 09. 2014