Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/756/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: W. H.á, nar. XX.XX.XXXX, bytom v H., W. XX, zastúpenej JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom so sídlom v Rožňave, Čučmianska Dlhá 21, proti žalovaným: 1) Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H. Č.. XXX, 2) T. Q.á, nar. XX.XX.XXXX, bytom v H. Č.. XXX, obaja zastúpení JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8, v konaní o zaplatenie 10.953,99 eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 26.6.2014 č.k. -146 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 26.6.2014 č.k. -146 zamietol návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia o uloženie povinnosti žalovaným v 1. a v 2. rade nenakladať a nescudziť nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Rožňava na ul. Letná 30, zapísané na LV č. 3734 k. ú. Rožňava - byt č. 20, vchod 30 na II. poschodí bytového domu so súp. č. 321 na parc. reg. „C“ č. 2081/147 o výmere 457 m2 - zastavané plochy a nádvoria (ďalej ako bytový dom), k nemu prináležiaci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti 379/10000 a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. reg. „C“ č. 2081/104 o výmere 457 m2 - zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti 379/10000 na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy a tiež uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva alebo zriadiť záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodol tak o návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý podala v priebehu konania o zaplatenie 10.953,99 eur s prísl. titulom vrátenia kúpnej ceny a po tom, ako súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 14.5.2014 zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 4.146,11 eur so 6,5 % úrokom z omeškania od 21.06.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobkyňa a žalovaný a žalobkyňa spolu s odvolaním podala aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý odôvodnila obavou, že budúci výkon rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý nenadobudol právoplatnosť v dôsledku podaného odvolania bude ohrozený, ktorú vyvodila zo správania sa žalovaných v rámci ich doterajších vzťahov ako aj v súdnom konaní. Tieto tvrdenia oprela aj o uznesenie Obvodného oddelenia PZ Rožňava, ČVS: ORP-731/RV-RV-2011, ktorým v zmysle bola vec postúpená Obvodnému úradu, Odboru všeobecnej vnútornej správy v Rožňave na prejednanie priestupku, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že nejde o prečin, ale o skutok, ktorý by mohol byť prejednaný ako priestupok proti majetku v zmysle o priestupkoch a ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa tohto zákona a to na základe skutku, že Vladimír Vasas

(žalovaný v 1. rade) dňa 28.09.2011 v čase okolo 17.03 hodine sa snažil neoprávnene vniknúť do bytu č. 20 na 2. poschodí ul. Letná 30 v Rožňave, ktorého vlastníčkou je žalobkyňa, pričom poškodil vŕtaním a kopaním koženkový poťah vchodových dverí na byte a tak spôsobil žalobkyni škodu vo výške 50,-- eur. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tiež uviedla, že má vedomosti o tom, že žalovaní predmetný byt ponúkajú na predaj, čím je podľa nej osvedčené nebezpečenstvo bezprostrednej hroziacej ujmy. Opodstatnenosť samotného nároku vyplýva z vydaného rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý čiastočne žalobe vyhovel vo výške, ktorá nie je zanedbateľnou a súčasne žalovaní budú mať snahu predať tento byt, aby sa vyhli budúcemu výkonu rozhodnutia. K veci tiež uviedla, že žalovaní sú vlastníkmi rodinného domu v Obci Rudná na adrese ich trvalého pobytu a preto prípadné nariadenie predbežného opatrenia ich nijako na ich právach neohrozí.

Súd prvého stupňa s poukazom na ust. , , a vety prvej a po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že žalobkyňa vlastnícke právo k predmetnému bytu nikdy nenadobudla. Vlastníkmi bytu sú žalovaní. Tiež uzavrel, že žalobkyňou navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia, preto okrem existencie nároku musí osvedčiť, že budúci výkon rozhodnutia by mohol byť ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia musí byť reálne a hroziť bezprostredne. Existencia dlhu podľa názoru súdu prvého stupňa ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia, naopak, dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Žalobkyňa ničím nepreukázala, že by žalovaní znižovali hodnotu svojho majetku, že by sa úmyselne zbavovali svojho majetku za účelom jej poškodenia. Nie je preukázaná ani skutočnosť, z ktorej by vyplývala reálna a bezprostredná hrozba zmarenia výkonu rozhodnutia. Na základe týchto úvah súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila skutočnosť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, ani že by zmarenie tohto výkonu bolo reálne alebo bezprostredne hrozilo vo vzťahu k predmetnému sporu, preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že samotným rozsudkom vo veci samej je splnená podmienka pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, s čím sa viac menej stotožňuje aj okresný súd. Nesprávny názor však súd prvého stupňa zaujal k dôvodnosti nebezpečenstva hroziacej ujmy, resp. obavy, že budúci výkon rozhodnutia bude ohrozený. Podľa názoru žalobkyne samotná výška súdom priznanej sumy, ktorú by jej v prípade potvrdenia rozsudku odvolacím súdom žalovaní mali zaplatiť, je sama o sebe dostatočným dôvodom obavy z marenia budúceho výkonu rozhodnutia. V spojení so skutočnosťami v návrhu popísanými v podobe zavineného protiprávneho konania, ktorého sa vo vzťahu k jej osobe neváhali dopustiť žalovaní a informácií, ktoré síce nevie relevantne preukázať, ale ktoré má k dispozícii, že jej plniť nebudú, podľa jej názoru takúto obavu len umocňujú. Žalobkyňa má za to, že žalovaní takýmto zásahom súdu dočasného charakteru nebudú výrazne obmedzení na svojich právach, nakoľko zistila, že sú vlastníkmi celého radu nehnuteľností, a to najmenej dvoch bytov v meste Rožňava a rodinného domu v Obci Rudná. Ako dôkaz pripojila výpis z katastra nehnuteľností kat. úz. Rožňava, Obec Rožňava č. 3734, 3528, 4006 a 3774 preukazujúci, že žalovaní sú vlastníkmi viacerých nehnuteľností.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. v rozsahu vyplývajúcom z ust. , a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

Uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

V zmysle ust. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

V zmysle ust. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

V zmysle ust. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

V zmysle ust. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

V zmysle ust. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené.

V zmysle ust. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.

V zmysle ust. predbežným opatrením môže súd naradiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa držal alebo niečo znášal.

Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo samotnej podstaty predbežných opatrení jednoznačne vyplýva, že tieto upravujú pomery účastníkov konania iba predbežne (dočasne), resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne im nepriznané. Účelom predbežných opatrení je dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov, a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany a predpokladom ich nariadenia je:

1. osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť ochrana,

2. osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy

3. preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Pred nariadením predbežného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi a či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný a posúdiť, či predbežným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutého účastníka nad nevyhnutnú mieru.

Zo samotnej skutočnosti, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým zaviazal žalovaných zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne 4.146,11 eur s prísl., aj keď tento doposiaľ nie je právoplatný možno vyvodiť záver, že žalobkyňa osvedčila nárok, ktorému sa má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť ochrana.

Nemožno sa však stotožniť s názorom odvolateľky, že osvedčila aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, t.j. tvrdenej obavy z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia. Tvrdenia žalobkyne, že žalovaní budú mať v budúcnosti snahu predať tento byt, aby sa vyhli budúcemu výkonu rozhodnutia, resp. že žalovaní tento byt už ponúkajú na predaj za účelom znemožnenia prípadného budúceho výkonu rozhodnutia sú všeobecného charakteru a nesvedčia o ničom inom ako o abstraktnej možnosti žalovaných nakladať s predmetným bytom, bez preukázania reálnej a bezprostrednej hrozby takéhoto konania. Žalobkyňa neosvedčila žiadne konanie žalovaných, smerujúce k nakladaniu s predmetnou nehnuteľnosťou, jej scudzeniu, prípadne inou dispozíciou ňou a ani obsah spisu nenasvedčuje takému konaniu žalovaných, ktorým by boli práva žalobkyne bezprostredne a reálne ohrozené a z ktorého by bolo možné vyvodiť čo i len úmysel nakladať s predmetom sporu spôsobom, ktorý by prípadne ohrozil budúci výkon rozhodnutia vo veci samej. Nakoniec aj samotná žalobkyňa v odvolaní priznáva, že skutočnosti ňou tvrdené nevie relevantne preukázať.

Nemožno sa stotožniť ani s názorom odvolateľky, že samotná výška súdom priznanej sumy, ktorú by v prípade právoplatnosti rozsudku žalovaní jej mali zaplatiť je sama o sebe dostatočným dôvodom obavy z marenia budúceho výkonu rozhodnutia. Nemožno totiž pominúť, že nariadením predbežného opatrenia v rozsahu navrhnutom žalobkyňou by bola porušená zásada primeranosti zásahu, t.j. primeranosti uložených povinností žalovaným vo vzťahu k právam žalobkyne, lebo za účelom uspokojenia pohľadávky vo výške 4.146,11 eur s prísl. by žalovaní boli obmedzení v nakladaní a disponovaní v rozsahu navrhnutom žalobkyňou s nehnuteľnosťou podstatne (nepomerne) vyššej hodnoty, čím by vznikol zjavný nepomer medzi právami žalobkyne a povinnosťami žalovaných. Navyše v tomto štádiu konania nemožno vyvodiť ani záver, že žalovaní nebudú ochotní prípadnú pohľadávku žalobkyne dobrovoľne uspokojiť. V tej súvislosti nemožno prehliadať ani skutočnosť, že žalovaní sú vlastníkmi viacerých nehnuteľností, preto obavy žalobkyne, že svoju prípadnú pohľadávku bez nariadenia predbežného opatrenia nebude možné upokojiť inak, nemajú svoje opodstatnenie.

Nemožno sa stotožniť ani s odvolacou námietkou žalobkyne, že vedenie priestupkového konania voči žalovanému by malo byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia, keďže toto konanie nemá súvis s ohrozením prípadného budúceho výkonu súdneho rozhodnutia.

Keďže žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by mali zabrániť vymoženiu jej prípadne priznanej pohľadávky súdom v konaní vo veci samej, alebo aká konkrétna ujma jej hrozí v prípade, pokiaľ by mala čakať na konečnú súdnu ochranu v konaní o veci samej, správne rozhodol súd prvého stupňa, pokiaľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.