Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-121-2014.pdf
PDF · 79.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-8P/121/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti S., J., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Brezno, deti D. A., nar. XX.XX.XXXX, nezamestnanej, bytom C. XXX a J. S., nar. XX.XX.XXXX, nezamestnaného, bytom C. XXX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto:
1. Maloleté deti S., J., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky.
2. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu každého z maloletých detí po 27,13 Eur mesačne, a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona výživným v sume zodpovedajúcej 30% z takto zmeneného životného minima, a to vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky maloletých detí.
3. Za obdobie od 30.06.2014 do 16.09.2014 vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom na maloletého Igora vo výške 56,39 Eur a na maloletého Radoslava vo výške 56,39 Eur; tento dlh sa otec zaväzuje zaplatiť k rukám matky maloletých detí do 31.12.2014.
4. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje, ponecháva sa na dohodu rodičov.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 30.06.2014 sa matka maloletých detí domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k nim tak, aby obidve deti jej boli zverené do osobnej starostlivosti a ich otec, aby bol zaviazaný prispievať na každé z nich 25,-Eur mesačne. Svoj návrh odôvodňuje tým, že maloleté deti sú narodené mimo manželstva. Nežijú spolu v jednom dome nakoľko otec detí má priateľku a už si nerozumejú. Otec s zaujíma o deti, hrá sa s nimi, kupuje im potrebné veci.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom obidvoch rodičov maloletých detí, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:
Maloleté deti sú narodené mimo manželstva.
Maloletý J. má 14 rokov. Je zdravý. V školskom roku 2014/2015 navštevuje 6.ročník základnej školy v Telgárte. Maloletý T. má XX rokov. Je zdravý. V uvedenom školskom roku tiež navštevuje 6.ročník základnej školy v Telgárte.
Matka obidvom synom platí na Združenie rodičov každému zvlášť 6,-Eur. Maloletí synovia školské pomôcky a potreby dostávajú v škole zdarma. Do školy chodia peši. Stravujú sa v školskej jedálni, kde matka každému z nich platí 1,-Euro mesačne.
Matka maloletých detí je slobodná, nemajetná, ničím nevyučená. Je nezamestnaná. Jej mesačný príjem predstavujú dávky v hmotnej núdzi 194,70 Eur a prídavky na obidvoch synov. Iné vyživovacie povinnosti nemá. I keď s otcom maloletých detí bývajú v jednom dome, spolu nežijú, nespávajú spolu ani v jednej miestnosti. Je zdravá. Medzi jej mesačné výdavky patrí za elektriku 43,-Eur, za vodu 12,-Eur, koncesionárske poplatky 4,-Eurá.
Otec maloletých detí je slobodný, nemajetný, ničím nevyučený. V minulosti podnikal, v súčasnosti je nezamestnaný. Jeho mesačný príjem predstavujú dávky v hmotnej núdzi vo výške 96,30 Eur. Iné vyživovacie povinnosti nemá. V tom dome ako býva matka s maloletými deťmi bývajú aj jeho rodičia, sú tam samostatné kuchyne raz sa naje u matky maloletých detí, druhýkrát u svojich rodičov. Je zdravý. Nakoľko vystrojil pohreb bratovi, ktorý zomrel v Čechách narobil si dlžoby vo výške 300 000-400 000,- Sk, tieto dlžoby od neho vymáhajú exekútori. V podstate iné výdavky nemá.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
V zmysle § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne od dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vzhľadom k tomu, že rodičia maloletých detí uzatvorili rodičovskú dohodu tak v súlade so zákonom ako aj záujmami maloletých detí, súd túto ich rodičovskú dohodu schválil. K schváleniu rodičovskej dohody sa priklonil aj kolízny opatrovník.
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozsudku, po jeho stručnom odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa práva podať proti nemu odvolanie vzdali všetci účastníci, súd v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. vyhotovil tento rozsudok bez podrobnejšieho odôvodnenia.
Podľa § 162 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie bežného výživného je predbežne vykonateľný, lehota na plnenie plynie od jeho doručenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa ho vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.