Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/20/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, B., zastúpeného advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou, Poštová 14, Košice proti žalovanému SLOV-FALCON, spol. s r.o., Krásna 1322/32, Sereď, zastúpenému advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou, Jakubovo nám. 9, Bratislava, o zaplatenie 101.988,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -755 zo dňa 28.11.2013 jednohlasne t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na trovách odvolacieho konania 1.169,36 eur do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám zastupujúcej advokátky JUDr. Jany Fridrichovej.

odôvodnenie:

Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 15.684,13 eur (472.500,- Sk) s príslušenstvom ako zľavy z kúpnej ceny (20%) motorového vozidla zn. Liaz 18.33TBV v zmysle § 437 ods. 1 Obch. zák. Uvádzal, že žalovaný mu ako predávajúci dodal vozidlo s neodstrániteľnými vadami vzniknutými v procese výroby, ktoré sa prejavili pri užívaní vozidla. Nakoľko ide o vady neodstrániteľné, ktoré sa aj podľa záverov znalca budú ďalším prevádzkovaním vozidla zväčšovať, na žalovanom nie je možné požadovať odstránenie vád a do úvahy prichádzala iba výmena kabíny ťahača, čo však žalovaný odmietol vykonať. Pôvodne sa v konaní Krajského súdu v Bratislave č.k. domáhal voči žalovanému vrátenia kúpnej ceny vozidla 2.362.500,-Sk na základe odstúpenia od zmluvy, dospel však k názoru, že podstatné porušenie zmluvy žalovanému v tomto prípade nemožno preukázať a preto si uplatnil nárok na zľavu z kúpnej ceny. V priebehu konania žalobu rozšíril o nárok na náhradu škody - ušlého zisku vo výške 2.600.000,-Sk (súd rozšírenie žaloby pripustil uznesením zo dňa 29.1.2002).

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietal, že žalobcom uplatneným nárokom na odstránenie vád vozidla bolo vyhovené a vozidlo bolo opravené autorizovaným servisom. Uplatnenú zľavu považuje za neprimeranú cene nového skeletu kabíny s tým, že tento v roku 1995 stál 70.000,-Kč a v roku 1999 140.000,-Sk. V súvislosti so zastavením konania vedeného Krajským súdom v Bratislave pod číslom konania poukazoval na to, že žalobca v rozpore s ust. § 437 ods. 5 Obch. zák. zmenil svoju požiadavku z vrátenia celej kúpnej ceny vozidla na poskytnutie zľavy z kúpnej ceny.

Nárok žalobcu na zaplatenie 15.684,13 eur s príslušenstvom bol zamietnutý čiastočným rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. -347 zo dňa 16.11.2006 potvrdeným rozsudkom odvolacieho súdu č.k. -419 zo dňa 15.07.2008 z dôvodu, že zmenu uplatneného nároku z vád tovaru

z odstúpenia od zmluvy s požiadavkou na vrátenie kúpnej ceny na zľavu z kúpnej ceny žalobca vykonal v rozpore s ustanovením § 436 ods. 2 Obch. zák. bez súhlasu žalovaného ako predávajúceho.

Vo zvyšnej časti žalobného nároku predstavujúcej nárok na náhradu škody vo výške 86.304,19 eur súd prvého stupňa žalobu zamietol rozsudkom zo dňa 28.11.2013, pričom súčasne žalovanému ako v celom rozsahu úspešnému účastníkovi podľa priznal právo na náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 627, eur a nákladov právneho zastúpenia 16.403,75 eur.

V odôvodnení rozhodnutia vo veci samej súd konštatoval, že uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.

Ustanovenie § 440 dopĺňa stručné ustanovenie § 436 ods. 4 a § 437 o náhrade škody a zmluvnej pokute. V odseku 1 sa ustanovuje, že nároky z vád sa nedotýkajú nároku na náhradu škody ani nároku na zmluvnú pokutu. Pokiaľ ide o náhradu škody, rozumie sa ňou prípad, keď ujma spôsobená kupujúcemu vadným plnením nebola celkom vyporiadaná nárokmi z vád, ktoré má kupujúci k dispozícii.

Dôležité je ustanovenie § 440 ods. 2, ktoré vyslovuje striktnú zásadu, podľa ktorej uspokojenie, ktoré môže kupujúci dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád, nemôže dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, najmä z titulu náhrady škody, resp. z bezdôvodného obohatenia ( až 459 ). Napríklad kupujúci, ktorému v dôsledku oneskorenej reklamácie vád na základe námietky predávajúceho nebol priznaný nárok na zľavu z kúpnej ceny v súdnom konaní, nebude môcť ujmu, ktorú by bola pri včasnej reklamácii vyporiadala zľava z ceny, uplatniť novou žalobou z titulu náhrady škody, prípadne z titulu bezdôvodného obohatenia predávajúceho. Z pravidla obsiahnutého v teda vyplýva, že nároky z vád v rozsahu, v ktorom vyporiadavajú ujmu vzniknutú vadným plnením, sú z náhrady škody vylúčené. Na to treba v praxi pamätať.

Podľa § 351 ods. 1 a 2 Obch. Z, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

Odstúpením od zmluvy zaniká zmluva a všetky práva a povinnosti strán vyplývajúce zo zmluvy, a to ex nunc. To znamená, že právny dôvod plnenia dodatočne odpadol. Týka sa to tak splnených, ako aj nesplnených povinností. Z tejto všeobecnej zásady zákon ustanovuje viacero výnimiek.

Odstúpenie sa nedotýka (mimo iných) následkov porušenia zmluvy, ku ktorým došlo do zániku zmluvy odstúpením, bez ohľadu na to, o nároky ktorej strany ide. V zmysle odseku 1 ide predovšetkým o nárok na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy. Pokiaľ ide o následky porušenia zmluvy, nemá však odstúpenie od zmluvy spätné účinky. Všetky právne následky porušenia zmluvy, ku ktorým došlo do zániku zmluvy odstúpením, zostávajú zachované.

V odseku 2 sú upravené prípady, keď sa odstupuje od zmluvy, na základe ktorej sa ešte pred odstúpením plnilo. Vzhľadom na to, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká (), dodatočne odpadol právny dôvod splnenia týchto povinností. Preto treba tieto vzťahy usporiadať. túto situáciu rieši tak, že každej zmluvnej strane ukladá povinnosť vrátiť prijaté plnenie. Vznik tohto práva je viazaný na účinnosť odstúpenia. V prípade, ak plnenie nemožno vrátiť, poskytne sa peňažná náhrada. Pri peňažnom záväzku sa plnenie vráti spolu s úrokmi (). Strane odstupujúcej od zmluvy zákon priznáva právo na úhradu nákladov spojených s vrátením plnenia (doprava, balenie a pod.). Inak by tieto náklady veriteľa zostali neuhradené, a tým by bol poškodený v dôsledku porušenia povinnosti dlžníkom. Toto právo treba odlišovať od náhrady škody.

V prípade, že navrhovateľ odstúpil od kúpnej zmluvy, mal povinnosť vrátiť odporcovi kamión a odporca mal povinnosť vrátiť navrhovateľovi kúpnu cenu. Odstúpením od zmluvy navrhovateľ prestáva byť vlastníkom kúpenej veci a preto súd nemôže v žiadnom prípade súhlasiť s vyjadrením právnej zástupkyne navrhovateľa, že tým, že odporca neprevzal kamión, akoby k odstúpeniu nedošlo a navrhovateľ naďalej zostal vlastníkom kamiónu. Navrhovateľ mal kamión dať do úschovy na náklady odporcu a zároveň podať žalobu na plnenie, t.j. povinnosť odporcu prevziať kamión a vrátiť navrhovateľovi kúpnu cenu.

Pokiaľ navrhovateľ užíval kamión aj naďalej, teda po odstúpení od zmluvy, užíval ho bez právneho titulu, na vlastnú zodpovednosť a riziko a de facto protiprávne, nakoľko nesplnil povinnosť vrátiť kamión odporcovi. K odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 25.10.1994, týmto dňom zanikol záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania. Týmto dňom už neplatila ani záručná doba na kamión. Od tohto dňa navrhovateľ nemal právny titul na užívanie kamióna a ani nemohol očakávať, že vďaka prevádzke kamióna bude dosahovať zisk, z ktorého bude platiť aj úver v prospech O. O.. Navyše, keď právna zástupkyňa navrhovateľa dôvodila návrh tým, že navrhovateľovi vznikla faktická škoda spočívajúca v tom, že navrhovateľ nemohol splácať úver od O. O., a.s. použitý na zakúpenie vozidla a aj tým, že v konaní prebiehajúcom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. (toto bolo právoplatne ukončené dňom 9.3.2007 zastavením konania, nakoľko účastníci sa dohodli a navrhovateľ sa zaviazal zaplatiť sumu 1.000.000,- Sk), súd sa nemohol stotožniť s takouto škodou, pretože konanie na Krajskom súde v Košiciach bolo právoplatne skončené 9.3.2007, teda 5 rokov po tom, ako si navrhovateľ na tunajšom súde uplatnil náhradu škody, preto suma 1.000.000,- Sk nemohla byť predmetom rozšírenia návrhu už v roku 2002. Vzhľadom na to, navrhovateľ mohol žalovať len tú náhradu škody, ktorá mu vznikla pred podaním návrhu, t.j. do 21.1.2002.

Čo sa týka ušlého zisku za roky 1997-2001, k odstúpeniu od zmluvy došlo 25.10.1994, po ktorom dátume navrhovateľ bol povinný odovzdať predmet kúpy (§ 351 ods. 2 Obch. Z), t.j. vozidlo, odporcovi, preto navrhovateľ nemohol očakávať, že mu vozidlo bude prinášať zisk ešte aj 4-6 rokov po odstúpení od zmluvy.

Súd poukazuje na viaceré vady návrhu na náhradu škody. Jednak navrhovateľ zmätočne uvádza, že si uplatňuje náhradu škody za roky 1997 - 2001, v ústnom prednese potom uvádza roky 1998-2000, navrhovateľ nikdy nepreukázal výšku škody, neprodukoval k nej žiadne dôkazy (len pre prípad, ak to súd považuje za potrebné!), nepreukázal, akú právnu povinnosť odporca porušil a kedy sa tak stalo a že toto porušenie spôsobilo škodu a súvisí so škodou.

Vychádzajúc zo skutkového stavu, ako ho vykonaným dokazovaním, najmä z listinných dôkazov a výsluchom svedkov, zistil súd prvého stupňa a s prihliadnutím na všetky okolnosti súvisiace s uzatváraním zmluvy súd zistil, že kúpna zmluva bola uzavretá platne. Rovnako otázku platnosti odstúpenia od zmluvy vyhodnotil súd tak, že odstúpenie od kúpnej zmluvy je platným právnym úkonom so všetkými právnymi účinkami, ktoré zákon s odstúpením od kúpnej zmluvy spája.

Navrhovateľ by si mohol uplatňovať právo na ušlý zisk za obdobie, kedy by zmluva bola trvala aj naďalej, nebyť odstúpenia, iba za predpokladu, že by bol v tomto období oprávnený kamión používať, podstatná je aj tá skutočnosť, či by navrhovateľ v rokoch 1997 - 2001 (resp. 1998 - 2000) mal zákazky a v akom objeme, keďže pri vyčíslení ušlého zisku treba od ceny, ktorú by bol navrhovateľ fakturoval jeho zákazníkom v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok, odpočítať navrhovateľove náklady, ktoré by sám musel vynaložiť pri plnení potenciálnych zmlúv (predovšetkým náklady na mzdy a odvody jeho prípadných zamestnancov, náklady na benzín a pod.). Navrhovateľ nijakým spôsobom súdu nepreukázal, že by v danom období nejaký zisk skutočne dosahoval a v akej reálnej výške by to bolo (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Náhrada škody je viazaná na existenciu záväzku. Je jedným z dôsledkov jeho porušenia. Túto viazanosť treba vidieť v štádiu vzniku povinnosti nahradiť škodu. Po vzniku záväzku na náhradu škody táto viazanosť prestáva jestvovať a záväzok na náhradu škody existuje nezávisle od pôvodného záväzkového vzťahu, t. j. toho, ku ktorému patrí povinnosť, ktorá bola porušená. Preto, aj keď dôjde k odstúpeniu od zmluvy a zaniknú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, záväzok na náhradu škody ako dôsledok porušenia zmluvy trvá naďalej (§ 351).

Pre obchodné záväzkové vzťahy je všeobecnou úpravou náhrady škody úprava obsiahnutá v až 386 Obch. Z. Okrem tejto všeobecnej úpravy obsahuje celý rad osobitných (špeciálnych) úprav náhrady škody. Osobitné úpravy náhrady škody majú prednosť pred všeobecnou úpravou ( a nasl.). Všeobecná úprava sa použije v prípade, keď osobitná úprava niektorú otázku nerieši, t.j. všeobecná úprava sa v tomto prípade použije ako doplnková úprava k osobitnej úprave.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia, súd dospel k záveru, že dňom 25.10.1994 zanikol odstúpením od kúpnej zmluvy záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania a odporca by zodpovedal za škodu vzniknutú porušením zmluvnej povinnosti do odstúpenia od tejto zmluvy. Navrhovateľ, vzhľadom na odstúpenie od zmluvy, nemohol predpokladať, vzhľadom na jeho povinnosť vrátiť kamión odporcovi, že bude naďalej a to aj v rokoch 1997 - 2001 dosahovať zisk, čím de facto a de iure odporca nezodpovedá za prípadnú škodu, ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi, pretože neporušil žiadne práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkového vzťahu, pretože v týchto rokoch žiaden záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania neexistoval. Pri náhrade škody osoba zodpovedá za škodu vzniklú porušením právnej povinnosti pri kauzálnom nexuse.

Navrhovateľ po odstúpení od zmluvy na vlastné riziko prevádzkoval kamión, čím sám porušil zmluvnú povinnosť, keď kamión neodovzdal odporcovi, resp. nedal do úschovy.

Navyše súd poukazuje na podstatnú a zjavnú nesprávnosť vyčíslenej škody, ktorá bola vyčíslená bez ohľadu na vynaložené náklady (vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní dňa 28.11.2013!), pričom ušlý zisk musí byť vyčíslený ako čistý zisk po odrátaní nákladov. Keďže sám navrhovateľ riadne nešpecifikoval ušlý zisk, súd nemohol zaňho vykonať celé dokazovanie. Súd považuje takto uplatnenú náhradu škody len za približnú, nijako nezdôvodnenú, nepreukázanú a pasívny postoj navrhovateľa pri dokazovaní o výške škody nie je možné nijakým spôsobom nahradiť dokazovaním zo strany súdu, keďže ide o návrhové konanie. Aj právna zástupkyňa odporcu celé roky poukazovala na to, že výška škody nie je nijako preukázaná. Výška škody zostala len konštatovaním navrhovateľa, bez unesenia dôkazného bremena. V danom prípade navrhovateľ nepreukázal zákonné predpoklady vzniku práva na náhradu škody podľa ., spornou zostáva aj príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody, ktorú si uplatňuje vo forme skutočnej škody a ušlého zisku. Skutočná škoda tak, ako ju vyčísli navrhovateľ mu nemohla vzniknúť, nakoľko návrh na náhradu škody bol podaný v roku 2002, pričom skutočnú škodu odvodzuje od výsledku konania prebiehajúceho na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , ktoré bolo právoplatne ukončené dňom 9.3.2007 a ušlý zisk odvodzuje od zatiaľ stále fiktívnych prepráv, v súvislosti s ktorými mal dosiahnuť zisk, opätovne zdôrazňujúc tú skutočnosť, že na kamióne, ktorý mu nepatril a ktorý užíval bez právneho titulu.

Zamietnutie návrhov na doplnenie dokazovania súd odôvodňuje tým, že od rozšírenia návrhu (11 rokov trvania sporu) navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal výšku uplatnenej škody, to, či odporca vozidlo odmietol prevziať a z akých dôvodov nemá vplyv na výšku škody (navyše navrhovateľ mal postupovať podľa zákona po odstúpení od zmluvy).

Právna zástupkyňa navrhovateľa viackrát (aj na poslednom pojednávaní) uviedla: „... pokiaľ súd považuje za potrebné preukázať...“, v tejto súvislosti súd dôrazne poukazuje na ustanovenia a na zásady civilného konania, keď súd v návrhom konaní nemôže vykonávať dôkazy, nakoľko by porušil zásadu rovnosti účastníkov konania a rovnosti zbraní, súd nemôže vykonávať dôkazy na prospech či neprospech jedného z účastníkov konania. Od rozšírenia návrhu v časti o náhradu škody navrhovateľ nijakým relevantným spôsobom nepreukázal výšku škody, neprodukoval ani dôkazy na jej preukázanie a po 11 rokoch začať navrhovať dôkazy, ktoré nikdy navrhované neboli; takýto postup je v príkrom rozpore s hospodárnosťou a účelnosťou súdneho konania a preto nemôže požívať právnu ochranu a to aj s poukazom na to, že práve navrhovateľ bol v konaní tou stranou, ktorá podala niekoľko ústavných sťažností na prieťahy v konaní (súd týmto však nespochybňuje jeho právo podávať takéto sťažnosti, len poukazuje na rozporuplný postoj ku konaniu). S poukazom na je súd toho názoru, rovnako ako odporca, že postup zo strany navrhovateľa na doplnenie dokazovania je zneužívaním práva účastníka konania a to vzhľadom na charakter dôkazu, ako aj na plynutie času od podania návrhu. Preto akékoľvek ďalšie vykonávanie dokazovania by bolo nehospodárne, neúčelné a zbytočne by predlžovalo a finančne zaťažovalo už aj tak bezpochyby dlho trvajúci a nákladný súdny spor.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia, pretože v spornom prípade navrhovateľ nepreukázal splnenie predpokladov na náhradu škody v zmysle § 373 a nasl. Obch. Z, samotná okolnosť, prečo nedošlo k odovzdaniu vozidla, na ktorú sa navrhovateľ neustále odvolával, nemá súvis a vplyv na prípadnú vzniknutú škodu, jednoznačne bolo preukázané, že navrhovateľ od zmluvy odstúpil, odstúpenie je platné, pretože ho nikto nikdy nerozporoval, navrhovateľ vozidlo odporcovi neodovzdal, pričom navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazu, keď riadne nevyčíslil škodu, ktorá je predmetom tohto konania, nepreukázal porušenie právnej povinnosti odporcu, nepreukázal, aký záväzkovo-právny vzťah bol medzi účastníkmi konania, ktorého porušenie by spôsobilo vznik škody, ako ani kauzálny nexus.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby bolo žalobe vyhovené, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd neúplne zistil skutkový stav veci nakoľko nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukazoval na to, že súd napriek opakovanému návrhu nevypočul žalobcu a jeho manželku k otázke nákupu predmetného vozidla, rovnako ako zamestnancov žalovaného k okolnostiam odmietnutia prevzatia kamiónu po odstúpení od zmluvy. Súd nevykonal ani navrhované znalecké dokazovanie, v prípade jeho pochybností o výške ušlého zisku, pričom argumentoval nehospodárnosťou a neúčelnosťou takéhoto postupu a konštatoval, že žalobca relevantným spôsobom výšku škody nepreukázal. Súd neprihliadol na objektívny charakter spôsobenej škody, ktorej pôvod je potrebné vidieť v počiatočnej vadnosti predmetu sporu, a nepreukázanie liberačných dôvodov zo strany žalovaného, ako ani na nedostatok potreby presnej špecifikácie ušlého zisku podľa § 381 Obch. zák. (obvyklý zisk). Má za to, že v konaní preukázal protiprávnosť konania žalovaného, vznik škody aj kauzálny nexus medzi nimi, preto sa nestotožňuje s názorom súdu, že nedošlo k dostatočnému preukázaniu vzniku škody, resp. jej výšky, a na mieste nie sú ani pochybnosti o prítomnosti príčinnej súvislosti.

Voči rozhodnutiu o náhrade trov konania odvolateľ namietal, že súd nevyužil možnosť aplikácie ustanovenia , podľa ktorého by v konaní úspešnému žalovanému právo na ich náhradu nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v nepriaznivej finančnej a zdravotnej situácie žalobcu, ktorá je súdu známa nakoľko bola dôvodom jeho oslobodenia od súdnych poplatkov. Uvádzal, že aj pričinením žalovaného, ktorý mu dodal vadné vozidlo, nemá stály príjem a nie je schopný trovy konania uhradiť, spláca úver poskytnutý na kúpu vozidla a môže sa ocitnúť v situácii, že príde o zaťažený rodinný dom, ktorý obýva.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.

V rozpore s právnym názorom žalobcu podľa zistenia odvolacieho súdu súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu zodpovedajúcom potrebe zistenia tých skutočností, ktoré boli relevantné z hľadiska objektívneho rozhodnutia vo veci. Výtka odvolateľa týkajúca sa nevypočutia samotného žalobcu (!) a jeho manželky k otázke nákupu vozidla je zjavne nedôvodná nielen vzhľadom na bezvýznamnosť objasňovaných okolností (okolnosti nákupu vozidla) v súvislosti s predmetom sporu, ale aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ako účastník konania vo veci opakovane vypovedal a podal niekoľko písomných vyjadrení k predmetu sporu, a jeho manželka A. H. bola vo veci ako svedkyňa vypočutá súdom prvého stupňa dňa 03.10.2006 a prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Michalovce dňa 30.04.2013, pričom z obsahu príslušných zápisníc nevyplýva, že by žalobcovi alebo jeho právnej zástupkyni nebolo v súlade s ustanovením umožnené klásť tejto svedkyni doplňujúce otázky.

Vypočutie ďalších žalobcom navrhnutých osôb k okolnostiam neprevzatia kamiónu žalovaným po odstúpení od zmluvy súd prvého stupňa správne odmietol vykonať s poukazom na nedostatok relevantnosti týchto okolností z hľadiska rozhodnutia sporu, pričom dôvod svojho postupu ozrejmil v odôvodnení rozsudku. Obdobne nehospodárnym a neúčelným by vzhľadom na záver súdu o

nedostatku zodpovednosti žalovaného za škodu žalobcu bolo akékoľvek dokazovanie vo vzťahu k výške uplatneného ušlého zisku.

Všeobecne možno konštatovať, že súd prvého stupňa nemal povinnosť vykonať všetky žalobcom navrhnuté dôkazy, a tie, ktoré vykonať odmietol, nemali schopnosť ovplyvniť výsledok tohto konania v prospech žalobcu, ktorého procesné práva preto postupom súdu neboli porušené.

Podľa opakovaných vyjadrení žalobcu a uznesenia, ktorým súd prvého stupňa návrhu na rozšírenie žaloby vyhovel, predmetom konania po právoplatnosti rozhodnutia čiastočným rozsudkom zostal ušlý zisk žalobcu za obdobie od 01.05.1997 do 01.05.2007 (žalobca ho iba stručne špecifikoval tým, že ide o ušlý zisk za dni v danom roku, kedy vozidlo pre poruchu nemohlo byť prevádzkované), pričom pôvod v neschopnosti dosahovať adekvátny zisk má aj žalobcom uvádzaná nemožnosť splácania úveru.

Nároky zmluvných strán po odstúpení od zmluvy, právo na ktoré žalobca realizoval v roku 1994, teda po zániku zmluvy samotnej, upravuje ustanovenie odstavca 2 § 351 Obch. zák., odstavec 1 ktorého síce súčasne stanovuje, že sa odstúpenie od zmluvy nedotýka nároku na náhradu škody, avšak iba nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy.

Odstúpením od zmluvy v roku 1994 zmluvný vzťah účastníkov zanikol, zmluvným stranám vznikla povinnosť vrátiť si navzájom prijaté plnenia, preto v období od odstúpenia žalobca nemal právny dôvod vozidlo užívať, bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaný bol alebo nebol ochotný dobrovoľne k prevzatiu vozidla a vráteniu prijatej kúpnej ceny pristúpiť.

Ujmy, ktoré žalobca utrpel ako následok porúch vozidla, ku ktorým prípadne došlo počas jeho neoprávneného užívania v rokoch 1997 až 2001, potom nemožno dávať do priamej súvislosti s porušovaním kúpnej zmluvy, vtedy už po dobu niekoľko rokov neexistujúcej.

Pokiaľ súd prvého stupňa za takejto skutkovej situácie žalobu ako nedôvodnú zamietol, rozhodol vecne správne, a odvolací súd, ktorý sa s odôvodnením rozsudku stotožnil, preto jeho rozhodnutie podľa a potvrdil.

Podľa v spojení s priznal súd v odvolacom konaní úspešnému žalovanému právo na náhradu trov tohto konania vo výške nákladov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. pri 1 úkone právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolaniu s tarifnou odmenou 592,53 eur (určená z hodnoty predmetu odvolacieho konania 86.304,19 eur), 1 úkone s odmenou vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 296,27 eur (účasť na vyhlásení rozhodnutia odvolacieho súdu), vo výške náhrady cestovného na trase Bratislava - Trnava a späť za použitia osobného motorového vozidla - 29,39 eur, vo výške náhrady za stratu času v rozsahu 3 polhodín po 13,40 eur a vo výške DPH 194,89 eur.

V okolnostiach prípadu súd nezistil dôvody pre výnimočný postup podľa - nepriznanie práva na náhradu trov v konaní úspešnému účastníkovi prichádzajúce do úvahy iba za existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré v rozpore s názorom odvolateľa nereprezentujú iba nepriaznivé príjmové a majetkové pomery účastníka, ale aj dôvody a spôsob vedenia sporu, uplatňovania alebo bránenia jeho práva.

V danom prípade ide zo strany žalobcu o opakované iniciovanie sporu proti žalovanému, nedôvodné uplatňovanie nárokov, pri ktorom väčšiu časť trov procesnej protistrany predstavujú účelne vynaložené náklady právneho zastúpenia súvisiace s rozšírením žaloby, na ktorom žalobca zotrval napriek negatívnemu stanovisku vo veci konajúcich súdov vyslovenému v rozhodnutí o čiastkovom nároku. Za takýchto okolností by nepriznanie práva na náhradu trov bolo nedôvodným zvýhodnením účastníka, ktorý vznik trov zavinil, na úkor v konaní úspešného účastníka, ktorý svojim správaním podnet k začatiu konania nedal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.