Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8P-58-2012.pdf
PDF · 80.17 KB
Case nature
Subarea
8P/58/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, v právnej veci navrhovateľky: T. F., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom Z. J.. X, I., proti odporcovi: F. E. F., nar. XX.XX.XXXX., št. prísl. USA, bytom B. D., O. T. XXXX, XXXXX C., zastúpenému opatrovníkom pre konanie Martinou Murčekovou, pracovníčkou Okresného súdu Pezinok, o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo T. F., rod. K., nar. XX.XX.XXXX v.o V., Česká republika a F. E. F., rod. F., nar.. v B., USA, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v I., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu I., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.02.2012 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Uviedla, že s odporcom uzatvorila manželstvo v roku 2004 po krátkej známosti, po uzavretí manželstva nežili v spoločnej domácnosti, navrhovateľka žila na Slovensku, odporca v Spojených štátoch amerických, stretávali sa len pri príležitosti návštev odporcu na Slovensku (cca 1x ročne). V roku 2009 odišla navrhovateľka za odporcom do Spojených štátov amerických, kde bývala u matky odporcu, nakoľko sa odporca o navrhovateľku nezaujímal, vrátila sa na Slovensko.
Nakoľko sa súdu nepodarilo doručiť odporcovi zásielku v mieste jeho trvalého bydliska a súd nezistil iný jeho pobyt, súd mu uznesením č. 8P/58/2012-37 zo dňa 21.05.2014, právoplatným dňa 26.06.2014, v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ustanovil na konanie opatrovníka.
Opatrovník odporcu nevyužil právo osobne konať pred súdom, predvolanie na pojednávanie riadne prevzal, súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Preto súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Preto súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku konal v neprítomnosti odporcu za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv navrhovateľky (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, oboznámil sa so sobášnym listom účastníkov a obsahom ostatnej spisovej dokumentácie a zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v I. pred príslušným orgánom, u navrhovateľky sa jedná o prvé manželstvo, u odporcu o druhé manželstvo.
Rozvrat vzťahov medzi manželmi v zmysle ustanovenia § 23 nastáva prevažne vtedy, ak sa manželia nespravujú (prípadne nemôžu spravovať) vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z čl. I a VI Základných zásad a z ustanovenia § 18 až 20 Zákona o rodine. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi v zmysle ustanovenia § 23 Zákona o rodine je teda odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov medzi manželmi javí ako neodčiniteľný, nenapraviteľný stav, vzhľadom na výsledok dialektického zhodnotenia intenzity (hĺbky) a trvalosti rozvratu. Kvalifikácia rozvratu vzťahov medzi manželmi sa ďalej posudzuje podľa toho, ako sa vážny rozvrat vzťahov medzi manželmi skutočne prejavuje v plnení účelu manželstva (R 40/1965)
Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 os. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaním miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, trvalo rozvrátené a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V danom prípade boli naplnené všetky zákonné podmienky § 23 ods. 2 Zákona o rodine, preto súd pristúpil k rozvodu manželstva účastníkov, nakoľko ich vzťahy nemožno obnoviť zotrvaním v manželskom zväzku, ktorý neplní svoj spoločenský účel. Súd konštatuje, že existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je danom prípade v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželstvo účastníkov nemôže plniť účel rodiny založenej manželstvom. Rozvrat vzťahov je kvalifikovaný a jeho intenzita je príliš vysoká na to, aby bolo možné konštatovať, že tento stav nie je nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa týkajú podstatných vecí ich manželského spolužitia, ktorý presahuje prirodzený vznik nezhôd, ktoré v spolužití muža a ženy vniknúť môžu. Nakoľko súd v konaní nezistil žiadne relevantné dôvody na zachovanie
manželského zväzku, manželstvo účastníkov rozviedol, keďže účastníci v tomto štádiu nie sú schopní vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo tak, ako to predpokladá a deklaruje zákon o rodine.
Súd konštatuje, že účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií - funkcie biologickej, výchovnej, funkcie vzájomnej pomoci a hospodárskej funkcie. Súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov si funkciu biologickú neplní - nevytvára prostredie vhodné na uspokojovanie citových a iných potrieb účastníkov, keď účastníci spolu nežijú, nežijú spolu ani intímne, neuspokojujú svoje emocionálne potreby, nie sú si vzájomne oporou. Účastníci si neposkytujú ani všestrannú vzájomnú pomoc, čím nie je naplnená ani ďalšia z funkcií manželstva. Naplnená nie je ani funkcia hospodárska, v zmysle ktorej sa manželia spoločne starajú o uspokojovanie potrieb rodiny.
Z uvedeného vyplýva, že manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom, nemajúcim obsah, ktorý pre fungujúce manželstvo predpokladá Zákon o rodine. Vzhľadom k uvedenému dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo narušené a vzhľadom k doterajšiemu konaniu účastníkov nie je predpoklad, že by manželstvo začalo plniť svoje funkcie. Na základe týchto skutočností súd manželstvo účastníkov rozviedol a ako príčinu rozvratu manželských vzťahov ustálil nedostatočné poznanie sa partnerov a neuvážené uzavretie manželstva.
Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 144 O.s.p., podľa ktorého ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva, pričom predpoklady na priznanie náhrady trov konania v prejednávanej veci neboli splnené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.