Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-718-2012.pdf
PDF · 115.93 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/718/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy
rozhodol:
Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu z dôvodu, že tento nerozhodol v zákonom určenej lehote o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4191648 dlžníkom - povinným R. X.. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške 175,- eur a na nemajetkovú ujmu vo výške 1 161,72 eur ako aj náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie pohľadávky, ktorá mu vznikla voči označenému dlžníkovi z uvedenej Zmluvy o úvere. Súdny exekútor pridelil uvedenej exekučnej veci číslo EX XXXX/XXXX. Spísaný návrh na vykonanie exekúcie spolu so žiadosťou o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny exekútor Okresnému súdu Nové Zámky ako miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, ktorý poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Žalobca pre obavy o osud pohľadávky vymáhanej povereným súdnym exekútorom, doručil exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora z 9/3/2009. Podľa žalobného návrhu exekučný súd nerozhodol o návrhu žalobcu ako oprávneného v zákonom určenom čase, teda do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora, pričom k návrhu na zmenu exekútora mal žalobca ako oprávnený pripojiť aj rovnopis exekučného titulu. Podľa tvrdení žalobcu v návrhu, tento sa o dovŕšení priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu o zmene exekútora z 31.5.2011. Tvrdeným nesprávnym postupom exekučného súdu, ktorý mal byť v rozpore s § 44 ods. 7 Exekučného poriadku (EP) v znení účinnom od 1.9.2005, resp. v rozpore s § 44 ods. 8 EP v znení účinnom od 1.12.2006,mala vzniknúť žalobcovi majetková škoda vo výške 175,- eur s tým, že táto pozostáva z paušálnych nárokov špecifikovaných v návrhu. Taktiež mu mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca vyčíslil zo základu 663,88 eur na rok, a to sumou 1 161,72 eur, keď márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávnym úradným postupom exekučný súd vystavil oprávnené záujmy
žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencie povinného. Uvedeným postupom exekučného súdu malo dôjsť k vnútorným zásahom do spoločnosti, ovplyvňovaniu podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušeniu jeho práv, k strate legitímnych očakávaní, strate dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a k vyvolaniu rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Žalobca súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne príslušného Okresného súdu Nové Zámky.
Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 5NcC/221/2012-9 z 19.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Nové Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovanie veci a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Komárno, ktorému táto napadla dňa 4.12.2012.
Súd žalobcu v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. vyzval na doplnenie jeho podania. Žalobca podaním z 5.2.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, keď originál návrhu na predbežné prerokovanie podal osobne do podateľne žalovaného, ktorý potvrdil prijatie návrhu spolu s prijatím iných návrhov, označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Žalobca navrhol súdu, aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného, keďže on disponuje len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto môže poskytnúť len uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania neexistuje námietka žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nebol podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil prílohu - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na doplnenie podania.
Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 9.5.2014 doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na zmätočnosť podania žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu škody, ktorý si žalobca uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu pre prieťahy a na druhej strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Žalobcovi vytklo, že neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu a poukázalo na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 16 ods. 1 citovaného zákona a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde, keď od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do podania žalobných návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v ďalšom informovalo, že žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody. Preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že v praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov (keďže s rozhodnutím o zmene exekútora exekučný súd rozhodne súčasne aj o trovách doterajšieho exekučného konania tak, ako by došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora), na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinností vyplývajúcich exekučnému súdu z ustanovení § 44 ods. 9 EP. Žalovaná pripustila, že v prípadoch, v ktorých pôvodný exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch na zmenu exekútora po uplynutí zákonom určenej lehoty, avšak žalobca si nepodaním sťažnosti predsedovi príslušného súdu nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku. V súvislosti s posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Ministerstvo spravodlivosti SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02 so záverom, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Vzhľadom na povahu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora a stým spojené úkony, nie je možné považovať nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom určenej lehote za zbytočné prieťahy, teda za nesprávny úradný postup. Navyše, pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora. Preto nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody žalobcu. Taktiež uviedlo, že záver o existencii prieťahov môže konštatovať len predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na to, že žalobca nepreukázal vznik škody vo vyčíslenej paušálnej výške 175,- € a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo 675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Ministerstvo naostatok akcentovalo potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi. V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.
Žalobca dňa 6.6.2014 súdu predložil fotokópiu prvých 45 strán znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý dňa 17.1.2014 vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave ako aj stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovanej.
Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. dňa 16.9.2014 pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť mailovou správou odoslanou súdu ostatný pracovný deň pred pojednávaním (12.9.2014 o 14.28 hod), pričom súčasne požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaním vedeným pred Okresným súdom Považská Bystrica. Keďže advokátske spoločenstvo zastupujúce žalobcu má dvoch členov a aj šiestich koncipientov, aj s poukazom na názor zaujatý či už v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 77/2002, ale aj v náleze Ústavného súdu SR z 13.1.1999 sp. zn. I.ÚS 68/1998, podľa ktorých „sama kolízia pojednávaní toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch, o ktorej advokát vedel v dostatočnom časovom predstihu, nie je, bez ďalšieho, akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.“, súd nemal preukázaný žiadny vážny dôvod na odročenie pojednávania, najmä keď žalobca v plnomocenstve z 13.9.2012 súhlasil, aby si splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu. Navyše, žalobca zobral termín pojednávania na vedomie ešte 6.6.2014 (čl. 82 súdneho spisu). Z činnosti súdu je taktiež známe, že v obdobných veciach totožného žalobcu sa za právneho zástupcu žalobcu na základe plných mocí zúčastnil pojednávaní či už jeho advokátsky koncipient alebo substitút. Súd pojednával aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila, pričom nežiadala o odročenie pojednávania.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom žalobcu k žiadostiam o predbežné prerokovanie žiadostí o nároku na náhradu škody z 30.5.2012, ktorý bol doručený Ministerstvu spravodlivosti SR toho istého dňa, najmä č. 5957, ako aj obsahom fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 13Er/988/2006, oznámením súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a fotokópiou časti znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý dňa 17.1.2014 vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, a to najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2, 8, 9 zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP), § 46 ods. 1, 2 EP, § 47 EP.
Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje skutočnosť, že exekučný
súd nerozhodol o jeho návrhu (ako oprávneného) na zmenu súdneho exekútora v lehote 30 dní od doručenia návrhu, keď rozhodol až dňa 31.5.2011, pričom návrh bol spísaný 9/3/2009.
Z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13Er/988/2006 vyplýva, že dňa 4.9.2006 súdna exekútorka JUDr. S. Stodolová doručila Okresnému súdu Nové Zámky pod číslom EX XXXX/XXXX žiadosť o udelenie poverenia spolu s návrhom na vykonanie exekúcie doručeným jej 21.8.2006, s rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava z 28.4.2006 sp. zn. SR 1254/06 ako exekučným titulom, pričom oprávneným je žalobca a povinným je R.. X.. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd prípisom z 11.9.2006 vyzval právneho zástupcu oprávneného na predloženie zmluvy o úvere. Žalobca ako oprávnený dňa 16.10.2006 doručila exekučnému súdu požadovanú zmluvu o úvere. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd dňa 17.10.2006 vydal poverenie č. k. 13Er/988/2006-13, EX XXXX/XXXX, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. S. Stodolovú vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava z 28.4.2006 sp. zn. SR 1254/06, pričom oprávneným je žalobca a povinným je R.. X.. Žalobca ako oprávnený dňa 10.9.2009 doručil exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora vo veci EXXXXXXXXX, pričom navrhol vykonaním exekúcie poveriť Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého. Súdny exekútorka JUDr. S. Stodolová dňa 20.10.2010 doručila exekučnému súdu vyjadrenie k návrhu oprávneného na zmenu exekútora, v ktorej uviedla, že pohľadávka oprávneného bola čiastočne vymožená vo výške 1 186,77 eur. Uznesením z 31.5.2011 exekučný súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. R. Krutého, ktorému bol originál exekučného spisu zasielaný v prílohe listu exekučného súdu z 6.6.2011. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.6.2011.
Podľa oznámenia súdneho exekútora JUDr. R. Krutého z 2.5.2014, tento nedisponuje právoplatným uznesením, ktorým bolo vyhovené žiadosti oprávneného a vykonaním exekúcie bol poverený on. Taktiež oznámil, že nebola realizovaná žiadna úhrada na uspokojenie pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie. Uvedenú exekučnú vec povinnej P. Kováčovej súdny exekútor R. Krutý eviduje pod číslom EX XXXXX/XX (pôvodný exekútor pod č. EX XXXX/XXXX).
Podľa názoru súdu návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., keď žalobca uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tohto návrhu. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie (30.5.2012), súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nepovažoval za predčasný.
Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 výslovne uvádza ako príklad nesprávneho úradného postupu aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote.
Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne.
V danom prípade exekučný súd nerozhodol o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu exekútora v zákonom určenej 30 dňovej lehote od doručenia návrhu dňa 10.9.2009, keď návrhu vyhovel uznesením z 31.5.2011. Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok oprávneného v procesnom postavení žalobcu na náhradu škody. Žalobca v konaní až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal vznik žiadnej skutočnej škody, keď nepreukázal zmenšenie svojho majetku o 175,- eur v súvislosti s tvrdeným omeškaním pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora v uvedenej exekučnej veci. Pritom podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza len skutočná škoda. V závere znaleckého posudku č. 1/2014 Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave uvádza, že na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému vypočítal majetkovú ujmu vzniknutú spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v súvislosti s tvrdeným porušovaním zákonných lehôt a tvrdenou nečinnosťou, či už zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene exekútora. V prípade žalôb titulom návrhu na zmenu súdneho exekútora (ZE) znalecký ústav určil na jednu žalobu mzdové náklady sumou 5,07 eur (no pri žalobách NZP, NP len 4,15 eur), náklady na tlač 5,31 eur, náklady na úpravu informačného systému
13,86 eur, náklady na poštovné 3,01 eur, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur, t.j. spolu 31,68 eur. Súd bol toho názoru, že znalecký posudok ústavu nie je dôkazom o vzniku uplatnenej majetkovej škody. Výpočet škody v uvedenom znaleckom posudku obsahuje štyri základné časti: zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu informačného systému a náklady na telekomunikačné služby. V posudku sa v súvislosti s neskorým rozhodnutím o žiadosti na zmenu exekútora uvádza, že spoločnosť žalobcu v rámci vymáhania pohľadávok (vo veciach nerozhodnutých v zákonnej lehote) musela realizovať nasledovné činnosti: 1. overenie skutočnosti, či súd rozhodol v exekučnej veci, 2. urgovanie vydania rozhodnutia, 3. urgencie a spracovanie sťažnosti na postup súdu, 4. spracovanie reakcie súdu, prípadne vypracovanie nového stanoviska, 5. overovanie prijatia elektronického podania - žiadosti o zmenu/urgencie/sťažnosti. Takéto úkony však ani zo súdneho spisu a ani z exekučného spisu, ale ani zo znaleckého posudku vo vzťahu k Okresnému súdu Nové Zámky, na rozdiel od Okresného súdu Rimavská Sobota, nevyplývajú. Závery vyslovené v znaleckom posudku o nákladoch na mzdu pracovníkov, poštovné, telekomunikačné služby, náklady na tlač, na úpravu informačného systému sú len vo všeobecnej rovine bez konkretizácie údajov, z ktorých znalecký ústav pri vyčíslení nákladov vychádzal. Nie je z neho zrejmé za akú dobu a na aký počet exekučných vecí žalobcu boli náklady, z ktorých ústav vychádzal vynaložené, či iba na veci, v ktorých si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, alebo na všetky exekučné veci, v ktorých má žalobca postavenie oprávneného, vrátane tých, z ktorých si žalobca neuplatňuje nároky podľa zákona č. 514/2003 Z.z., alebo na všetky úverové (obchodné) prípady žalobcu. Už vôbec nie je zrejmé prečo, pokiaľ dlžníci žalobcu boli v zmluvnom vzťahu (len) so žalobcom, sú do nákladov na tlač, resp. na úpravu informačného systému zahrnutí ako odberatelia aj spoločnosti LBG správa s.r.o. bez konkretizácie vzťahu tejto spoločnosti k žalobcovi a spoločnosť LUKA&BRAMER, spol. s r.o., ktorá sa podľa uvedeného znaleckého posudku zlúčila so žalobcom na základe rozhodnutia z 11.2.2009, pričom do nákladu boli zahrnuté aj faktúry vystavené pre uvedenú spoločnosť v roku 2008, avšak v danom prípade bol návrh na zmenu súdneho exekútora doručený exekučnému súdu 10.9.2009, a to aj v tejto veci (len) elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, preto ani náklady na poštovné nie sú v znaleckom posudku správne vyčíslené. Znalec do činností oprávneného v súvislosti s agendou ZE zarátal údajné spísanie a podanie žiadostí o informáciu o stave konanie z 18.2.2009, 19.5.2009, 20.5.2009, 21.5.2009, 26.5.2009, 20.5.2010, 23.9.2010, 27.9.2010 a z 15.3.2010 spísanie a podanie sťažnosti, avšak takéto činnosti žalobcu ako oprávneného z predmetného exekučného spisu vôbec nevyplývajú. Rovnako nie je zrejmé, prečo do vyčíslenia škody aj vo veci ZE , ktorou je aj daná vec, boli v danom prípade zahrnuté náklady žalobcu aj za rok 2008, 2009,2010, 2011, 2012. Prečo do nákladov boli od 1. štvrťroku 2008 zahrnuté popri nákladoch na právnika a referenta pre exekučné konania aj náklady referenta pre súdne konania a náklady až na dvoch referentov pre styk s verejnosťou, ako aj náklady na troch informatikov a seniora špecialistu. Už vôbec nie je zrejmé, prečo do nákladov boli zahrnuté náklady na referenta pre trestné konanie (od 3. štvrťroku roku 2008) a ďalšieho právnika od 4. štvrťroku roku 2008, najmä keď návrh na zmenu súdneho exekútora bol v danom prípade doručený exekučnému súdu až 10.9.2009 a bolo o ňom rozhodnuté uznesením z 31.5.2011. Taktiež nie je zrejmé, či potreba nárastu zamestnancov žalobcu nesúvisí so zvyšujúcim sa počtom úverov poskytnutých žalobcom v hodnotenom období rokov 2008 - 2012. Súd nemal v danom prípade preukázaný ani výkon činností, ktoré údajne vykonávali zamestnanci žalobcu vo veciach ZE (str. 21 -23 znaleckého posudku). Z uvedených dôvodov súd znalecký posudok Znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave nepovažoval za dôkaz o vzniku majetkovej škody žalobcovi, preto naň ani neprihliadol. Skutočnou škodou sa aj v zmysle § 442 ods. 1 OZ rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Určenie výšky požadovanej náhrady škody v návrhu nie je dôkazom o vzniknutej škode. Žalobca v uvedenej exekučnej veci nepreukázal ani existenciu žiadnej svojej urgencie, sťažnosti, či žiadosti o informáciu o stave konania zaslanej exekučnému súdu. V súvislosti s uvedeným nemožno prehliadnuť, že prípadný nesprávny procesný postup exekučného súdu môže mať za následok vznik zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku oprávneného z exekučného konania, ktoré by bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve týmto postupom. V danom prípade novopoverenému exekútorovi JUDr. R. Krutému bol zaslaný aj exekučný spis v prílohe prípisu z 6.6.2011, pričom uznesenie, ktorým súd návrhu oprávneného na zmenu vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. R. Krutého, nadobudlo právoplatnosť ešte dňa 25.6.2011. Súdny exekútor JUDr. R. Krutý si minimálne až do 2.5.2014 nedal vyznačiť právoplatnosť na uvedenom uznesení a vo veci bol nečinný. Navyše, aj keď pôvodná súdna exekútorka JUDr. S. Stodolová vo svojom prípise z 19.10.2010 uviedla, že pohľadávka oprávneného bola čiastočne vymožená sumou 1 186,77 eur, novopoverený súdny exekútor JUDr. R. Krutý v prípise z 2.5.2014 tvrdí, že nebola realizovaná
žiadna úhrada na uspokojenie pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie. Žalobca nepochybne mal náklady na zamestnancov spravujúcich pohľadávku žalobcu voči jeho dlžníkovi aj počas doby, ktorá uplynula od rozhodnutia exekučného súdu o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do jeho doručenia žalobcovi ako oprávnenému a povinnej z exekučného konania, resp. do nadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozhodnutia a mal ich aj v dobe po nadobudnutí právoplatnosti, kedy výkonom exekúcie bol právoplatne poverený JUDr. R. Krutý, ktorý minimálne do 2.5.2014 nemal vedomosť o právoplatnosti uvedeného uznesenia. Uvedené náklady žalobca bude mať až do úplného uhradenia pohľadávky povinným dlžníkom, resp. do odpísania uvedenej pohľadávky.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik skutočnej škody zmenšením svojho majetku o tvrdených, ale nepreukázaných 175,- a nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a prípadným zmenšením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú určené kumulatívne, nesplnenie čo i len jednej z nich vylučuje zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu v časti náhrady materiálnej škody zamietol.
Prípadný nesprávny úradný postup exekučného súdu bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca tvrdil, že nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu rizikám, a to riziku zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencie povinného. Za vnútorné zásahy do spoločnosti, za ovplyvňovania podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenia jeho práv a stratu legitímnych očakávaní, že v zákonnom čase nastane stav predpokladaný zákonom, za stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci ako aj za vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky si žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú zo základu 663,88 eur na rok vyčíslil sumou vo výške 1161,72 eur.
Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ žalobca v danom prípade tvrdí, že zmenu exekútora navrhol v exekučnom konaní, v ktorom bolo vydané poverenie takmer tri roky pred doručením návrhu na zmenu exekútora, doba, ktorá uplynula od doručenia uvedeného návrhu na zmenu súdneho exekútora do vydanie uznesenia o zmene súdneho exekútora nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keďže v uvedenej exekučnej veci bola exekúcia začatá poverením pôvodného exekútora dňa 17.10.2006. Žalobca nepreukázal, že skoršie rozhodnutie exekučného súdu o zmene súdneho exekútora by viedlo k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Rovnako žalobca nepreukázal solventnosť svojho dlžníka ako povinného v dobe od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora do rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Navyše, pôvodný exekútor mal zo zákona povinnosť vykonávať začatú exekúciu až do doručenia rozhodnutia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora, čo s úspechom, až do sumy 1 186,77 eur realizoval, pričom novopoverený súdny exekútor od doručenia exekučného spisu v roku 2011 minimálne do 2.5.2014 si nedal ani len vyznačiť právoplatnosť na uznesení, ktorým bol poverený vykonaním exekúcie vo veci, ktorej pridelil ešte v roku 2011 značku EX 17611/11. Aj pre prípadný stav neistoty účastníka neprimerane dlhého konania je tento povinný tvrdením rozhodujúcich skutočností dostatočne vysvetliť motiváciu k uplatneniu nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má slúžiť ku kompenzácii stavu neistoty, do ktorej by bol poškodený v dôsledku neprimeranej dĺžky konania uvedený. Žalobca v danom prípade nepreukázal tvrdené následky, keď nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu, ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku tvrdenej ujmy, a tak neuniesol dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu.
S poukazom na všetky uvedené závery súdu a ich vzájomné súvislosti, žalobcovi nevznikol ani nárok na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 a ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Súd preto
nepovažoval za hospodárne vykonať vo veci dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu, ktorú Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca dňa 30.5.2012 ani doplniť dokazovanie výsluchom zamestnanca žalobcu a výsluchom osôb podieľajúcich sa na vypracovaní znaleckého posudku č. 1/2014. Súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.