Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-5-2022.pdf
PDF · 113.84 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudkýň JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: F. U., s.r.o., so sídlom Na L. XX, Y., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária S. s.r.o., so sídlom Ul. X. S. XXXX, K., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Q. úrad Y., odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom E. X, Y., IČO: XX XXX XXX, za účasti ďalšieho účastníka: U. N. s. r. o., so sídlom Na H. X, S., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Z. X., advokát, so sídlom J.. sv. S.. XX, Y., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-Q zo dňa XX. novembra XXXX, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, zamietajúceho podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) odvolanie žalobcu a potvrdzujúceho rozhodnutie Mesta Y. sp. zn. B. XXXX/XXXXX/XXXXXX/X-Dud zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo v zmysle § 34 stavebného zákona a podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku rozhodnuté, že žalobcovi nepriznáva postavenie účastníka konania vo veci návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a využívaní územia „Q. U. Y., W. A.. M. R. I.“, umiestnenej na pozemkoch registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/X, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/ XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, B./B., B./B., B./B., B./XXX, XXXX/XX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX,XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/X, katastrálne územie Y., mesto Y., pre navrhovateľa U. N. s. r. o., Na H. 2, XXX XX S., IČO: XX XXX XXX, v zastúpení F.. S. S. S., Q. XXXX/XXG, XXX XX Y..
2. Žalobca rozhodnutie a postup žalovaného považoval za nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že je nepreskúmateľné a že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
2.1. Žalobca uviedol, že uvedeným rozhodnutím bolo priamo dotknuté jeho vlastnícke právo a právo podnikať. Rozhodnutie o umiestnení stavby a následné prispôsobenie dopravného napojenia cez kruhový objazd, pod ktorým sú pozemky žalobcu, samo o sebe predstavuje možnosť priameho ohrozenia vlastníckeho práva. Poukázal na to, že zaťaženosť cestnej komunikácie počtom motorových vozidiel sa vplyvom umiestnenia stavby zvýši. Mal za to, že pozemky pod kruhovým objazdom je potrebné posudzovať ako jeden celok, nakoľko kruhový objazd slúži len jednému účelu, aby bolo možné dopravne stavbu napojiť. Žalobca ďalej tvrdil, že vydaním rozhodnutia existuje možnosť, že bude zmarený jeho podnikateľský úmysel a že mu bolo znemožnené, aby bolo vydané územné rozhodnutie k umývaciemu centru V. - G. pri OC S..
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že právnické a fyzické osoby sú účastníkmi územného konania za podmienky, že rozhodnutím môžu byť ich vlastnícke práva alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov priamo dotknuté. Podľa žalovaného žalobca nespĺňa žiaden z predpokladov na to, aby bol účastníkom predmetného územného konania podľa § 34 stavebného zákona, nakoľko nie je navrhovateľom, jeho postavenie účastníka mu nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu a nemá vlastnícke práva k pozemkom a stavbám, ako aj susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov, ktoré by mohli byť rozhodnutím priamo dotknuté. Uviedol, že pozemky žalobcu sú s dotknutými pozemkami od seba vzdialené niekoľko desiatok metrov. K argumentu žalobcu o napojení stavby na okružnú križovatku žalovaný uviedol, že pozemky žalobcu sa nachádzajú pod verejnou cestou a účel využitia predmetných parciel nebude dotknutou stavbou zmenený. Rozhodnutím o umiestnení stavby sa reálne do práv žalobcu nezasahuje, pretože sa ním vytvára iba právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby. Poukázal na to, že územné konanie o umiestnení stavby je samostatným územným konaním, ktoré nemá zásah do žiadneho z pozemkov žalobcu, ani do pozemkov, ktoré by susedili s pozemkami, na ktorých sa má umiestňovať stavba. Rozhodnutím o umiestnení stavby môže byť priamo dotknutý len ten, koho právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné, ako pred rozhodnutím, čo sa v danom prípade nestane. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepopísal, ako konkrétne dotknutá stavba bude mať značne negatívny vplyv na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby V. - G. pri OC S., ktorej je žalobca navrhovateľom. Žalovaný mal za to, že domnienka žalobcu, že je v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona účastníkom predmetného územného konania priamo dotknutým na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, nebola v konaní preukázaná.
4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v podaní (replike) zo dňa XX.XX.XXXX zotrval na argumentoch uvedených v podanej žalobe a doplnil, že dopravné napojenie na OC H. bude záťažové na dopravnú štruktúru a je nepravdepodobné až nemožné, že by bolo umožnené umývaciemu centru kruhový objazd zaťažiť dopravným napojením ešte viac, v dôsledku toho preto dôjde k znemožneniu vydania územného rozhodnutia k umývaciemu centru.
5. Ďalší účastník konania vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že rozhodnutím o umiestnení stavby môže byť priamo dotknutý len ten, koho postavenie môže byť po vydaní takéhoto rozhodnutia iné ako pred jeho vydaním. Ak má po rozhodnutí o umiestnení stavby nasledovať ďalšie rozhodnutie (stavebné povolenie) a stavba môže byť uskutočňovaná až na základe takéhoto rozhodnutia, potom samotným rozhodnutím o umiestnení stavby, ktorým je stavba iba právne umiestňovaná na stavebnom pozemku, nemôže byť žalobca na svojich právach priamo dotknutý. Vzhľadom na uvedené mal za to, že ide o predčasne podanú žalobu. Poukázal na to, že pozemky žalobcu nesusedia bezprostredne s pozemkami územného konania a ani samotná križovatka nie je umiestnené na pozemkoch územného konania. Okružná križovatka je ako pozemná komunikácia v osobitnom režime všeobecného užívania, ktorý musí vlastník pozemku pod takou komunikáciou strpieť, a teda postavenie žalobcu ohľadom jeho pozemkov sa bez ohľadu na to, či žalobca bol alebo nebol účastníkom územného konania, nijako nezmení. Podľa ďalšieho účastníka žalobca nepreukázal, že umiestnenie stavby a jej napojenie na okružnú križovatku môže znemožniť, aby bolo na okružnú križovatku v budúcnosti napojené umývacie centrum. V podaní zo dňa XX.XX.XXXX ďalší účastník uviedol, že sám žalobca upustil od zámeru postaviť umývacie centrum, a to najmenej pol roka pred vydaním napadnutého rozhodnutia, s poukazom na kúpnu zmluvu, ktorú uzavrel žalobca s Mestom Y. dňa XX.XX.XXXX s tým, že dňa XX.XX.XXXX VMČ N. prerokoval iný aktuálny investičný zámer žalobcu - stavba polyfunkčného domu. K územnému konaniu ohľadom umývacieho centra navrhol vypočuť svedka Mesto Y..
6. Žalobca k vyjadreniam ďalšieho účastníka svoje dovtedajšie vyjadrenia doplnil, že v územnom konaní sa má dbať osobitný zreteľ na dopravné napojenie stavby na dopravnú komunikáciu, a že sa nemá nad mieru zaťažovať okolité prostredie, čo žalovaný opomenul pri vydaní rozhodnutia vykonať.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov pred vydaním rozhodnutia podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP), oboznámil sa s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a vo veci rozhodol na nariadenom pojednávaní tak, že žalobe nepriznal úspech a žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol z týchto dôvodov:
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
9. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
10. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie a postup žalovaného v konaní, na základe ktorých bolo rozhodnuté, že žalobcovi sa nepriznáva postavenie účastníka konania vo veci návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a využívaní územia „OBCHODNÉ CENTRUM Y., W. A.. M. R. I.“ umiestnenej na pozemkoch registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX,XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX,XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/X, katastrálne územie Y., mesto Y., pre navrhovateľa U. N. s. r. o., Na H. 2, XXX XX S., IČO: XX XXX XXX, v zastúpení F.. S. S. S., Q. XXXX/XXG, XXX XX Y..
11. Z administratívneho spisu správnych orgánov predloženého žalovaným, správny súd zistil nasledovné:
- Žalobca sa podaním zo dňa XX.XX.XXXX prihlásil do územného konania evidovaného pod W. XXXX/ XXXXX/XXXXXX/XX-Dud s tým, že mal za to, že môžu byť umiestnením stavby priamo dotknuté práva žalobcu ako vlastníka parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX v k. ú. Y..
- Oznámením zo dňa XX.XX.XXXX oznámilo S. Y. žalobcovi začatie konania - nepriznanie postavenia účastníka a vyzvalo žalobcu na doplnenie podania o dôkazy preukazujúce účastníctvo žalobcu v konaní.
- Podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalobca doplnil Mestu Y. výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Y. a záväzné stanovisko N. správy ciest (SSC) zo dňa XX.XX.XXXX č. SSC/XXXX/XXXX/XXXX/XXXX.
- Dňa XX.XX.XXXX Mesto Y. vydalo rozhodnutie č. B. XXXX/XXXXX/XXXXXX/X-Dud, ktorým žalobcovi vo veci návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a využívanie územia „Q. U. Y., W. A.. M. R. I.“ umiestnenej na uvedených pozemkoch pre navrhovateľa U. N. s. r. o., postavenie účastníka nepriznáva. Svoje rozhodnutie odôvodnilo tým, že žalobca nespĺňa podmienky účastníctva podľa § 34 ods. 1 ani ods. 2 stavebného zákona a nebol ani účastníkom konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z..
- Proti uvedenému rozhodnutiu Mesta Y. podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa XX.XX.XXXX rozhodnutím č. OU-TN-Q tak, že napadnuté rozhodnutie Mesta Y. zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol s odôvodnením, že žalobca nespĺňa žiaden z predpokladov na to, aby bol účastníkom územného konania podľa § 34 stavebného zákona. Žalovaný uviedol, že s poukazom na zásadu lex specialis derogat lex generalis, je v predmetnej veci použitie §
14 ods. 1 správneho poriadku veta pred bodkočiarkou vylúčené. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/4/2011 zo dňa 08.02.2011. Právnické osoby a fyzické osoby sú účastníkmi územného konania za podmienky, že rozhodnutím môžu byť ich vlastnícke práva alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov priamo dotknuté. Podľa žalovaného, žalobca nespĺňa ani jeden zo zákonných predpokladov na to, aby bol účastníkom predmetného územného konania, ktorý je definovaný v § 34 stavebného zákona, pričom sa stotožnil s chápaním pojmu susedná stavba v širšom poňatí, avšak navrhovaná stavba a parcely, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu sú od seba vzdialené desiatky metrov. K dôvodeniu žalobcu, že sa musí brať osobný zreteľ na napojenie stavby na turbo-okružnú križovatku, pod ktorou vlastní žalobca dotknuté pozemky, žalovaný uviedol, že predmetné parcely vo vlastníctve žalobcu sa nachádzajú pod verejnou cestou a účel využitia predmetných parciel nebude dotknutou stavbou zmenený. Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodnutím o umiestnení stavby sa reálne do práva žalobcu nezasahuje, pretože sa ním vytvára iba právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže, ale nemusí ani v budúcnosti dôjsť. Ak po rozhodnutí o využívaní územia nasleduje ďalšie rozhodnutie, až na základe ktorého môže byť stavba uskutočňovaná, nemôže byť samotným rozhodnutím o umiestnení stavby a využívaní územia, na základe ktorého ešte nie je možné realizovať stavbu, žalobca dotknutý. Predmetné územné konanie o umiestnení stavby je samostatným územným konaním, ktoré čo do rozsahu nemá zásah do žiadneho z pozemkov vo vlastníctve žalobcu ani pozemkov, ktoré by susedili s pozemkami, na ktorých sa má umiestňovať stavba. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na závery uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 22/02 zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorých rozhodnutím o umiestnení stavby môže byť priamo dotknutý len ten, koho právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné, ako pred rozhodnutím, čo sa v tomto konkrétnom prípade nestane. Žalovaný sa stotožnil s odôvodením prvostupňového orgánu, že zapracuje pripomienky Slovenskej správy ciest do podmienok predmetného územného rozhodnutia dotknutej stavby a v rámci povoľovacieho konania bude skúmať ich dodržanie a že vyjadrenie Slovenskej správy ciest ako dotknutého orgánu, nebráni vydaniu územného rozhodnutia na predmetnú stavbu. Dotknuté orgány chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 stavebného zákona a tým, že v rozhodnutí o umiestnení stavby je prvostupňový orgán povinný určiť, resp. zapracovať požiadavky, ktoré vyplývajú zo stanovísk dotknutých orgánov, nemôže vyjadrenie Slovenskej správy ciest ako dotknutého orgánu týkajúce sa napojenia stavby do existujúcej okružnej križovatky F. s MK K. N., brániť vydaniu územného rozhodnutia. Žalovaný ďalej konštatoval, že v odôvodnení prvostupňového orgánu nebolo potrebné poukazovať na to, že žalobca nebol ani účastníkom konania v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, nakoľko z tohto titulu sa odvolateľ nedomáhal postavenia predmetného územného konania, ako zainteresovaná verejnosť. Argument žalobcu, že sa uskutočňuje stavebná činnosť napriek tomu, že na predmetnú stavbu nebolo vydané územné rozhodnutie, ani právoplatné stavebné povolenie, žalovaný vyhodnotil ako irelevantný. K argumentu žalobcu týkajúcemu sa nezákonného prerušenia územné konanie rozhodnutím č. B. XXXX/ XXXX/XXXX/XDu k stavbe V.-G. pri OC S., žalovaný uviedol, že nemožno pozemky vo vlastníctve žalobcu považovať za susedné k dotknutej stavbe, keďže ich delí niekoľko desiatok metrov. Napriek tomu, že sa stotožňuje s chápaním pojmu „susedná stavba" v širšom zmysle, v danom prípade tento pojem nemožno uplatniť. Ďalší dôvod žalobcu, že práve umiestnenie dotknutej stavby môže mať značný negatívny vplyv na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby V.-G. pri OC S., ktorej navrhovateľom je žalobca a na základe tejto skutočnosti má žalobca za to, že je priamo dotknutý na svojich právach, žalovaný uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepopísal ako konkrétne bude mať umiestnenie dotknutej stavby značný negatívny vplyv na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby V.-G. pri OC S., ktorej je navrhovateľom. Žalovaný dospel k záveru, že domnienka žalobcu, že je v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona ako účastník predmetného územného konania priamo dotknutý na svojich právach alebo chránených záujmoch, nebola v konaní prvostupňového orgánu ani v odvolacom konaní preukázaná.
12. Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
12.1. Podľa § 14 ods. 2 správneho poriadku, účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
13. Podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona, účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.
13.1. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona, v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
13.2. Podľa § 139 ods. 2 písm. c), d) stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem c) "susedné pozemky a stavby na nich", rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch, d) "susedná stavba", rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.
13.3. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
13.4. Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby, vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku, vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.
13.5. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
14. V predmetnom územnom konaní sa žalobca domáhal svojho účastníctva v tomto konaní. Svoje účastníctvo odvodzoval jednak poukazujúc na § 34 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 2 písm. c) stavebného zákona ako vlastník pozemku, ktorého vlastnícke alebo iné práva môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, a jednak sa domáhal účastníctva v zmysle § 14 ods. 1 správneho poriadku.
15. Žalobca tvrdil, že je účastníkom konania ako vlastník pozemku, ktorého vlastnícke alebo iné práva môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté v zmysle § 34 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 2 písm. c) stavebného zákona. Slovné spojenie „priamo dotknuté“ vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť v konaní účastníkom preukázaný. S poukazom na závery uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 22/02 zo dňa 29.03.2011 súd uvádza, že rozhodnutím o umiestnení stavby môže byť priamo dotknutý len ten, koho právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné, ako pred rozhodnutím. Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia (§ 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.). Na základe rozhodnutia o umiestnení stavby nie je možné ešte stavbu realizovať, nakoľko sa ním určuje stavebný pozemok a stavba na ňom sa len umiestňuje. Realizovať stavbu je možné až na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného v stavebnom konaní. Územné konanie tak predchádza stavebnému konaniu a rozhodnutie o umiestnení stavby je právnym základom pre stavebné povolenie. V danom prípade musí byť ešte vydané stavebné povolenie, aby mohla byť stavba uskutočňovaná. Ak má po rozhodnutí o umiestnení stavby nasledovať ešte ďalšie rozhodnutie, až na základe ktorého môže byť stavba uskutočňovaná, nemôže byť samotným rozhodnutím o umiestnení stavby, ktorým je stavba iba právne umiestňovaná na stavebnom pozemku, žalobca priamo dotknutý na svojich právach, a preto v zmysle § 34
ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. nie je účastníkom konania o umiestnení stavby. Žalovaný sa v rozhodnutí stotožnil s chápaním pojmu susedná stavba v širšom poňatí a na podporu svojho záveru o tom, že žalobcovo vlastnícke alebo iné práva k pozemkom nemôžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, poukázal na fakt, že navrhovanú stavbu a pozemky vo vlastníctve žalobcu delí niekoľko desiatok metrov. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX k. ú. Y. vyplýva, že pozemky žalobcu parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX sú pozemkami, na ktorých je postavená inžinierska stavba - cestná komunikácia. Uvedená komunikácia bola na pozemkoch žalobcu postavená v čase ich nadobudnutia žalobcom a umiestnenie tejto stavby na svojich pozemkoch je žalobca naďalej povinný strpieť. Rozhodnutím v konaní o umiestnenie stavby a využívanie územia „Q. U. Y., W. A.. M. R. I.“ nedôjde k žiadnej zmene v spôsobe využívania pozemkov žalobcu a žiadnym spôsobom sa jeho právne postavenie k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve nezmení. Pozemky vo vlastníctve žalobcu budú naďalej využívané ako cestná komunikácia. Tvrdené zvýšenie počtu vozidiel prechádzajúcich cestnou komunikáciou nepredstavuje priamy zásah do vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa pod touto komunikáciou, nakoľko prejazd vozidiel po cestnej komunikácii postavenej na pozemkoch žalobcu predstavuje jej spôsob a účel využitia, ktorý je žalobca povinný strpieť, a ktorý nie je možné limitovať čo do množstva vozidiel prechádzajúcich komunikáciou. Vzhľadom na uvedený záver je preto nedôvodný aj argument žalobcu týkajúci sa posudzovania jeho pozemkov pod cestnou komunikáciou spolu s ostatnými pozemkami pod komunikáciou ako jeden celok, keďže právne postavenie vlastníkov pozemkov pod cestnou komunikáciou nebude po vydaní rozhodnutia iné, ako pred rozhodnutím.
16. K argumentu žalobcu, že jeho účastníctvo v predmetnom územnom konaní vyplýva z § 14 ods. 1 správneho poriadku tvrdiac, že jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.: III. ÚS 752/2017-19 zo dňa 12.12.2017, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že okruh účastníkov územného konania vymedzuje stavebný zákon v § 34 ods. 1 a 2, v zmysle ktorého ďalším právnickým či fyzickým osobám v územnom konaní o umiestnení stavby priznáva postavenie účastníkov konania, ak ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Vzhľadom k tomu, že zákon č. 50/1976 Zb. ako lex specialis obsahuje osobitnú právnu úpravu účastníkov územného konania, je použitie ustanovenia § 14 ods. 1 veta pred bodkočiarkou zákona č. 71/1967 Zb. vylúčené. Z uvedeného vyplýva, že ďalším osobám priznáva stavebný zákon práva účastníka územného konania len vtedy, ak by rozhodnutím o umiestnení stavby mohli byť priamo dotknuté ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov. Slovné spojenie „priamo dotknuté“ vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť v konaní účastníkmi preukázaný“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžp 1/2010 z 29. marca 2011). Správne orgány tak postupovali v súlade § 14 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou správneho poriadku, keď so žalobcom konali až do právoplatnosti rozhodnutia o tom, že nie je účastníkom územného konania, keď zistili, že žalobca nemôže byť územným rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, nakoľko nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že procesným postupom prvostupňového orgánu došlo k porušeniu vlastníckeho práva žalobcu, ako aj práva vlastniť majetok a nakladať s ním. Na podporu svojho tvrdenia žalovaný poukázal aj na podstatnú vzdialenosť pozemkov žalobcu a pozemkov, na ktorých má byť predmetná stavba umiesťovaná, s ktorým názorom sa správny súd stotožnil.
17. Druhým podstatným argumentom žalobcu bolo, že bolo zasiahnuté do jeho práva podnikať tým, že bude zmarený jeho podnikateľský zámer, keď bude znemožnené vydanie územného rozhodnutia k umývaciemu centru V. - G. pri OC S.. Žalobca považoval za nepravdepodobné, aby bolo umožnené kruhový objazd zaťažiť dopravným napojením ešte viac. Súd k tomuto tvrdeniu žalobcu uvádza, že z týchto tvrdení žalobcu nevyplýva, ako konkrétne stavba Q. centra Y., ul. M. R. I. priamo negatívne ovplyvní rozhodnutie vo veci umiestnenia stavby V. - G. pri OC S.. Skutočnosť, že žalobca považoval za nepravdepodobné, že ním navrhované dopravné napojenie na stavbu V. - G. pri OC S. bude povolené po rozhodnutí o umiestnenie stavby a využívanie územia „Q. U. Y., W. A.. M. R. I.“, zostalo len v rovine nepodloženého tvrdenia, resp. hypotézy. V konaní o umiestnenie stavby a využívanie územia „Q. U. Y., W. A.. M. R. I.“ sa priamo nezasahuje do pozemkov žalobcu, na ktorých je cestná komunikácia a naviac napojenie „Q. U. Y., W. A.. M. R. I.“ na cestnú komunikáciu je riešené na protiľahlej strane turbo-okružnej križovatky, ako je navrhované dopravné napojenie na stavbu V. - G. pri OC S.. Vzhľadom na uvedené považoval súd aj tento argument žalobcu za nedôvodný.
18. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
19. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že v procesnom postupe a rozhodnutiach stavebného úradu a žalovaného neboli zistené žiadne porušenia zásad územného konania. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu, a preto žalobu podľa vyššie citovaného ustanovenia § 190 SSP ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
20. Ďalší účastník konania navrhoval v podaní zo dňa XX.XX.XXXX vypočuť svedka Mesto Y. vo vzťahu k územnému konaniu „umývacie centrum“. Uvedený návrh súd vyhodnotil ako nedôvodný, nakoľko predmetom tohto konania bolo preskúmanie dôvodnosti zamietnutia účastníctva žalobcu v konaní o umiestnenie stavby a využívanie územia „Q. U. Y., W. A.. M. R. I.“, ktoré s konaním vo veci umiestnenia stavby V. - G. pri OC S. nesúvisí a ako súd uviedol v odseku 17 odôvodnenia tohto rozhodnutia, nebolo v konaní o umiestnenie stavby a využívanie územia „Q. U. Y., W. A.. M. R. I.“ priamo zasiahnuté do vlastníckeho práva žalobcu, a ani do jeho práva podnikať.
21. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak náhradu trov konania si jednak neuplatnil a jednak neboli zistené dôvody pre postup podľa § 168 SSP. V zmysle uvedeného správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
22. Ďalšiemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania v zmysle § 169 SSP nepriznal, nakoľko mu v konaní nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu správny súd uložil.
23. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP, § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).