Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-370-2012.pdf
PDF · 101.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9C/370/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporkyni: S.V. X., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X., t.č. J. J. S., zastúpená ustanovenou opatrovníčkou Z.. S. H., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trnava, o zaplatenie 5.794,87 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a .
Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 09.08.2012 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 5.794,87 eur, vyčíslený úrok z omeškania od 24.09.2009 do 03.11.2011 v sume 799,37 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.194,77 od 04.11.2011 do zaplatenia titulom zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú odporkyňa uzavrela dňa 02.10.2007 so spoločnosťou GE Money, a.s. Na základe zmluvy o úvere spoločnosť GE Money, a.s., poskytla odporkyni úver vo výške 4.979,09 eur (pôvodne 150.000 eur) s tým, že odporkyňa sa zaviazala uhradiť úver v celkovej výške 7.929,89 eur (pôvodne 238.896,- Sk).
Navrhovateľ nadobudol predmetnú pohľadávku voči odporkyni na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.09.2009.
Podľa § 29 ods. 6 O.s.p., za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur (ďalej len "drobné spory"). Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržuje a súdu sa nepodarilo zistiť iné miesto jej pobytu alebo zamestnania, pričom dcéra odporkyne odmietla byť ustanovená za opatrovníčku, súd ustanovil odporkyni za opatrovníka vyššiu súdnu úradníčku Okresného súdu Trnava, a to Uznesením č. 9C/370/2012-73 zo dňa 21.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2014.
Súd prejednal vec podľa §101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti opatrovníčky odporkyne, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2007, obchodných podmienok úveru poskytovaného GE Money, a.s., platobnou históriou odporkyne, pokusom
o zmier zo dňa 20.07.2012, dohodou o uznaní záväzku a o uzavretí splátkového kalendára zo dňa 19.10.2011, vyjadrením navrhovateľa a špecifikáciou pohľadávky zo dňa 29.04.2013, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2009, výsledkami vykonaných lustrácií na zistenie pobytu odporkyne ako i ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 02.10.2007 uzatvorila odporkyňa ako fyzická osoba (nepodnikateľ) so spoločnosťou GE Money, a.s. zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy poskytla spoločnosť GE Money, a.s. odporkyni úver vo výške 4.979,09 eur (pôvodne (150.000,- Sk), ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť v pravidelných mesačných splátkach v počte 72 v sume 110,14 eur (pôvodne 3.318,- Sk). Odporkyňa sa zaviazala uhradiť celkovo sumu 7.929,89 eur (pôvodne 238.896,- Sk), a to pri dojednanej ročnej priemernej miere nákladov (ďalej len RPMN) 15,49 %, splatnosti prvej splátky dňa 02.11.2007 a každej ďalšej k 2. dňu v mesiaci.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.09.2009 bola pohľadávka spoločnosti GE Money, a.s. postúpená navrhovateľovi a ku dňu postúpenia je špecifikovaná tak, že zostatok pohľadávky tvorí suma 5.804,87 eur. Táto suma pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 4.204,77 eur, riadneho úroku 1.483,16 eur, zmluvnej pokuty 66,06 eur a poplatkov 50,88 eur.
Ako vyplýva z predloženej špecifikácie pohľadávky ako aj vyjadrenia pôvodného navrhovateľa, odporkyňa do dňa postúpenia pohľadávky uhradila celkovo sumu 774,32 eur, pričom poslednú úhradu vykonala dňa 10.02.2009, následne už žiadne splátky pôvodnému veriteľovi neuhradila. Preto dňa 10.05.2009 došlo k zosplatneniu úveru. Po postúpení pohľadávky odporkyňa reagovala na pokus o zmier zaslaný jej navrhovateľom zo dňa 20.07.2012, a to splátkou vo výške 10 eur uhradenou dňa 03.11.2011.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal v súvislosti s premlčaním na rozhodnutie Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013, v ktorom súd konštatoval, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, preto je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa dĺžky premlčacej doby, t.j. 4 roky s tým, že v tomto prípade došlo k zosplatneniu záväzku dňa 10.05.2009 a návrh bol doručený súdu dňa 09.08.2012.
Podľa § 53 ods. 1-2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1- 2 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.7.2006 do 31.12.2007 (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) až i) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie
ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, cenu tovaru alebo poskytnutej služby, identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, meno a adresu spotrebiteľa, ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z ., zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z. z., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa prílohy zák. č. 258/2001 z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, ročná percentuálna miera nákladov pri spotrebiteľských úveroch sa vypočíta podľa vzorca : r = T-tá odmocnina F / P - 1, pričom význam symbolov je r - neznáma, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov podľa § 2 písm. c), F - budúca hodnota podľa § 2 písm. c), P - súčasná hodnota, t. j. nominálna hodnota poskytnutého spotrebiteľského úveru, T - časové obdobie splácania spotrebiteľského úveru. V zmysle poznámok: a) Ročná percentuálna miera poplatkov má byť vypočítaná v čase, keď sa uzatvára zmluva. Výpočet sa vykoná za predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bude platná na dohodnuté obdobie a že veriteľ a spotrebiteľ splnia svoje povinnosti podľa podmienok a k dohodnutým termínom. b) V prípade úverových zmlúv obsahujúcich klauzuly povoľujúce zmeny úrokovej miery a poplatkov obsiahnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ale nekvalifikovateľné v čase, keď sa počítala, ročná percentuálna miera nákladov sa bude počítať na základe predpokladu, že úrok a iné poplatky zostanú stabilné a budú platiť do konca platnosti úverovej zmluvy. c) Všeobecne platí rovnica medzi výškou spotrebiteľských úverov a výškou splátok a úrokov. Výšky finančných prostriedkov poskytnutých alebo uhrádzaných ktoroukoľvek zo zmluvných strán v rôznych lehotách sa nemusia nevyhnutne rovnať a nemusia byť nevyhnutne zaplatené k rovnakým dňom splatnosti. d) Dňom poskytnutia prvého spotrebiteľského úveru je deň, v ktorom sú pre spotrebiteľa disponibilné úverové prostriedky prvého spotrebiteľského úveru alebo v ktorom mu bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba. e) Lehoty, ktoré sa používajú pri výpočte, sa vyjadrujú na päť desatinných miest. Za rok sa považuje 365 dní alebo 365,25 dňa, alebo (pri priestupných rokoch) 366 dní, 52 týždňov alebo 12 rovnakých mesiacov. Za rovnaký mesiac sa považuje 30,41666 dňa, t. j. 365/12. f) Výsledok výpočtu bude zaokrúhlený s presnosťou aspoň na jedno desatinné miesto. Pri zaokrúhľovaní na konkrétny počet desatinných miest platí toto pravidlo: ak sa hodnota číslice na desatinnom mieste nasledujúcom za desatinným miestom, na ktoré sa zaokrúhľuje, rovná 5 alebo je väčšia, potom sa k číslici na danom desatinnom mieste pripočíta jednotka.
Podľa § 4 ods. zák. č. 258/2001 Z. z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 499 Obch. zák. za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 2 písm. e/ zák. č. 258/2001 Z.z. poplatkami je akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Z vykovaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že návrh nebol podaný dôvodne. Spoločnosť GE Money, a.s. (pôvodný veriteľ) je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri, odporkyňa je fyzická osoba - nepodnikateľ, občianka Slovenskej republiky. Právny vzťah medzi účastníkmi založený úverovou zmluvou zo dňa 02.10.2007 súd posudzoval podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod ( §261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). Ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára i úverové podmienky (ako súčasť zmluvy s miniatúrnymi písmenkami) mala spoločnosť GE Moeny, a.s. už pripravené a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporkyne, pričom tento obsah zmluvy i úverových podmienok nemohla ovplyvniť ani neovplyvnila. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava (v tomto prípade zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) má prednosť pred všeobecnou (Obchodný zákonník) je nevyhnutné právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Súčasne je nevyhnutné upozorniť na skutočnosť, že Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch uzavretá medzi odporkyňou a právnym
predchodcom navrhovateľa neobsahuje žiadne ustanovenie alebo informáciu, a to ani v obchodných podmienkach, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v zmysle akého právneho predpisu bola zmluva uzavretá a akým právnym režimom sa vzťah medzi účastníkmi má spravovať. V článku 4.2 obchodných podmienok sa nachádza len jeden odkaz na Obchodný zákonník: „ ZK uzavretím ZU prehlasuje v súlade s ustanovením § 401 ObZ, že predlžuje premlčaciu dobu na dobu 10 rokov od okamihu, kedy začne táto doba plynúť.“ Takéto prehlásenie zahrnuté v rámci obchodných podmienok nie je možné považovať za platne dojednané. Súd rovnako poukazuje na skutočnosť, že napriek uzavretiu údajne úverovej zmluvy, bola odporkyni poskytnutá „Expres pôžička“. Súd má za to, že nakoľko nie je zrejmé, že v tomto prípade ide o zmluvu o úvere, a teda „absolútny obchod“ je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a ostatných predpisov s cieľom ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany v spore, ktorý nemá pri uzavieraní takýchto formulárových zmlúv možnosť ovplyvniť ich obsah.
Súd sa z dôvodu hospodárnosti konania prioritne zaoberal premlčaním nároku navrhovateľa v súlade s § 5b zák. 250/2007 Z.z.. Premlčané právo nemožno navrhovateľovi priznať v súdnom konaní a ako také vymôcť, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť (premlčanie nie je spojené so zánikom nároku). Ďalšie konanie by bolo bez právneho záujmu na výsledku konania (na meritórnom rozhodnutí), išlo by len o akademické rozhodovanie, takže činnosť súdu by tým strácala akýkoľvek zmysel. Nemožnosť priznania nároku je daná tým, že navrhovateľ mal počas plynutia premlčacej doby dostatok času, aby sa staral o vykonanie svojho práva, a aby ho uplatnil. Návrh na začatie konania bol doručený súdu dňa 09.08.2012. Hoci navrhovateľ si uplatňuje nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd premlčaciu dobu neposudzoval podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka, ale podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Súd pritom vychádzal zo skutočnosti, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je upravená osobitným právnym predpisom a to zákonom č. 258/2001 Z.z., ktorým sa podľa ust. § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. spravuje záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou. Pri spotrebiteľských úveroch sa nejedná o vzťah medzi podnikateľmi ako o typický obchodno-záväzkový vzťah, ale o vzťah medzi spotrebiteľom ako fyzickou osobou nepodnikateľom a veriteľom, ktorý vykazuje všetky znaky občiansko-právneho konania.
Vzhľadom na špeciálnu právnu úpravu vzťahu zákonom o ochrane spotrebiteľa a zákonom o spotrebiteľských úveroch, súd pri posudzovaní premlčania aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka ako právneho predpisu upravujúceho vzťahy fyzických osôb - nepodnikateľov, teda vzťahy, ktoré nemajú obchodno-záväzkovú povahu. Vychádzal pritom z ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007 (t.j. v čase trvania zmluvného vzťahu), podľa ktorého za spotrebiteľskú zmluvu v širšom zmysle možno považovať každú zmluvu uzavieranú medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a tým určenú úpravu režimom Občianskeho zákonníka. Súd pritom prihliadal aj na ustálenú judikatúru v súlade s eurokonformným výkladom smernice 93--/13/EHS a verejno-právny charakter ochrany spotrebiteľa (povinnosť štátnych orgánov členského štátu Európskych spoločenstiev (pod tento pojem je potrebné zahrnúť aj súd) vykladať svoje právo v čo najvyššej možnej miere eurokonformne, čiže v súlade s právom Európskych spoločenstiev, (t.j. tak aby sa dosiahol cieľ sledovaný komunitárnou normou).
Nároky uplatnené v konaní zo spotrebiteľského úveru sa stali splatnými dňa 10.05.2009 ako vyplýva z platobnej histórie odporkyne a obsahu návrhu. Návrh na začatie konania bol súdu doručený až dňa 09.08.2012, pričom premlčacia doba uplynula dňom 11.05.2012 v zmysle občianskoprávnych predpisov. Súd aj keby v konaní dospel k záveru, že navrhovateľ má pohľadávku voči odporkyni z titulu nedoplatku na poskytnutom spotrebiteľskom úvere, nemohol by túto navrhovateľovi podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka Občianskeho zákonníka priznať, pretože právo sa uplatnilo v súdnom konaní po uplynutí premlčacej doby. Súd preto nárok navrhovateľa ako premlčaný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd návrh v celom rozsahu zamietol, a preto v spore úspešnou účastníčkou bola odporkyňa, keďže si však náhradu trov konania neuplatnila, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a náhradu trov konania jej nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.