Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-207-2013.pdf
PDF · 79.16 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/207/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci navrhovateľky E. Č., L.. XX.X.XXXX, J. P. XXXX/XX, G. proti odporcovi I. Č., L.. XX.X.XXXX, J. B. D. XXXX/XX, G., v konaní o manželské výživné s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 3,58 eur za obdobie od 25.11.2013 do 13.3.2014 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Návrh od 23.9.2013 do 24.11.2013 z a m i e t a, ako aj návrh v prevyšujúcej časti výživného.
III. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.9.2013 domáhala, aby súd uložil povinnosť odporcovi platiť manželské výživné.
Súd uznesením zo dňa 30.9.2013 uložil navrhovateľke povinnosť, aby odstránila vady svojho podania. Doplneným podaním navrhovateľka žiadala súd, aby rozhodol o manželskom výživnom a zaviazal odporcu platiť mesačne výživné vo výške 26,90 eur od 23.9.2013 vždy do 5 dňa, toho ktorého mesiaca.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Na pojednávaní dňa 12.9.2014 navrhovateľka zotrvala na svojom návrhu. Uviedla, že od 1.3.2013 bola nezamestnaná a evidovaná na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVaR). Popri evidencii v nezamestnanosti nastúpila do práce na základe uzavretej dohody o vykonaní práce od 1.1.2013 do 31.3.2013. Jej príjem predstavoval 20,- eur mesačne. Takto pracovala do konca januára 2014. Na dieťa poberá rodičovský príspevok a výživné na dieťa odporca platí. Dávka v hmotnej núdzi jej bola priznaná po podaní návrhu na súd. Dávku v hmotnej núdzi poberá vo výške 90,- eur a bolo zohľadnené v jej posudzovaní, že vykonávala práce na dohodu a tiež, že poberala výživné na maloleté dieťa. Dňa 14.3.2014 boli s odporcom právoplatne rozvedení rozsudkom tunajšieho súdu.
Odporca na pojednávaní uviedol, že od podania návrhu navrhovateľkou bol nezamestnaný. Zamestnal sa až dňa 25.11.2013 u zamestnávateľa v Tatravagónke. Jeho príjem predstavuje cca 340,- eur. V spoločnej domácnosti žije s novou partnerkou, družkou, a platia spoločný nájom vo výške 240,- eur.
Družka je nezamestnaná a poberá rodičovský príspevok. Odporcovi vznikla nová vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu, ktoré má s družkou, okrem už trvajúcej vyživovacej povinnosti voči maloletému K.. Na maloletého K., ktoré má s navrhovateľkou prispieva 30% zo sumy životného minima, tak ako mu uložil rozhodnutím tunajší súd.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi najmä sobášnym listom, rodným listom maloletého K. Č., rozhodnutím ÚPSVaR v Poprade o evidencii uchádzačov o zamestnanie navrhovateľky, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 15P/79/2013, poštovými poukazmi o platení výživného, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku navrhovateľkou za rok 2012, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku za rok 2013, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku na maloletého K., potvrdením o mzde navrhovateľky, potvrdením o príjme za obdobie máj, jún 2012, júl až december 2012 navrhovateľky, rozsudkom Okresného súdu v Poprade sp. zn. 15P/211/2013 o rozvode manželstva a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Vzhľadom na zistený stav, že odporca bol nezamestnaný od 23.9.2013 do 24.11.2013 súd v tejto časti návrh zamietol, pretože neboli na jeho strane také majetkové pomery, ktoré by odôvodňovali, aby súd zaviazal odporcu na platenie manželského výživného navrhovateľke. Vzhľadom na to, že od 25.11.2013 sa odporca zamestnal, súd ho zaviazal na platenie manželského výživného navrhovateľke v sume 1,- euro. Za mesiac november 2013 súd vypočítal alikvotnú časť výživného, s tým že na 1 deň predstavovalo výživné 0,03 eur a za 6 dní 0,19 eur. Za mesiac december, január a február súd priznal navrhovateľke po 1,- euro na mesiac, teda 3 x 1. Súd priznal manželské výživné od 1. marca do 13.marca, keďže už dňa 14.3. nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 15P/211/2013 o rozvode manželstva. Súd zaviazal odporcu na zaplatenie manželského výživného za 13 dní vo výške 0,39 eur. Celkovo súd zaviazal odporcu na zaplatenie manželského výživné vo výške 3,58 eur, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd prihliadol na odporcov príjem vo výške 340,- eur, s tým že prispieva na maloletého K., syna ktorého má s navrhovateľkou, sumou 50,- eur mesačne a tiež má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, ktoré má s družkou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že družka poberá rodičovský príspevok, taktiež voči nej má vyživovaciu povinnosť odporca.
Podľa § 71 ods. 1, 2 zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Možno ju priznať len odo dňa podania návrhu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh zamietol v časti a v časti návrhu navrhovateľky vyhovel.
Navrhovateľka je od súdneho poplatku osobne oslobodená podľa § 4 ods. 2 písm. e) v konaní o určení výživného a to aj medzi manželmi v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov. Na odporcu však neprešla povinnosť zaplatiť súdny poplatok, keďže bol v prevažnej časti úspešný. Preto súd žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania, lebo odporcovi trovy konania nevznikli.
Podľa ustanovenia § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
V prejednávanej veci bol rozsudok vyhlásený za prítomnosti všetkých účastníkov konania, ktorí sa vzdali práva podať proti tomuto rozsudku, čo potvrdili aj svojim podpisom v zápisnici. Preto v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. rozsudok obsahuje skrátené odôvodnenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Účastník, ktorý sa vzdal práva na odvolanie voči rozsudku nie je osobou oprávnenou podať odvolanie v zmysle tohto poučenia.