Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoP/69/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci starostlivosti o maloletého T. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov - matky R.. J. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. nám. XXX/XX, T. Y., toho času bytom Y. X. XXX, zastúpenej JUDr. Ingridou Linkešovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Komenského 18/A, Banská Bystrica a otca E.. B.. R. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. nám. XXX/XX, T. Y., právne zastúpeného JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Zimná 62, Spišská Nová Ves, o návrhu rodičov na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -80 zo dňa 13. 08. 2014, takto

rozhodol:

Uznesenie vo výroku, ktorým okresný súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, p o t v r d z u j e.

Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorá sa domáhala, aby súd dočasne zveril maloletého T. do jej osobnej starostlivosti, a to až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu vedenej pod sp. zn. a otec, aby bol povinný počas tohto obdobia prispievať na výživu maloletého sumou 220 € mesačne vopred k 20. dňu v mesiaci k rukám matky. Zároveň matka návrhom na nariadenie predbežného opatrenia žiadala o úpravu styku otca s maloletým.

V poradí druhým výrokom napadnutého uznesenia okresný súd zamietol aj návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zveril maloletého dočasne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s dňom a hodinou striedania, vždy v piatok o 16.00 h s tým, že k odovzdaniu a prevzatiu maloletého bude dochádzať v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča, a to počnúc dňom vykonateľnosti rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia, ktorým okresný súd zamietol oba návrhy rodičov na nariadenie predbežného opatrenia uviedol, že z návrhov oboch rodičov na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že každý z rodičov má záujem, aby bol maloletý s ním a každý z rodičov uvádzal tvrdenia, ktoré jeho snahu podporujú. Matka maloletého však v konaní nepreukázala, že bola fyzicky napadnutá otcom a musela kontaktovať tiesňovú linku, ani to, že by bola z tohto dôvodu ošetrená. Ani otec maloletého nepreukázal, že sa maloletému venuje a že sa o neho osobne stará v čase, keď je maloletý s ním. Napriek tomu, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloletého a už preukázali svoju schopnosť a ochotu dohodnúť sa na styku s maloletým, je zrejmé, že ani jeden z rodičov nepreukázal, aká ujma, či nebezpečenstvo by maloletému hrozila, ak by súd predbežnému opatreniu nevyhovel. Zdôraznil, že súd predbežným opatrením nemôže rozhodnúť o zverení maloletého

do osobnej starostlivosti jedného z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti súd rozhoduje vo veci samej, a to po náležitom zistení skutkového stavu a nie predbežným opatrením, ktorým sa len dočasne upravujú pomery účastníkov konania. Na záver poukázal i na to, že skutočnosť, že sa prerušilo spolužitie rodičov automaticky nezakladá nevyhnutnosť úpravy pomerov medzi účastníkmi nariadením predbežného opatrenia. Naviac, tvrdenia oboch rodičov o najlepšom záujme maloletého v časti úpravy rodičovských práv a povinností sú natoľko odlišné, že budú predmetom dokazovania vo veci samej a preto tie isté tvrdenia nemôžu byť zároveň osvedčením naliehavej potreby úpravy pomerov účastníkov konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15-dňovej lehote ( veta prvá ) odvolanie otec maloletého, ktorý odvolaním napadol výrok uznesenia okresného súdu, ktorým bol jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý. Má za to, že rozhodnutie okresného súdu v tomto výroku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko od 14. 07. 2014 až ku dňu vydania rozhodnutia o zamietnutí jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia maloletého T. nevidel, s výnimkou krátkeho stretnutia pri jeho vyšetrení v Banskej Bystrici dňa 06. 08. 2014. Poukázal najmä na to, že matka mu od uvedeného dňa neumožnila ani v minimálnom rozsahu zabezpečovať starostlivosť o syna, naopak, matka mu v stretávaní so synom bráni a matka maloletého mu umožnila stretnúť sa so synom len v dňoch 21. 08. až 23. 08. 2014 a dňa 26. 08. 2014. Samotné umožnenie kontaktu s maloletým matka podmieňovala jeho opakovaným prehlásením, že maloletého T. vráti, pričom jedinou príčinou obmedzenia jeho styku s maloletým je práve konanie matky, ktorá mu ho znemožňuje. Na základe týchto skutočností má za to, že existuje potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, nakoľko z konania matky je zrejmý jej postoj, ktorým neprejavuje ani len minimálnu snahu spolupracovať pri budovaní riadneho výchovného prostredia pre maloletého a nemá záujem rešpektovať rovnocenný a rovnoprávny výkon rodičovských práv a povinností. Možnosť dohody s matkou preto vzhľadom na jej postoj nie je možné očakávať, preto navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok podľa zmenil tak, že jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie v rozsahu určenom ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým okresný súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia (v poradí II.), podľa potvrdil ako vecne správne.

Podľa veta prvá , ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Zo zákonnej úpravy predbežného opatrenia všeobecne vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou predbežného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy predbežného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej a obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru, a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. V prípade, ak sa predbežné opatrenie týka dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, čo je i v tomto prípade, je potrebné starostlivo zvážiť, či dočasná ochrana subjektívneho práva rodiča nie je v rozpore s objektívnym záujmom maloletého dieťaťa, ktorý musí byť pri rozhodovaní dominantný.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

V prejednávanej veci je nesporné, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a súčasne prebieha konanie o rozvod rodičov maloletého, ktoré je spojené zároveň s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému na čas po rozvode. Doposiaľ o výkone rodičovských práv k maloletému nebolo rozhodnuté v konaní vo veci samej, nakoľko doposiaľ medzi rodičmi nedochádzalo k nezhodám a ako vyplýva aj z vyjadrení samotného otca maloletého, až do augusta roku 2014 sa otec s matkou maloletého o výkone starostlivosti voči nemu dohodol.

Odvolací súd však zdôrazňuje, že v danom prípade preskúmava len napadnutý výrok okresného súdu odvolaním otca, ktorým bol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý. Otec maloletého sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhal zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom z jeho návrhu je preukázané, že s matkou maloletého nežijú v spoločnej domácnosti už od apríla 2014. Otec maloletého sám v návrhu poukázal na to, že od odchodu matky bol maloletý fakticky v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, avšak od 14. 07. 2014 začalo dochádzať medzi rodičmi k nezhodám, v dôsledku ktorých obaja rodičia podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia, a to jednak matka tým, aby bol maloletý zverený na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti a naopak otec maloletého, aby starostlivosť o maloletého bola naďalej zabezpečovaná formou striedavej osobnej starostlivosti. Napriek nezhodám medzi rodičmi je z obsahu spisu zrejmé a vyplýva to i zo samotného vyjadrenia otca maloletého v odvolaní, že otec sa s maloletým od uvedeného dňa, teda od 14. 07. 2014 stretol, a to v dňoch 18. 08. 2014, 21. 08. - 23. 08. 2014, ako aj dňa 26. 08. 2014. Napriek tomu dňa 04. 09. 2014 po tom, ako sa s maloletým stretol, podal odvolanie voči vyššie uvedenému uzneseniu okresného súdu, keď z uvedeného vyplýva, že otec sa s maloletým stretáva, aj keď v rozsahu, ktorý otcovi maloletého nevyhovuje. V tejto súvislosti aj odvolací súd opätovne poukazuje na to, že predbežné opatrenie je opatrením výnimočným a okolnosť, že došlo k prerušeniu spolužitia rodičov, prípadne i k narušeniu ich dohody o striedavej osobnej starostlivosti, prípadne o rozsahu styku otca s maloletým, tieto skutočnosti samé o sebe nezakladajú nevyhnutnosť úpravy pomerov medzi účastníkmi konania nariadením predbežného opatrenia. Otec maloletého nepreukázal, že bez nariadenia striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletého až do rozvodu ich manželstva by došlo na strane maloletého k ujme, ak je zrejmé, že starostlivosť o maloletého je zo strany matky zabezpečená a otec sa s maloletým stretol, a to i v čase, kedy bolo rozhodnutie o predbežnom opatrení vydané. Predbežným opatrením súd nerozhoduje o zverení maloletého či už do osobnej starostlivosti matky alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko zo samotných výpovedí a vyjadrení rodičov v konaní o nariadenie predbežného opatrenia je zrejmé, že o tejto skutočnosti bude musieť súd rozhodnúť po náležitom zistení skutkového stavu vzhľadom na tvrdenia oboch rodičov, ktorí obaja preukazujú, že ich konanie je v najlepšom záujme maloletého, pričom ich vyjadrenia sú odlišné a budú predmetom dokazovania vo veci samej. Aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že tie isté tvrdenia rodičov v konaní o nariadenie predbežného opatrenia nemôžu byť zároveň osvedčením naliehavej potreby úpravy pomerov účastníkov konania. Naviac, odvolací súd poznamenáva, že otec maloletého nepodal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by sa domáhal úpravy styku s maloletým tak, ako to namieta v rámci zdôvodnenia svojho odvolania, nakoľko v prípade, ak by mu bolo zo strany matky v styku s maloletým bránené, je tomu nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku primeraným opatrením, avšak nie je dôvodom a ani preukázaním naliehavej potreby zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Z odvolania otca totiž vyplýva len skutočnosť, že medzi rodičmi dochádza k nezhodám ohľadne rozsahu úpravy styku otca s maloletým počas rozvodového konania, pričom návrh na nariadenie predbežného opatrenia na úpravu styku otca s maloletým podaný nebol, a uvedená skutočnosť nemôže byť ani predmetom odvolacieho konania.

Okresný súd správne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že ani otec maloletého neosvedčil potrebu dočasnej úpravy a nepreukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletému, ak obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o dieťa. Odvolací súd nespochybňuje, že v danej veci bude zrejme nevyhnutné pedopsychologické vyšetrenie dieťaťa v rámci znaleckého dokazovania, avšak samotné vyšetrenie dieťaťa nezabezpečuje nekonfliktný styk otca s maloletým. K tomu musia dospieť obaja rodičia na základe ich vzájomnej komunikácie, ako aj

komunikácie otca s maloletým. V aktuálnom štádiu konania vo veci samej neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, do akej miery môže byť otec maloletého v konaní vo veci samej úspešný, nakoľko v tomto štádiu konania nie je vylúčené, aby maloleté dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, avšak uvedené bude práve predmetom dokazovania v konaní vo veci samej a samotné tvrdenia každého z rodičov nemôžu byť samé o sebe osvedčením návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Ani odvolací súd nemal za preukázané, že by ktorýkoľvek z rodičov nemohol v čase, kedy bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia z ich strany podaný, realizovať svoje rodičovské práva, avšak pripúšťa, že v prípade, ak by konanie o rozvod manželstva účastníkov konania a s tým súvisiace konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode prebiehalo neprimerane zdĺhavo, je nevyhnutné nariadiť predbežné opatrenie, ktoré by malo za cieľ, aby nedošlo k pretrhnutiu väzieb medzi otcom a maloletým, avšak nie formou návrhu na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, ale návrhom na nariadenie predbežného opatrenia na úpravu styku otca s maloletým, ktorý podaný nebol.

Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že v prejednávanej veci neboli osvedčené také závažné okolnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré navrhol otec, a to na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti o maloletého až do právoplatného skončenia konania o rozvode rodičov maloletého. Odvolací súd nevylučuje, že v priebehu ďalšieho konania k ich osvedčeniu môže dôjsť, najmä ak by došlo k úplnému obmedzeniu kontaktu otca s maloletým v dôsledku vážneho narušenia komunikácie medzi rodičmi navzájom s tým, že predbežným opatrením sa majú len dočasne upraviť pomery účastníkov konania, prípadne i vzájomný styk otca s maloletým a uvedené predbežné opatrenie žiadnym spôsobom neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.

Z okolností predmetného konania vyplýva, že nariadenie predbežného opatrenia v zmysle návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nie je za daných okolností výrazným objektívnym záujmom maloletého a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by v súčasnej dobe došlo k pretrhnutiu väzieb medzi maloletým a otcom, a že by tento nemohol realizovať svoje rodičovské práva aj v priebehu konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj dôvody uvedené v rozhodnutí prvostupňového súdu, odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku podľa potvrdil ako vecne správne a na dôvody v ňom uvedené odkazuje v celom rozsahu. Odvolaním nenapadnutý výrok okresného súdu, ktorým bol návrh matky maloletého na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, zostáva v zmysle nedotknutý.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.