Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Csp-34-2021.pdf
PDF · 79.76 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Csp/34/2021
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, v zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX C. D., t. č. bytom E. F. XXX/XX, XXX XX G. X, H. B., o zaplatenie 3.227,50 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Okresný súd Kežmarok n e m á na konanie právomoc.
II. Konanie sa z a s t a v u j e.
III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
IV. U p r a v u j e s a prevádzkovateľ systému evidencie poplatkov – Slovenská pošta, a.s., aby po právoplatnosti tohto uznesenia, vrátil žalobcovi – BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zaplatený súdny poplatok zo žaloby o zaplatenie vo výške 123,50 eur.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.07.2021 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3.227,50 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 9,90 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 06.11.2018 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.202,50 eur od 06.11.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Súd uznesením zo dňa 09.06.2022 vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia k žalobe vyjadrila. Na adresu žalovanej uvedenú v žalobe (Slovenská Ves 54, 059 02 Slovenská Ves) sa súdu zásielku z uznesením nepodarilo doručiť. Šetrením cez obec Slovenská Ves súd zistil, že žalovaná sa zdržiava v Českej republike na adrese E. F. XXX/XX, XXX XX G. X. Pravdivosť uvedenej informácie sa potvrdila, keď súd na uvedenú adresu doručil žalovanej žalobu spolu s výzvou na vyjadrenie k žalobe a procesnými poučeniami.
Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“) ak nie je v nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
Podľa čl. 17 ods. 1 nariadenia vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bod 5, ak ide
a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo b) zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo 3) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.
Podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
Spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (je bez významu, či je daná osoba podnikateľom).
Čl. 17 ods. 1 nariadenia obsahuje autonómnu definíciu spotrebiteľskej zmluvy, tzn. že nie každá zmluva, ktorú slovenské právo považuje za spotrebiteľskú zmluvu bude spotrebiteľskou zmluvou v zmysle uvedeného článku. Predmetný spor spadá pod písm. b) uvedeného článku, nakoľko predmetom zmluvy medzi dodávateľom a spotrebiteľom bolo poskytnutie bezúčelového úveru, ktorý mal žalovaný vrátiť v presne určených splátkach.
Z čl. 18 ods. 2 nariadenia vyplýva, že žalobca svoje nároky z danej zmluvy voči žalovanému ako spotrebiteľovi môže žalovať len na súde toho členského štátu, v ktorom má žalovaný svoje bydlisko. Je pritom povinnosťou žalobcu, aby preukázal, že je daná podmienka splnená. Obligatórny prieskum medzinárodnej právomoci je obmedzený len na prípady výlučnej právomoci uvedené v čl. 24 nariadenia. V ostatných prípadoch je na žalovanom, či právomoc štátu fóra prijme alebo sa bude brániť. Rovnako tak z čl. 26 nariadenia plynie, že súd skúma podmienky svojej medzinárodnej právomoci až po tom ako sa žalovaný veci nezúčastní (tým, že sa nevyjadrí, alebo namieta nedostatok medzinárodnej právomoci súdu).
Otázku bydliska potom procesný súd posudzuje podľa svojho vnútroštátneho práva (čl. 62 nariadenia). Bydliskom fyzickej osoby sa rozumie obec, resp. mestský obvod, v ktorom daná osoba býva s úmyslom
trvale sa tu zdržiavať. Je to teda miesto faktického pobytu fyzickej osoby v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržiavať.
Princíp vyjadrený v čl. 18 ods. 2 nariadenia je obligatórny. Tým, že nebola založená právomoc súdov Slovenskej republiky na ustanovení o výlučnej právomoci a žalovaná spotrebiteľka, ktorá má svoje bydlisko v inom členkom štáte, sa v konaní k žalobe nevyjadrila (nezúčastnila sa konania), súd v súlade s citovaným čl. 28 nariadenia vyslovil nedostatok právomoci. Vychádzajúc zo zistení o faktickom bydlisku žalovanej, ktorým je ulica Na Bojišti 534/11 v Liberci v Českej republike, majú na dané konanie právomoc súdy v Českej republike a v rámci nej miestne príslušný súd podľa bydliska žalovanej.
Nakoľko daný spor je sporom, ktorého prejednanie a rozhodnutie nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, súd vyhlásil, že nemá právomoc na konanie a v zmysle § 9 CSP toto konanie zastavil.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
K zastaveniu konania došlo jednoznačne z dôvodov na strane žalobcu, keďže tento podal svoju žalobu na súd, ktorý nemá právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Nakoľko žalobca zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, právo na náhradu trov konania vzniklo žalovanej. Súd však žalovanej náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že jej v konaní žiadne trovy nevznikli.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku.
Podľa § 11 ods. 10 zákona o súdnych poplatkoch v rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.
V predmetnom spore žalobca zaplatil súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 123,50 eur. Nakoľko konanie vo veci bolo zastavené pre nedostatok právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť, súd rozhodol
o vrátení zaplateného poplatku podľa § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch. S poukazom na § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch súd rozhodol o vrátení celého súdneho poplatku bez zákonného krátenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 398 CSP žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.