Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-61-2024.pdf
PDF · 111.4 KB
Case nature
Subarea
5Co/61/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, právne zastúpená JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Nám. Sv. Anny 7269/20A, proti povinnému D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, právne zastúpený JUDr. Jurajom Klimčom, advokát so sídlom v Bobote, Bobot 176, o nariadení neodkladného opatrenia, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 4. apríla 2024, č. k. 15C/26/2024-11, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
O náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí o veci samej.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil povinnému, aby dočasne nevstupoval do domu súp. č. 95 označenému vo výroku rozhodnutia a navrhovateľke uložil, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti povinnému žalobu o vylúčene z užívania domu. Ďalej súd uložil povinnému, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi uvedených , tak na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. Navrhovateľke súd zároveň uložil, aby do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podala proti povinnému žalobu o ochranu osobnosti a vyslovil, že o náhrade trov o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí o veci samej.
2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), h) CSP, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 336 ods. 1, ods. 3 CSP. Uviedol, že v tomto prípade navrhovateľka navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia v dvoch obsahovo aj charakterovo rozdielnych neodkladných opatrení, pred začatím konania vo veci samej. Vo všeobecnosti platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ust. V § 325 ods. 1 CSP. Návrh musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia budúceho rozhodnutia bude ohrozená. Súd mal z rozsudku OS Trenčín, č. k. 32Pc/23/2023 preukázané, že strany boli manželmi, pričom ich manželstvo bolo rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 27.11.2023. Ďalej mal súd zistené, že strany majú v BSM nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX okres Trenčín, obec C., k. ú. C., pričom z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia ORPZ v Trenčíne, zo dňa 01.04.2024 mal súd osvedčené, že dňa 31.03.2024 o 1:00 hod. bol povinný policajtom vykázaný na dobu 14 dní zo spoločného obydlia – poschodového rodinného domu s dvorom, hospodárskym dvorom
a záhradu, ako aj prislúchajúceho pozemku k rodinnému domu a to podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z. z., ktoré ust. umožňuje, aby policajt vykázal z bytu alebo z domu, alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou, alebo z jeho bezprostredného okolia osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby. Súd mal súčasne osvedčené, že navrhovateľka podala proti povinnému potvrdenie o oznámení priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Na súde sa vedie zároveň konanie o vysporiadanie BSM pod sp. zn. 18C/26/2024.
3. Čo sa týka návrhu podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP z tvrdení navrhovateľky doložených listinnými dôkazmi mal súd za to, že povinný je dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke, keď na ňu fyzicky a verbálne útočí, nerešpektuje jej osobnosť. Hrozba tohto konania je aktuálna a bezprostredná, nakoľko popisovaný incident je z 31.03.2024, v dôsledku čoho bol povinný z obydlia, kde spolu s navrhovateľkou býva vykázaný na dobu 14 dní. Navrhovateľka v návrhu opísala rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a doložené listinné dôkazy hodnoverne osvedčujú potrebu takejto dočasnej úpravy pomerov, nakoľko je možné sa dôvodne domnievať, že povinný môže v takýchto atakoch proti navrhovateľke pokračovať. Tieto skutočnosti tak umožňujú prijať záver o osvedčení násilného správania povinného voči navrhovateľke, ktoré je takého rozsahu a intenzity, že je spôsobilý vyvolať u nej obavu o zdravie a bezpečnosť. Preto súd návrhu vyhovel a zakázal povinnému vstupovať do domu, v ktorom navrhovateľka s povinným býva, ako aj na pozemky k nemu prislúchajúce. Nie je žiadúce, aby sa povinný so svojim agresívnym správaním zdržiaval v tých miestach a ohrozoval a vzbudzoval strach u navrhovateľky. Tieto skutočnosti umožňujú prijať záver o osvedčení ohrozovania osobnej integrity navrhovateľky, ktoré je takého rozsahu a intenzity, že je spôsobilé vyvolať u nej obavu o svoje zdravie, existenciu a bezpečnosť. Neodkladné opatrenie v zmysle § 326 ods. 2 písm. e) CSP možno nariadiť len dočasne, pričom navrhovateľka sa výslovne domáhala jeho nariadenia do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM. Samotné konanie o vyporiadanie BSM definitívne nevyrieši užívacie vzťahy k spoločnej nehnuteľnosti, a preto súd dospel k záveru, že takéto neodkladné opatrenie má obsahovo väzbu na konanie o vylúčenie z užívania domu patriaceho do BSM a nie na konanie o vyporiadanie, a preto súd uložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Čo sa týka návrhu podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, obsah takéhoto neodkladného opatrenia vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 Z. z. o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo motivačného násilia alebo násilia blízkych vzťahov ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie prípadne iné formy nepriameho nátlaku. Nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia je podmienené osvedčením skutočností, že zakázaným konaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená, pričom sa nevyžaduje, aby k takémuto narušeniu aj reálne došlo. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje významnejšie skutočností, teda nie rozhodujúce. Z dôkazov predložených navrhovateľkou mal súd dostatočne osvedčené, že medzi navrhovateľkou a povinným existuje právny vzťah, ktorý si vyžaduje bezodkladnú úpravu. Táto spočíva v tom, že povinný ohrozuje svojimi atakmi navrhovateľku, agresívnym správaním, čoho následkom bola preukázaná nutnosť vykázať povinného zo spoločného obydlia. Takýmto konaním povinný vzbudzuje obavu u navrhovateľky o jej život a zdravie a ohrozuje jej telesnú integritu. Súd preto nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, pričom týmto zákazom je možné predísť konaniu, ktorým by z jeho strany mohla byť ohrozená telesná a duševná integrita navrhovateľky. Tiež bolo potrebné upraviť špecifické situácie, ktoré môžu nastať, keď bude nevyhnutne nutná účasť navrhovateľky a povinného súčasne. Preto súd určil, že pokiaľ by navrhovateľka a povinný boli spoločne predvolaný na procesné úkony súdu, prípadne iných orgánov, tak na dobu vykonávania týchto procesných úkonov sa tento zákaz nevzťahuje. Súd takéto obmedzenie nariadil z dôvodu, aby neboli zmarené prípadné úkony, či konania, pre ktoré sa vyžaduje účasť oboch z nich súčasne a bez účasti ktorej nie je možné konania viesť. Navrhovateľka sa tiež domáhala, aby súd povinnému uložil dočasný zákaz priblížiť sa k nej, a preto súd konštatuje, že na toto konanie musí nadväzovať konanie vo veci samej, ktorým by takto dočasne upravené pomery sa definitívne vyriešili, a preto aj súd uložil povinnosť podať žalobu vo veci proti povinnému o ochranu osobnosti s tým, že na to aby zákaz priblíženia mohol súd uložiť natrvalo je nutné komplexné posúdenie vzťahov medzi stranami, kedy bude nutné zhodnotiť všetky produkované dôkazy, ako aj vyhodnotiť prípadnú hrozbu opakovania neprípustného konania do budúcnosti. Preto súd uložil
navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej o ochranu osobnosti, pretože v konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, vychádza len z osvedčených skutočností produkovaných primárne len jednou zo strán.
5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom o nároku o náhradu trov v časti o nariadenie neodkladného opatrenia bude súd rozhodovať až v konečnom rozhodnutí vo veci samej v nadväzujúcom meritórnom konaní.
6. Proti tomuto rozhodnutiu podľa včas odvolanie povinný, ktorý žiadal, aby Krajský súd ako súd odvolací napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uviedol, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie napriek tomu, že nemal dostatočne osvedčené skutočnosti rozhodné pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z odôvodnenia uznesenia nevyplýva akými inými dôkazmi s výnimkou potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia a potvrdenia o oznámení priestupku sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zaoberal. Okrem týchto listín navrhovateľka priložila len rozsudok o rozvode manželstva a výpis z listu vlastníctva. Niet pochýb o tom, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal len z navrhovateľkou predloženého potvrdenia o vykázaní z obydlia a potvrdenia o oznámení priestupku, avšak z týchto nemožno vyvodiť záver, že by mal voči navrhovateľke sa dopustiť akéhokoľvek fyzického, či psychického násilia, prípadne verbálnych útokov, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Popiera tvrdenia navrhovateľky, že počas trvania manželstva ju mal fyzicky napádať, ponižovať a vulgárne jej nadávať a nie je pravdou, že po rozvode z fyzickými útokmi prestal a jeho verbálne útoky na ňu sa stupňujú. Navrhovateľku nikdy fyzicky nenapadol počas manželstva a ani po rozvode. Je pravdou, že medzi ním a navrhovateľkou boli nezhody, ktoré vyústili do rozvodu, a ktoré pretrvávajú doposiaľ, nakoľko po rozvode bývajú v spoločnej domácnosti, avšak navrhovateľku nikdy fyzicky ani verbálne nenapadol. Je nevyhnutné zdôrazniť, že spory a hádky medzi nimi vyvoláva zámerne práve navrhovateľka. Je pravdou, že je držiteľom zbrojného preukazu typu A a rovnako je pravdou, že vlastní niekoľko poľovných zbraní, pretože sám je poľovník. Odmieta tvrdenia, že zbraň nosieva bežne pri sebe. Platnosť zbrojného preukazu je na 10 rokov a po uplynutí doby jeho platnosti je vždy povinný opätovne absolvovať psychotesty. Zbrane a strelivo, ktoré vlastní vždy uschováva v súlade so zákonom tak, aby predišiel ich strate, odcudzeniu alebo zneužitiu. Všetky zbrane vlastní legálne a pri manipulácii s nimi a pri ich používaní vždy dodržiaval všetky zákonom predpísané postupy. Jeho zbrane slúžia výlučne na výkon poľovníctva. Po jeho vykázaní zo spoločného obydlia a po oznámení navrhovateľky o jeho údajnom priestupku mu boli zbrane aj príslušné strelivo, ktoré legálne vlastní, zo strany polície zaistené. O tom, že navrhovateľka z neho nemá strach svedčí aj jej správanie zo dňa 26.12.2023, keď na svoje meniny pozval do domu pivnice najbližšiu rodinu a priateľov, pričom prišla za nimi aj zo synom a pred všetkými mu vulgárne nadávala. Všetci prítomný boli zhrození a postupne sa začali rozchádzať. Po vianočných sviatkoch sa situácia v dome relatívne upokojila, denne chodil do práce, staral sa o dom, kosil záhradu a staral sa o zvieratá. Na Bielu sobotu aj s partnerkou išli na návštevu do domu jeho sestry, kde sedeli vonku, kde sa nečakane zjavila navrhovateľka, ktorá sa začala vyjadrovať, že je ožran, kurevník a že žerie Neurol, buchla ho po chrbte a povedala, že ľúbte sa a z domu sestry odišla. Na Veľkonočnú nedeľu prišiel domov a sa opätovne navrhovateľka snažila vyvolať konflikt, a keď odišiel autom do kostola na omšu zastavila ho hliadka, kedy sa podrobil dychovej skúške s výsledkom 0,00 promile. Policajtom predložil zbrojný preukaz skupiny A a tým bola kontrola ukončená. S navrhovateľkou sa nerozprával, zbalil si veci a odišiel ku známym, u ktorých prespali na chate. Keď sa vrátil v pondelok domov navrhovateľka vyšla von a začala sa ho pýtať, či bol s tou potetovanou kurvou, a či sa bránka nezatvára. Snažil sa konflikt nestupňovať, slušne ju poprosil, či by jej nevadilo, že bude zamykať svoju izbu a na záver jej povedal, že ak chce nech si kúpi lano a on jej dá naň 20 eur. Navrhovateľku z domu nikdy nevyhadzoval a jediné čo chcel je, aby mu dovolila uzamknúť si izbu, v ktorej má svoje osobné veci. Z listín, ktoré navrhovateľka predložila pravdivosť jej tvrdení nevyplýva. Je nesporné z jej strany sa teda jedná o ničím nepodložené a vymyslené obvinenie. Niet pochýb, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal výlučne z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia, ktoré bolo vydané výlučne na základe tvrdení navrhovateľky, bez toho, aby bolo zo strany príslušníkov PZ objektívne preskúmaný skutkový stav. Pre úplnosť dodal, že sa proti nemu nevedie žiadne trestné stíhanie a nie je obvinený zo žiadneho trestného činu. Súd tak nemohol mať osvedčenú skutočnosť, že z jeho strany by malo dochádzať k fyzickému alebo psychickému násiliu voči navrhovateľke. Konanie navrhovateľky, ktorým dosiahla vykázanie zo spoločného obydlia ho poškodzuje v očiach verejnosti, hoci vedie slušný a bezúhonný život o čom svedčí celý rad čestných prehlásení o hodnotení jeho osoby. Okrem toho starostlivosť o pozemky priľahlé k domu, ako aj hospodárske zvieratá vždy zabezpečoval výlučne on.
Navrhovateľka sa o to nikdy nezaujímala. V dôsledku jeho neodôvodneného vykázania zo spoločného obydlia starostlivosť o úrodu, avšak predovšetkým o zvieratá nikto nezabezpečuje, čo bude viesť k nemalým škodám na majetku. Za stavu, kedy navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť nároku, ktorému žiada poskytnúť ochranu, je zákaz vstupu do nehnuteľnosti, v ktorej si rieši svoju bytovú otázku nedôvodné a predstavuje neprimeraný zásah do jeho práva pokojne užívať jeho majetok.
7. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a zákonné. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala po tom, ako bol povinný vykázaný zo spoločného obydlia políciou a po tom, čo ju na túto možnosť upozornili samotní policajti. Pokiaľ povinný do spisu doložil množstvo vyjadrení susedov, kamarátov či organizácií o tom, aký je spoľahlivý a nekonfliktný a nápomocný, žiadna z týchto osôb s ním nežije a nežila v spoločnej domácnosti a nebola prítomná pri situáciách, ktoré vo vzťahu eskalovali napätie. Povinný sa prezentuje na verejnosti ako silne veriaci človek, s určitými morálnymi a životnými zásadami, avšak v domácom prostredí je jeho správanie voči blízkym, či bývalej manželke diametrálne odlišné. Navrhovateľka nemá problém s tým, že povinný má nový vzťah, ako vo svojom odvolaní povinný viackrát uvádza. Pokiaľ navrhovateľka uviedla, že povinný nosí pri sebe zbraň aj v čase, keď má vypité, táto skutočnosť vychádza zo skúseností zo spoločného života s ním a zo zdieľania spoločnej domácnosti aj po rozvode. Aj keď v odvolaní povinný priznal, že jej ponúkol 20,- eur na lano, opomína uviesť skutočnosť, že túto jej ponúkol po vzájomnej hádke a za účelom, aby sa obesila, ako jej brat, ktorý spáchal samovraždu z dôvodov neriešiteľných zdravotných problémov. Čo sa týka incidentu zo dňa 26.12.2023, prítomní kamaráti povinného incident opísali spôsobom, že navrhovateľka prišla do poľovníckej miestnosti bez pozdravu a presunula bluetooth reproduktor so slovami: „nech to tu nehúka, malý ide spať“ a odišla. Podľa vyjadrenia navrhovateľky išlo o oslavu menín povinného v pivnici rodinného domu, kde sa značne popíjalo a ona bola preložiť reproduktor, keďže na poschodí spal vnuk sporových strán. Pri odchode pánov E., F. a G., ktorí sú príslušníci PZ, upozornila, že povinný pod vplyvom má u seba zbraň. Je teda zrejmé, že ako povinný, tak jeho známi mali na incident rôzny pohľad, invektívy spomínané povinným svedkovia neregistrovali. Pokiaľ povinný uvádza, že navrhovateľku z domu nevyhadzoval, jediné, čo chcel, bolo, aby mu dovolila uzamknúť si jednu izbu, v ktorej má svoje osobné veci, navrhovateľka nikdy povinnému nepovoľovala, či si môže zamknúť veci, alebo nie. Je známe, že povinný má svoje veci dlhodobo pozamykané. Rovnako sa nikdy nedomáhala vykázania povinného z obydlia, pričom k tomuto úkonu pristúpili príslušníci PZ, po tom čo podala oznámenie na povinného a následne polícia povinnému zobrala 26 ks zbraní a množstvo streliva, ktoré mal v dome uložené. Je neodškriepiteľné, že povinný bol policajným zborom vykázaný zo spoločného obydlia a tento úkon by polícia nerobila bezdôvodne. Navrhovateľka mala dôvodné obavy o svoj život, zdravie a bezpečnosť. Súd tak svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a rozhodol tak, aby navrhovateľke zabezpečil bezprostrednú ochranu.
8. K podanému vyjadreniu sa opätovne vyjadril povinný, ktorý uviedol, že trvá na tom, že zo strany súdu nedošlo pri rozhodovaní o návrhu k hodnovernému overeniu skutočností, ktoré by viedli k nariadeniu neodkladného opatrenia. V predmetnej veci súd rozhodol len na základe tvrdení navrhovateľky o tom, že z jeho strany dochádza voči jej osobe k fyzickým a verbálnym útokom bez toho, aby o tomto predložila akýkoľvek dôkaz a na podklade potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia, z ktorého však v žiadnom prípade nemožno vyvodiť záver, že by sa mal voči navrhovateľke dopustiť akéhokoľvek násilia. Svedkovia A. G. E., A. H. F. a I. I. G. vo svojom čestnom prehlásení uviedli, že počas toho ako všetci spoločne chceli odísť z jeho domu a dvora, napadla jeho bývalá manželka a jej syn J., ktorí vybehli na terasu a začali kričať na D. B.. Syn J. svojho otca D. slovne napadol „čo ty kokot vyjebaný, hajzel falošný“ a jeho manželka „ty ožran, sa môžeš hanbiť a vy čo páni policajti on môže mať v taške zbrane?“ Na tieto slovné útoky nikto nereagoval, z čoho vyplýva jednoznačne pravdivosť jeho tvrdení o verbálnych útokoch zo strany navrhovateľky a ich syna voči jeho osobe. Je preto nesporné, že navrhovateľka nikdy nebola objektom fyzického či psychického násilia z jeho strany. Preto k nariadeniu neodkladného opatrenia došlo na základe ničím nepodložených tvrdení navrhovateľky. Popiera tvrdenie navrhovateľky, že hoci na verejnosti sa prezentuje ako silne veriaci človek s morálnymi zásadami, tak v rámci domácnosti jeho správanie voči nej je diametrálne odlišné. Na preukázanie takýchto tvrdení totižto navrhovateľka nepredložila žiaden dôkaz. Opätovne poukazuje na výpis z komunikácie medzi ním a navrhovateľkou,
z ktorého je zrejmé, že je to práve navrhovateľka, ktorá vyvoláva hádky, uráža ho a rovnako ani spôsob, akým s ním komunikuje, nenasvedčuje tomu, že by z neho mala akýkoľvek strach. Žiadal preto, aby bolo uznesenie súdu prvej inštancie zmenené a návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietnutý.
9. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v nadväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a zároveň naňho odkazuje.
10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. e), h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, s tým, že neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré spĺňa náležitosti podľa § 326 CSP, pričom o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
14. Podľa § 329 ods. 1, 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, pričom pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (IV. ÚS 22/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
16. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).
17. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle ustálenej súdnej praxe pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd teda pred nariadení
neodkladného opatrenia nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ale pre nariadenie stačí osvedčenie aspoň základných skutočností umožňujúcich záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že je tu potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP je predísť násiliu, ktorým je navrhovateľ neodkladného opatrenia ohrozený, teda neodkladné opatrenie má preventívnu funkciu, a preto požiadavka preukázania násilia nie je namieste a nemožno ňou podmieňovať nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Z vyššie uvedeného je preto zrejmé, že pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP súd môže nariadiť strane, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, pričom postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Preto tu nejde o nevyhnutnosť preukázania existencie takéhoto násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP zásadne preukazuje listinnými dôkazmi.
19. Pri neodkladnom opatrení vydanom v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP nie je rozhodujúce, aký vzťah má strana podozrivá z násilia k inej osobe, keďže je len dôležité, že pred násilníkom je treba obeť jeho násilia, t.j. navrhovateľa neodkladného opatrenia chrániť a preto je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Aplikácia takéhoto neodkladného opatrenia je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V dôsledku uplatnenia tohto ustanovenia, teda zákazu vstupovania násilnej osoby do domu ohrozenej osoby, sa ohrozenej osobe poskytne pomerne rýchla ochrana, ak chce chrániť pred opätovným útokom násilnej osoby a nežiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie. Odvolací súd poukazuje na to, že násilie je možné vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci buď pravdepodobne ohrozené alebo skutočné proti osobe, alebo proti určitej skupine, alebo spoločenstvu, ktoré má buď za následok, alebo má vysokú pravdepodobnosť spôsobenia poranenia, smrť, psychickú škodu a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Násilie je tak následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné, ide o telesnú aj duševnú ujmu a spôsobuje ako telesnú, tak aj duševnú ujmu. 20. Navrhovateľka teda na súde prvej inštancie osvedčila potrebu pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1, 2 písm. e) a písm. h) CSP, a to predovšetkým s poukazom na potvrdenie o vykázaní zo spoločnej nehnuteľnosti spísanej príslušníkmi OR PZ, z ktorého je zrejmé, že príslušníkmi OR PZ bol povinný podľa § 27a ods. 1 zák. č. 171/93 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k tomu záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zo strany navrhovateľky podaný dôvodne. Skutkové tvrdenia navrhovateľky mal súd preukázané z predloženého potvrdenia o vykázaní povinného zo spoločného obydlia, pričom tento procesný úkon bolo zo strany príslušného OR PZ realizovaný v zmysle § 27a ods. 1 zák. č. 171/93 Z. z. o policajnom zbore.
21. Podľa § 27a zák. č. 171/93 Z. z. o policajnom zbore, policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu, alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj s jeho bezprostredného okolia (ďalej len spoločné obydlie) osobu, o ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky. Súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. V súlade s vyššie citovanou dikciou zákona prítomný príslušník ako priamy pozorovateľ situácie v rodine sporových strán pristúpil k úkonu vykázania povinného z obydlia navrhovateľky, pričom tak mohol učiniť len na základe zákonných predpokladov, a teda očakávanie útoku na život, zdravie, slobodu ohrozenej osoby, teda navrhovateľky vzhľadom na predchádzajúce útoky.
22. Keďže v konaní o nariadenie neodkladného opatrenie je rozsah dokazovania podstatne zúžený na tzv. osvedčovanie, odvolací súd si nateraz osvojil posúdenie vážnosti situácie v rodine sporových strán zo strany príslušníka policajného zboru a splnenia zákonných predpokladov pre vykázanie povinného z rodinného domu. V záujme predchádzaniu akejkoľvek ujmy na zdraví súd prvej inštancie teda
správne postupoval, pokiaľ zamedzil osobnému stretu sporových strán a zároveň pre tento účel uložil povinnému povinnosť nevstupovať do obydlia navrhovateľky. Zároveň súd prvej inštancie aj správne vyhodnotil danú situáciu tak, že uložil povinnému zákaz priblíženia sa k navrhovateľke sledujúc účel nariadeného neodkladného opatrenia. Preto nemožno opomínať, že pre nariadenie neodkladného opatrenia postačuje osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo však nemožno stotožniť s preukázaním nároku.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil s tým, že súd prvej inštancie zároveň správne uložil navrhovateľke povinnosť podať žaloby vo veci samej, ktoré sa vzťahujú k nariadenému neodkladnému opatreniu. V rámci ktorého konania bude potom vykonané riadne dokazovanie na preukázanie tvrdení zo strany navrhovateľky.
24. Na tomto postupe nič nemení ani námietka zo strany povinného v tom smere, že je morálne bezúhonnou osobou, ktorá má dobré susedské vzťahy. Tak ako uviedla navrhovateľka vo svojom odvolaní, tieto osoby nežili s povinným v spoločnej domácnosti a neboli priamo svedkami konfliktov medzi stranami sporu.
25. Vo zvyšku odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Zároveň tiež zdôrazňuje, že v súlade s § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
26. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že v zmysle § 262 ods. 1 CSP o samotnom nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v konaní vo veci samej, ktorým sa konanie z náväznosti na konečný úspech vo veci.
27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).