Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-160-2022.pdf
PDF · 103.08 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/160/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobkyne: P. V., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom v Žiline, Vojtecha Tvrdého 17, IČO. 36 436 640, proti žalovanému: U. S., nar. X.XX.XXXX, bytom V. U., G. XXX/XX,, právne zastúpený : JUDr. Šimon Cibulka, advokát, so sídlom Trenčín, Hodžova 53, IČO: 42 373 646, v spore o zaplatenie 1 183,14 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 2C/43/2020-143 zo dňa 19. mája 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu z r u š u j e , vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanému uhradiť žalobkyni 1 183,14 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 28.7.2021 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že 19.1.2019 o 20:20 hod. počas lyžovania v lyžiarskom stredisku SKI MAKOV vrazil do nej na kraji zjazdovky, kde oddychovala a pripravovala sa na ďalšiu jazdu, žalovaný. Musela byť ošetrená horskou záchrannou službou. Následne po ošetrení ju jej priateľka odviezla na úrazovú ambulanciu do Fakultnej nemocnice Žilina, kde bola ošetrená a zostala práceneschopná. Z potvrdenia o úraze pri nehode na lyžiarskom svahu, ktoré bolo vyhotovené 16.8.2019 mal súd zistené, že žalobkyňa utrpela 19.1.2019 o 20:20 hod. v lyžiarskom stredisku SKI MAKOV úraz, keď do nej vrazil na kraji zjazdovky, kde stála a oddychovala, nečakane zozadu lyžiar. Mala narazenú chrbticu, otras hlavy, vyrazený dych, slabú orientáciu. Za vinníka bol označený žalovaný. Z lekárskeho potvrdenia, ktoré bolo vyhotovené v kritický deň 19.1.2019 vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou vyplýva, že bola stanovená diagnóza pomliaždenie driekovo-krížnej oblasti a panvy. Žalobkyni bol odporučený kľudový režim, dostatok tekutín, ľahká strava bez dráždivých podnetov a analgetiká podľa potreby. Kontrola u lekára na traumatologickej spádovej ambulancii. Následne z ďalšej lekárskej správy MUDr. K. C. vyplýva, že žalobkyňa sa podrobil aj vyšetreniu sono brucha bez nálezu. Z lekárskeho potvrdenie Fakultnej nemocnici Olomouc zo dňa 3.7.2019 vyplýva, že pri neurologickom vyšetrení neboli zistené žiadne následky po úraze, ktorý žalobkyňa utrpela. To isté bolo konštatované i v správe z magnetickej rezonancie zo dňa 3.9.2019. Stratu na zárobku zamestnávateľ počas PN, ktorá trvala od 19.1.2019 do 10.2.2019 ustálil na sume 11.029 Kč. Potvrdenie bolo vydané 20.3.2019. Priemerná mzda u žalobkyne činí 28,22 Kč. Bola jej vyplatená náhrada mzdy pri PN 5 248 Kč a nemocenské dávky vo výške 4 545 Kč. Žalobkyňa si uplatňovala náhradu škody z titulu cestovného. Absolvovala rehabilitácie v meste Olomouc, lístky na miestnu dopravu ju stáli 114 Kč. Ďalej si účtovala cestu zo Žiliny do Olomouca, ktorú absolvovala motorovým vozidlom (tankovanie v celkovej sume 338,10 Kč), následne aj cestovné vlakom Olomouc - Otrokovice a späť v celkovej výške 1 151 Kč. Celkové náklady predstavovali 1 603,10 Kč. Z pripojeného znaleckého posudku Michala Zeleného, PhD., súdneho znalca z odboru zdravotníctva, súd považoval za preukázané, že utrpela pomliaždenie dolnej časti chrbtice a panvy, za čo znalec stanovil bolestné na 20 bodov a podvrtnutie a natiahnutie bedrovej chrbtice, ktoré tiež boli ohodnotené na 20
bodov. Z lekárskeho potvrdenia MUDr. G. L., chirurga, vyplýva, že bodové ohodnotenie úrazu o náhrade za bolesť, ktorý utrpela žalobkyňa dňa 19.1.2019 bolo ohodnotené za pomliaždenie ťažšieho stupňa bedrovej chrbtice na 20 bodov a pomliaždenie bedrového zhybu 15 bodov, t. j. spolu 35 bodov. V ďalšom súd poukázal na ustanovenia § 8a ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 zákona č. 544/2002 Z. z. o horskej záchrannej službe, ustanovenia § 415, 420 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len OZ) a uzavrel, že žalovaný pochybil pri lyžovaní, neprispôsobil svoju jazdu trati, i napriek tomu, že vedel, že spodok trate je zľadovatený. Súd sa tiež stotožnil so žalobkyňou vyčíslenými náhradami a uplatnenými nákladmi na cestovné. Pred posledným pojednávaním doložila nové lekárske bodové ohodnotenie. V časti o zaplatenie istiny v sume 101,30 Eur zobrala návrh čiastočne späť. V tejto časti súd konanie zastavil. Poukázal na ustanovenia § 517 ods. 2 OZ a vzhľadom na výzvu adresovanú žalovanému zo dňa 15.7.2020, aby žalobkyni uhradil škodu do siedmich dní od doručenia výzvy (doručená bola 20.7.2020), súd od nasledujúceho dňa po uplynutí siedmich dní, teda od 28.7.2020 priznal žalobkyni i ňou uplatňovaný úrok z omeškania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na úspech žalobkyne v spore a ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 písm. f) a h), d) CSP s tým, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že žalobkyňou predložený znalecký posudok nespĺňa atribút lekárskeho posudku v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z.. Absentujú v ňom akékoľvek úvahy znalca, ako dospel k bodovému ohodnoteniu, a teda ani sporové strany nemajú možnosť zistiť, z akých zistení znalec v posudku vychádza, ako k týmto zisteniam dospel. Primerane poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/252/20018 zo dňa 6.8.2009 a tiež na § 8 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. Zastal názor, že predložený znalecký posudok je nepoužiteľný, zvlášť ak je nesprávne uvedené zákonné bodové ohodnotenie za jednotlivé body údajných zranení. Uvedená argumentácia primerane platí aj pre lekárske potvrdenie MUDr. G. L. zo dňa 13.4.2022. Lekárske potvrdenie bolo vypracované až po dvoch realizovaných pojednávaniach. Súd nesankcionoval správanie a postup žalobkyne, napr. namietanou sudcovskou koncentráciou, nekriticky sa stotožnil s bodovým ohodnotením a postupom žalobkyne. Naviac v lekárskom potvrdení boli uvedené dve iné zranenia, než ustanovil pôvodný znalec, teda existoval rozpor v znaleckom posudku a lekárskom potvrdení. Napriek tomu súd pri rozhodnutí z neho vychádzal. Lekárske potvrdenie okrem už spomínaných námietok trpí i tou vadou, že ho vypracoval celkom iný lekár (až do posledného pojednávania nespomenutý), t. j. nešlo o doteraz ošetrujúceho (posudzujúceho) lekára. Rovnako toto lekárske potvrdenie postráda zdôvodnenie bodového ohodnotenia, ako ukladá § 8 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. Vzor lekárskeho posudku tvorí prílohu č. 2 uvedeného zákona, pričom pri porovnaní vzoru si možno všimnúť, že v lekárskom potvrdení okrem už spomenutého absentuje aj dátum začiatku liečenia, koniec liečenia, miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví, t. j. absentujú zákonné náležitosti lekárskeho posudku podľa § 8 ods. 1 písm. c) a f) zákona č. 437/2004 Z. z. Na podklade uvedeného zastal názor, že predmetné lekárske potvrdenie je nepoužiteľné pre toto konanie, nemožno na podklade neho priznať náhradu škody, a teda žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o výške bodového hodnotenia. Podivný prístup súdu k celému konaniu sa prejavil aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, kde súd v bode 34 sa vysporiadal so snáď najmenej závažnejšou námietkou, spočívajúcou v tom, že lekár v lekárskom potvrdení poukazoval na neúčinný zákona. Súd sa nevysporiadal ani s námietkami žalovaného o tom, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že vynaložené cestovné náklady boli na lekárske vyšetrenia a pod. Nepreukázala tzv. kauzálny nexus, t. j. že vynaložené cestovné bolo vynaložené za účelom lekárskeho vyšetrenia, rehabilitácie a pod., čo mala preukázať lekárskymi správami, či inými lekárskymi potvrdeniami. Predložila len akúsi tabuľku o miestach vyšetrenia, čo nemôže stačiť. Žalovaný od počiatku toto spochybňoval, pričom na jeho námietky žalobkyňa nereagovala. Nestotožnil sa ani s tým, že súd vzhliadol v jeho konaní zavinenie vo forme nedbanlivosti, v dôsledku čoho mal porušiť § 8a ods. 2 zákona č. 544/2002 Z. z. So záverom nesúhlasí. Sám doplatil na zľadovatelosť trate. Spadol ešte asi 30 metrov pred miestom zrážky so žalobkyňou. Inak povedané, keď vrazil do žalobkyne, tak už 30 metrov sa „šmýkal“ v páde po trati. Kolízia sa stala počas jeho pádu, neporušil žiadne povinnosti. S ohľadom na okolnosti nehody zastal názor, že žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za škodu voči žalobkyni, nakoľko trať bola zle upravená (ľad na trati bol preukázaný i výpoveďami svedkov), v dôsledku čoho by v teoretickej rovine mal niesť zodpovednosť prevádzkovateľ lyžiarskej trate. Žalobkyňa stála na mieste, kde je stáť zakázané. Namietal skutkové a právne názory súdu o tom, že stála na kraji trate na dojazdovej širokej rovine. Na druhej strane tvrdí, že žalovaný neprispôsobil svoju jazdu trati. Ak by išlo o rovinu, žalovaný by asi ťažko ako skúsený lyžiar spadol na rovine a zároveň by sa nemohol
šmýkať 30 metrov k žalobkyni. Podľa žalobkyňou predložených fotiek žalobkyňa stála na trati, nie na kraji trate. Miesto zrážky bolo ešte pred kovovými zábranami, resp. ochrannou sieťou. Sama žalobkyňa uviedla, že v čase miesta zrážky nestála v prístupovej zóne na turniket, ktorá je ohradená a bola mimo tejto zóny. Ani to, že na tomto mieste stoja iní lyžiari, neznamená, že konajú v súlade s pravidlami či zákonom. Žalobkyňa tak porušila svoju zákonnú povinnosť podľa § 8a ods. 5 zákona č. 544/2002 Z. z., pričom zdôraznil, že na mieste zrážky sa má len dobrzďovať a nie stáť. Dokonca ňou navrhnutý svedok uviedol, že je to „dojazd“. Súd mal primerane v súlade s § 441 OZ diverzifikovať škodu medzi žalobkyňu, žalovaného a prevádzkovateľa trate. Ak tak neurobil, rozhodol nesprávne. Nestotožnil sa ani s rozhodnutím prvoinštančného súdu o nároku na náhradu trov konania, keď vychádzal iba z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP (tzv. úspechu v spore). Vôbec neprihliadol na zastavenie konania z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne, a preto mal aplikovať i § 256 ods. 1 CSP a v predmetnej časti priznať trovy žalovanému. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podaním zo dňa 15.2.2021 (po doručení žaloby žalovanému) žalobca rozšíril žalobu o sumu 405,20 Eur. Súd prvej inštancie však vôbec nerozhodol o pripustení zmeny žaloby, no napriek tomu, že procesne o pripustení zmeny žaloby nerozhodol, v napadnutom rozsudku priznal žalobkyni nárok na žalovanú sumu, resp. žalovaného zaviazal zaplatiť žalovanú sumu (s prihliadnutím aj na čiastočné späťvzatie). Došlo tak k pochybeniu v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody. Naviac v lekárskom potvrdení MUDr. G. L., chirurga, je zrejmé nielen iné bodové ohodnotenie bolesti, než v žalobkyňou pôvodne predloženom znaleckom posudku, ale i iný typ bolesti, a teda procesný úkon žalobkyne sa musí posudzovať ako zmena žaloby v zmysle ust. § 140 ods. 2 CSP (podstatná zmena rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe), o ktorej pripustení súd uznesením nerozhodol. Zároveň osobitným výrokom nerozhodol ani o čiastočnom späťvzatí žaloby. Absentuje výrok o zastavení konania v časti o zaplatenie 101,30 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania od 27.8.2020 do zaplatenia. V odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvoinštančného súdu tak, že konanie zastaví v časti o zaplatenie 101,30 Eur a v ostatnej časti žalobu zamietne, prizná žalovanému oproti žalobkyni nárok na náhradu trov konania, vrátane náhrady trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť. MUDr. G. L. v bodovom ohodnotení vychádzal z prílohy č. 1 zákona 437/2004 Z. z., t. j. zo sadzby bodového hodnotenia uvedenej v tabuľke, kde sú špecifikované jednotlivé sadzby bodového ohodnotenia za bolesť pri taxatívne uvedených úrazoch. Vynaložené cestovné náklady riadne vyčíslila a špecifikovala. Súd podľa nej riadne a zrozumiteľne vysvetlil, že sa v danom prípade jedná o zavinenie zo strany žalovaného vo forme nedbanlivosti. Ak by žalovaný prispôsobil svoju rýchlosť jazdy stavu lyžiarskej trate, tak by sa nedokázal šmýkať po rovinatej koncovej trati 30 metrov až k žalobkyni. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania. Citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne, v tzv. replike, poukázal na podstatné námietky uvedené v podanom odvolaní. Ani sama žalobkyňa predmetné potvrdenie nepovažuje za lekársky posudok v zmysle zákona č. 437/2004, považuje ho skôr za akési stanovisko k znaleckému posudku. Žalobkyňa nereaguje vo vyjadrení na nedostatok lekárskeho potvrdenia. Žalovaný nespochybnil vyčíslenie cestovných nákladov a ich špecifikáciu, ale namietol neunesenie dôkazného bremena s tým, že žalobkyňa nepreukázala kauzálny nexus napriek tomu, že už v konaní pred súdom prvej inštancie tieto skutočnosti žalovaný namietal. Predložila cestovné lístky na konkrétne dni, avšak nepreukázala, že v tieto dni absolvovala vyšetrenia. Mala povinnosť preukázať, že v dané dni aj absolvovala lekárske ošetrenia predložením lekárskych správ a pod. Pokiaľ sa týka zavinenia ohľadom zrážky medzi žalobkyňou a žalovaným, možno podľa neho vidieť dve protichodné stanoviská oboch sporových strán, a preto ponechal na rozhodnutie odvolacieho súdu, ako túto právnu otázku vyhodnotí.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v podstate zotrvala na pôvodnom stanovisku s tým, že žalovaný ako odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, resp. by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario rozsudok
prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/, § 391 ods. 1 CSP).
7. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvoinštančný súd sa dopustil viacero procesných pochybení, keď napriek tomu, že žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou domáhala voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť jej sumu 879,24 Eur s príslušenstvom a následne po doručení žaloby na vyjadrenie žalovanému a doručení jeho vyjadrenia k takto uplatnenému nároku zmenila žalobu, keď pôvodný nárok rozšírila na sumu 1 284,44 Eur s príslušenstvom, nerozhodol o pripustení resp. nepripustení zmeny žaloby v zmysle ust. § 142 a § 143 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Napriek tomu konal o rozšírenom nároku žalobkyne tak, ako bol uplatnený v podaní zo dňa 15.2.2021.
8. Ďalším procesným pochybením prvoinštančného súdu bolo, že i napriek tomu, že žalobkyňa zobrala podaním zo dňa 26.4.2022 žalobu v časti o zaplatenie sumy 101,30 Eur, späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť, prvoinštančný súd i napriek konštatácii tejto skutočnosti v odvolaní napadnutom rozsudku o tomto procesnom úkone žalobkyne nerozhodol postupom podľa § 145 ods. 2 CSP, a to i napriek tomu, že žaloba bola z časti vzatá späť po jej doručení žalovanému. Na podklade uvedeného odvolací súd zastal názor, že v dôsledku vzniknutých procesných pochybení prvoinštančného súdu nebol riadne vymedzený predmet konania, a teda nebolo ani stranám sporu zrejmé, o akom nároku a v akej výške prvoinštančný súd koná a rozhoduje. Prioritne bude preto potrebné zo strany prvoinštančného súdu, aby správnym procesným postupom odstránil odvolacím súdom vytknuté procesné nedostatky a o procesných návrhoch žalobkyne zákonom zodpovedajúcim spôsobom rozhodol.
9. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že v dôsledku škodovej udalosti, ktorá sa stala 19.1.2019 o 20:20 hod. počas lyžovania v lyžiarskom stredisku SKI MAKOV si žalobkyňa voči žalovanému uplatňuje náhradu bolestného v zmysle § 5 ods. 1, 2 zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia zákon č. 437/2004 Z. z. v aktuálnom znení, náhradu za stratu na zárobku počas PN, náklady spojené s cestovným na ošetrenie tak, ako tieto nároky bližšie špecifikovala. Na preukázanie bolestného žalobkyňa predložila znalecký posudok, neskôr bodové ohodnotenie úrazu z 19.1.2019, vypracované v Kysuckom Novom Meste 13.4.2022 CHIR-MEDICA s. r. o. MUDr. G. L., W. B. T.. Na podklade takto predloženého bodového ohodnotenia vykonala opravu žaloby v podobe jej čiastočného späťvzatia, a prvoinštančný súd pri rozhodovaní vychádzal z takto predloženého bodového ohodnotenia úrazu bez ohľadu na to, že v danom bodovom ohodnotení boli posudzované iné diagnózy, než ktoré boli popisované žalobkyňou v priebehu konania a bolo vykonané i odlišné bodové ohodnotenie úrazu, ako v znaleckom posudku predloženom žalobkyňou v konaní.
10. V zmysle ust. § 7 zákona č. 437/2004 Z. z. v znení zmien a doplnkov, nevyhnutnou podmienkou preukázania výšky náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je vypracovanie a predloženie lekárskeho posudku podľa § 7 a 8 zákona. Podľa ustanovenia § 16 zákona č. 576/2004 Z. z. ako lex generalis je lekársky posudok vydávaný poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a posudzovanie vykonáva poskytovateľom určený lekár. V prípade lekárskeho posudku je to posudzujúci lekár, ktorý je posledným ošetrujúcim lekárom, naposledy liečiacim poškodeného v súvislosti s poškodením zdravia (§ 3 ods. 2 písm. d) zákona o BSSU). Ak bol pacient v dôsledku úrazu alebo iného poškodenia zdravia súčasne liečený viacerými lekármi, má posudok vypracovať, vydať lekár, resp. zdravotnícke zariadenie, u ktorého bol poškodený naposledy liečený v súvislosti s posudzovaným poškodením zdravia. Iní lekári a ďalšie zdravotnícke zariadenia, ktorí sa podieľali na liečbe poškodeného sú povinní posudzujúcemu lekárovi poskytnúť potrebnú zdravotnú dokumentáciu a potrebné vysvetlenia.
11. Z obsahu spisu nie je zrejmé, kto boli, resp. kto bol posledným ošetrujúcim lekárom žalobkyne, na aké diagnózy bola žalobkyňa liečená, a či diagnózy stanovené v bodovom ohodnotení MUDr. G. L. zodpovedajú týmto diagnóza. Sama totiž uvádza, že podľa lekárskeho potvrdenia vyhotoveného vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v kritický deň 19.1.2019 jej bola stanovená diagnóza pomliaždenie driekovo-krížnej oblasti a panvy, podľa nej predloženého znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Michalom Zeleneným, PhD. bolo bodovo ohodnotené odškodnenie za bolesť, a to „zhmoždění dolní části zad a pánve a podvrtnutí a natažení bederní páteře“, podľa bodového ohodnotenia vypracovaného CHIR-MEDICA s. r. o. MUDr. G. L. bolo ohodnocované odškodnenie za bolesť - pomliaždenie ťažšieho stupňa bedrovej chrbtice a pomliaždenie bedrového zhybu.
12. S ustálením náhrady za bolesť, a vypracovaním lekárskeho posudku o bolestnom úzko súvisí moment ustálenia zdravotného stavu poškodeného, až týmto momentom totiž možno prvýkrát vyhotoviť lekársky posudok o bolestnom. Z bodových ohodnotení predložených žalobkyňou moment ustálenia jej zdravotného stavu nemožno zistiť.
13. K prvoinštančným súdom priznaným náhradám na cestovné odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňa v konaní nepreukázala príčinnú súvislosť medzi vynaloženými nákladmi na cestovné a poškodením zdravia zo strany žalovaného, nakoľko jej povinnosťou, pokiaľ si uplatňuje takýto nárok, je potrebné nielen uviesť vyčíslenie tohto nároku, ale i preukázať vzájomnú príčinnú súvislosť medzi vynaloženým cestovným a odstraňovaním, resp. zmierňovaním následkov, súvisiacich so vznikom škody (minimálne potvrdenia od ošetrujúcich lekárov o absolvovaní vyšetrení v konkrétny deň, kedy boli jednotlivé cesty vykonané a pod.).
14. Vo vzťahu k námietkam žalovaného o tom, že na škodovom deji sa spolupodieľali okrem prevádzkovateľa trate a žalovaného aj samotná žalobkyňa, a teda bolo potrebné ustáliť pomerné spoluzavinenie na vzniku škody, odvolací súd udáva, že k ustáleniu miery spoluzavinenia jednotlivých žalovaným označených subjektov sa v spise nenachádza dostatok skutkových zistení, na podklade ktorých by bol súd spôsobilý mieru spoluzavinenia nielen stanoviť a určiť, ale bez akýchkoľvek pochybností i vysloviť, že konkrétny subjekt sa určitým porušením právnej povinnosti a spoluzavinením na škodovom deji tak, ako bol popisovaný v žalobkyňou podanej žalobe, podieľal. Napriek tomu, že žalovaný na tieto skutočnosti poukazuje, nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil kvalitu trate počas lyžovania v kritický deň a taktiež nepredložil dôkazy o tom, akým spôsobom a v akej miere žalobkyňa sama porušila právne povinnosti a na vzniknutej škode sa podieľala, keď z vykonaného dokazovania nevyplýva, akou rýchlosťou žalovaný do žalobkyne narazil a či vôbec žalobkyňa mala schopnosť reagovať na vzniknutú situáciu a dostatok času zrážke zabrániť.
15. Vo väzbe na uvedené odvolací súd s prihliadnutím na vzniknuté procesné pochybenia zo strany prvoinštančného súdu jeho rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, aby prioritne rozhodnutím o zmene žaloby a o čiastočnom späťvzatí žaloby vymedzil predmet konania, výšku nárokov, o ktorých v konaní ide. Vytknuté procesné nedostatky totiž bránia odvolaciemu súdu vykonať dôkladný a dôsledný prieskum a o podanom odvolaní žalovaného meritórne rozhodnúť.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)