Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/46/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky G. Y., bytom O. XXX, zastúpenej I.. B. E., advokátom so sídlom V., C. XXXX, proti odporcovi G. Y., bytom L., Y. XXXX/XX, zastúpeného I.. C. Q., advokátkou so sídlom L., G. XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 06. februára 2014, č.k. -96 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku IV. z m e ň u j e tak, že odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. C. sumou 75 eur mesačne za obdobie od 19.03.2014 do 30.06.2014 k rukám navrhovateľky, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred.

Vo zvyšujúcej časti o určení výživného na mal. C. za obdobie od 01.07.2014 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku III. o úprave styku odporcu s mal. C. z m e ň u j e takto:

Odporca je o p r á v n e n ý sa s mal. C. sa stýkať a) počas každého párneho víkendu od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., b) počas letných školských prázdnin od 15.07 od 09.00 hod. do 30.07. do 18.00 hod. každého roka, od 15.08. od 09.00 hod. do 31.08 do 18.00 hod. každého roka, pričom počas letných prázdnin od 01.07. do 31.08. každého roka neplatí úprava styku podľa bodu a), c), cez Vianočné sviatky v párnom roku od 23.12. od 09.00 hod. do 29.12.2012 do 18.00 hod. a v nepárnom roku od 30.12. od 09.00 hod. do 06.01. (párneho roka) do 18.00 hod., d) cez Veľkonočné sviatky v každom roku od Veľkonočného piatka od 09.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 18.00 hod., e) cez jarné školské prázdniny od pondelka od 09.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod.

Navrhovateľka je p o v i n n á dieťa pripraviť a odovzdať v určený čas odporcovi v mieste svojho bydliska a odporca je p o v i n n ý dieťa prevziať a vrátiť v určenom čase navrhovateľke v mieste bydliska navrhovateľky.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. manželstvo účastníkov uzatvorené dňa 21.02.2009 rozviedol. Vo výroku II. mal. C. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Vo výroku III. upravil styk odporcu s mal. C. tak, že odporca je oprávnený stýkať sa s maloletou C. a/ počas každého párneho víkendu od piatka od 16,00 hod do nedele 17,00 hod, b/ počas letných školských prázdnin od 15.07. od 09,00 hod do 31.07. do 17,00 hod

každého roka, od 15.08. od 09,00 hod do 31.08. do 17,00 hod každého roka, pričom počas letných prázdnin od 01.07. do 31.08. každého roka neplatí úprava styku podľa bodu a/, c/, cez vianočné sviatky v párnom roku od 23.12. od 09,00 hod do 29.12. do 17,00 hod a v nepárnom roku od 30.12. od 09,00 hod do 06.01. (párneho roka) do 17,00 hod , d/ cez Veľkonočné sviatky v každom roku od Veľkonočného piatka od 09,00 hod do Veľkonočnej nedele do 17,00 hod, e/ cez jarné školské prázdniny od pondelka od 09,00 hod do štvrtka do 17,00 hod. Matke maloletej uložil povinnosť dieťa pripraviť a odovzdať v určený čas otcovi maloletej v mieste svojho bydliska a otcovi maloletej uložil povinnosť dieťa prevziať a vrátiť v určenom čase matke v mieste bydliska matky. Vo výroku IV. uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej C. mesačne sumou 100,-Eur, a to vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. O náhrade trov konania rozhodol vo výroku V. podľa § 144 ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. O náhrade trov štátu rozhodol o výroku VI. tak, že o náhrade trov štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením. Vychádzal zo zistenia, že manželstvo už dlhodobo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Účastníci spolu už viac ako rok nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú starostlivosť o dcéru. Dňa 21.01.2013 sa navrhovateľka zo spoločnej domácnosti odsťahovala a odvtedy k obnoveniu spolužitia nedošlo. Ťažko hodnotiť skutočnú príčinu rozpadu manželstva, treba však uviesť, že najmä zo strany odporcu súd nevidel dostatočný záujem o manželku a rodinu. Pokiaľ odporca uvádzal, že na počítači po príchode z práce trávil zhruba 2 hodiny denne, a to v čase, ktorý mohol venovať rodine, a toto považoval za normálne, súd bol toho názoru, že povinnosť i právo manželov spolu žiť nie je len formálnou povinnosťou a právom, ale má sa prejavovať v konkrétnych skutkoch a konaní. Súd samozrejme zohľadnil, že po návrate z práce mohol byť odporca unavený a teda sa potreboval odreagovať, avšak rovnako i navrhovateľka bola celý deň zamestnaná starostlivosťou o dieťa a teda rovnako potrebovala oddych. Chvíle oddychu pritom mohli obaja účastníci tráviť spoločne s dieťaťom vychádzkami, spoločnými aktivitami. Toto však v rodine účastníkov nefungovalo. Predpoklad obnovenia manželského spolužitia účastníkov je v tejto chvíli prakticky nulový. Ani jeden z účastníkov záujem na zachovaní manželstva nemá a v tomto smere žiadnu snahu nevyvíja. Je tak zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi sú trvalo rozvrátené a nie je predpoklad, že by manželstvo ďalej plnilo svoju funkciu. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa manželstvo účastníkov rozviedol. Pokiaľ sa týka úpravy práv a povinností rodičov k mal. C., vychádzajúc z výsluchu účastníkov konania a záverov znaleckého dokazovania konštatoval, že osobnostné predpoklady matky pre výchovu dieťaťa sú omnoho lepšie, ako predpoklady otca. Otec na výchovu dieťaťa nie je dostatočne zrelý. Toto napokon vyplývalo nielen zo znaleckého dokazovania, ale i z jeho vlastných vyjadrení. V čase, keď rodičia dieťaťa žili v spoločnej domácnosti to bola predovšetkým matka maloletej, ktorá sa o dieťa osobne starala, otec veľa času s dieťaťom netrávil, i keď to neznamená, že by dieťa nemal rád. Pokiaľ však otec o výchovu dieťaťa má skutočný záujem, po návrate z práce by trávil svoj voľný čas predovšetkým s dieťaťom (s rodinou). Už len zo samotného vyjadrenia otca, že v čase, keď bolo dieťa malé chodil s kočárom von 2 až 3 krát do týždňa je zrejmé, že starostlivosti o dieťa nevenoval takú pozornosť, ako mohol. Rovnako, v čase, keď s maloletou žil v spoločnej domácnosti, venoval viac času počítaču, ako dieťaťu. Je jednou z prvoradých povinností rodiča venovať svoj voľný čas dieťaťu, čím rodič prispieva k rozvoju emočných a sociálnych vzťahov, rozvoju schopností dieťaťa, keďže najmä v útlom veku sa dieťa učí práve tým, že s ním komunikuje jeho rodič. Rovnako považoval za potrebné uviesť, že získavanie si dieťaťa tým, že povolíme dieťaťu porušovať stanovené pravidlá, nie je vhodným spôsobom výchovy. Dieťa má mať pevné pravidlá, na týchto treba trvať. Dvojkoľajnosť výchovy, na ktorú poukázala i znalkyňa, sa u dieťaťa prejaví najmä v neskoršom období, kedy dieťa nebude rešpektovať ani jedného z rodičov. Získanie si náklonnosti dieťaťa musí rodič realizovať tým, že sa o dieťa a jeho problémy bude zaujímať a bude s dieťaťom aktívne tráviť maximum svojho času. Na základe týchto skutočností súd maloletú C. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá dáva záruku stabilnej výchovy dieťaťa a stabilného prostredia, v ktorom bude dieťa vyrastať. V súvislosti s navrhovanou striedavou starostlivosťou o dieťa konštatoval, že v danom prípade by už okrem uvádzaných nedostatkov vo výchove otca táto nebola vhodná i z dôvodu vzdialenosti bydliska rodičov v súčasnosti. Pre dieťa by za tejto situácie bola striedavá starostlivosť skôr príťažou. S ohľadom na potrebu budovania vzťahu otca a dcéry súd prvého stupňa považoval za potrebné, aby otec bol v kontakte s dieťaťom a snažil sa dieťa vychovávať i on; samozrejme, mal by pochopiť, že osočovanie matky v očiach dieťaťa sa v budúcnosti prejaví vo výchove dieťaťa a rešpektovaní oboch rodičov. O styku otca s dcérou sa rodičia v podstatných otázkach dohodli, súd pri určení rozsahu styku v zásade vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov a styk určil v rozsahu tak, ako je uvedené v úvode tohto rozsudku. Pri určení výživného vychádzal súd z potrieb dieťaťa a možností oboch rodičov podieľať sa na jeho výžive. Maloletá navštevuje materskú školu, má výdavky primerané svojmu veku. Matka maloletej je zamestnaná, jej čistý mesačný zárobok pri

odpracovaní celého mesiaca je vo výške 354,-Eur. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Rodičom prispieva na bývanie a stravu sumou 300,-Eur mesačne. Otec maloletej je zamestnaný od 20.01.2014, pracovný pomer má na dobu určitú do 30.06.2014. Jeho základná mesačná mzda je vo výške 490,-Eur brutto. Do tohto obdobia bol nezamestnaný, poberal dávku v nezamestnanosti v priemere vo výške 391,68 Eur. Jeho predchádzajúci pracovný pomer skončil z organizačných dôvodov na strane zamestnávateľa. Rovnako nemá inú vyživovaciu povinnosť. Konštatoval, že príjmová úroveň rodičov maloletej je zhruba rovnaká. Rovnako i výdavky súvisiace s bývaním sú na rovnakej úrovni. Podľa názoru súdu, primeranou výškou výživného za tejto situácie je suma 100,-Eur mesačne. Ide o výživné, z ktorého je matka maloletej schopná uhradiť aspoň nevyhnutné výdavky na dieťa (náklady na materskú školu sa v súčasnosti pohybujú vo výške cca 40,-Eur mesačne, výdavky na stravu, ošatenie, lekársku starostlivosť). Súd zohľadnil i tú skutočnosť, že i otec sa v rámci určenej úpravy styku bude podieľať na výžive dieťaťa minimálne v každom mesiaci v rozsahu 4 dní, počas prázdnin i dlhšie. Pri takejto výške výživného nie je ohrozené ani uspokojovanie potrieb odporcu. Súd pritom vychádzal zo zásady rovnakej životnej úrovne všetkých členov rodiny. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 23 ods. 1,2,3, § 18, § 24 ods. 1 - 4, § 25 ods. 1-3, §62 ods. 1-6, § 65 ods. 1,2, § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku, a to len jeho výroku IV. o určení výživného na mal. C. a vo výroku III. o úprave styku odporcu s mal. C., podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhol ho zmeniť vo výroku IV. tak, že mu bude uložená povinnosť prispievať na výživu mal. C. sumou 50 Eur mesačne a vo výroku III. tak, že mu bude uložená povinnosť mal. C. vrátiť navrhovateľke po realizácii styku o 18.00 hodine. Namietal, že jeho momentálne možnosti a schopnosti mu ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať, neumožňujú platiť súdom stanovené výživné vo výške 100 Eur mesačne. Vytýkal súdu prvého stupňa, že pri určení výživného vychádzal z jeho mesačnej mzdy 490 Eur brutto, keď súd musí vychádzať z čistej mzdy, ktorú za mesiac február 2014 mal 400 Eur. Poukázal na svoje mesačné výdavky spojené s užívaním bytu v sume 171,49 Eur (predtým 154,19 Eur, pričom predložil fotokópiu preukazujúcu zvýšenie poplatkov), súde stanovené výživné 100 Eur, po zaplatení ktorých mu na mesiac zostane suma 128,41 Eur, teda na jeden deň 4,28 Eur na úhradu všetkých nákladov spojených so životom. Poukázal na to, že sama navrhovateľka uviedla, že má na maloletú výdavky primerané veku. Spochybnil navrhovateľkou tvrdený výdavok na bývanie vo výške 100 Eur a na stravu vo výške 200 Eur, ktoré údajne platí svojej matke. Mal za to, že v dome okrem navrhovateľky a maloletej bývajú aj rodičia navrhovateľky, jej stará matka a sestra, ktoré by tiež mali prispievať na bývanie v rovnakej výške. Náklady na bývanie by tak predstavovali 400 Eur mesačne, čo nie je podľa jeho názoru reálne a taktiež by mali prispievať na stravu. Pokiaľ ide o mimoriadne výdavky na maloletú, ak budú spojené s výchovou maloletej, bol ochotný sa na nich podieľať i na úkor jeho nevyhnutných výdavkov. Ďalej uviedol, že ak by sa od jeho príjmu odrátali i náklady na cestovné 26 Eur a náklady na maloletú počas času, kedy bude u neho, tak mu zostane oveľa menej ako 128,51 Eur na jeho výživu. Ním navrhovaná výška výživného v sume 50 Eur mesačne zodpovedá jeho terajším možnostiam a schopnostiam. Vyslovil názor, že ak by si nehľadal prácu, súd by musel určiť minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima. Keďže si prácu našiel, je vlastne potrestaný. Ak si nájde lepšie platenú prácu, bude určite platiť vyššie výživné. Pokiaľ sa týka úpravy styku s maloletou C., s rozsahom súdom stanoveného styku súhlasil, žiadal však, aby maloletú mohol vrátiť navrhovateľke až o 18.00 hodine. Poukázal na to, že pri takomto spôsobe vrátenia maloletej, pri vzdialenosti jej bydliska, keďže spoje sú zlé a veľa času precestuje, ako aj na výšku nákladov spojených s cestovaním, získa ešte 3 hodiny na to, aby s maloletou mohol byť čo najdlhšie. Uviedol, že aj na základe predbežného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Čadca zo dňa 08.04.2013, č.k. -20, maloletú navrhovateľke vracal o 18.00 hod. a žiadne problémy s tým neboli.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, pričom súd pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pokiaľ odporca poukazuje na svoje mesačné výdavky, tieto nekorešpondujú s prílohami odvolania, pretože za byt s príslušenstvom platí podľa SIPA čiastku 134,49 Eur, avšak v odvolaní uviedol čiastku 171,49 Eur. Ďalej uviedol, že na stravu minie 171,49 Eur, spolu pre svoju potrebu to činí čiastka 300 Eur. Naproti tomu namietal, že ona neminie ako matka čiastku 300 Eur mesačne, lebo býva s ďalšími členmi rodiny v spoločnom dome. Odporca tak svoj životný štandard vo výške 300 Eur mesačne nedopraje už svojej dcére, ktorá mesačne spolu s ňou (teda 2 osoby), minie čiastku 300 Eur. Dala do pozornosti odvolaciemu súdu, že pri stanovení výšky výživného, súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že

do výživného zahrnul mimoriadne výdavky. Za vykonštruované označila hypotetické scenáre odporcu v tom smere, že pokiaľ by si nehľadal prácu, mal by malý príjem alebo , ak by bol nezamestnaný, tak by súd musel určiť minimálne výživné, nakoľko ak by takáto situácia nastala, tak má právo podať návrh na zníženie výživného. Na záver uviedla, že maloletá sa stala alergiologickou pacientkou, a z tohto dôvodu bude mať pravidelné mesačné výdavky na lieky, okrem bežných ochorení. Pokiaľ sa týka styku odporcu s mal. C., poukázala na vek maloletej, ktorá má X roky a preto nie je vhodné, aby najmä v zime cestovala v neskorých večerných hodinách, pretože o 18.00 hodine je už tma. Naviac uviedla, že odporca sa s maloletou stretáva už iba raz za mesiac, jeho odvolanie preto považovala za účelové a malicherné pre rozdiel jednej hodiny. Namietala, že odporca navyše nepreukázal vlakové, resp. autobusové spojenia, na základe ktorých žiada upraviť čas vracania maloletej.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti vo výroku o určení výživného odporcu na mal. C. a úprave styku odporcu s maloletou bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 2 písm. a/, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné.

Odvolaním nenapadnutých častí rozsudku, t. j. výrokom I., ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, rozhodnutie o zverení mal. C. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, o jej práve mal. C. zastupovať a spravovať jej majetok (II.), ako aj výrokom V. a VI. o náhrade trov konania a o náhrade trov konania štátu sa odvolací súd nezaoberal, pretože proti týmto výrokom odvolanie nesmerovalo, a tak v týchto častiach rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť. Predmetom preskúmania odvolacím súdom je len výrok o výživnom na mal. C. zo strany odporcu a úprave styku odporcu s mal. C..

Súd prvého stupňa učil výživné na mal. C. zo strany odporcu vo výške 100 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Vychádzal zo zárobkových možností a schopností rodičov, u navrhovateľky z čistého priemerného mesačného zárobku 354 Eur a u odporcu z hrubého priemerného mesačného zárobku 490 Eur. Vzal do úvahy i tú skutočnosť, že i otec v rámci určenej úpravy styku sa bude podieľať na výživné maloletého dieťaťa minimálne v každom mesiac v rozsahu 4 dní, počas prázdnin i dlhšie. Mal za to, že takto určeným výživným nie je ohrozené ani uspokojovanie potrieb odporcu, pričom vychádzal zo zásady rovnakej životnej úrovne všetkých členov rodiny.

Odporca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil jeho možnosti a schopnosti platiť výživné na mal. C. vo výške 100 Eur mesačne, keď nevzal do úvahy jeho celkové mesačné výdavky, ako aj skutočnosť, že navrhovateľka býva v spoločnom dome so svojimi rodičmi, starou matkou a sestrou, čím má znížené náklady na bývanie. Pokiaľ sa týka úpravy styku odporcu s mal. C., nenamietal rozsah úpravy styku, žiadal len, aby maloletú mohol navrhovateľke vrátiť o 18.00hodine.

S konaním o rozvod manželstva je podľa § 113 ods. 1 O.s.p. spojené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, vrátane úpravy rozsahu výživného plateného rodičom, ktorému dieťa nebolo do výchovy zverené. Rozsah vyživovacej povinnosti sa určuje podľa kritérií ustanovených v § 62 ods. 1 Zákona o rodine s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča /§ 75 ods. 1 Zákona o rodine/. Výživné by malo byť také, aby z neho mohli byť uhrádzané všetky potreby dieťaťa, teda musí postačovať k zabezpečeniu materiálnych i nemateriálnych - výchovných, záujmových i vzdelávacích - nákladov. Výživou dieťaťa, na ktorú prispievajú obaja rodičia, sa rozumie teda zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov súd zhodnotí zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia na trhu práce v danom regióne. Zákonná úprava vychádza zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu, a nie iba z existujúceho faktického stavu.

Súd prvého stupňa pri určení výživného zo strany odporcu na mal. C. zhodnotil možnosti a schopnosti oboch rodičov. Pri určení výživného vychádzal z priemerného hrubého zárobku odporcu vo výške 490 Eur, u navrhovateľky z priemerného čistého mesačného zárobku 354 Eur. Je treba vytknúť súdu prvého stupňa, že pri posudzovaní zárobkových pomerov odporcu pri určení výživné nevychádzal z jeho čistého priemerného mesačného zárobku, ktorý predstavuje 400 eur mesačne. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa vzhľadom na zistené zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, pri čistom

priemernom mesačnom príjme odporcu 400 Eur, prihliadnuc na odôvodnené potreby mal. C., ktorá navštevuje materskú školu mal za to, že správna výška zodpovedajúca predovšetkým schopnostiam a možnostiam odporcu, ktorý dosahuje vyššieuvedený čistý priemerný mesačný zárobok pri určení výživného na mal. C. je 75 Eur mesačne, ktorá suma zohľadňuje potreby maloletej vo veku X roky. Náklady navrhovateľky na materskú škôlku pre mal. C. predstavujú sumu 40 Eur mesačne + náklady na stravu, ošatenie a podobne. Výživné určené súdom prvého stupňa považoval odvolací súd za vysoké, vzhľadom na zárobkové pomery odporcu a vek maloletej (X roky). Vyživovaciu povinnosť k mal. C. má i navrhovateľka, i keď v nižšom finančnom vyjadrení, keďže túto čiastočne uhrádza osobnou starostlivosťou a jej príjem predstavuje 354 Eur mesačne netto. Na druhej strane, matka mal. C. býva v spoločnom dome so svojimi rodičmi, starou matkou a sestrou, ktorí členovia domácnosti sú povinní prispievať na náklady spojené s bývaním, čím sa suma deklarovaná matkou na bývanie vo výške 100 eur mesačne javí navýšená. Odporcovi po zaplatení výživného vo výške 75 Eur mesačne, zostane suma na jeho životné potreby vo výške 325 Eur, z ktorej sumy musí hradiť náklady na bývanie, stravovanie, cestovné na realizáciu styku, ošatenie a podobne. Ide o výdavky odporcu, pričom nejde o také majetkové hodnoty, ktoré by presahovali rámec bežných životných potrieb. Z obsahu spisu však vyplýva, že odporca mal pracovný pomer s obchodnou spoločnosťou T. uzavretý na dobu určitú, do 30.06.2014.

Z dôvodu, že odvolací súd nemal dostatok skutkových podkladov pre určenie výživného do 01.07.2014, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku IV. o určení výživného bolo potrebné za obdobie od 19.03.2014 do 30.06.2014 z vyššieuvedených dôvodov podľa § 220 O.s.p. zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a za obdobie od 01.07.2014 podľa § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa zistí zárobkové pomery odporcu od 01.07.2014 a o určení výživného odporcu na mal. C. v závislosti od tohto zistenia rozhodne.

Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 ods. 1 O.s.p.).

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol ďalej výrok III. o úprave styku odporcu s mal. C.. Odvolací súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa je toho názoru, že je v záujme mal. dieťaťa, aby styk s odporcom bol upravený tak, že odporca je povinný vrátiť maloletú navrhovateľke o 18.00 hodine. Odvolací súd prihliadol najmä na vek maloletej, skutočnosť, že v takomto rozsahu (/do 18.00 hod.) sa realizoval styk odporcu s maloletou aj na základe predbežného opatrenia nariadeného Okresným súdom Čadca uznesením zo dňa 08.04.2013, sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 16.07.2013, č.k. -66, ako aj s ohľadom na vzdialenosť, ktorú má odporca od miesta bydliska dieťaťa, keď z obsahu spisu nevyplýva, že by pri takejto realizácii styku odporcu s maloletou dochádzalo k problémom.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku III. o úprave styku odporcu s mal. C. podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.