Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-117-2014.pdf
PDF · 106.66 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/117/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Matušovica a prísediacich Ľuboša Filipčíka a Rastislavy Lamprechtovej, v trestnej veci proti obžalovanému Ľ. T., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. v znení zákona číslo 204/2013 Z. z. (ďalej len Trestného zákona) s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa 11.09.2014, takto
rozhodol:
Obžalovaný :
Ľ. T., I. XX.XX.XXXX O. Z. Š., G. Z. M. G. XXX, T. Ž. I. K.,
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e
dňa 22.08.2013 v čase okolo 14.30 h v rodinnom dome číslo XXX v obci M. G., okres Žiar nad Hronom, fyzicky napadol svojho otca S. T., narodeného XX.XX.XXXX tým spôsobom, že poškodenému ležiacemu na posteli vykrúcal prsty na nohách a na rukách, následne ho chytil za nohy, stiahol ho z postele na zem, kde ho opakovane bil päsťami obidvoch rúk do tváre, čím mu spôsobil zranenia - početné pomliaždeniny v oblasti horných čeľustí, pomliaždenie nosa a stav po krvácaní z nosa, pomliaždenie ľavej očnej gule, zakrvácanie do prednej očnej komory a sklovcovej dutiny ľavého oka, ochrnutie zrenice ľavého oka, povrchové odreniny rohovky ľavého oka a sekundárny vysoký vnútroočný tlak ľavého oka s dobou práceneschopnosti v trvaní 2 mesiacov a dobou liečenia viac ako 6 mesiacov, ktorá stále trvá, ako aj trvalý následok, praktickú slepotu ľavého oka,
t e d a
- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a uvedený čin spáchal na chránenej osobe, blízkej osobe,
č í m s p á c h a l
- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona
a z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 155 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, § 37 písmeno m/ Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 9 /deväť/ rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podal dňa 06.05.2014 obžalobu na obžalovaného Ľ. T. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.09.2014 obžalovaný Ľ. T. vyhlásil, že je vo vzťahu ku skutku, ktorý je mu v obžalobe kladený za vinu, nevinný.
Na základe uvedeného súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Ľ. T., poškodeného S. T.U., svedkyne W. N., ďalej čítaním znaleckých posudkov, odborného vyjadrenia ako aj čítaním ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel, že by niekedy ublížil poškodenému S. T., ktorý je jeho otec, pričom uviedol, že v inkriminovaný deň prišiel domov z fušky, kde u V. Š. v G. robil elektriku. V ten deň bol triezvy. Prišiel domov, vošiel do izby, kde v tom čase spolu spávali s poškodeným a s ml. bratom F.. Sadol si na svoju posteľ, pričom otec sedel za kuchynským stolom a prišla debata na peniaze. Poškodený po ňom chcel, aby prispel na domácnosť, na čo sa on nahneval a povedal mu, že nemá z čoho prispieť, pretože poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,50 Eur. Poškodeného táto odpoveď asi nahnevala, schytil jeden z dvoch kuchynských nožov, ktoré boli na kuchynskom stole a pokúsil sa ním obžalovaného pichnúť, tak že urobil výpad ku nemu asi tak meter a pol a mieril na jeho brucho. Obžalovanému sa podarilo nôž z ruky poškodeného vyraziť. Následne chytil poškodeného za prsty na oboch rukách a tieto mu začal vykrúcať. Týmto spôsobom sa bránil pred útokom poškodeného. Prsty mu vykrúcal cca 3 až 5 sekúnd. Potom mu prsty pustil, odsotil ho od seba a odišiel z domu preč do obchodu Jednota v dedine, kde si kúpil jedno pivo. Domov prišiel cca o 16.00 hod. a ľahol si spať do postele. V tom čase si nevšimol, že by mal poškodený niečo poranené. Poškodený ležal na vlastnej posteli a bola pri ňom jeho dcéra W. (obžalovaného sestra), títo sa rozprávali, ale on sa im neprihovoril. Následne zaspal. Predpokladá, že poškodený a sestra W. odišli z domu preč okolo 17.00 h, pretože keď sa on zobudil okolo 17.30 h, už v dome neboli, vrátili sa až neskoro večer, nespomína si o koľkej. Poškodeného poranenia si vysvetľuje tak, že tento musel spadnúť na zem, alebo sa potknúť o stoličku a spadnúť na stôl a následne na zem v čase, keď on bol v obchode na pivo, inak si to vysvetliť nevie. Obžalovaný ďalej uviedol, že on osobne s poškodeným mal dosť často verbálne konflikty, najmä kvôli peniazom, ale fyzicky poškodeného nikdy nenapadol.
Poškodený S. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 22.08.2013 tak ako každý iný deň ležal doma v M. G. v rodinnom dome (kde žije s obžalovaným, ďalším synom F., dcérou W., ako aj vnučkou F. a jej priateľom v spoločnej domácnosti), nakoľko už takmer nikam nechodí, pretože je imobilný. Poobede okolo 14.30 hod. ako ležal na posteli a oddychoval, prišiel za ním do izby obžalovaný, ktorý bol opitý. Hneď ako vošiel do izby ani mu nič nepovedal, ale rovno mu začal chytať prsty na nohách, vyťahoval mu ich a kričal na neho, že mu ich poláme. Poškodený hovoril obžalovanému, že ho to bolí nech prestane, avšak on neprestával. Poškodený aj kričal na obžalovaného, no ani to nepomohlo. Z posledných síl sa poškodenému akosi podarilo v ľahu posadiť sa a sotil obžalovaného oboma rukami do hrudníka, chcel ho odstrčiť, ale keďže nemá veľa sily, odstrčil ho iba trošku a tento sa ihneď vrátil ku nemu, chytil ho za obe nohy a stiahol ho z postele na zem. Poškodený ležal na zemi na chrbte vedľa postele. Bol bezvládny, nemal dosť síl, aby sa postavil a tak ho obžalovaný začal biť päsťami do tváre. Udrel ho viac krát, nie raz. Bil ho päsťami oboch rúk. Na zemi sa už brániť nevedel, preto iba kričal o pomoc a zároveň
prosil obžalovaného, aby tento prestal. Až na tento jeho krik prišla do izby poškodeného dcéra W.. Vtedy obžalovaný prestal útočiť na neho, nakoľko ona začala ne neho robiť veľký krik. Následne dcéra W. zdvihla zo zeme poškodeného a keďže tento všade na tvári krvácal vzala ma na pohotovosť. V tom čase nebol schopný ani kráčať a tak ho ona vozila na invalidnom vozíku. Pamätá si ešte toľko, že ľavé oko mal úplne zdemolované, z tohto dôvodu bol aj hospitalizovaný vo Zvolene v nemocnici a následky má dodnes. Záverom uviedol, že obžalovanému nechce zle, je to jeho syn, ale jeho zlé správanie sa čoraz častejšie opakuje a stupňuje. Keď je triezvy je v poriadku, ale keď pije, čo robí vždy, keď má peniaze, tak stále do nich doma vyrýva, všetkých ich bije a je veľmi agresívny a konfliktný.
So zreteľom na diametrálnu odlišnosť produkovaných verzií skutkového deja medzi výpoveďami obžalovaného Ľ. T. a poškodeného S. T., bolo potrebné na hlavnom pojednávaní osobne vypočuť ďalšieho svedka, a vykonať také dostupné dokazovanie, na základe ktorého by bolo možné spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti urobiť záver o vine obžalovaného.
Svedkyňa W. N. (sestra obžalovaného) na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 22.08.2013 po 14.00 h bola doma, teda v rodinnom dome v M. G. číslo XXX. Bola na dvore, keďže tam robili poriadok s dcérou a dcériným priateľom. Jej dcéra bola na WC a cca 14.30 hod. za ňou pribehla a povedala jej, že u deda v izbe je veľký krik. Hneď bežala do izby a ako do nej vošla, tak tam zbadala otca ležiaceho na zemi, mal celú tvár krvavú, pričom brat Ľ., teda obžalovaný, stál nad otcom so zovretými päsťami. Ako vošla do izby, obžalovaný okamžite odskočil asi meter od otca. Hneď na neho veľmi hlasno nakričala, že ako si dovoľuje siahnuť na otca a potom už neútočil. Ďalej uviedla, že obžalovaný nič nepovedal, ona s ním v ten deň už nekomunikovala, otca poutierala od krvi, prezliekla a zobrala na pohotovosť. Obžalovaný počas tohto ostal v izbe, avšak s nimi už nekomunikoval. Na pohotovosť za nimi prišli aj policajti, kde urobili vyhlásenie a potom boli na ďalšom vyšetrení ešte v nemocnici v Žiari nad Hronom a potom išli na oftalmológiu do Zvolena, kde otca kvôli tomu ľavému oku hospitalizovali. Na záver uviedla, že je jej to celé nesmierne ľúto, nakoľko obžalovaný je jej brat, ale jednoducho, keď pije nedá sa s ním vydržať, policajti sú u nich každú chvíľu a ona má veľkú obavu čo bude ďalej.
Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že výpovede obžalovaného a poškodeného vyhodnocoval s prihliadnutím na odstup času od spáchania skutku, s prihliadnutím na reprodukčnú schopnosť poškodeného 83-ročného S. T. (tento napriek svojmu vysokému veku veľmi podrobne reprodukoval na hlavnom pojednávaní skutočnosti, na ktoré si pamätal z inkriminovaného dňa v komparácii s tým, čo vypovedal tesne po skutku v rámci prípravného konania) ako aj na to, že ku skutku došlo bez prítomnosti priamych svedkov (okrem svedkyne W.Á. N., ktorá však priamo pri skutku nebola - vbehla do izby v momente, keď poškodený už ležal na zemi, mal celú tvár krvavú, pričom obžalovaný stál nad poškodeným so zovretými päsťami). O to starostlivejšie súd vyhodnocoval jednak dôveryhodnosť jednotlivých výpovedí obžalovaného a poškodeného ako aj reálnosť priebehu jednotlivých verzií skutku vo vzťahu k fyzickým a zdravotným predpokladom jednotlivých aktérov konfliktu. Vyhodnocoval ich teda s prihliadnutím na reálnosť konkrétnej situácie. Uveriť jednej verzii priebehu skutku len preto, že súd neuverí druhej, je neprípustné. Následne súd vykonal dokazovanie listinných dôkazov:
Z lekárskej správy Nemocnice a polikliniky, a.s., Všeobecná nemocnica, Sládkovičova 11, 965 01 Žiar nad Hronom lekára - chirurga MUDr. Dalibora Pružinca zo dňa 22.08.2013 o 15.51 h vyplynulo, že poškodený bol vyšetrený v jeho ambulancii, kde uviedol že ho zbil syn rukami do tváre, pamätal si okolnosti úrazu, mal bolesti hlavy a nevidí na ľavé oko. Lekár vyšetrením zistil prítomnosť početných pomliaždenín v oblasti horných čeľustí, pomliaždenie nosa a stav po krvácaní z nosa a pomliaždenie ľavej očnej gule. Poškodeného odoslal na neurologické a očné vyšetrenie.
Z lekárskej správy Nemocnice a polikliniky, a.s., Všeobecná nemocnica, Sládkovičova 11, 965 01 Žiar nad Hronom lekárky - neurologičky MUDr. Evy Petráškovej zo dňa 22.08.2013 o 16.55 h vyplynulo, že poškodený bol vyšetrený v jej ambulancii, kde uviedol že ho zbil syn rukami do hlavy a tváre, pamätal si okolnosti úrazu, v bezvedomí nebol, mal bolesti hlavy a nevidel na ľavé oko. Lekárka vyšetrením zistila prítomnosť mnohopočetných opuchov hlavy - tváre, kontuzie, sufúziu na spojovke vľavo, nereagoval na osvit, reč mal ľahko rozmazanú, ale zrozumiteľnú.
Z lekárskej správy OFTAL s.r.o., Očné centrum, Kuzmányho nábrežie 28, 960 01 Zvolen lekárky - oftalmologičky MUDr. Natálii Hromníkovej zo dňa 22.08.2013 vyplynulo, že poškodený bol vyšetrený v jej ambulancii, kde uviedol že ho zbil syn rukami do tváre a oblasti očí, dcéra ho našla ležať na zemi
skrvaveného, pamätal si okolnosti úrazu, mal bolesti hlavy, v bezvedomí nebol, nevidí na ľavé oko. Lekárka vyšetrením zistila kontúzne poranenie ľavého oka s hyfémou, traumatickú iridoplégiu a riedky hemoftalm spojený s eróziami rohovky a sekundárnym dekompenzovaným glaukomom. Poškodený bol akútne hospitalizovaný v OFTAL s.r.o., Očné centrum dňa 22.08.2013 o 19.00 h. Po prehojení rohovky, postupnej čiastočnej resorbcii hemoftalmu bol poškodený v zlepšenom stave prepustený dňa 28.08.2013 do ambulantnej starostlivosti.
Z odborného vyjadrenia číslo 37/2013 MUDr. Jozefa Šimku, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia zo dňa 14.11.2013 vyplynulo, že k zraneniu poškodeného mohlo dôjsť tak, ako to uvádzal poškodený vo svojej výpovedi v prípravnom konaní. Poškodený bol udieraný viackrát päsťami do tváre, pričom pri tomto fyzickom útoku zo strany obžalovaného došlo k poškodeniu orgánu, ktorý je pre život dôležitý (strata jeho funkcie znamená pre poškodeného slepotu ľavého oka, porušenie orientácie a stratu priestorového videnia). Strata videnia ľavého oka je trvalá.
Zo znaleckého posudku číslo 4/2014 MUDr. Rastislava Vidu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie oftalmológia - očné lekárstvo zo dňa 07.04.2014 vyplynulo, že poškodený S. T. utrpel dňa 22.08.2013 početné pomliaždeniny v oblasti horných čeľustí, pomliaždenie nosa a stav po krvácaní z nosa, pomliaždenie ľavej očnej gule, zakrvácanie do prednej očnej komory a sklovcovej dutiny ľavého oka, ochrnutie zrenice ľavého oka, povrchové odreniny rohovky ľavého oka a sekundárny vysoký vnútroočný tlak ľavého oka s dobou práceneschopnosti v trvaní 2 mesiacov a dobou liečenia viac ako 6 mesiacov (stále trvá), ako aj trvalý následok, praktickú slepotu ľavého oka. Mnohopočetné poranenia tváre a ľavého oka poškodeného vznikli opakovanými údermi tupým predmetom (napr. päsťou ruky). Poškodený utrpel ťažkú ujmu na zdraví, podstatné oslabenie funkcie ľavého oka, navyše s dobou liečenia viac ako 42 dní. Zranenie ľavého oka poškodeného u neho zanechá trvalé následky - zníženie najlepšie korigovanej centrálnej zrakovej ostrosti vľavo na úroveň praktickej slepoty (poškodený počíta prsty na vzdialenosť 50 cm). Poškodený utrpel zranenie ľavého oka v priamej príčinnej súvislosti s viacerými údermi do oblasti tváre.
Zo znaleckého posudku číslo 53/2014 MUDr. Petra Vážneho, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 10.04.2014 a zo znaleckého posudku číslo 63/2014 MUDr. Tibora Ďuriana, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 10.04.2014 vyplynulo, že obžalovaný v súčasnej dobe, ani v minulosti a ani v čase skutku netrpel duševnou chorobou, či poruchou, ktorá by podstatným spôsobom znižovala ktorékoľvek z jeho rozpoznávacích alebo ovládacích schopností. Ide o osobu závislú na alkohole a to vo forme zneužívania, ktoré viedlo k závislosti. Požitý alkohol u obžalovaného nechorobným spôsobom odbrzdil povahové agresívnejšie vzorce správania. Obžalovaný je schopný plne chápať zmysel trestného konania a zmysel trestu. Z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný, pričom význam u neho má len dobrovoľné protialkoholické liečenie.
Zo znaleckého psychologického posudku číslo 16/2014 PhDr. Jindřicha Cupáka, znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých zo dňa 21.03.2014 vyplynulo, že osobnosť obžalovaného je abnormne štrukturovaná so známkami závislosti od psychoaktívnych látok, emočne a mravne menej diferencovaná, necitlivá, egocentrická, bez potrebnej emočnej stability, disponovaná k agresívnemu riešeniu záťažových situácií. Schopnosť poučiť sa zo skúsenosti vrátane trestu je nízka. Jeho intelektové schopnosti odpovedajú pásmu mentálnej subnormy. Pokiaľ ide o motiváciu v konaní obžalovaného, jedná sa u neho o kombináciu viacerých faktorov, ako sú dlhotrvajúce pocity krivdy, aktuálny konflikt názorov, vplyv psychoaktívnych látok znižujúci prah na uvoľnenie agresie, ktorá patrí do trvalej výbavy osobnosti obžalovaného. Schopnosť obžalovaného prežité udalosti vnímať, zapamätať si ich a reprodukovať je na subnormnej úrovni, postačujúcej na uchovanie podstaty udalostí, bez zmyslu pre podrobnosti a detaily. Prognóza ďalšieho vývoja osobnosti obžalovaného je podmienená schopnosťou abstinovať od psychoaktívnych látok, pričom bez abstinencie je prognóza nepriaznivá.
Vyhodnotiac takto všetky vykonané dôkazy v ich jednotlivosti, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k nasledovným záverom:
Dôležitou okolnosťou pre celkové posúdenie skutku bola aj tá skutočnosť, že sám obžalovaný povedal, že s poškodeným mával verbálne konflikty aj v minulosti (poškodený vypovedal v rovnakom duchu), čo nepriamo v kontexte okolností nižšie popísaných (pri vyhodnocovaní dôveryhodnosti priebehu
skutku tak ako ho popisoval poškodený) do významnej miery znižuje dôveryhodnú pravdepodobnosť, že by u poškodeného bol primárne prítomný motív krivým svedectvom škodiť obžalovanému. Práve naopak, priebeh skutku ako ho popísal poškodený S. T. pri svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 13.01.2014 ako i na hlavnom pojednávaní dňa 11.09.2014 je konzistentný, vnútorne logicky neprotirečivý, podporený aj množstvom iných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní (lekárske správy, odborné vyjadrenie, znalecké posudky). Ďalšou nespornou skutočnosťou, ktorá jednoznačne preukazuje snahu obžalovaného viviniť sa zo žalovaného skutku klamstvom (tým, že on sám sa bránil pred útokom poškodeného, poškodenému neublížil, poškodený sa musel zraniť sám, asi pádom na zem, resp. pádom na stôl a následne na zem) je to, že poškodený ako to vyplýva z lekárskej správy zo dňa 22.08.2013 spísanej o 15.51 bol dňa 22.08.2013 o 15.51 h už vyšetrený na chirurgickej ambulancii MUDr. Dalibora Pružinca v Žiari nad Hronom (vznik zranení popísal pred lekárom tak, ako to urobil aj následne pred vyšetrovateľom pri výpovedi v prípravnom konaní a pri výpovedi pred súdom), a teda nemohol byť doma a bez známok akýchkoľvek poranení ležať na posteli v čase okolo 16.00 h, tak ako to uvádzal obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Súd ďalej dodáva, že poškodený sa dňa 22.08.2013 nemohol vrátiť naspäť domov a prespať v izbe s obžalovaným, tak ako to uvádzal obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, keďže dňa 22.08.2013 o 19.00 h bol hospitalizovaný v OFTAL s.r.o., Očné centrum Zvolen a bol tam až do dňa 28.08.2013. Zároveň je pre súd ťažko predstaviteľné aj to, ako poškodený 83-ročný S. T., ktorý aj na hlavné pojednávanie musel byť sprevádzaný - podopieraný dcérou by bol útočníkom, ktorý urobí výpad s kuchynským nožom na jeden a pol metra, ako to taktiež uvádzal pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní obžalovaný. Taktiež zranenia, ktoré poškodený utrpel zodpovedajú spôsobu vzniku zranení, ktoré mohli vyvstať z priebehu skutku tak ako ho opísal poškodený S. T. vo svojej výpovedi. Uvedené potvrdzujú nielen lekárske správy evidované v spise, ale aj odborné vyjadrenie číslo 37/2013 MUDr. Jozefa Šimku, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia zo dňa 14.11.2013 a znalecký posudok číslo 4/2014 MUDr. Rastislava Vidu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie oftalmológia - očné lekárstvo zo dňa 07.04.2014. Vyššie rozvedené rozpory vo výpovedi obžalovaného s inými vykonanými dôkazmi a zisteniami lekárov a znalcov podstatným spôsobom vyvrátili a úplne znedôveryhodnili obžalovaným prezentovanú verziu priebehu skutku.
Na základe vyššie rozvedených úvah súd mal za to, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku a konanie obžalovaného je potrebné po právnej stránke posúdiť ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, pretože obžalovaný Ľ. T. inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe v zmysle § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, pričom obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.
Súd ďalej vykonal dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste a to najmä prečítaním pripojených listinných dôkazov. Z týchto listinných dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu v obci M. G., kde síce jeho správanie doposiaľ nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku, avšak v obci je všeobecne známe, že nadmerne požíva alkoholické nápoje a následne býva agresívny. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica vyplynulo, že obžalovaný je v súčasnosti nezamestnaný a že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi od 01.04.2013 vo výške 118,30 eur. Zo správy Okresného úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy Žiar nad Hronom vyplynulo, že obžalovaný má v evidencii priestupkov od roku 2010 doposiaľ 5 záznamov, pričom všetko sú to priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d/ zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, kde poškodenými boli členovia jeho rodiny. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný Ľ. T. prišiel doposiaľ 9 krát do rozporu so zákonom, naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2 T 92/2012 zo dňa 13.06.2012, právoplatným dňa 13.06.2012 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Pokiaľ ide o uloženie trestu, obžalovanému Ľ. T. bol ukladaný trest odňatia slobody vo vzťahu k zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, kde zákon ukladá uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí od 5 do 12 rokov. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, avšak ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m/ Trestného zákona súd vyhodnotil tú
skutočnosť, že obžalovaný už bol za iné trestné činy v minulosti viackrát odsúdený. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ustálil v pomere 0:1 a teda musel následne upraviť základnú trestnú sadzbu vyššie špecifikovaného zločinu v zmysle § 38 odsek 4 Trestného zákona. Po tejto úprave tak prichádzalo do úvahy uloženie trestu v trestnej sadzbe od 7 rokov a 4 mesiacov do 12 rokov. Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súd prihliadne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd po vyhodnotení hore uvedených skutočnosti došiel k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od trestných činov, trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 9 rokov. Pri ukladaní trestu súd bral do úvahy všetky okolnosti spáchaného trestného činu kedy bolo preukázané, že obžalovaný Ľ. T. protiprávnym konaním svojmu otcovi úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, praktickú slepotu ľavého oka. Práve vyššie rozvedené skutkové okolnosti spáchania trestného činu v kontexte s postojom obžalovaného Ľ. T. ku skutku počas priebehu celého trestného konania (absencia prijatia osobnej zodpovednosti z jeho strany za trestný čin, absencia úprimnej ľútosti z jeho strany, bez seba kritického pohľadu) viedli súd k tomu, že práve takto vymeraný trest splní výchovný účel trestu, ktorý predpokladá ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona, teda že vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol v budúcnosti riadny život a súčasne vyjadrí morálne odsúdenie páchateľov spoločnosťou.
Súd v danom prípade neuplatňoval ustanovenia Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu vzhľadom na tú skutočnosť, že obžalovaný neoľutoval spáchanie trestného činu a najmä, že skutok spáchal vo vzťahu ku chránenej osobe, blízkej osobe. V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu (obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že nebol v ikriminovaný deň pod vplyvom alkoholu), či pomery páchateľa, ktoré by vyvodzovali možný záver, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa, teda obžalovaného Ľ. T. neprimerane prísne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona súd, do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia zaradí páchateľa, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Nakoľko obžalovaný Ľ. T. bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu, súd ho zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych úvah súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrových častiach rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Žiar nad Hronom k sp. zn. 1 T 117/2014. Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody. Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.