Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-12-2021.pdf
PDF · 118.9 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci žalobcu: X.. R.. R. V., I. X.XX.XXXX, Z. U. W.. O. Č.. XX, I., právne zastúpený JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Slovenská L.-W. M. M. L., M. M. L. Č..XX, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 9C/228/2012-153 zo dňa 1.4.2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. 9C/228/2012-153 zo dňa 1.4.2021 m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 35 322,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne odo dňa 12.10.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
II. Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
III: Žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 66 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I, rozsudkom č. k. 9C/228/2012-153 zo dňa 1.4.2021 zamietol žalobu zo dňa 5.11.2012, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému za nezákonné rozhodnutie štátu náhrady škody vo výške 42.568,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 12.10.2012 do zaplatenia.
2. Išlo v poradí o druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď prvý rozsudok zo dňa 19.7.2016, č. k. 9C/228/2012-77, ktorým Okresný súd Bratislava I vyhodnotil žalobu ako plne dôvodnú, Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením č. k. 2Co/297/2016-121 zo dňa 31.1.2019 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že mal za to, že boli splnené podmienky pre náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, avšak súd prvej inštancie svoj záver, podľa ktorého žalobca výšku uplatňovaného nároku na úhradu ušlého zisku preukázal, z hľadiska skutkových a právnych záverov nevysvetlil.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že voči žalobcovi bolo Ministerstvom spravodlivosti SR pod sp. zn. 4562/06 vedené správne konanie pre porušenie povinností znalca v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon č. 382/2004 Z. z.). Správne konanie bolo ukončené uložením sankcie žalobcovi v podobe zákazu vykonávať znaleckú činnosť na obdobie 6 mesiacov v odbore doprava cestná a zároveň mu bola uložená povinnosť zaplatiť peňažnú pokutu 5.000,- Sk, ktorý výrok bol vyslovený v rozhodnutí MS SR zo dňa 8.1.2006, a ktoré rozhodnutie bolo v rámci správneho konania potvrdené aj druhostupňovým (v rámci rozkladového konania) orgánom, a to rozhodnutím MS SR zo dňa 16.8.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.9.2006. Týmto dňom bol žalobca zároveň vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Žalobca žalobou zo dňa 3.11.2006 žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí, ktorými sa cítil byť poškodený. Výsledkom bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.12.2009. sp. zn. 1S/43/2007, ktorým bolo zrušené rozhodnutie MS SR zo dňa 16.8.2006, sp. zn.: 4562/2006 a vec bola vrátená MS SR na ďalšie konanie. V roku 2006 bolo zo strany Ministerstva spravodlivosti SR pod sp. zn. 13625/06 voči žalobcovi začaté a vedené ďalšie správne konanie. Správne konanie bolo meritórne ukončené rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR (sekcia civilného práva, odbor občianskeho a správneho práva), sp. zn. 13 625/06 zo dňa 5.1.2007, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia - vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel na zápis znalcov, odbor: Doprava cestná, odvetvia: Technický stav cestných vozidiel, Nehody v cestnej doprave a Odhad hodnoty cestných vozidiel v zmysle ustanovenia § 27 ods. 3 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z.. Toto rozhodnutie bolo následne potvrdené v rozkladovom konaní rozhodnutím Ministra spravodlivosti SR zo 14.3.2007. Prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.4.2007. V tom čase bol žalobca už vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR. Žalobca požiadal súd o preskúmanie zákonnosti predmetných rozhodnutí vydaných v rámci prvostupňového ako aj rozkladového konania. Krajský súd v Bratislave, po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí vydal dňa 24.11.2010 rozsudok sp. zn. 2S/154/2007, ktorým zrušil druhostupňové ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie. Ministerstvo spravodlivosti SR vec následne znova prejednalo a správne konanie, ktoré bolo voči žalobcovi začaté dňa 27.11.2006 a vedené pod. sp. zn.13625/06 bolo zastavené. Sankcia v podobe vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov bola vykonaná, pretože aj po vykonaní sankcie v podobe vyčiarknutia zo zoznamu znalcov na obdobie 6 (šiestich) mesiacov, ktorá sankcia bola žalobcovi uložená v správnom konaní pod sp. zn. 4562/06, nedošlo k zapísaniu žalobcu do zoznamu znalcov, pričom k zápisu došlo až po právoplatnom skončení konania na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 2S/154/2007, konkrétne v júli 2011. Listom zo dňa 25.4.2012 požiadal žalobca žalovaného o prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný listom zo dňa 11.10.2012 žalobcovi oznámil, že žiadosť bola predbežne prerokovaná v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom žiadosti nebolo vyhovené.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 3 odsek 1, § 4, § 5 odsek 1, § 6odsek 1, § 15 odsek 1, § 16 odsek 1, § 17 odsek 1, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej aj zákon č. 514/2003 Z. z.) konštatoval, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu je nevyhnutné súčasné splnenie jej predpokladov, a to existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu, a príčinná súvislosť medzi škodou/nemajetkovou ujmou/a nezákonným rozhodnutím alebo neprávnym úradným postupom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi nezákonným rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR, vo veci sp. zn. 4562/06 a vo veci sp. zn. 13625/06, na základe ktorých bol žalobca neprerušene v čase od 4.9.2006 do júla 2011 vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, oddiel na zápis znalcov, odbor: Doprava cestná, odvetvia: Technický stav cestných vozidiel, Nehody v cestnej doprave a Odhad hodnoty cestných vozidiel je daná. Ďalej súd prvej inštancie v súdenej veci vychádzal z toho, že majetková škoda, ktorej náhrady sa žalobca v tomto konaní domáha, je uplatnená z titulu ušlého zisku. V sporoch o náhradu škody voči štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je žalobca ako poškodený a má povinnosť predpoklady zodpovednosti preukázať. Zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení § 17 odseky 1 a 2 priznáva poškodeným, ktorým vznikla škoda nezákonným rozhodnutím právo na úhradu skutočnej škody a ušlého zisku. Zákon č. 514/2003 Z. z. pojem škody nedefinuje. Z tohto dôvodu tento pojem treba vykladať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.). Ušlý zisk je dôsledok škodnej udalosti v majetkovej sfére poškodeného spočívajúci v tom, že u poškodeného v dôsledku škodovej udalosti nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisky sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu. Nestačí iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu, alebo škodovej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu - škodnej udalosti. V danom prípade to znamená, že žalovaný zodpovedá za škodu spočívajúcu v tom, čo žalobcovi ušlo (v čom sa nezväčšila jeho majetková sféra) v príčinnej súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami Ministerstva spravodlivosti SR, na základe ktorých bol v čase od 4.9.2006 do 26.7.2011 žalobca vyčiarknutý zo zoznamu znalcov a činnosť znalca nemohol vykonávať. Žalovaný je preto povinný nahradiť to, čo by bol žalobca v pozícii znalca získal, ak by nebolo vydané rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR o jeho vyčiarknutí zo zoznamu znalcov. Ak by totiž označená škodná udalosť nenastala, mohol žalobca pri pravidelnom behu vecí, znaleckú činnosť vykonávať. Súd prvej inštancie uviedol, že je síce pravdou to čo tvrdí žalovaný, že vykonávanie znaleckej činnosti nie je závislou činnosťou ani podnikaním, že je to špecifický druh samostatnej zárobkovej činnosti, pri ktorej nie je možné počítať s pravidelnosťou odmien jednotlivých znalcov, ale reálnosť získania znaleckej odmeny aj v období nedobrovoľnej nečinnosti žalobcu podporuje v danej veci okolnosť, že žalobca bol za súdneho znalca vymenovaný Ministerstvom spravodlivosti SR dňa 13.3.1997 (číslo 5109/96 - 50) a túto činnosť preukázane (znaleckými denníkmi) vykonával nepretržite minimálne po dobu 5 rokov v období pred vyčiarknutím zo zoznamu znalcov. Vykonával ju v znaleckom odbore doprava cestná, odvetvie technický stav vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, ktorá činnosť je všeobecne vyhľadávaná a žiadaná. Podľa popisu objednávateľov znaleckých úkonov označených v znaleckom denníku žalobcu, boli znalecké úkony žalobcu žiadané nie len štátnymi orgánmi, ale aj súkromnými osobami. Táto skladba okolností podporuje záver, že popísaná škodová udalosť zasiahla do priebehu znaleckej činnosti žalobcu spôsobom straty odmeny znalca, teda straty zisku v stupni vysokej pravdepodobnosti blížiacej sa k istote. V prípade ušlého zisku nie je totiž možné preukázať jeho reálnu existenciu, preto musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti, ktoré pri logickej úvahe vedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, teda dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti.
5. Súd prvej inštancie poukázal na námietku žalovaného, že celkový príjem žalobcu zo znaleckej činnosti, teda odmena znalca a náhrada výdavkov (vecných nákladov) spolu, z ktorej žalobca pri uplatnení nároku vychádzal, nemôže predstavovať ušlý zisk, keď tento nemôžu tvoriť vecné náklady vynaložené na výkon činnosti znalca, ako aj na námietku neobjektívnosti zvoleného posudzovaného obdobia príjmov žalobcu zo znaleckej činnosti, ktoré žalobca ohraničil rokmi 2001 - 2005, bez zohľadnenia aj prvých osem mesiacov znaleckej činnosti v roku 2006, bezprostredne predchádzajúcich škodovej udalosti. Z definície ušlého zisku pritom vyplýva, že ušlým ziskom môže byť len to, o čo sa majetok nezväčšil. Náhrada nákladov na výkon znaleckej činnosti je v podstate navrátením do pôvodného stavu toho, čo znalec pri výkone znaleckej činnosti vynaložil zo svojich vlastných prostriedkov a táto náhrada nespôsobuje zväčšenie jeho majetku. Majetok znalca sa môže zväčšiť len o odmenu za znalecký úkon, ktorá je peňažným výnosom v jeho aktívach. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu ušlého zisku za obdobie 58 kalendárnych mesiacov + 21 dní v období od 4.9.2006, kedy bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov do júla 2011, kedy bol opätovne do zoznamu opätovne zapísaný, počas ktorého nemohol vykonávať znaleckú činnosť. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.1.1996, sp. zn. II Odon 15/96, v zmysle ktorého „Stanovení výše ušlého zisku není libovolné a musí být provedeno tak, aby byla zjištena pravdepodobná výše blížící se podle bežného uvažovaní k istote." Žalobca vyčíslil výšku ušlého zisku na základe priemerného ročného zárobku, ktorý dosahoval výkonom znaleckej činnosti v rokoch predchádzajúcich obdobiu, kedy nevykonával znaleckú činnosť, t. j. v rokoch 2001, 2002, 2003, 2004, 2005. V roku 2001 výška priznanej odmeny spolu s náhradou výdavkov bola 14.843,70 eur; v roku 2002 výška priznanej odmeny spolu s náhradou výdavkov bola 8.269,22 eur; v roku 2003 výška priznanej odmeny spolu s náhradou výdavkov bola 8.601,12 eur, v roku 2004 výška priznanej odmeny spolu s náhradou výdavkov bola 6.180,66 eur, v roku 2005 výška priznanej odmeny spolu s náhradou výdavkov bola 5.453,62 eur. Podľa žalobcu priemerný zárobok za jeden kalendárny rok, vypočítaný z hodnoty tvoriacej celkový zárobok za obdobie rokov 2001 - 2005 predstavuje sumu 8.669,66 eur. Výška ušlého zisku žalobcu za 58 mesiacov x (8.669,66 eur /12) = 58 x 722,47 = 41.903,26 eur + 21 dní x 23,75 eur) by bola 42.402,01 eur. Súd prvej inštancie dospel l záveru, že mechanizmus výpočtu ušlého zisku, ktorým žalobca dospel k sume 42.402,01 eur nie je správny. Súd prvej inštancie sa stotožnil s procesnou obranou žalovaného, že uvedeným spôsobom nie je možné stanoviť výšku ušlého zisku v zmysle §17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., keďže spriemerovaný príjem zo znaleckej činnosti nepredstavuje čistý zisk a teda sumu, o ktorú by sa zväčšil majetok žalobcu. Základ pre výpočet ušlého zisku by mohol predstavovať iba zdaniteľný príjem, po odpočítaní všetkých potrebných nákladov, ktoré žalobca na výkon znaleckej činnosti vynaložil, avšak nie za posledných 5 rokov ako to urobil žalobca. Súd prvej inštancie preto ustálil, že žalobca pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č.514/2003 Z. z. relevantným a dostatočne presvedčivým spôsobom nepreukázal vznik majetkovej škody v žalovanej sume a preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi právo náhradu trov konania v celom rozsahu.
6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýka, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nijako nevysporiadal s tým, že ak nepriznal žalovaný nárok žalobcovi, respektíve vyhodnotil jeho vyčíslenie ako nesprávne, akým iným spôsobom sa mal žalobca domáhať preukázaného vyčíslenia výšky škody, ktorá mu vznikla ako ušlý zisk, keďže je zrejmé, že takýto nárok žalobcovi vznikol na základe preukázaného pochybenia orgánu verejnej správy. Z tohto dôvodu považuje rozsudok za nepreskúmateľný, arbitrárny, keďže súd prvej inštancie sa síce stotožnil s argumentáciou žalovaného, ale v odôvodnení rozsudku neviedol, z akého dôvodu nesúhlasil s spôsobom výpočtu ušlého zisku žalobcu, čím je rozsudok nepresvedčivý a teda nezákonný. Žalobca tvrdí, že riadne preukázal kumulatívne splnenie všetkých troch zákonných podmienok potrebných pre uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. a teda relevantne preukázal aj vznik majetkovej škody v žalovanej sume, keďže jediným prípustným spôsobom výpočtu ušlého zisku je taký, ktorý zvolil žalobca v rámci podanej žaloby, teda ako priemer priznanej odmeny za znalecký úkon spolu s náhradou hotových výdavkov v zmysle znaleckého denníka z obdobia posledných piatich rokov predchádzajúcich roku, kedy došlo k pozastaveniu jeho znaleckej činnosti. Tým je podľa žalobcu preukázané, že uniesol dôkazné bremeno v plnom rozsahu svojho žalobného návrhu, keďže riadne preukázal existenciu, ako aj presnú výšku ušlého zisku, čím bol naplnený predpoklad vzniku jeho nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. voči žalovanému. Žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), na odvolacom pojednávaní na ktorom zopakoval dokazovanie obsahom listín súdneho spisu a dospel k záveru, že sú dané dôvody pre čiastočnú zmenu napadnutého rozsudku.
9. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie a pre danú vec považoval za rozhodujúce, že v správnom konaní vedenom pod číslom 4562/06 bola žalobcovi na základe rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 8.1.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím druhostupňového orgánu dňa 4.9.2006, uložená sankcia v podobe zákazu vykonávať znaleckú činnosť v odbore doprava cestná na 6 mesiacov a zároveň mu bola uložená peňažná pokuta v sume 5.000,- Sk. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1112.2009, sp. zn. 1C/43/2007. V správnom konaní vedenom pod číslom 13625/06 bola žalobcovi na základe rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 14.3.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu dňa 2.4.2007, uložená sankcia - vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddielu na zápis znalcov, odbor: doprava cestná, odvetvia: technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.11.2010, sp. zn. 2S/154/2007. V dôsledku označených rozhodnutí Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré žalobca označuje za nezákonné, nemohol vykonávať znaleckú činnosť v období 58 kalendárnych mesiacov (od 09/2006 - 07/2011) čím mu mala vzniknúť majetková ujma v podobe ušlého zisku v celkovej sume 41.839,46 eur a skutočná škoda v sume 166, eur, ktorá predstavuje sumu uhradenej peňažnej pokuty (poz. odv. súdu - uplatnený nárok na náhradu škody zodpovedajúci zaplatenej peňažnej pokute bol právoplatne vyriešený prvým rozhodnutím súdu prvej inštancie v tejto veci).
10. Podľa § 5 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
11. Podľa § 17 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z. sa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
12. Podľa § 25 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak § 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/514/> neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/ >.
13. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že aby mohol byť štát zodpovedný za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je potrebné, aby boli splnené súčasne tri podmienky, a to 1) existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Existencia týchto podmienok musí byť preukázaná, pričom dôkazné bremeno leží na poškodenom.
14. V preskúmavanej veci existencia nezákonného rozhodnutia a v príčinnej súvislosti s ním žalobcovi vzniknutá škoda v podobe straty príjmu zo znaleckej činnosti nebola medzi stranami konania sporná, respektíve žalovaným vecne rozporovaná (vyjadrenie žalovaného zo dňa 8.7.2013 - č. l. spisu - 51). Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi náhradu spôsobenej škody - ušlého zisku, z dôvodu, že žalobca presvedčivým spôsobom nepreukázal jej výšku. Správne dôvodil, že ušlý zisk ako druh majetkovej ujmy (škody) spočíva v nedosiahnutí toho, čo by poškodený pri neexistencii škodovej udalosti za normálnych okolností, pri pravidelnom behu vecí dosiahol. Z tohto pohľadu je potom nepochybne ušlým ziskom aj akákoľvek strata príjmu, ktorú je možné odškodniť, ak nezákonné rozhodnutie znemožnilo poškodenému vykonávať činnosť vedúcu k majetkovému prospechu, ktorý by získal, ak by škodová udalosť nenastala.
15. Spôsob zistenia výšky ušlého zisku závisí v každom konkrétnom prípade na skutkových okolnostiach poškodeného, ktorými je nárok na náhradu škody odôvodnený, teda na tvrdení konkrétnych okolností, z ktorých poškodený odvodzuje, že by v zažalovanom období, pokiaľ by škodová udalosť nenastala dosiahol svojou činnosťou zisk, o ktorý prišiel. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na svoj záver vyslovený už v rozhodnutí z prvého odvolacieho konania v danej veci, č. k. 2Co/297/2016-121 zo dňa 31.1.2019, že ak by nebolo vydané rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu znalcov, mohol žalobca pri pravidelnom behu vecí, znaleckú činnosť vykonávať. Reálnosť získania znaleckej odmeny v období nedobrovoľnej nečinnosti žalobcu podporuje okolnosť, že žalobca bol za súdneho znalca vymenovaný Ministerstvom spravodlivosti SR dňa 13.3.1997 (číslo 5109/96 - 50) a túto činnosť preukázane (znaleckými denníkmi) vykonával nepretržite minimálne po dobu 5 rokov v období pred vyčiarknutím zo zoznamu znalcov. Vykonával ju v znaleckom odbore doprava cestná, odvetvie technický stav vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, ktorá činnosť je všeobecne vyhľadávaná a žiadaná. Podľa popisu objednávateľov znaleckých úkonov označených v znaleckom denníku žalobcu, boli znalecké úkony žalobcu žiadané nie len štátnymi orgánmi, ale aj súkromnými osobami. Táto skladba okolností podporuje záver, že popísaná škodová udalosť zasiahla do priebehu znaleckej činnosti žalobcu spôsobom straty odmeny znalca, teda straty zisku v stupni vysokej pravdepodobnosti blížiacej sa k istote. V prípade ušlého zisku v podmienkach danej veci nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, preto musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti, ktoré pri logickej úvahe vedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, teda dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti.
16. V preskúmavanom prípade bol príjem žalobcu za znaleckú činnosť podložený existujúcimi okolnosťami, peňažnými denníkmi z obdobia rokov predchádzajúcich roku 2006, kedy došlo k škodovej udalosti (vyčiarknutie žalobcu zo zoznamu znalcov), z ktorých je možné dôvodne usúdiť, že k zamýšľanému zisku (príjmu) by skutočne došlo, pokiaľ by škodová udalosť nenastala, teda bola naplnená požiadavka pravidelného behu vecí. Pre výšku ušlého zisku je určujúce, akému majetkovému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, inak povedané, o aký reálne dosiahnuteľný prospech poškodený prišiel. Z peňažného denníka za rok 2001 vyplýva, že žalobca mal v tomto roku odmenu znalca vo výške 411 122,20 Sk a náklady mal vo výške 36 059,20 Sk (č. l. spisu - 9-19), z peňažného denníka za rok 2002 vyplýva, že žalobca mal v tomto roku odmenu znalca vo výške 220 907,-Sk a náklady mal vo výške 28 211,40 Sk (č. l. spisu - 20-25), z peňažného denníka za rok 2003 vyplýva, že žalobca mal v tomto roku odmenu znalca vo výške 129 648,10 Sk a náklady mal vo výške 34 646,70 Sk (č. l. spisu -34-41), z peňažného denníka za rok 2004 vyplýva, že žalobca mal v tomto roku odmenu znalca vo výške 155 361,-Sk a náklady mal vo výške 30 837,50 Sk (č. l. spisu
- 30-33), z peňažného denníka za rok 2005 vyplýva, že žalobca mal v tomto roku odmenu znalca vo výške 217 622,40 Sk a náklady mal vo výške 41 494,80 Sk (č. l. spisu - 26-29).
17. Zákon č. 514/2003 Z. z. spôsob zistenia výšky ušlého zisku nerieši. V ustanovení § 25 upravuje, že ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom, ktorým je Občiansky zákonník. Pri riešení otázok v zákone č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravených sa teda vychádza z ustanovení Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide o posúdenie výšky nároku na náhradu príjmu, ktorý by žalobca dosiahol svojou znaleckou činnosťou, keby nebol vyškrtnutý zo zoznamu znalcov. Takémuto nároku sa najviac približuje v Občianskom zákonníku právna úprava nároku, ktorý vzniká osobe, ktorá pre poškodenie zdravia nemôže vykonávať svoju doterajšiu zárobkovú činnosť. Podľa ustanovenia § 445 Občianskeho zákonníka, sa strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval. Spôsob výpočtu upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pričom tento zákon vo všeobecnosti za rozhodné obdobie pre výpočet nárokov považuje rok predchádzajúci vzniku udalosti, ktorý postup analogicky aplikoval v podmienkach danej veci aj odvolací súd, pretože najbližšie vystihuje podstatu náhrady ušlého zisku, kedy sa vychádza zo stavu, ktorý tu bol pred škodnou udalosťou. Preto pre zodpovedanie základnej otázky dôvodnosti výšky nároku je podľa názoru odvolacieho súdu pri určení výšky náhrady ušlého zisku potrebné vychádzať z priemerného príjmu žalobcu za znaleckú činnosť v období kalendárneho roka, pred jeho vyčiarknutím zo zoznamu znalcov, teda roka 2005, ktorý bol už aj samostatným zúčtovaným daňovým obdobím. Výška ušlého zisku je daná rozdielom medzi celkovým príjmom a nákladmi potrebnými na dosiahnutie tohto príjmu. Náklady treba odpočítať preto, že tieto zodpovedajú istine, ktorú musel žalobca na dosiahnutie znaleckej odmeny vynaložiť zo svojich vlastných prostriedkov a táto náhrada nespôsobuje zväčšenie majetku. Majetok znalca sa zväčšuje len o odmenu za znalecký úkon, ktorá je peňažným výnosom v jeho aktívach. V rozhodnom období roku 2005, bolo z peňažného denníka za znaleckú činnosť žalobcu za rok 2005 zistené (č. l. spisu - 26-29), že žalobca dosiahol odmenu spolu 217 622,40 Sk a výška náhrady výdavkov predstavovala 41 494,80 Sk, z čoho je zrejmé, že priemerný mesačný príjem bol 18 135,20 Sk (217 622,40 Sk deleno 12 mesiacov) čo je 601,98 eur. Za nezákonné vyčiarknutie žalobcu zo zoznamu znalcov za obdobie od septembra 2006, keďže rozhodnutie ministerstva spravodlivosti SR č. 4562/2006 o zákaze vykonávania znaleckej činnosti žalobcu nadobudlo právoplatnosť dňa 4.9.2006 a žalobca teda aj skôr vyžiadanú znaleckú činnosť nemohol dokončiť, do dňa 21.7.2011, kedy bolo žalobcovi doručené rozhodnutie o zastavení správneho konania patrí potom v podmienkach danej veci žalobcovi ušlý zisk spolu 35 322,66 eur (september 2006 - jún 2011= 58 mesiacov - 58 x 601,98 eur = 34 914,84 eur +21 dní mesiaca júl 2011; 601,98 eur deleno 31 dní mesiaca júl=19,42 eur za deň; 21 dní krát 19,42 eur =407,82 eur; 34 914,84 eur +407,82 eur = 35 322,66 eur). Žalobcovi patrí aj úrok z omeškania podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka uplatnený vo výške 8,75% podľa § 3 odsek 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., pretože žalovaný sa podľa § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. dostal v zmysle jeho rozhodnutia zo dňa 11.10.2012, ktorým odmietol žalobcovi plniť, dňom 12.10.2012 do omeškania.
18. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu zodpovedajúcu dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu škody spočívajúcej v ušlom zisku vo výške 35 322,66 eur spolu s úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, kde sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nad rozsah priznaného nároku zostal žalobcom uplatnený nárok nepreukázaný, teda nedôvodný.
19. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 255 odsek 1,2 a ustanovením § 256 odsek 1 CSP. Žalobca mal v tomto spore o zaplatenie istiny 42 568,01 eur úspech v rozsahu istiny 35 488,66 eur (166,- eur - istina priznaná prvým rozsudkom Okresného súdu č. k .9C/228/2012-77 zo dňa 19.7.2016 v danej veci + istina 35 322,66 eur). Pomer úspechu strán sporu bol 83 % u žalobcu a 17 % u žalovaného, preto žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66 %, o ktorý jeho úspech prevýšil úspech žalovaného (83% mínus 17%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).