Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-259-2014.pdf
PDF · 90.53 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/259/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnému M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX U., o vymoženie 445,56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č.k. 16Er/77/2006-26 zo dňa 13. decembra 2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č.k. 16Er/77/2006-26 zo dňa 13. decembra 2013 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím, ktoré vydal vyšší súdny úradník, vyhlásil Okresný súd Zvolen ako súd exekučný exekúciu zastavil s tým, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,54 Eur. Zároveň rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, že ho zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že notárska zápisnica č. N 4247/2005, NZ 40678/2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 01.09.2005 na Notárskom úrade so sídlom Partizánskom, na základe ktorej navrhol oprávnený výkon exekúcie v tejto veci nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú na notársku zápisnicu ako exekučný titul kladené. Pri spísaní uvedenej notárskej zápisnice za povinného konal a zápisnicu podpísal splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý za povinného uznal dlh v plnom rozsahu čo do základu aj výšky a zároveň vyhlásil, že tento dlh je splatný v lehote do 30.09.2005, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Súd prvého stupňa po preskúmaní obsahu splnomocnenia, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 05.05.2005, a ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, dospel k záveru, že tento právny úkon je absolútne neplatný z dôvodu obsahovej neurčitosti.
Okresný súd poukázal aj na rozpor záujmov povinného a zástupcu, keď povinný už pri uzatváraní zmluvy o úvere nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože v zmluve bola použitá predtlač, ktorá obsahovala meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Pokiaľ teda už dopredu bola určitá osoba predurčená, že bude konať za povinného, spochybňuje to základný predpoklad pri udelení plnej moci, a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného, ako aj slobodnú voľbu pri voľbe svojho splnomocnenca. Zastúpenie na základe plnomocenstva v zmluve o úvere vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval. Ak v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase splnomocnenia Mgr. Tomáša Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, povinný v tomto
čase nemohol realizovať svoje právo dlh uznať a taktiež nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto právo. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvého stupňa k záveru, že uznanie dlhu a aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore so záujmami povinného, tieto svojim účelom odporujú zákonu, a preto sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.
Keďže dohoda o plnomocenstve uzatvorená medzi povinným a Mgr. Tomášom Kušnírom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná, chýba jeden z predpokladov na to, aby uvedená notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným titulom. Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinný udelil na takýto úkon plnú moc. Na základe tohto konania zástupcu bol potom povinný zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť a nemal ani vedomosť, že mu začala plynúť lehota, po uplynutí ktorej sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.
Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že napriek tomu, že exekúcii začatej na základe notárskej zápisnice, ktorú nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, nie je možné konať, preto v súlade s § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku rozhodol o jej zastavení.
Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 45,54 Eur a na ich náhradu zaviazal podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného.
Oprávnený podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Namietal v ňom najmä tú skutočnosť, že okresný súd posudzoval prejednávanú vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol potom, ako na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie poveril okresný súd exekútora vykonaním exekúcie, pretože nezistil žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo jeho návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Odvolateľ má za to, že plnomocenstvo advokáta, ktoré mu udelil povinný preskúmal sám notár pri spisovaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal okresný súd pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom, keď následne vydal poverenie súdnemu exekútorovi. Zdôraznil, že povinný mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2005 udelené plnomocenstvo podľa § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, čo neurobil. Namietal tiež, že povinný ako dlžník sa udelením plnomocenstva nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť jeho uznania aj na splnomocniteľa. Platné právne predpisy povinnému ako dlžníkovi nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa, pretože oprávnený ako veriteľ pravidelne povinného na úhradu jeho záväzku vyzýval, pričom vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy. Zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec bola z hľadiska hmotného práva preskúmaná v občianskom súdnom konaní a rozhodnutá súdom. Ak by mal exekučný súd vykonať takéto preskúmanie v rámci exekučného konania, muselo by to byť podľa oprávneného v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie je nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený na záver uviedol, že pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní bola dňa 28.06.2012 uhradená. Vzhľadom na uvedené navrhol rozhodnutie zrušiť.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Odvolací súd pri preskúmaní odvolania z predloženého spisu zistil, že na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú doručil súdny exekútor okresnému súdu dňa 13.02.2006 pre exekučný titul - notárska zápisnica č. N 4247/2005, NZ 40678/2005, NCRLs 40131/2005, ktorú spísal JUDr. Ondrej Ďuriač, notár dňa 01.09.2005, ako aj na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 16.12.2005, ktorým žiadal oprávnený voči povinnému o vymoženie pohľadávky 9.940,- Sk a jej príslušenstva vydal okresný súd exekútorovi dňa 20.02.2006 poverenie č. 5611 007053*, a to podľa § 45 ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z.. Následne okresný súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu zastavil z dôvodu, že oprávneným predložená notárska zápisnica nezodpovedá požiadavkám notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Podľa § 41 ods. 2, písm. c), veta druhá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti platného ku dňu 27.01.2006 (Exekučný poriadok) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného ku dňu 05.05.2005 zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením. Na doplnenie, a to s prihliadnutím na dôvody uvádzané oprávneným v odvolaní uvádza nasledovné.
Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd SR v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.
Exekučným titulom v danej veci je notárska zápisnica spísaná zástupcom povinného na základe plnomocenstva povinného (dlžníka), ktoré je súčasťou formulárového typu zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený a povinný ako dlžník v zmysle § 497 a nasl. Obch. zák.. Dlžník ako splnomocniteľ udelil plnomocenstvo v úverovej zmluve podľa § 31 a nasl. OZ veriteľovi - oprávnenému ako splnomocnencovi na všetky právne úkony, a to nielen v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, a.s., ale udelil plnomocenstvo aj priamo advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda aby splnomocnený advokát v mene dlžníka - povinného uznal jeho záväzok z úveru obsiahnutého v úverovej zmluve tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) O.s.p. alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zmluvu o úvere, ktorej súčasťou je plnomocenstvo podpísal dlžník - povinný dňa 05.05.2005. Pri uzatváraní zmluvy o úvere však povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zmluva bola vyhotovená na predtlači samotným oprávneným, v ktorej už bola osoba splnomocnenca - advokáta presne určená. Udelenie takéhoto plnomocenstva splnomocniteľom - povinným nerešpektuje základný predpoklad jeho udelenia, a to že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem povinného, v dôsledku čoho sú záujmy splnomocneného advokáta v rozpore so záujmami povinného. Takáto dohoda o plnomocenstve je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom absolútne neplatným.
Na základe takéhoto splnomocnenia následne splnomocnenec vyhlásil pred notárom, že záväzok zo zmluvy o úvere za povinného uznáva a súhlasí v prípade neuhradenia dlhu v lehote do 30.09.2005 s exekúciou podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku s tým, že notárska zápisnica bude použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.
Je treba uviesť, že ak zastupoval povinného advokát, ktorý je zároveň advokátom oprávneného, ide nesporne o stret záujmov, ktoré sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v dôsledku čoho musí zákon zastúpeného chrániť, a to aj proti jeho vôli. Rozpor sa nemusí týkať len právneho úkonu, ku ktorému mal byť zástupca splnomocnený, ale stačí akákoľvek kolízia záujmov zástupcu a zastúpeného. Základným predpokladom však je, aby rozpor reálne existoval, preto nestačí len možnosť stretu záujmov, ale k stretu záujmov musí aj fakticky dôjsť, čoho dôkazom je uznanie vykonané zástupcom obsiahnuté v notárskej zápisnici. Je len málo pravdepodobné, že by splnomocnenec konal za splnomocniteľa tak, že by presadzoval a bránil jeho záujem, ktorému postupu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že splnomocnený advokát za povinného bez akýchkoľvek výhrad uznal pred notárom v notárskej zápisnici jeho dlh a zároveň súhlasil aj s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. O tejto skutočnosti nemusel mať povinný žiadnu vedomosť, preto sa na súhlas splnomocnenca s vykonateľnosťou notárskej zápisnice namiesto povinného musí nahliadať ako na právny úkon, ktorý nemohol spôsobiť platnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu tak, ako to vyžaduje ust. § 41 Exekučného poriadku.
Z vyššie uvedených dôvodov nie je možné v zmysle § 41 ods. 2, písm. c) Exekučného poriadku vykonať exekúciu na podklade notárskej zápisnice obsahujúcej právny záväzok vyznačenej oprávnenej osoby, aj keď je tam označená aj osoba povinná, vrátane právneho dôvodu, predmetu a času plnenia, pretože
povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou nesúhlasila. Uznanie dlhu splnomocneným advokátom, rovnako ako aj jeho vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony zástupcu, ktoré sú vykonané v rozpore s § 22 ods. 2 OZ, v dôsledku čoho sú podľa § 39 OZ neplatné.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13. júla 2000, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že notárska zápisnica spísaná len so zástupcom povinného nie je spôsobilým exekučným titulom, a to pre absenciu súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.
Keďže okresný súd musí skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, a nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to či už na návrh účastníka alebo bez neho, pretože jedine spôsobilý exekučný titul je podmienkou pre pokračovanie v exekučnom konaní, rozhodol okresný súd správne, keď pre nedostatok spôsobilosti exekučného titulu, ktorý je neodstrániteľnou podmienkou pre výkon exekúciu zastavil.
Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku oprávneného, že došlo k uhradeniu celej vymáhanej pohľadávky, nakoľko uvedená skutočnosť oprávnený nepreukázal a jeho tvrdenie nevyplýva ani z predloženého spisu.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým exekúciu zastavil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.