Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-759-2006.pdf
PDF · 86.29 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/759/2006
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska č. 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: S. T., W.. XX.XX.XXXX, H. Ú.: XX.XX.XXXX, W. F. I. L. Č.. XXX, XXX XX I., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Beata Boncseková, Exekútorský úrad so sídlom Ul. bisk. Királya č. 12, 945 05 Komárno, pod sp. zn. EX 261/2006, o vymoženie uloženej povinnosti 33,19 eur a trov exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 05.09.2006 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Blok na pokutu nezaplatenú na mieste OO PZ Kolárovo, EČ bloku AA 1494528, zo dňa 10.09.2005. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 10.09.2005 a vykonateľnosť dňa 26.09.2005. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu vydal tunajší súd dňa 22.09.2006 pod č.k. 12Er/759/2006-5 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5201 009290*.
Dňa 08.12.2011 postúpil súdny exekútor súdu oznámenie ako aj návrh postupníka na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, nakoľko dňa 13.04.2010 došlo medzi KR PZ Nitra, ako postupcom a spoločnosťou Slovenská konsolidačná, a.s., ako postupníkom k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok podľa ustanovenia § 88b ods. 2 až 5 zákona č. 372/1990 Zb., na základe ktorej prešla vymáhaná pohľadávka na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s.
Tunajší súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného uznesením č. k. 12Er/759/2006-15 zo dňa 28.06.2012. Predmetné uznesenie sa nepodarilo doručiť povinnému do vlastných rúk a obálka sa súdu vrátila s označením „adresát zomrel“. Následne lustráciou v dedičskej kancelárii súd zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie po povinnom bolo ukončené uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. XXD/XXX/., H. XXX/XXXX zo dňa 17.04.2008, ktorým súd zastavil konanie v dedičskej veci pre nemajetnosť poručiteľa. Predmetné uznesenie bolo pripojené k spisu.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
V prípade, ak povinný zomrie po vydaní poverenia, v konaní sa pokračuje s dedičmi. Po právoplatnosti dedičského rozhodnutia sa koná s každým dedičom povinného v rozsahu, v ktorom na neho prešli záväzky poručiteľa. Z uznesenia v dedičskej veci vyplýva, že dedičské konanie po povinnom bolo právoplatne zastavené z dôvodu, že povinný nezanechal žiadny majetok.
Smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom konania. Preto je potrebné posúdiť, či povinnosť z exekučného titulu prešla na jeho právnych nástupcov (dedičov). Ak vymáhaná povinnosť neprešla na dedičov z dôvodu zastavenia dedičského konania, pretože povinný nezanechal majetok, musí byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Keďže v danom prípade povinný v priebehu exekučného konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a niet procesne spôsobilého povinného, súd v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri zastavení exekúcie je povinnosťou súdu rozhodnúť aj o trovách exekúcie, teda aj o trovách súdneho exekútora. Súdny exekútor dňa 17.03.2014 zaslal tunajšiemu súdu vyúčtovanie trov exekúcie v celkovej výške 30,44 eur, ktoré požaduje priznať v zmysle vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. účinnou do 30.04.2008, a to nasledovne:
podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 cit. vyhlášky
- vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie 30 min.
- vypracovanie predvolania/výzvy na vyhlásenie majetku 20 min.
- vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 30 min.
- zaslanie návrhu na zmenu oprávneného 30 min.
Spolu bez DPH 110 min. 13,28 eur
podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur
Spolu bez DPH 6,64 eur
DPH 20 % z odmeny 3,98 eur
podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky
- poštovné s DPH 6,54 eur
Spolu s DPH 6,54 eur
Spolu trovy exekúcie 30,44 eur
Dôvodom zastavenia exekúcie bol zánik povinného bez právneho nástupcu, čím povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a preto nebolo s kým konať na strane povinného. Smrť povinného predstavoval taký nedostatok podmienky konania, ktorý nebolo možné odstrániť, preto súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súdny exekútor nepodal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, pričom takýto návrh nepodal ani skôr. Súd poukazuje na to, že povinnosťou súdneho exekútora je v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Pokiaľ súdny exekútor zistil počas vykonávania exekúcie nemajetnosť povinného, resp. všetky jeho zistenia tomu nasvedčovali, bol povinný túto skutočnosť bezodkladne oznámiť súdu ako aj oprávnenému. Nemajetnosť povinného je jedným z možných dôvodov zastavenia exekúcie, a to podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktoré zastavenie následne predpokladá uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnenému. Súd zastavil exekúciu z dôvodu jej neprípustnosti, nakoľko povinný zanikol bez právneho nástupcu a v prebiehajúcom konaní nebolo s kým konať na strane povinného. V danom prípade na strane povinného ide o neexistujúci subjekt, ktorý neumožňuje exekúciu viesť a vôbec v nej pokračovať, pričom prvoradým hľadiskom tu nie je majetok povinného, ale neexistencia povinného subjektu. V prípade neexistencie povinného je neexistencia jeho majetku druhoradým hľadiskom, ktorý nebol prioritným pre rozhodnutie súdu o neprípustnosti exekúcie (následne zastavenie exekúcie). Smrť povinného nemohol oprávnený ani pri náležitej opatrnosti predvídať. Preto aplikácia ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, kedy by mal trovy exekúcie znášať oprávnený, nie je naplnená.
K zadanému problému zaujal stanovisko Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6 M Cdo 11/2011, ku ktorému odlišné stanovisko pripojil sudca JUDr. Rudolf Čirč a v tomto stanovisku okrem iného uvádza, že „ak vymáhaná povinnosť na dedičov neprešla z dôvodu zastavenia dedičského konania, pretože povinný nezanechal majetok, musí byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda preto, že tu je iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Ako príklad zastavenia exekúcie v zmysle tohto ustanovenia uvádza právna teória okrem iného aj nedostatok niektorej z procesných podmienok, ktorý nemožno odstrániť (porovnaj Jaroslav Krajčo, Komentár Exekučný poriadok, Eurounion, spol. s r.o., 2009 jún, str. 207). (...) Neprichádza však do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uvedené ustanovenie umožňuje zastaviť exekúciu z dôvodov procesnej ekonómie, t. j. ak po vykonaní úkonov súdneho exekútora smerujúcich k zisteniu majetku povinného nie je zistený žiadny majetok povinného alebo je jeho hodnota nepostačujúca na krytie trov exekúcie, a realizácia exekúcie by viedla len k zvýšeniu týchto trov, ktoré by nemohli byť z výťažku uspokojené. Posudzovanie majetku povinného
z tohto hľadiska prichádza do úvahy len ak povinný právne existuje. Pokiaľ však už povinný právne zanikol, nemožno uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti (nemožno hovoriť o nedostatku majetku resp. o nepatrnom majetku nikoho). Vylučuje to povaha smrti ako právnej skutočnosti.“
Súčasne treba na to poukázať, že z predloženého exekučného spisu nevyplýva, že by bola exekúcia účelne vedená. Povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, o ktorej skutočnosti sa súd dozvedel až pri doručovaní uznesenia č. k. 12Er/759/2006-15 zo dňa 28.06.2012, kedy sa súdu dňa 26.07.2012 vrátila zásielka od povinného s označením „adresát zomrel“. Z exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor sa dozvedel o úmrtí povinného ešte v roku 2008, kedy sa mu rovnako vrátila zásielka s označením „adresát zomrel“. Napriek tejto vedomosti súdny exekútor neoznámil súdu úmrtie povinného, ani nelustroval, či a kedy bolo vedené dedičské konanie po povinnom. Exekúcia teda naďalej prebiehala bez spôsobilého účastníka konania na strane povinného.
Dôvodom na zastavenie exekúcie bola neexistencia povinného, preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Nakoľko v tomto prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu zániku povinného, nie z dôvodu nemajetnosti povinného, zastavenie exekúcie oprávnený takisto nezavinil, nemohol súd zaviazať oprávneného na úhradu trov. Súčasne súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu sp. zn. IV ÚS 27/08-12 zo dňa 24.01.2008, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.“ Vzhľadom na vyššie uvedené súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).