Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4To-47-2022.pdf
PDF · 95.52 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/47/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.02.2023 v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 21.07.2022, sp. zn. 33T/49/2021, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
Obžalovanému
A. B., nar. XX.XX.XXXX v B. B., trvale bytom C., D. B. E. XXXX/XX, t.č. v ÚVTOS Prešov,
u k l a d á :
Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, v spojení s § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona r u š í výrok o upustení od ďalšieho trestu uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 18.05.2022, sp. zn. 6T/82/2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na uvedený výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 21.07.2022, sp. zn. 33T/49/2021 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
- dňa 10.02.2020 v čase okolo 20.00 hod. v priestoroch izby č. 118 oddielu A2, v oddelení výkonu trestu s miestom výkonu služby v Sabinove Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov, kpt. Nálepku 15, Sabinov, fyzicky napadol poškodeného A. C. a to tak, že po predchádzajúcom verbálnom konflikte pristúpil k jeho posteli, na ktorej poškodený práve sedel a dlaňou pravej ruky ho jedenkrát udrel do ľavej spánkovej oblasti hlavy, čím takto spôsobil poškodenému A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, okr. G. pretrhnutie ušného bubienka ľavého ucha s dobou liečenia 35 dní.
Za uvedený skutok mu súd uložil podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, pri neexistencii poľahčujúcich okolností a existencií priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, trest odňatia slobody v trvaní jedného roka. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa prostredníctvom obhajcu dňa 14.11.2022 a osobne podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 12.10.2022.
Obžalovaný ním podané odvolanie odôvodnil tým, že namieta, že pána C. nenapadol a ani mu nemohol spôsobiť žiadne zranenie. Samotná výpoveď pána C. je tendenčná a účelová a zakladá sa na klamstve. Skutok (vymyslený) sa nemohol stať tak ako ho opisuje pán C.. Znalkyňa PhDr. Kordovánová uviedla, že pán C. hovoril pravdu a súd z toho vychádzal. On vraví, že pán C. klame. Požiadal generálnu prokuratúrou o súčinnosť pri vyšetrení tejto trestnej veci. Krajská prokuratúra podala trestné oznámenie na príslušníka ÚVV a ÚVTOS Sabinov, konkrétne kpt. Mgr. Ľuboša Kollára, ktorý to celé prešetroval a zmanipuloval. Zmaril priebeh celého vyšetrovania tým, že mal možnosť stiahnuť telefónny hovor z 08.02.2020 A. C., keď v podvečernej hodine telefonoval svojej dcére, ktorej sa sťažoval na bolesť ucha. Skutok, ktorý opisuje pán C. vyvrátil, a preto ako vôbec mohol prokurátor podať obžalobu postavenú na klamstve a výmysle pána C.. Jediný kto povedal pravdu je službukonajúci referent kpt. Sendek, ktorý mal v ten večer nočnú službu a ktorý ako jeden z mála si plní svoje povinnosti. Keby bola pravda čo tvrdí pán C. určite by bol vykonal všetko potrebné, no samotný pán C. povedal, že sa bojí, že by ho mohol napadnúť a vôbec nepovedal to, čo teraz tvrdí, teda klame. Ako malo dôjsť k jeho zraneniu nevie. V odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu obžalovaný namietal, že existencia predmetného zranenia je daná, avšak súd uvádza nesprávny záver o tom ako k nemu došlo. Znalec pri svojej výpovedi vylúčil možnosť infekčného vzniku zranenia, avšak priamo uviedol, že vzniklo mechanickým poškodením a mohlo vzniknúť aj napríklad nesprávnym čistením uší vatovými tyčinkami. Podstatným dôkazom je výpoveď svedka kpt. Sendeka, ktorý priamo, opakovane a logicky uviedol, že v čase po údajnom spáchaní skutku bol ním a poškodeným zavolaný, zistil, že sa jedná o vzťahové problémy medzi nimi a odkázal ich na rannú službu, aby s pedagógom riešili preloženie na inú izbu. Poškodený C. v tom čase, po údajnom spáchaní skutku, výslovne uviedol, že ho nenapadol a rovnako kapitán Sendek uviedol, že na poškodenom Pirhalovi nespozoroval žiadne stopy násilia. Obsah výpovede tohto svedka súd vo svojom hodnotení dôkazov de facto obchádza. Stopy násilia neboli na poškodenom pozorované ani ošetrujúcou lekárkou, nakoľko o nich v správe nie je zmienka. Rovnako znalec MUDr. Kľoc uviedol, že o iných zraneniach, okrem roztrhnutého bubienka, v lekárskych správach nie je nič uvedené. V tomto konaní sú len dva priame dôkazy a to výpoveď jeho a poškodeného, pričom výpoveď poškodeného je spochybnená nepriamymi dôkazmi. Pravdivosť výpovede poškodeného súd opiera o znalecký posudok PhDr. Kordovánovej avšak úspešne opomína vyjadriť sa k charakterovým znakom poškodeného. Všetky uvedené argumenty a súdom vykonané dôkazy spochybňujú, že sa stal skutok opísaný v obžalobe a v napadnutom rozsudku. Motív prečo poškodený vypovedal ako vypovedal by bolo možné vidieť v ich dlhšie trvajúcich konfliktoch, ako aj v skutočnosti, že sa podieľal na odcudzení vecí patriacich poškodenému jeden a pol mesiaca pred tým ako sa mal stať skutok, ktorý je predmetom tohto konania. Nakoľko sa skutku, ktorý je mu kladený za vinu, nedopustil, s ohľadom na uvedené a princíp in dubio pro reo navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a spod obžaloby ho oslobodil alebo vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi obžalovaným A. B. a poškodeným A. C. došlo k verbálnemu konfliktu ohľadom odcudzenia vecí poškodenému, kde následne obžalovaný ho 1-krát udrel do ľavej spánkovej oblasti a podľa vyjadrenia znalca poškodenému spôsobil poranenie a to pretrhnutie ušného bubienka ľavého ucha s dobou liečenia 35 dní. Zo skutku je obžalovaný usvedčovaný najmä výpoveďou poškodeného A. C. a jeho výpoveď potvrdzuje aj záver znaleckého posudku MUDr. Petra Kľoca, ktorý popísal poranenie a dobu jeho liečenia a mechanizmus ako mohlo poranenie vzniknúť, pričom uviedol, že išlo o priamy aktívny mechanizmus pôsobením sily strednej intenzity. Síce pripustil, že uvedené poranenie mohlo vzniknúť aj iným mechanizmom, v konkrétnom prípade vzhľadom na nástup symptómov, jednoznačne išlo o poranenie úrazového charakteru. Aj znalkyňa PhDr. Juliána Kordovánová uviedla, že intelektové a rozumové schopnosti sa nachádzajú v pásme nadpriemernej inteligencie a sú postačujúce na to, aby pochopil predmet veci a vedel sa k nemu vyjadriť a udalosť opisuje hodnoverným spôsobom, nakoľko aj s odstupom času opisuje udalosť relatívne zhodne s udalosťou bezprostredne po incidente, pričom nezistila žiadnu snahu poškodiť obžalovanému. Síce poškodený má výraznú snahu javiť sa v lepšom svetle, ale ide najmä o popis situácií zo svojho života mimo vyšetrovaný skutok, preto uzavrela, že pokiaľ poškodený má snahu javiť sa v lepšom svetle ide o udalosti predchádzajúceho života a o vyšetrovanej udalosti hovorí úprimne ako ju zažil. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj predloženého spisu, odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy pred súdom prvého stupňa v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Krajský súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie výsluchom obžalovaného A. C., ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať a vypovedať odmietol, a ktorý na verejnom zasadnutí uviedol, že poškodeného C. nenapadol, celé to vzniklo kvôli vykradnutiu skrinky pána C., ktorý následne išiel oznámiť na hlásku, že ho napadol, čo kričal už po chodbe, na čo prišiel kpt. Sendek a pýtal sa, čo sa stalo, po čom mu Pirhala povedal, že ho napadol a kpt. Sendek ich poslal na izbu, po čom kpt. Sendek prišiel na izbu, kde už C. povedal, že ho nenapadol, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj kpt. Sendek. Vzhľadom na rozpory vo vzťahu k popisu skutku obžalovaným pri konfrontácii s poškodeným dňa 15.04.2021, súd obžalovanému uvedenú konfrontáciu na odstránenie rozporov prečítal, pričom z nej vyplýva, že obžalovaný uviedol, že pri obchádzke v čase 20.45 hod. išiel kpt. Sendek a C. mu povedal, že ho napadol, na čo on povedal, že to nie je pravda, preto ich kpt. Sendek poslal oboch do izby a po prehliadke oddielu prišiel na izbu a tam sa opýtal čo sa stalo, kde mu C. povedal, že ho fyzicky napadol a mu dal facku, na čo povedal, že on ho neudrel a pán C. sa dožadoval vonkajšej eskorty, avšak referent povedal, že nevidí žiaden dôvod na to, aby bola vykonaná eskorta a danú udalosť bude riešiť pedagóg na ďalší deň. K uvedeným rozporom obžalovaný uviedol, že už si presne nepamätá ako to bolo, ale vie, že C. vravel, že ho bolí hlava, pretože nepil kávu celý deň.
Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje krajský súd za správne a s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností v celom rozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán, pričom ani procesné strany sa nedomáhali v priebehu odvolacieho konania vykonania ďalších dôkazov. Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaný A. B. spáchal skutok tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa.
Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či došlo k spáchaniu skutku, ak áno, ako a k akému. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.
V súlade s uvedeným je možné, aj podľa názoru krajského súdu, výrok o vine obžalovaného ustáliť predovšetkým na základe výpovede svedka poškodeného A. C., ktorý popísal ako ho obžalovaný po slovnom konflikte fyzicky napadol tak, že ho udrel dlaňou pravej ruky do ľavej spánkovej oblasti a na ďalší deň išiel za lekárkou, kde mu povedali, že má prasknutý ušný bubienok, bolela ho hlava, nemohol spať asi mesiac, pričom v čase skutku boli v izbe len oni dvaja, s tým, že predtým nemal problémy so sluchom ani bolesťou hlavy.
Uvedená výpoveď poškodeného C. korešponduje s lekárskou správou ÚVV a ÚVTOS Prešov, z ktorej vyplýva že, keďže odsúdený sa sťažoval na bolesti v ľavom uchu a oslabenie sluchu, bolo realizované ORL vyšetrenie so záverom - blanka bubienka hyperemická, susp. perforácia bubienka, doporučené audiometrické vyšetrenie so záverom, že nález zodpovedá mechanizmu úrazu.
Uvedené je v plnej zhode s výpoveďou znalca MUDr. Kľoca a ním podaným znaleckým posudkom, ktorý konštatoval, že poškodený utrpel pretrhnutie ušného bubienka ľavého ucha. Ide o poranenie stredne ťažké s dobou liečenia 35 dní, ktoré v trvaní 7 dní obmedzovalo bežný život poškodeného a mohlo vzniknúť tak, ako to uviedol poškodený, pričom poranenie môže vzniknúť aj inak, napríklad účinkom nepriamo pôsobiacej sily, napr. pri náhlej zmene tlaku v ušnej dutine alebo aj pri čistení uší vatovými tyčinkami, avšak vzhľadom na nástup symptómov toto bolo úrazového pôvodu. V súlade s uvedenými dôkazmi je aj výpoveď znalkyne PhDr. Kordovánovej z odvetvia psychológie, ktorá uviedla, že u poškodeného nezistila konfabulácie, ktoré sú v medziach normy, o udalosti hovorí ako sa stala a ako ju vníma. Nemá snahu poškodiť obvinenému a aj keď má výraznú snahu javiť v lepšom svetle a lži skóre je vysoké, o vyšetrovanej udalosti hovorí úprimne tak, ako ju zažil. Vzhľadom na uvedené, nakoľko proti sebe stáli antagonické výpovede obžalovaného A. B. a poškodeného A. C., krajský súd zvažoval, ktorej z uvedených výpovedí je možné uveriť, pričom vzhľadom na skutočnosť, že výpoveď poškodeného je podporovaná lekárskou správou ÚVV a ÚVTOS Prešov a znaleckými posudkami znalcov MUDr. Kľoca a PhDr. Kordovánovej, krajský súd dospel k záveru, že potrebné je uveriť výpovedi poškodeného o tom, že skutok sa stal tak, ako to popísal. Aj keď z výpovede svedka, kpt. Sendeka vyplýva, že po tom čo prišiel na izbu mu pán C. oznámil, že majú vzťahové problémy s pánom B. a navzájom sa obviňovali, že konflikty vyvoláva ten druhý, pričom Pihala vyslovil, že by ho mohol obžalovaný napadnúť, avšak na jeho otázku či už napadnutý bol povedal, že nie a aj Slavkovský povedal, že nie a opätovne sa pýtal Pirhalu či bol napadnutý a ten povedal, že nie, ale žiadal byť izolovaný, uvedenú výpoveď svedka kpt. Sendeka krajský súd nepovažoval za pravdivú, nakoľko z konfrontácie medzi obžalovaným a poškodeným z prípravného konania, ktorú krajský súd na verejnom zasadnutí na odstránenie rozporov prečítal, vyplýva, že samotný obžalovaný uviedol, že po tom, čo referent kpt. Sendek prišiel a pýtal sa čo sa stalo, C. mu povedal, že ho napadol, na čo mu povedal, že to nie je pravda, preto ich poslal oboch do izby a po príchode na izbu mu opätovne Pirhala povedal, že ho fyzicky napadol a dal mu facku, na čo on povedal, že ho neudrel, po čom sa poškodený C. dožadoval vonkajšej eskorty, avšak referent povedal, že na to nevidí žiaden dôvod. Na základe uvedeného aj krajský súd dospel k záveru, že súhrn uvedených dôkazov preukazuje vinu obžalovaného A. B. a tvorí logický a ničím nenarušovaný celok navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného. Správne preto prvostupňový súd konanie obžalovaného posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko obžalovaný tým, že inému úmyselne ublížil na zdraví naplnil po objektívnej ako aj subjektívnej stránky skutkovú podstatu žalovaného prečinu. Okresný súd pri rozhodovaní o treste obžalovaného zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, že obžalovaný bol už v minulosti za trestný čin odsúdený. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd udáva, že po oboznámení sa s obsahom spisu a najmä odpisom registra trestov obžalovaného a po doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí oboznámením spisov Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/67/2013 a Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/82/2021 zistil, že nepostupoval prvostupňový súd správne ak obžalovanému ukladal samostatný trest, pretože vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 18.05.2022, sp. zn. 6T/82/2021 uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, za čo mu bolo upustené od uloženia ďalšieho trestu podľa § 44 Tr. zákona, pričom v prejednávanej trestnej veci skutok spáchal skôr ako bol v trestnej veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 6To/82/2021 súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, bolo mu potrebné ukladať súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona. Vzhľadom na uvedené krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. poriadku a sám obžalovanému uložil trest odňatia slobody na 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, za súčasného zrušenia výroku o upustení od ďalšieho trestu, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 18.05.2022, sp. zn. 6To/82/2021. Pri určení druhu trestu a jeho výmery odvolací súd zhodnotil všetky okolnosti prípadu a prihliadal aj na osobu obžalovaného, pričom u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, rovnako ako súd prvého stupňa teda, že obžalovaný už bol v minulosti za trestný čin odsúdený, avšak aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, vzhľadom na to, že ukladal súhrnný trest odňatia slobody, avšak s poukazom na skutočnosť, že odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa bolo podané len zo strany obžalovaného, súd prvého stupňa vzhľadom na absenciu odvolania zo strany prokurátora už uvedené napraviť nemohol a to s poukazom na zásadu zákazu zmeny k horšiemu na základe podaného opravného prostriedku len v prospech obžalovaného. Rovnako tak krajský súd s poukazom na uvedenú zásadu nemohol uložiť obžalovanému vyšší trest ako mu bol uložený súdom prvého stupňa, avšak vzhľadom na výšku uloženého trestu a osobu obžalovaného, aj takto uložený trest považoval za dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti a výchovu obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, za súčasného odradenia iných od páchania trestnej činnosti, ktorý zodpovedá zásadám ukladania trestov, vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu páchateľa s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu. Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že jediný kto povedal pravdu je službukonajúci referent kpt. Sendek, že jeho výpoveď je podstatným dôkazom a obsah tejto výpovede súd vo svojom hodnotení dôkazov de facto obchádza, krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia vyššie, pričom je potrebné poukázať na to, že z vykonanej konfrontácie pred súdom prvého stupňa, ktorú súd na odstránenie rozporov obžalovanému pri jeho výsluchu na verejnom zasadnutí prečítal vyplýva, že obžalovaný potvrdzuje verziu, ktorú uviedol sám poškodený A. C. a nie verziu svedka kpt. Sendeka, ktorú si neskôr osvojil.
Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na závery znaleckého posudku znalkyne PhDr. Kordovánovej o vysokom lži skóre poškodeného a o tom, že súd prvého stupňa sa opomenul vysporiadať s charakterovými znakmi poškodeného, krajský súd udáva, že PhDr. Kordovánová, znalkyňa z odboru psychológie, konštatovala, že síce je pravdou, že poškodený má vysoké lži skóre, avšak o vyšetrovanej udalosti hovorí úprimne, ako ju zažil a snahu poškodiť obžalovanému u poškodeného nezistila.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil ako čiastočne dôvodný a rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.