Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Er/172/2013

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. H. XXX, okr. R. F. Q. o vymoženie 279,34 eur s príslušenstvom, súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským, PhD., Exekútorský úrad Vranov nad Topľou, takto

rozhodol:

Námietky povinného z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 19.12.2013 začal súdny exekútor exekúciu o vymoženie sumy 279,34 eur s príslušenstvom proti povinnému.

2. Súdny exekútor predložil súdu námietky povinného proti exekúcii, ktoré boli doručené súdnemu exekútorovi dňa 07.08.2014. Povinný namietal, že nevie o akú exekúciu ide nakoľko bol vo výkone trestu odňatia slobody od novembra 2008.

3. Oprávnený k námietkam povinného uviedol, že povinnému bol doručovaný výkaz nedoplatkov na adresu trvalého pobytu v zmysle , pričom bola použitá zákonná fikcia doručenia nakoľko si adresát neprevzal zásielku v odbernej lehote. Proti výkazu nedoplatkov č. 8888045454 neboli podané námietky, čím uvedený výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Uviedli, že výkaz nebol doposiaľ zrušený a preto navrhujú námietky zamietnuť.

4. Podľa výkazu nedoplatkov č. 8888045454 zo dňa 07.02.2011 mal povinný zaplatiť sumu 279,34 eur za obdobie od 200410 do 200612. Výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť dňa 29.03.2011.

5. Podľa návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený žiadal, aby súdny exekútor vykonal exekúciu na uspokojenie pohľadávky oprávneného v zmysle predmetného výkazu nedoplatkov, ako aj trovy exekučného konania. Na základe návrhu bolo tunajším súdom dňa 19.12.2013 vydané poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti istiny v sume 279,34 eur spolu s príslušenstvom.

6. Podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinných od 01.04.2017, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa a sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 50 ods. l Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho

vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

8. Podľa , o zdravotnom poistení účinného v čase obdobia uvedeného vo výkaze nedoplatkov poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné ().

9. V zmysle , o zdravotnom poistení účinného v čase, kedy bol povinný vedený v evidencií uchádzačov o zamestnanie, štát je platiteľom poistného za fyzickú osobu, ktorá je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

10. Podľa , o zdravotnom poistení, proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia platiteľovi poistného. Dôvod podania námietok je platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť. Na námietky bez zdôvodnenia sa neprihliada. Výkaz nedoplatkov je právoplatný a vykonateľný márnym uplynutím lehoty na podanie námietok podľa odseku 4.

11. Z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej ( v tzv. základnom konaní). V konaní o umožnenie takto určeného práva ( v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej a spôsobom na to určeným. Ich relevancia dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím v základnom konaní. Rozhodnutie v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní.

12. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať, či vec bola správne posúdená, to znamená, či nárok oprávneného vyplýval z hmotného práva. V prípade, že povinná nesúhlasila s vydaným exekučným titulom v základnom konaní, mohol sa proti tomuto exekučnému titulu brániť podaním opravného prostriedku (v tomto prípade námietky proti výkazu nedoplatkov) v tomto základnom konaní, resp. podaním mimoriadneho opravného prostriedku. O opravnom prostriedku bola povinná poučená v predmetných výkazoch nedoplatkov, ktoré jej boli doručované a ktoré nadobudli právoplatnosť.

13. V exekučnom konaní je exekučný súd obsahom exekučného titulu viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.

14. Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.

15. Z vyššie citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku je zrejmé, že predmetom námietok proti exekúcii môžu byť len okolnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu, pričom týmito okolnosťami môžu byť okolnosti vyplývajúce tak z práva hmotného, ako aj procesného.

16. Konanie o námietkach proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kedy exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Námietkami povinného sa sleduje, aby súd - tým, že námietkam vyhovie - rozhodol, že exekúcia na majetok povinného sa nezačala oprávnene a aby následne exekúciu zastavil. Povinná pritom môže v námietkach uvádzať len tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom tento výpočet je taxatívny.

17. Exekučný súd v konaní o námietkach proti exekúcii skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a námietky proti exekúcii sa posudzujú v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora.

18. Povinná vzniesla námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, v ktorých však neuviedla skutočnosti, ktoré by preukazovali skutočnosti uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie.

19. Exekučné konanie má charakter sporového konania, tento charakter sa však prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným, či možno vykonávať exekúciu, teda či sú splnené predpoklady na to, aby súdny exekútor vykonával úkony exekučnej činnosti smerujúce k speňaženiu majetku alebo k vynúteniu inej povinnosti. O tejto otázke rozhoduje exekučný súd. Možno ju riešiť v troch rovinách, a to ako spor o začatie exekúcie, spor o zastavenie exekúcie (§ 57) a spor o odklad exekúcie (§ 56). Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia oprávnene začala.

20. Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, a to: a) zánik vymáhaného nároku, b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, c) dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a d) hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného.

21. Oprávnený alebo povinný, pokiaľ nie sú uvedení v exekučnom titule, musia byť právnymi nástupcami týchto osôb. Zákon tu právne nástupníctvo chápe nielen ako sukcesiu univerzálnu, ale postačí singulárna sukcesia do judikovaného práva alebo povinnosti.

22. Povinný musí v námietkach navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a zároveň znáša dôkazné bremeno. Napríklad musí preukázať, že oznámil skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné. Ak z vykonaného dokazovania nevyplynie, že k splneniu došlo, má sa za to, že exekúcia je vedená oprávnene.

23. Konanie o námietkach sa spravuje koncentračnou zásadou. Povinný smie dopĺňať svoje dôvody námietok iba v lehote na podanie námietok. Neskôr na jeho tvrdenia, rozširujúce dôvody námietok, nie je možné prihliadnuť. Tu však treba mať na zreteli skutočnosť, že povinný môže kedykoľvek podať návrh na zastavenie exekúcie (pozri § 58) a v tomto návrhu uviesť aj tvrdenia, ktoré v námietkach neuviedol. Prípadne, súd môže akékoľvek zistené skutočnosti zohľadniť a exekúciu zastaviť aj bez návrhu.

24. Zánik vymáhaného nároku možno namietať, iba ak nastal po vzniku exekučného titulu. Vznik exekučného titulu nastáva dňom, kedy bolo rozhodnutie vydané. V žiadnom prípade sa za deň vzniku exekučného titulu nepovažuje (na daný účel) deň právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia. Rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, totiž vychádza zo skutkového stavu v deň jeho vydania. V čase doručenia alebo právoplatnosti rozhodnutia môže byť skutkový stav už iný, napríklad dovtedy môže dôjsť k splneniu záväzku povinného. Povinný musí mať možnosť odvolať sa na takéto splnenie záväzku v exekučnom konaní.

25. Nie je prípustná námietka, že došlo k splneniu dlhu ešte pred vydaním exekučného titulu (napríklad pred vydaním výkazu nedoplatkov alebo platobného rozkazu). Takúto skutočnosť môže namietať povinný iba v pôvodnom konaní. Má sa za to, že príslušný orgán rozhodol v konaní podľa stavu platného v deň vydania výkazu nedoplatkov a že právo v čase vydania existovalo. Inštitút námietok neslúži ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.

26. Súd preskúmal námietky povinného ako aj ostatný spisový materiál a dospel k záveru, že námietkam povinného nemožno vyhovieť. Povinný vo svojich námietkach len uviedol, že od roku 2008 bol vo výkone trestu odňatia slobody. Súd dáva do pozornosti, že na predmetnom výkaze je nedoplatok za obdobie rokov 2004 až 2006. Vyššie uvedený výkaz nedoplatkov bol povinnému riadne doručený na ním uvedenú adresu a to fikciou doručenia, a po uplynutí lehoty na podanie námietok nadobudli

právoplatnosť. Nesplnením tejto povinnosti poistenec nesie zodpovednosť a preto je tento výkaz nedoplatkov vykonateľný a právoplatný exekučný titul.

27. Po preskúmaní veci má súd za to, že povinný v podaných námietkach neuviedol a nepreukázal žiadne relevantné okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vykonateľnosti a ani neuviedol iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1/2012/DZP bola uzavretá s oprávneným dňa 21.02.2012. Povinný vo svojich námietkach nepreukázal žiadne okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vykonateľnosti a ani neuviedol iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná.

28. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a námietky povinnej ako neodôvodnené zamietol.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.