Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30T-22-2014.pdf
PDF · 81.62 KB
Case nature
Area
Subarea
30T/22/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Martinom Žovincom v trestnej veci obžalovaného J. H., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.9.2014, takto
rozhodol:
Obžalovaný: J.Q. H., nar. XX.X.XXXX T. Q., trvale bytom S., E.H.D. Č.. XX/E, prechodne bytom D. Y. Č.. XXX,
je vinný, že
v období odo dňa 1.12.2008 až doposiaľ s výnimkou mesiacov august až december 2009 a taktiež mesiacov december 2013 a január 2014, kedy sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, si ako otec mal. X. H., nar. XX.X.XXXX a mal. S. H., nar. X.X.XXXX, v meste S.P.K. a ani na iných miestach riadne neplnil vyživovaciu povinnosť aj napriek tomu, že mu vyplýva zo Zákona o rodine, a ktorej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 37C/33/2005 zo dňa 28,3,2007, právoplatným dňa 11.4.2007 v sume 22,61 € mesačne na mal. X. a v sume 22,61 € mesačne na mal. S., následne mu bolo výživné zvýšené rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 35P/321/2006 zo dňa 19.12.2007, právoplatným dňa 31.12.2007 na sumu 23,30 € mesačne na mal. X. a na sumu 23,30 € mesačne na mal. S., ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky M. H., hoci vedel o existencii svojej vyživovacej povinnosti a túto povinnosť si riadne neplnil, pričom v tomto období preukázateľne neprejavoval snahu riadne sa zamestnať na to, aby si zabezpečil finančné prostriedky na úhradu výživného na svoje deti a ani sa nezaevidoval na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, s výnimkou v období od 9.7.2009 do 18.9.2009 a od 15.8.2013 do 31.10.2013, kedy bol riadne zamestnaný a poberal dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného na obe deti, čím za obdobie odo dňa 1.12.2008 až do mesiaca august 2014 vrátane dlhuje M. H.Č.X. na obe deti na výživnom sumu vo výške 2.242,80 €, a taký čin spáchal, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2T/24/2008 zo dňa 5.6.2007, právoplatným dňa 2.5.2008, uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za takýto čin odsúdený,
čím spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s použitím §§ 36 písm. l), 37 písm. m), 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na obžalovaného J. H. podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava obžalobu pre spáchanie prečinu prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým rozdielom, že obdobie páchania trestného činu ohraničil mesiacom marec 2014 a sumu dlžného výživného vyčíslil na 2.656,20 eur.
Po preskúmaní obžaloby súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného, svedkyňu pošk. M. H. a oboznámil listinné dôkazy.
Obžalovaný J. H. sa k spáchaniu skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu v plnom rozsahu priznal a uviedol, že skutok spáchal tak, ako je uvedené v obžalobe. Výživné neplatil, lebo na to nemal. Po podaní obžaloby zaplatil tieto platby výživného: v marci 2014 2 x 46,60 Euro, rovnaké sumy v apríli 2014, v máji 2014 sumu 92,- Euro a v júni 2014 sumu 92,- Euro. Uviedol, že v súčasnosti je zamestnaný v spol. JaBu amusement, s.r.o. Bratislava od 1.4.2014 do 31.10.2014 s dohodnutou mesačnou mzdou 180,- Euro. Zamestnávateľ mu chce pomôcť splatiť dlžné výživné, pretože vie, že je dobrým zamestnanec a toto výživné by chcel splatiť do augusta 2014. Je si vedomý toho, že je v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a nechce, aby sa mu táto podmienka premenila. Po odročení hlavného pojednávania, obžalovaný na ďalšom hlavnom pojednávaní dňa 11.9.2014 u viedol, že medzičasom dlžné výživné nezaplatil, platí bežné výživné. Dňa 30.7.2014 zaplatil sumu 92,- Euro, 14.8.2014 sumu 92,- Euro a 10.9.2014 sumu 92,- Euro. Ostatné dlžné výživné nezaplatil, teraz mu skončila skúšobná doba v zamestnaní. Zamestnávateľ mu povedal, že dlžné výživné za neho vyplatí. Naďalej bude pokračovať v platení výživného.
Svedkyňa poškodená M. H. vypovedala na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní a opísala skutkový stav ohľadne platenia výživného tak, ako je uvedený v skutkovej vete podanej obžaloby. Dodala, že obžalovaný po podaní obžaloby zaplatil výživné za mesiace marec, apríl, máj, výživné za jún jej ešte neprišlo. Zostatok dlžného výživného jej nevyplatil. Obe maloleté deti navštevujú základnú školu v Leopoldove.
Z listinných dôkazov súd oboznámil najmä:
- rozsudok 37C/33/2005 a 35P/321/2006 z čl. 66-74
- rozhodnutia ÚPSVaR a rodné listy z čl. 75-82
- upovedomenie o začatí exekúcie z čl. 83-85
- potvrdenie ÚPSVaR o poberaní náhradného výživného z čl. 86-87
- výpisy z bánk z čl. 88-110
- výpis z OR z čl. 111-113
- správy od zamestnávateľov z čl. 114-127
- správy a hodnotenie ÚVTOS z čl. 148-152
- správy o exekúciách z čl. 153-154
- správy, posudky a odpis RT z čl. 187
- poštové poukážky z čl. 188, 190
- spis OS Piešťany sp. zn. 4P/52/2008
- spis OS Piešťany sp. zn. 2T/201/2009
- poštový poukaz podacie č. 359 z 30.7.2014
- poštový poukaz podacie č. 52452 z 14.8.2014
- poštový poukaz podacie č. 5241 z 10.9.2014.
V zmysle ustanovenia § 122 ods. 13 Trestného zákona súd po podaní obžaloby skúmal, či obžalovaný pokračoval v konaní, pre ktorý je stíhaný a to až do doby, kým bol vyhlásený rozsudok.
Uvedené listinné dôkazy preukazujú existenciu vyživovacej povinnosti obžalovaného voči jeho mal. deťom X. H., nar. XX.X.XXXX a S. H. nar. X.X.XXXX, ktorá trvala v období uvedenom v obžalobe v tej výške ako je tam uvedené a po podaní obžaloby vo výške 23,30 eur mesačne na každé z detí. Rovnako listinné dôkazy preukazujú, že obžalovaný bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2T/24/2008 zo dňa 5.6.2007, právoplatným dňa 2.5.2008, uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ako i za trestný čin ohrozovania mravnosti podľa § 205 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Za to bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, trest vykonal 20.11.2009. Neskôr bol ešte odsúdený pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, pri súčasnom zrušení výroku o treste, ktorý mu bol uložený vo vyššie uvedenom konaní 2T/24/2008. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 23.8.2010 sp. zn. 2T/201/2009 za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky, do 23.8.2013.Z dokladov predložených obžalovaným na hlavnom pojednávaní vyplýva, že tento zaplatil výživné v tej výške, ako to uviedol vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní.
Priznanie obžalovaného, výpoveď svedkyne pošk. M. H. a listinné dôkazy dostatočne preukazujú skutkový stav uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku tak, že o tomto nie sú žiadne pochybnosti, teda v miere ako ju požaduje ust. § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Skutkovú vetu, na rozdiel od obžaloby súd upravil tak, že zmenil obdobie plnenia vyživovacej povinnosti až do vyhlásenia rozsudku a sumu celkového dlžného výživného upravil podľa výsledkov dokazovania, ktoré súd opísal vyššie.
Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, keď si voči svojim deťom najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť ich vyživovať, a zároveň taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas (po dobu viac ako 5 rokov) a zároveň bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za takýto čin odsúdený a to trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2T/24/2008 zo dňa 5.6.2007, právoplatným dňa 2.5.2008.
Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovení §§ 34, 38 a 42 ods. 1 Trestného zákona. Pri rozhodovaní o výške trestu súd trestnú sadzbu uvedená v ust. § 207 ods. 3 v jej dolnej ani hornej hranici neupravoval, nakoľko zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l), teda že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval, ako i jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m), teda, že už bol za trestný čin odsúdený. Pri vyrovnanom pomere týchto okolností nedošlo k úprave trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona. V rámci zákonom vymedzenej trestnej sadzby 1 až 5 rokov uložil obžalovanému trest v minimálnej výške 1 rok, pričom trest mu uložil ako nepodmienečný. Pri rozhodovaní o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody súd zohľadnil to, že obžalovaný sa dopúšťal páchania trestnej činnosti, za ktorú ja aktuálne súdený po dobu viac ako 5 rokov a prečin spáchal i počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za rovnaký druh trestnej činnosti. Prístup obžalovaného k plneniu jeho zákonnej povinnosti súd vyhodnotil ako nanajvýš ľahostajný. Ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona, ktoré sa vzťahuje na posudzované konanie obžalovaného, ani nepripúšťa použitie ustanovení § 49 ods. 1 Trestného zákona, ktoré umožňujú páchateľovi uložiť podmienečný trest odňatia slobody pri splnení podmienok v ňom ustanovených. Na naplnenie účelu trestu uvedeného v paragrafe 34 ods. 1 Trestného zákona, spočívajúceho najmä v takzvanej individuálne prevencii, tak súd považoval za potrebné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. Na jeho výkon ho zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písmeno b) Trestného zákona do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Po vyhlásení rozsudku obžalovaný doručil súdu odvolanie zo dňa 22.9.2014, ku ktorému pripojil i fotokópiu dokladu o zaplatení sumy vo výške 2330,- eur adresátovi M. X., pričom uvedená suma bola odoslaná poštou 22.9.2014.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.