Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Er/1200/2008

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35792752, proti povinnému: G. D., bytom G. XXX/X, D., zast. ustanoveným opatrovníkom: Mesto Prievidza, o vymoženie 109 868,00 SKK (3 646,95 EUR) s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Exekúciu z a s t a v u j e.

U k l a d á oprávnenému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35792752, aby do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia nahradil súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi PhD., sídlo exekútorského úradu Lipová 7, Nové Mesto nad Váhom trovy exekúcie vo výške 69,07 EUR.

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 18.6.2008 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému a to na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok sp.zn. RK-819/07-EK vydaný dňa 15.10.2007 Mgr. Erikom Končokom, rozhodcom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2007 a vykonateľnosť dňa 24.11.2007. Predmetným exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 109 868,00 SKK spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 11.9.2007 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 366,00 SKK a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 1.500,00 SKK a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi PhD. dňa 21.07.2008.

Súd uznesením č.k. -12 zo dňa 29.3.2011 podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu zastavil a exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nebolo možné vykonať. Toto rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. -50 zo dňa 17.10.2012 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie s dôvodov tam uvedených. Okresný súd, viazaný právnym názorom Krajského súdu Trenčín, vec opätovne preskúmal a nanovo rozhodol.

Podľa - Exekučný poriadok (všetky právne predpisy sú uvádzané v znení vzťahujúcom sa na konanie, t.j. po zohľadnení príslušných prechodných ustanovení toho - ktorého právneho predpisu), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 9.12.2010 sp. zn. II ÚS

545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

Súd opätovne preskúmal exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, predloženú Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere a vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených súdov v exekučných veciach, kde je povinným spotrebiteľ a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu.

Podľa o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa alebo , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa , sa primerane použijú ustanovenia .

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa / neprijateľná podmienka/.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Súd s poukazom na citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený uzavretou „Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere“ zo dňa 23.05.2006 považoval jednoznačne za spotrebiteľský vzťah. Nakoľko povinný mal v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa, z titulu tohto postavenia spadá pod všeobecnú ochranu spotrebiteľa podľa . Neoddeliteľnou súčasťou dojednanej zmluvy sú Zmluvné ustanovenia, uvedené na zadnej strane listiny, ktorých znenie nemohol povinný ako spotrebiteľ podstatnejšie ovplyvniť.

Podľa , o rozhodcovskom konaní ( ďalej len ,,ZRK") súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa čl. II , ktorým sa novelizoval , bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica ). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

Ochrana spotrebiteľa vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň

informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98).

Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ bol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, C-168/05).

Oprávnený a povinný uzavreli zmluvu, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Zo zmluvy nevyplýva, že by ju povinný uzatvoril v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súčasťou zmluvy sú zmluvné podmienky, v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Preskúmaním predmetných „Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profireal Slovakia spol. s r.o.“, ako neoddeliteľnej časti uzavretej zmluvy, konkrétne článku 18 označeného ako „Riešenie sporov - rozhodcovská doložka“ vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku k čomu ho viedli dôvody, ktoré bližšie špecifikuje v nasledovných odsekoch uznesenia.

V zmluvných dojednaniach v bodoch 18.1 a 18.2 bol upravený alternatívny spôsob riešenia sporov z dohody, jednak cestou súdu alebo v rozhodcovskom konaní, pričom výber spočíval na žalobcovi. Možnosť výberu je podľa názoru súdu len zdanlivá. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do predtlačených zmluvných podmienok - v prípade, ak chcel zmluvu „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere“ uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je treba brať na zreteľ ustanovenie , ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak aj zmluva o úvere poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť je len iluzórna, pretože trvá len do podania návrhu na začatie arbitrážneho konania. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne (rozhodcovský súd opakovane volený veriteľom vo väčšom množstve vecí navyše rýchlo získa logický ekonomický záujem na tom, aby rozhodoval takým spôsobom, aby mu veriteľ predkladal na rozhodovanie čo najviac sporov). Aj z predloženého rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd neposkytol povinnému ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorá mu ex lege patrila (napr. neprihliadal na skutočnosť, že reálna RPMN úveru vďaka dojednanému mechanizmu uzatvárania zmluvy dlžníkovi nemohla byť známa pred tým, než sa k dodržiavaniu zmluvy zaviazal, čo je jasným obchádzaním zákona).

Rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ inicioval voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú.

Exekučnému súdu neprislúcha úloha „pasívneho pozorovateľa“, ktorý „povolí“ vykonávanie, resp. pokračovanie v každej exekúcii - exekučnom konaní, ktoré bolo iniciované na základe rozhodnutia, resp. inej úradnej listiny vydanej na to príslušným orgánom (spoliehajúc sa pritom na to, že tento orgán si

splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z príslušných právnych predpisov). Spôsobilý exekučný titul je základnou podmienkou toho, aby mohol nútený výkon rozhodnutia riadne prebehnúť.

Primárnym základom záveru okresného súdu je neplatnosť samotnej rozhodcovskej doložky. Neplatnosť rozhodcovskej doložky následne spôsobila, že rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe nie je formálne a materiálne vykonateľným exekučným titulom. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu v súlade s Exekučného poriadku s poukázaním na , Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa vyhlášky č. (1) Ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura. (2) Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, 32 eura.

V predmetnej veci si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 206,31 EUR. Tieto trovy špecifikoval ako odmenu po zaokrúhlení za 24 úkonov exekučnej činnosti á 3,32EUR, náhradu za stratu času 27,72 EUR a hotové výdavky vo výške 82,59 EUR. Keďže súdny exekútor je platcom DPH, účtoval si aj DPH, a to z vyčíslenej odmeny.

Súd nie je povinný bez ďalšieho prevziať výpočet trov špecifikovaných súdnym exekútorom.

V vyhlášky č. sú taxatívne určené jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 EUR. Podľa názoru súdu exekútorovi neprináleží paušálna odmena 3,32 EUR v zmysle uvedenej vyhlášky (doručenie upovedomenia o začatí exekúcie) samostatne za doručenie každému z účastníkov, ale za každý úkon mu prináleží (resp. by mu prináležala) len raz, za jeho doručenie všetkým osobám, ktorým sa mal doručovať, a to z dôvodu, že ide o jeden úkon exekučnej činnosti bez ohľadu na počet doručení.

Rovnako podľa názoru súdu nepatrí súdnemu exekútorovi tri krát odmena za Žiadosť o súčinnosť zaslanú mestskému úradu ani dva krát odmena za Žiadosti o súčinnosť zaslané Sociálnej poisťovni, pretože hoci žiadal informácie aj o bydlisku, aj o majetku povinného aj o účte povinného, resp. aj o účte povinného aj o platiteľovi mzdy povinného, v každom jednotlivom prípade viacnásobne uplatnenej odmeny sa stále jednalo len o jeden úkon exekučnej činnosti, za ktorý si môže uplatniť odmenu buď podľa písmeno g), písmeno i) alebo písmeno j), resp. písmeno h) alebo písmeno i) vyhlášky č. , nie však súčasne za všetky tri resp. za obe.

Ďalej súdnemu exekútorovi nepatrí ním uplatnená paušálna odmena za úkon „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie“, nakoľko nepreukázal (v exekučnom spise nie sú založené doručenky, ani iný obdobný doklad) doručenie uvedeného úkonu do vlastných rúk tým osobám, ktorým sa podľa ustanovení Exekučného poriadku (§ 49) týmto osobitným spôsobom mali doručiť.

Exekútorovi nepatrí ani uplatnená odmena za deväť úkonov „doručenie príkazu na začatie exekúcie“ spočívajúcich v doručení príkazu na začatie exekúcie desiatim bankám bez vedomosti o tom, či v nich má povinný vedený účet. Tieto exekútor doručoval bankám bez toho, aby najskôr postupom podľa § 34 ods. 5 Exekučného poriadku zistil, v ktorej konkrétnej banke má povinný účet, t.j. vykonal tieto úkony v rozpore s § 95 Exekučného poriadku. Uvedený právny názor je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v uznesení zo dňa 21.3.2012.

Vzhľadom na vyššie uvedené súdnemu exekútorovi teda patrí len paušálna odmena za úkony:

I. získanie poverenia na vykonanie exekúcie;

II. 3x zisťovanie platiteľa mzdy povinného(Sociálna poisťovňa - 2008; 2009; 2010);

III. 3x zisťovanie majetku povinného (Mestský úrad - 2008; ODI; kataster);

IV. zisťovanie bydliska povinného (Mestský úrad - 2010);

Celkom teda odmena 26,56 EUR za 8 úkonov exekučnej činnosti. Nakoľko odmena, ktorá súdnemu exekútorovi patrí za jednotlivé ním vyúčtované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 EUR, bez úkonov, za ktoré mu z vyššie uvedených dôvodov odmena nepatrí, je nižšia, než minimálna odmena podľa vyhlášky č. , patrí mu táto minimálna odmena, t.j. odmena vo výške 33,19 EUR.

Pokiaľ sa odmena exekútora počíta podľa vyhlášky č. , ako je tomu aj v tomto prípade, nie je možné postupovať v zmysle ustanovenie uvedenej vyhlášky tak ako to vo vyúčtovaní urobil exekútor, a vypočítanú odmenu zaokrúhliť podľa tohto ustanovenia. Ustanovenie uvedenej vyhlášky upravuje postup výpočtu len v prípadoch, keď odmena sa počíta z tzv. základu podľa v spojení s , uvedenej vyhlášky.

Podľa vyhlášky č. (1) Náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. (2) Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa vyhlášky č. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Nie je možné súdnemu exekútorovi priznať ním uplatnenú náhradu za stratu času podľa vyhlášky č. vo výške 27,72 EUR za zanesenie každej listiny na poštu, ktorá je mimo sídla exekútorského úradu, nakoľko zanesenie listín na poštu je len administratívnou prácou, náhrada za ktorú je v zmysle vyhlášky č. zahrnutá v odmene súdneho exekútora.

Podľa vyhlášky č. v platnom znení, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa vyhlášky č. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

V časti hotových výdavkov vo výške 82,59 EUR, ktorých náhradu si súdny exekútor uplatnil, súd konštatuje nasledovné:

- náklady na bankový poplatok 0,15 EUR, za internet 0,50 EUR, náklady spojené s uložením spisu 8,07 EUR a náklady na účtovnú firmu 3,00 EUR z exekučného spisu nevyplývjú a nie je preukázané ich vynaloženie preto ich v tejto časti súd nemohol uznať ako účelne vynaložené,

- náklady za použitý papier a toner - 128 strán 19,20 EUR, t.j. 0,15 EUR za stranu zjavne prevyšujú odôvodnené náklady a pokiaľ aj exekútorovi reálne vznikli, predstavujú v časti neúčelne vynaložené náklady, preto exekútorovi za túto položku patria náhrady len vo výške 0,10 EUR za stranu (presnejšie zodpovedajúcu reálnym dôvodným nákladom a korešpondujúcu s obdobnými náhradami priznávanými podľa osobitného predpisu - vyhlášky č. ), t.j. celkom 12,80 EUR,

- náhrady za poštovné uplatnené v celkovej výške 47,62 EUR z exekučného spisu vyplývajú len čiastočne. Súdnemu exekútorovi nepatrí náhrada poštovného za doručovanie tých listín, ktorých doručenie predstavuje administratívne práce, nakoľko náhrada týchto výdavkov je v zmysle vyhlášky č. krytá odmenou súdneho exekútora. Konkrétne sa jedná o uplatnené náhrady

poštovného celkom 22,40 EUR za zaslanie oznámení o ukončení exekučného konania, príkazov na odblokovanie účtov, vrátenie poverenia, zaslanie špecifikácie trov a exekučného spisu súdu a zaslanie vyúčtovania trov exekúcie. Rovnako z už vyššie uvádzaných dôvodov súdnemu exekútorovi nepatrí náhrada nákladov na poštovné 15,30 EUR spojených s nezákonným postupom spočívajúcim v doručení príkazov na začatie exekúcie desiatim bankám bez vedomosti o tom, či v nich má povinný vedený účet. Vzhľadom na vyššie uvedené patrí teda exekútorovi len náhrada účelne a z exekučného spisu preukázateľne vynaloženého poštovného vo výške 9,92 EUR,

- z rovnakých dôvodov pre ktoré nepatrí súdnemu exekútorovi náhrada výdavkov za poštovné, nepatrí mu pri týchto zásielkach ani náhrada nákladov za použité obálky. Z uplatnenej náhrady nákladov za použité obálky 3,50 EUR mu teda patrí len 1,10 EUR.

- ako účelné a exekútorovi prináležiace vyhodnotil súd vo vyúčtovaní uplatnené náhrady hotových výdavkov za euroobal 0,26 EUR, za účtovné doklady 0,02 EUR a za spisový obal (0,27 EUR).

Celkom teda v prejednávanej exekučnej veci patria súdnemu exekútorovi náhrady hotových výdavkov vo výške 24,37 EUR.

Podľa Exekučného poriadku (pri zachovaní ústavne konformného výkladu uvedeného ustanovenia / SR/) sa odmena 33,19 EUR a náhrada hotových výdavkov 24,37 EUR zvyšujú o DPH 20% = 11,51 EUR, t.j. exekútorovi patria celkom trovy exekúcie vo výške 69,07 EUR.

S poukázaním na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku súd rozhodol tak, že uvedené trovy exekúcie je povinný nahradiť oprávnený, ktorý zavinil zastavenie exekúcie tým, že sa domáhal jej vykonania na základe nespôsobilého exekučného titulu.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto rozhodnutia možno podať odvolanie ( § 58 ods.5 Exekučného poriadku) v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Všeobecnými náležitosťami podania podľa sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V zmysle , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v stave účinnom do 31.10.2013 možno proti výroku o náhrade trov exekúcie podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach. V zmysle § 243b ods. 1: Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Podľa § 243b ods. 3: O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.