Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoE-53-2014.pdf
PDF · 79.01 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/53/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave, IČO: 30807484, vo veci pobočky Košice, Festivalové námestie č. 1,041 84 Košice, proti povinnému Plastinum spol. s.r.o., Gemerská 3, Košice, IČO: 36 190 772, o vymoženie 283,84 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, PhD., so sídlom v Košiciach, Južná trieda č. 93, pod č. EX 1605/2002, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 27.1.2014, č.k. 37Er/2980/2002-23 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a povinného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 17,36 eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ladislav Kováč, PhD. Exekučným titulom boli právoplatné a vykonateľné rozhodnutia Národného úradu práce - Okresný úrad práce Košice IV č.j. XXXX/XXXX/OKaS zo dňa 3.10.2002, č.j. XXXX/XXXX/OKaS zo dňa 3.10.2002, č.j. XXXX/XXXX/OKaS zo dňa 3.10.2002 a č.j. XXXX/XXXX/OKaS zo dňa 3.10.2002. Poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie bolo vydané Okresným súdom Košice II dňa 14.1.2003. Súdny exekútor doručil súdu dňa 25.4.2013 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie pohľadávky oprávnenej podľa § 57 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok).
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 57 ods. 1 písm. f/, § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, § 25 ods.1, 2, § 30 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni , § 277 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a dospel k záveru, že predmetné exekučné tituly nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.10.2002. Posledný deň desaťročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie pripadol na deň 29.10.2012. Počnúc dňom 30.10.2012 došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie predmetných pohľadávok. Z uvedeného vyplýva, že exekučné tituly nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.10.2002, ku dňu podania podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie 25.4.2013 prešla už stanovená desaťročná lehota na uskutočnenie jeho výkonu. Z toho dôvodu zaniklo právo oprávneného vyplývajúce mu z exekučného titulu voči povinnému, preto súd prvého stupňa nemal inú možnosť len exekúciu podľa ust. §57 ods.1 .písm. f) Exekučného poriadku zastaviť. O trovách exekúcie rozhodol v zmysle ustanovenia § 200 ods.2, §196, §200 ods.1 Exekučného poriadku v spojení s § 3, § 27 a, § 14 ods. 1 písm. a) ods. 2, §14 ods.3, §15 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 17,36 Eur a na ich úhradu zaviazal oprávneného.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená. Navrhla odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zmeniť. Uviedla, že predmetom exekučných titulov vymáhaných v rámci exekúcie sú neuhradené príspevky do garančného fondu, fondu nezamestnanosti a penále za ich omeškanie, ktoré sú upravené v z. č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti. Preto súd prvého stupňa nesprávne aplikoval z.č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, ktorý tieto príspevky a penále z ich omeškania neupravuje. Odvolateľ ďalej uviedol, že má za to, že na exekučné tituly sa vzťahuje právna úprava zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti a tento právny predpis upravuje len inštitút premlčania, nie preklúzie. Napadnuté rozhodnutie je neopodstatnené, pretože k zániku práva vymáhať predmetné pohľadávky nedošlo. Odvolateľ konštatoval, že podľa § 126 ods.1 a 3 z.č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti Okresný úrad práce vymáha príspevok na poistenie v nezamestnanosti od zamestnávateľa alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, ak sa príspevok vôbec neodviedol alebo sa odviedol v nižšej sume. Právo vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti. V zmysle § 128 z.č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti( podľa znenia účinného do 31.12.2003) pri evidencii odvádzateľov príspevkov do garančného fondu, pri odhlasovaní zamestnávateľa ako odvádzateľa príspevku do garančného fondu, pri odvode príspevku a jeho splatnosti, pri vymáhaní a vrátení príspevku v prípade jeho zaplatenia bez právneho dôvodu a pri penále za omeškané platenie príspevku do garančného fondu sa postupuje rovnako ako pri príspevku na poistenie v nezamestnanosti podľa tohto zákona. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 03.12.2002, teda za zachovania 3-ročnej premlčacej lehoty. Uvedený právny predpis upravuje len inštitút premlčania, nie preklúzie, preto je odvolateľ toho názoru, že zastavenie exekúcie pre uplynutie prekluzívnej lehoty je neopodstatnené. K zániku práva vymáhať predmetnú pohľadávku nedošlo. Podľa výpisu z Obchodného registra SR bol povinný vymazaný ku dňu 28.1.2004 z Obchodného registra z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. K uvedenému dátumu teda subjekt stratil hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu spôsobilosť na právne úkony. Preto podľa odvolateľa boli splnené predpoklady pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie v zmysle § 57 ods.1 písm. g). z. č. 233/1994 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov. Odvolateľ je za to, aby sa právne normy vykladali v súlade s princípmi spravodlivosti a na základe vyššie uvedeného považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne a to konkrétne z dôvodu aplikácie nesprávnej právnej normy. Odvolateľ v závere uviedol, že navrhuje aby v súlade s ustanovením § 374 ods.4 zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, v celom rozsahu vyhovel sudca a zmenil výrok o zastavení exekúcie výrokom o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, resp. aby v súlade s § 167 ods.2 a §165 ods.1 O.s.p. v znení neskorších predpisov opravil odôvodnenie uznesenia v časti konkretizácie dôvodu zastavenia exekúcie a jej vyhlásenia za neprípustnú podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože existuje iný dôvod, pre ktorý nie je možné exekúciu vykonať, a to strata spôsobilosti na právne úkony. A zároveň navrhol nepriznať trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto vec predložil odvolaciemu súdu.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Predmetom exekučných titulov č.j. XXXX/XXXX/OKaS zo dňa 3.10.2002, č.j. XXXX/XXXX/OKaS zo dňa 3.10.2002, č.j. XXXX/XXXX/OKaS zo dňa 3.10.2002 a č.j. XXXX/XXXX/OKaS zo dňa 3.10.2002 vymáhaných v rámci exekúcie predmetnej exekúcie sú neuhradené príspevky do garančného fondu, fondu nezamestnanosti a penále za ich omeškania, ktoré sú upravené v zákone č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti.
V zmysle ustanovenia § 277 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31.12.2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31.12.postupuje podľa predpisov účinných do 31.12.2003.
Podľa § 126 ods. 1 a 3 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti, okresný úrad práce vymáha príspevok na poistenie v nezamestnanosti od zamestnávateľa alebo od samostatne zárobkovo činnej osoby, ak sa príspevok vôbec neodviedol alebo sa odviedol v nižšej sume. Právo vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti.
V zmysle § 128 z.č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti ( podľa znenia účinného do 31.12.2003) pri evidencii odvádzateľov príspevkov do garančného fondu, pri odhlasovaní zamestnávateľa ako odvádzateľa príspevku do garančného fondu, pri odvode príspevku a jeho splatnosti, pri vymáhaní a vrátení príspevku v prípade jeho zaplatenia bez právneho dôvodu a pri penále za omeškané platenie príspevku do garančného fondu sa postupuje rovnako ako pri príspevku na poistenie v nezamestnanosti podľa tohto zákona.
Odvolací súd zistil, že návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 03.12.2002, teda za zachovania 3-ročnej premlčacej lehoty. Vyššie uvedený právny predpis upravuje len inštitút premlčania, nie preklúzie, preto je odvolací súd toho názoru, že zastavenie exekúcie súdom prvého stupňa pre uplynutie prekluzívnej lehoty je neopodstatnené. K zániku práva vymáhať predmetnú pohľadávku nedošlo.
Z uvedeného expresiss verbis vyplýva, že tieto nároky sa neprekludujú. K ich premlčaniu možno v súdnom výkone rozhodnutia (exekúcii) prihliadnuť len vtedy, ak to dlžník namietne a len v rozsahu uplatnenej námietky. Pokiaľ však nedôjde k vzneseniu námietky premlčania, rozhodnutie možno súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať i po uplynutí troch rokov odo dňa splatnosti ním priznanej pohľadávky.
Právo vymáhať príspevok podľa § 126 ods. 3 zákona o zamestnanosti (účinného ku dňu vydania exekučného titulu) sa spája výlučne s právnou možnosťou oprávneného domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia proti povinnému, ktorý dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. Predpokladom naplnenia tohto práva oprávneným je súhrn takých postupov (krokov), ktoré smerujú k uskutočneniu právneho úkonu s ktorým právny poriadok spája účinné začatie konania, v ktorom možno povinného donútiť k splneniu uloženej povinnosti. Jedná sa o návrhové konanie, ktoré je ovládané dispozičným princípom. Predmet premlčania - „právo vymáhať príspevok“- uvádzaná právna norma spája s možnosťou oprávneného iniciovať nútený výkon rozhodnutia, nespája s ním faktické uspokojenie oprávneného, ktoré nastáva až úspešnou realizáciou (výkonom) v závislosti od zákonom upraveného postupu vymáhajúceho orgánu.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom rozhodnutí.
Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí dôslednejšie sa bude zaoberať otázkou zastavenia exekúcie a zároveň zaviazanosťou a výškou vyčíslenia trov exekúcie a rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p.
Toto uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.