Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Cbi-55-2013.pdf
PDF · 108.12 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cbi/55/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: VERKO, s.r.o., Štefánikova trieda 15, 949 01 Nitra, IČO: 36 555 151, zast. JUDr. Peter Havlík, advokát, Podzámska 18, 949 01 Nitra, proti žalovanému: JUDr. Erik Bilský, so sídlom kancelárie: Pekárska 11, 917 01 Trnava, správca úpadcu TRANSPORTS PADROSA s.r.o., Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO:35 946 849, o určenie zabezpečenia popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému Trnava dňa 19.11.2013 domáhal rozhodnutia, aby súd určil, že pohľadávky žalobcu vo výške 15 449,69 eur; 16 000,-eur; a 16 800,-eur sú zabezpečené pohľadávky aj uplatnením zádržného práva žalobcu podľa § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k zabezpečenia: ťahač D., typ Q. XXX, evidenčné číslo SC XXX CP, V.: N ( ďalej len „ ťahač“), s dátumom vzniku zádržného práva k hnuteľnej veci dňa 2.05.2013 a ako zabezpečovacie právo prvé v poradí. Svoj návrh odôvodnil tým, že prihláškami pod poradovým č. 1-3 si v súlade so Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.09.2011 ( ďalej len „ zmluva o nájme“) uplatnil právo na úhradu náhrady škody ( ušlý zisk) vo výške 15.449,69 eur, 16.000,- eur a 16.800,- eur, ako zabezpečené pohľadávky, zabezpečené okrem iného aj zádržným právom k hnuteľnej veci podľa § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to k vyššie uvedenému ťahaču faktickým zadržaním hnuteľnej veci v objekte, ktorý úpadcovi prenajímal a to ako zabezpečovacie právo prvé v poradí. Oznámením zo dňa 15.10.2013 im bolo žalovaným oznámené, že zabezpečenie ich pohľadávok vo výške 15.449,69 eur ( nájomné a energie), 16.000,- eur ( zmluvné pokuty) a 16.800,00 eur ( náhrada škody) popiera v rozsahu zabezpečenia k ťahaču a to z dôvodu, že tento ťahač nepatrí a ani nepatril úpadcovi, úpadca ho má len v držbe a preto tento majetok nepodlieha konkurzu, pričom poukázal na ustanovenie § 67 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR). Do súdneho spisu bolo priložené oznámenie správcu o popretí zabezpečenia troch zabezpečených pohľadávok zo dňa 15.10.2013. Ďalej bolo žalobcom uvedené, že v deň zverejnenia uznesenia o začatí konkurzného konania v obchodnom vestníku im bolo telefonicky oznámené, že ťahače sú vo vlastníctve leasingovej spoločnosti: V. E., a.s., so sídlom F. Z. l, XXX XX B. XX. Žalobca vyjadril názor, že keďže úpadca je leasingovým nájomcom a osobou oprávnenou, ktorej sú povinní zadržanú vec vydať podľa § 151s ods. l Občianskeho zákonníka, je vznik zádržného práva v súlade so zákonom, pretože im nebolo preukázané ku dňu vyhlásenia konkurzu, že by úpadca prestal byť osobou oprávnenou podľa § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorej sú povinní zadržanú vec vydať. Predmetný ťahač bol nakoniec vydaný správcovi na základe jeho výzvy až po vyhlásení konkurzu. Podľa § l5l s ods. 3 Občianskeho zákonníka, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku
voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú. Žalobca vo svojom návrhu poukázal na znenie § 151s ods. 3 a na znenie § 151v Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na to, že predpokladom na vznik zádržného práva veriteľa je existencia pohľadávky voči dlžníkovi, ide o splatnú peňažnú pohľadávku, zadržovaná vec má povahu hnuteľnej veci a veriteľ má hnuteľnú vec vo svojej oprávnenej držbe. Podotkol, že existencia pohľadávky na nájomnom, zmluvných pokutách i náhrade škody v podobe ušlého zisku je preukázaná prílohami pripojených k prihláškam zabezpečených pohľadávok, pričom uviedol, že hnuteľná vec sa zároveň nachádzala po vyhlásení konkurzu a v čase plynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok i podávania prihlášok správcovi v areáli, ktorý bol predmetom nájomného vzťahu a nebola svojvoľne alebo ľstivo úpadcovi odňatá, pričom úpadca bol osobou oprávnenou, ktorému je povinný vec vydať. Žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom správcu úpadcu, že dôvodom na popretie zabezpečenia v rozsahu ťahača je skutočnosť, že tento nepatrí do konkurznej podstaty. Žalobca má za to, že zádržné právo je jedným z prostriedkov na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, pričom má za to, že toto právo si uplatnil v zmysle zákona, nakoľko nemal reálnu záruku u úpadcu, že svoje záväzky vyrovná vzhľadom na jeho správanie, ktorého výsledkom je neplatenie záväzkov. Úpadca podľa im oznámených informácii bol leasingovým nájomcom a mal hnuteľnú vec v oprávnenej držbe. Na základe vyššie uvedeného došlo k uplatneniu zádržného práva k hnuteľnej veci. Žalobca ďalej vyjadril názor, že pokiaľ mal úpadca uzatvorenú leasingovú zmluvu a táto platne trvala a nebola ukončená nájomcom či prenajímateľom, bol jedinou osobou , ktorej bol povinný vec vydať len samotný úpadca, nakoľko právna úprava pre vznik zádržného práva nepoužíva legálny pojem vlastník, ale osoba, ktorej je povinný vec vydať. Podľa vyjadrenia žalobcu, predmetný ťahač bol vydaný len na základe výzvy správcu úpadcu až po vyhlásení konkurzu. Bola prejavená vôľa vydať ťahač za predpokladu dodatočného zabezpečenia svojich pohľadávok, avšak úpadca plnenie zo svojej strany neposkytol. Na záver uviedol, že ku dňu vyhlásenia konkurzu mu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by úpadca prestal byť oprávneným držiteľom hnuteľnej veci na základe leasingovej zmluvy a keďže nenastali právne skutočnosti ustanovené v § 151v Občianskeho zákonníka, má za to, že zabezpečenie pohľadávky zádržným právom k hnuteľnej veci vzniklo platne dňa 2.05.2013.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 16.01.2014 bol žalovaný vyzvaný, aby sa k veci písomne vyjadril v lehote 30 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručeným súdu dňa 20.02.2014 uviedol, že zotrváva na svojom právnom názore a popretie pohľadávky považuje za správne. Má za to, že sa nejedná o majetok úpadcu a je toho názoru, že žalobca mal o tomto znalosť, prípadne mohol mať od pracovníkov úpadcu. Ďalej poukázal na § 67 ZKR, podľa ktorého takýto majetok nepodlieha konkurzu a zároveň absentuje listina, ktorou by vlastník majetku súhlasil s dobrovoľným zriadením zabezpečovacieho práva, prípadne listina, ktorou by takéto zabezpečovacie právo vzniklo zo zákona.
Dňa 7.05. 2014 sa konalo pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že uplatnenie zádržného práva považuje za vykonané v súlade s § 151s Občianskeho zákonníka a zároveň má za to, že veriteľ nemá povinnosť skúmať vlastnícke právo zadržiavanej veci v zmysle ustálenej judikatúry ako aj odborných názorov a z tohto dôvodu považuje zádržné právo, ktoré bolo uplatnené ešte pred vyhlásením konkurzu za uplatnené zákonným spôsobom a teda pohľadávky uvedené v žalobe považuje za zabezpečené. Žalobca sa dozvedel o tom, kto je vlastníkom vozidla až po vyhlásení konkurzu a teda v čase uplatnenia zádržného práva bol navrhovateľ dobromyseľný vo vzťahu k svojmu oprávneniu zadržať tieto hnuteľné veci. Žalobcovi bolo oznámené, že vlastníkom vozidla by mala byť leasingová spoločnosť V. E., pričom vlastnícke právo vôbec nespochybňuje. Na otázku sudkyne, či vzhľadom na skutočnosť, že ide o majetok tretej osoby je zabezpečenie pohľadávky tak, ako uvádza žalobca v návrhu v súlade s koncepciou konkurzného práva, právny zástupca žalobcu uviedol, že podľa žiadneho z ustanovenia konkurzného práva, ale subsidiárne podľa Občianskeho zákonníka. V konkurznom zákone je ustanovenie, ktoré hovorí, že jedným zo zabezpečovacích práv je zádržné právo. V inom ustanovení konkurzného zákona nie je upravované zádržné právo, preto je názoru, žeby sa malo postupovať v zmysle predpisov Občianskeho zákonníka. V súvislosti s uvedeným bolo poukázané na § 67 ods. 1 písm. c) ZKR. Ďalej právny zástupca žalobcu uviedol, že tieto pohľadávky sú zabezpečené aj ďalším zádržným právom, ktoré nebolo popreté správcom konkurznej podstaty, zádržným právom hnuteľných vecí, ktoré nie sú predmetom tohto konania a sú vo vlastníctve úpadcu. Ťahač, ktorý je predmetom zabezpečenia bol na základe výzvy správcu vydaný leasingovej spoločnosti V. E., a.s., teda vlastníkovi. Žalobca rešpektoval výzvu správcu na vydanie veci nepodliehajúcej konkurzu. Právny zástupca ďalej uviedol, že síce vydal na výzvu správcu ťahač vlastníkovi, ale aj tak si myslí, že zádržné právo platí
naďalej. Právny zástupca uviedol, že nevie či žalobca je v nejakom vzťahu k spoločnosti V. E., a.s., a žalobca nežiada priamo od spoločnosti V. E., a.s. finančné plnenie, pričom podľa jeho názoru správca sa musí s touto vecou vysporiadať v prípade, ak súd sa uznesie, že zádržné právo je platné. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu vec patrí do konkurzu, nakoľko zabezpečovala pohľadávku veriteľa. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení do spisu doložil fotokópiu prihlášok pohľadávok, zápisnicu z obhliadky zo dňa 16.05.2013 a fotokópiu zmluvy o nájme.
Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 7.05.2014 uviedol, že vlastník veci V. E., a.s. dňa 28.03.2013 ukončil zmluvný vzťah s úpadcom a v dôsledku toho skonštatoval, že úpadca v čase zadržania veci už nebol oprávnenou osobou, z čoho plynie fakt, že ak by aj bolo možné zadržať vec oprávnenej osobe, úpadca už takou oprávnenou osobou nebol a súčasne vyjadril názor, že zádržné právo nebolo zriadené v súlade so zákonom resp. podľa žalovaného nevzniklo. Na záver uviedol, že V. si prihlásil do konkurzného konania pohľadávku za omeškané splátky, ktorá bola uznaná, pričom sa týkala aj tohto predmetného auta. Majiteľ zadržaného auta je aj veriteľ v konkurze.
Dňa 11.06.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu, v ktorom uviedol, že neexistuje povinnosť veriteľa skúmať, kto je vlastníkom zadržiavanej hnuteľnej veci. Poukázal na judikát rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3.04.2008, sp. zn. 6Obo/91/2007, podľa ktorého je podstatné, aby okolnosti na zadržanie/uplatnenie zádržného práva boli naplnené v čase, kedy veriteľ prvýkrát prejaví svoju vôľu zadržať vec, čo v prípade tejto veci podľa právneho zástupcu žalobcu bolo naplnené. Ďalej poukázal na to, že nie je v rozpore s koncepciou konkurzného práva, keď má byť do konkurznej podstaty zahrnutý majetok inej osoby ako úpadcu. Konkurzný zákon dokonca výslovne ako zabezpečovacie právo rozoznáva právo zádržné a to bez ohľadu na to, či sa má zadržať vec patriaca úpadcovi, alebo tretej osobe. Rovnako je tomu aj v prípade práva záložného, ktoré je možné zriadiť aj na majetok tretej osoby. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu sa malo jednoznačne jednať o majetok v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZKR, ktorý konkurzu podlieha a mal byť zaradený do konkurznej podstaty.
Právny zástupca sa ďalej vyjadril k prihlásenej pohľadávke z titulu zmluvnej pokuty, ktorú si žalobca uplatnil ako zabezpečenú, pričom na jednej strane je pravdou, že táto pohľadávka je v konkurznom konaní posudzovaná ako podriadená v súlade s § 95 ods. 3) ZKR, avšak má za to, že ani postup správcu v súlade s uvedeným zákonným ustanovením nepripúšťa, aby sa toto aplikovalo formou popretia zabezpečenia. Na zabezpečovacie právo sa v konaní len neprihliada, čo je výlučne záležitosťou správcu pri rozvrhu výťažku.
Dňa 20.06.2014 boli na súd doručené listiny a to: mimoriadne ukončenie leasingovej zmluvy č. 140428 zo dňa 28.3.2013, doručenka potvrdzujúca prijatie písomnosti dňa 4.4.2013, zmluva o leasingu hnuteľných vecí č. 14048, všeobecné zmluvné podmienky leasingu ku zmluve č. 140428, základné podmienky leasingu zo dňa 10.2.2011, splátkový kalendár z 10.2.2011, kúpna zmluva zo dňa 10.2.2011 a osvedčenie o evidencii motorového vozidla.
Na pojednávaní konanom dňa 11.09.2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobcovi nebolo nijakým spôsobom oznámené, že došlo k ukončeniu leasingu a ani sa o tomto nemal ako dozvedieť, keďže mu to zmluvné strany neoznámili. Z toho plynúc žalobca bol teda dobromyseľný v tom, že naďalej má právo hnuteľnú vec zadržať, a teda táto hnuteľná vec ťahač je v jeho oprávnenej držbe. V súvislosti s oprávnenou držbou právny zástupca žalobcu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu z 27.9.2006 sp. zn. 21Cbo/2264/2005 podľa ktorého skutočnosť, že vlastníkom predávanej veci je iná osoba ako povinný, nie je dôvodom pre ktorý by mohla byť hnuteľná vec, na ktorej viazne zádržné právo, vylúčená z exekúcie. Zákon nevyžaduje, aby veriteľ posudzoval kto má k veci vlastnícke alebo iné právo, ktoré ho oprávňuje na držanie a užívanie veci. Veriteľ môže vychádzať len zo zmluvy alebo z iného titulu, na základe ktorých vec platne prevzal. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že žalovaný nepreukázal, že žalobcovi (veriteľovi) bolo oznámené ukončenie leasingovej zmluvy, resp. oznámená iným spôsobom skutočnosť, že je žalobca (veriteľ) povinný vec vydať leasingovej spoločnosti, preto v čase vzniku zádržného práva konal dobromyseľne a teda zádržné právo bolo zriadené platne.
Podľa § 118a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len “O.s.p.“),vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe
veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu ( § 101 ods. 2).
Podľa § 118a ods. 2 O.s.p. na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov.
Podľa § 118a ods. 3 O.s.p. o povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia musia byť účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 8 ZKR zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.
Podľa § 32 ods. 9 ZKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
Podľa § 32 ods. 15 ZKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
Podľa § 67 ods. 1 ZKR konkurzu podlieha a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu, c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky, d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.
Podľa § 95 ods. 3 ZKR tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo bol spriaznený s úpadcom; na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada.
Podľa § 151s ods. 1zákona č. 40/1964 Zb. ( ďalej len „ Občiansky zákonník“ ), kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.
Podľa § 151s ods. 2 Občianskeho zákonníka zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osoba pri odovzdaní veci uložila, aby s ňou naložil spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva.
Podľa § 151s ods. 3 Občianskeho zákonníka ak je však vyhlásený konkurz, alebo pri výkone rozhodnutia zistená platobná neschopnosť dlžníka, má veriteľ zádržné právo aj k zabezpečeniu pohľadávky dosiaľ nesplatnej a bez ohľadu na to, či sa veriteľovi uložilo naložiť s vecou spôsobom nezlučiteľným s výkonom zádržného práva.
Podľa § 151s ods. 4 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.09.2011, oznámením o uplatnení zádržného práva zo dňa 2.05.2013, výzvou na úhradu zmluvných pokút a náhrady škody, zápisnicou z obhliadky zo dňa 2.05.2013, oznámením o popretí pohľadávky zo dňa 15.10.2013, zápisnicou z obhliadky zo dňa 16.05.2013, kópiou Rozsudku NS SR 6Obo91/2007, žiadosťou o vydanie zadržanej veci zo dňa 15.07.2013, listinou o mimoriadnom ukončení leasingovej zmluvy č. 140428 zo dňa 28.3.2013, doručenkou potvrdzujúcou prijatie písomnosti dňa 4.4.2013, zmluvou o leasingu hnuteľných vecí č. 14048, všeobecnými zmluvnými podmienkami leasingu ku zmluve č. 140428, základnými podmienkami leasingu zo dňa 10.2.2011, splátkovým kalendárom z 10.2.2011, kúpnou zmluvou zo dňa 10.2.2011 a osvedčením o evidencii motorového vozidla.
Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 36K/19/2013-47 zo dňa 16.05.2013, zverejneného v obchodnom vestníku dňa 27.05.2013, právoplatného dňa 28.05.2013 bol na dlžníka TRANSPORTS PADROSA s.r.o. vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Erik Bilský.
Z vyššie spomenutých predložených listín a vyjadrení odznených na pojednávaniach súdu vyplynuli skutočnosti, že žalobca si do konkurzného konania prihlásil celkovo tri zabezpečené pohľadávky vo výške 15 449,69 eur; 16 000,- eur; a 16 800,- eur s uplatnením zabezpečovacieho práva - zádržného práva s dátumom vzniku zádržného práva k hnuteľnej veci (ťahač) dňa 2.05.2013 a ako zabezpečovacie právo v poradí 1, ktoré boli popreté v zmysle oznámenia správcu zo dňa 15.10.2013 v rozsahu zabezpečenia v časti zabezpečenia „ ťahač“, nakoľko správca mal za to, že tento majetok nepatrí a ani nepatril úpadcovi, pričom tento majetok mal len v držbe.
Sporným je, či žalobcovi vzniklo jeho postupom zádržné právo.
Žalobca si uplatnil zádržné právo dňa 2.05.2013 a to na základe oznámenia, ktorým dal úpadcovi na vedomie jeho uplatnenie vo vzťahu okrem iného k predmetnému ťahaču na zabezpečenie svojich pohľadávok, ktoré vznikli z dôvodu neplatenia nájomného úpadcom žalobcovi, pričom jednou z nich je uplatnenie si zmluvnej pokuty.
Žalobca a spoločnosť TRANSPORTS PADROSA s.r.o. ( teraz úpadca) uzatvorili Zmluvu o nájme nebytových priestorov dňa 30.09.2011 podľa § 289 a nasledujúcich ustanovení Obchodného zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov.
Dňa 10.02.2011 bola uzatvorená zmluva o lízingu hnuteľných vecí č. 140428 a súčasne kúpna zmluva č.140428 medzi spoločnosťou TRANSPORTS PADROSA s.r.o. a V. E. a.s., pričom predmetom lízingu a kúpy bol ťahač.
Z listiny predloženej súdu dňa 20.06.2014 bolo zistené, že predmetný ťahač, ku ktorému si žalobca uplatnil zádržné právo je vo vlastníctve leasingovej spoločnosti a to V. E., a.s. a to v zmysle zmluvy o lízingu hnuteľných vecí č. 140428 s prílohami zo dňa 10.02.2011, ktorá bola avšak ukončená v dôsledku neplatenia splátok úpadcom o čom svedčí mimoriadne ukončenie lízingovej zmluvy č. 140428 zo dňa 28.03.2013.
Správca v zmysle žiadosti o vydanie zadržanej veci zo dňa 15.07.2013 vyzval žalobcu - veriteľa o vydanie veci a to predmetu leasingu „ťahača“ z dôvodu, že majiteľom predmetného ťahača je V. E.. s poukazom na ustanovenie § 67 ZKR s upozornením, že v prípade jej nevydania je dôvodná obava spôsobenia vzniku majetkovej ujmy úpadcu.
Zádržné (retenčné) právo je núdzovým zabezpečovacím inštitútom, ktorý nie je vopred dojednaný v zmluve. Zádržné právo predstavuje taký prostriedok zabezpečenia záväzku, pri ktorom osoba, ktorá je povinná vec vydať, môže vec zadržať na zabezpečenie svojej pohľadávky až do jej uspokojenia. Zadržanie má povahu jednostranného právneho úkonu veriteľa. Zádržné právo možno použiť, ak sú splnené zákonné podmienky a to: a) existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorému je veriteľ povinný vydať vec, b) predmetom pohľadávky je splatná peňažná pohľadávka, c) zadržovaná vec má povahu hnuteľnej veci, d) veriteľ má hnuteľnú vec vo svojej oprávnenej držbe.
Súd poukazujúc na dátum vyhlásenia konkurzu dňa 28.05.2013, dátum uplatnenia zádržného práva dňa 2.05.2014 a súčasne prihliadnuc na mimoriadne ukončenie vyššie spomenutej lízingovej zmluvy ku dňu 28.03.2013 má za to, že zádržné právo nemohlo vzniknúť, resp. nemohlo byť realizované pre nesplnenie základnej podmienky zádržného práva, ktorou je „existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorému je veriteľ povinný vydať vec“. Existencia pohľadávky veriteľa voči úpadcovi titulom Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.09.2011 z dôvodu neplatenia dojednaného nájomného síce súdu preukázaná bola, avšak nebola naplnená druhá časť podmienky, nakoľko z doložených listín bola súdu preukázaná skutočnosť, že úpadca v tomto prípade v čase zadržania veci už nebol oprávnenou osobou, ktorej žalobca ( veriteľ) bol povinný vydať vec. V dôsledku mimoriadneho ukončenia lízingovej zmluvy ku dňu 28.03.2013, oprávnenou osobou, ktorej bol povinný vydať vec bola leasingová spoločnosť V. E.. O skutočnosti, že zadržaná hnuteľná vec nie je vo vlastníctve úpadcu, ale tretej osoby bol žalobca upovedomený žalovaným v zmysle žiadosti o vydanie zadržanej veci zo dňa 15.07.2013, na základe ktorej žalovaný vyzval žalobcu o vydanie predmetnej hnuteľnej veci. Zároveň žalobca v návrhu uviedol, že o vlastníctve spoločnosti V. E.. k ťahaču vedeli na báze telefonického rozhovoru a to už v deň zverejnenia uznesenia o začatí konkurzného konania dňa 13.05.2013.
Na základe hore uvedených skutočností súd má za to, že zádržné právo nemohlo vzniknúť, nakoľko úpadca ( dlžník) v čase jeho uplatnenia dňa 2.05.2013 nebol oprávnenou osobou, ktorej žalobca ( veriteľ) bol povinný vec vydať v dôsledku mimoriadneho ukončenia lízingovej zmluvy ku dňu 28.03.2013 a súčasne poukazujúc na to, že od tohto času predmet nájmu -ťahač prestal byť v držbe úpadcu ( dlžníka). Vzhľadom na to možno konštatovať, že práve žalobca faktickým zmocnením ťahača sa dopustil neoprávneného držania veci bez právneho dôvodu. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 11.09.2014 v súvislosti s uvedeným poukázal na dobromyseľnosť žalobcu, avšak súd má za to, že v tomto prípade ju nie je možné aplikovať, nakoľko v rámci dokazovania bolo súdu preukázané nesplnenie podstatnej podmienky potrebnej na uplatnenie zádržného práva a v prípade aplikácie dobromyseľnosti by súd uznal existenciu zabezpečovacieho práva, ktoré ani za daných podmienok a v tom čase nemohlo vzniknúť. Ďalej súd je toho názoru, že v prípade uznania zádržného práva, by súd súčasne musel poprieť preukázanú skutočnosť, ohľadne ukončenia vyššie spomenutej lízingovej zmluvy, pričom má za to, že následky by niesol veriteľ, ktorý je majiteľom predmetného ťahača, ktorý si v rámci vyššie spomenutého konkurzného konania uplatnil svoju zabezpečenú pohľadávku, ktorá bola správcom uznaná v celom rozsahu.
Okrem vyššie uvedeného súd pri uplatnenej zmluvnej pokute vo výške 16.000,- eur je názoru, že ide o pohľadávku, na ktorú sa rovnako ako na podriadenú pohľadávku vzťahuje ustanovenie §-u 95 ods. 3 ZKR a na jej prípadné zabezpečenie sa v konkurze neprihliada, preto postup správcu týkajúci sa popretia zabezpečenia pohľadávky súd považoval aj z tohto dôvodu za správny.
Ohľadne náhrady trov konania súd má za to, že miera úspechu žalobcu v tomto konaní bola 0 % ( návrh zamietnutý). Z uvedeného vyplýva, že miera úspechu žalovaného v tomto konaní bola 100 % (100 % - 0 % = 100 %). Výsledný úspech žalovaného v tomto konaní je teda 100 %.
Súd môže priznať účastníkovi náhradu trov konania voči druhému účastníkovi len vtedy, ak účastník o náhradu trov konania požiada. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania je predpokladom jeho priznania. Nakoľko si žalovaný neuplatnil náhradu trov konania, súd rozhodol o náhrade trov konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania ( § 42 ods. 3, § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ): z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.