Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8C-27-2014.pdf
PDF · 152.15 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/27/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. E. F., narodený X. X. XXXX, bytom H. XX/XXX, Y. K., toho času, J. XX, B., 2. B. F., narodená XX. X. XXXX, bytom J. XX, B., toho času J. XX, B., 3. R. L., narodený X. XX. XXXX, bytom E. XX/XX, X., o zaplatenie 11 076,13 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 5267,77 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 5.252,85 eur od 1.7.2013 do zaplatenia s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu povinnosť druhého žalovaného, súd povoľuje žalovanému v rade 1/ zaplatiť dlžnú sumu v splátkach po 160,- eur mesačne vždy do 21 dňa toho ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení jedinej splátky a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná v rade 2/ a žalovaný v rade 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 5267,77 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 5.252,85 eur od 1.7.2013 do zaplatenia s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu povinnosť druhého žalovaného, súd povoľuje žalovanej v rade 2/ zaplatiť dlžnú sumu v splátkach po 160,- eur mesačne vždy do 21 dňa toho ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení jedinej splátky a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 10. 7. 2013 sa žalobca voči žalovaným v rade 1 až v rade 3 domáha zaplatenia sumy 11 076,13 eur, úroku 7,79 % ročne zo sumy 11 006,71 eur od 1. 7. 2013 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 11 006,71 eur od 1. 7. 2013 do zaplatenia s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2530269 bola so žalovanými v rade 1 až 3 uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 9. 6. 2004, v súlade s ktorou poskytol žalovaným v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver vo výške 9958,17 eur. Žalovaný v 1 a v rade 2 sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,79 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 64,66 eur a do nasporenia 30 % cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 29,87 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaný v rade 1 a v rade 2 zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 116,18 eur. Žalovaný v rade 3 prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja odporcovia žalovaný v rade 1 a v rade 2. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným v rade 1 a v rade 2, žalobca odstúpil od úverovej zmluvy listom zo dňa 28. 5. 2013 a vyzval žalovaných v rade 1 a v rade 2 v 7- dňovej lehote na vrátenie zostatku úveru. Žalovaný v rade 1 a v rade 2 finančné prostriedky v tejto lehote nevrátili. O odstúpení bol upovedomený aj žalovaný v rade 3. Žalovaná suma 11 076,13 eur pozostáva z istiny 11 006,71 eur (10 976,11 + 4,28 + 25,66), z nezaplatených 7,79 % ročných úrokov a z 5 % ročných úrokov z omeškania zo sumy 11 0006,71 eur od 13. 6. 2013 do 30. 6. 2013 vo výške 69,42 eur. K návrhu predložil zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, všeobecné obchodné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, odstúpenie od zmluvy, špecifikáciu žalovanej pohľadávky, výpis z účtu odstúpeného medziúveru.
Dňa 7. 8. 2013 súd vydal platobný rozkaz č. k. 37Ro/134/2013-25, ktorým návrhu vyhovel.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v rade 1 a v rade 2, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä návrhom zo dňa 3.7.2013, vyjadrením žalobcu zo dňa 27. 5. 2014, Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 4.6.2004, odstúpením od zmluvy, Všeobecnými podmienkami žalobcu, výpisom z účtu odstúpeného medziúveru na č.l. 22-24, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného v rade 3 v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil.
Žalovaný v rade 1 uviedol, že zmluvu so žalobcom uzavrel, splácal. V rokoch 2009 - 2010 mal zdravotné problémy, odišiel z práce, z dôvodu zdravotných problémov odišiel do invalidného dôchodku. Odstúpenie mu bolo doručené. Po odstúpení, žiadne splátky už nesplácal. Žiada povoliť splátky. Poberá dôchodok výške 225,90 eur, z ktorého sú mu strhávané zrážky pre exekútora. Na dohodu si privyrába, mesačne asi 100,- eur. Z príjmu uhrádzajú výdavky na bývanie. So žalovanou v rade 2 sú rozvedení, ale žijú spolu v byte spolu s maloletým synom a plnoletým synom, ktorý navštevuje strednú školu. Vyporiadané BSM súdom nemajú a nedohodli sa ani na tom, komu by mal pripadnúť na splácanie dlh voči žalobcovi.
Žalovaná v rade 2 uviedla, že zmluvu so žalobcom uzavreli. So žalovaným v rade 1 sú rozvedení štyri, päť rokov dozadu. Nemajú vyporiadané BSM súdom a ani sa nedohodli na tom, komu by mal pripadnúť dlh voči žalobcovi. Aj po rozvode manželstva, splátky uhrádzal žalovaný v rade 1. Žiada povoliť splátky, je zamestnaná a má mesačne príjem asi 600,- eur. Z príjmu sú jej strhávané exekúcie , zostane jej asi 160,- eur.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný v rade 1 ako dlžník, žalovaná v rade 2 ako spoludlžníci, žalovaný v rade 3 ručiteľ uzavreli so žalobcom dňa 4. 6. 2004 zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 2530269102 a uzavreli zmluvu o stavebnom úvere číslo 2530269401. Zmluvu o stavebnom úvere a medziúvere upravuje zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Podľa § 12 ods. 2 písm. a/ cit. zákona o stavebnom sporení dočasne voľné zdroje fondu stavebného sporenia môže stavebná sporiteľňa použiť len na poskytovanie stavebných úverov za komerčných podmienok na stavebné účely stavebným sporiteľom, ktorí splnili podmienky sporenia svojich vkladov, ale ďalšie zmluvne dohodnuté podmienky na pridelenie stavebného úveru ešte nespĺňajú alebo stavebným sporiteľom, ktorí ešte len sporia.
V prejednávanom prípade žalobca poskytol tieto dočasne voľné zdroje fondu stavebného sporenia žalovaným v rade 1 a v rade 2 ako úver za komerčných podmienok, ide medzi nimi o úverový právny vzťah a teda absolútny obchod. Na predmetný vzťah z tohto dôvodu dopadajú aj ustanovenia Obchodného zákonníka, ale je potrebné naňho aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože v prejednávanom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Obč. zákona. Tou sa rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Predmetom činnosti žalobcu (v zmysle citovaného zákona) je prijímať vklady od stavebných sporiteľov, poskytovať úvery stavebným sporiteľom, vykonávať platobný styk a zúčtovania so stavebným sporením, poskytovať stavebné úvery na stavebné účely zo zdrojov mimo fondu stavebného sporenia a tiež stavebné úvery z dočasných voľných zdrojov fondu stavebného sporenia za komerčných podmienok stavebným sporiteľom. Žalovaným v rade 1 a v rade 2 ako stavebným sporiteľom žalobca poskytol stavebný účelový medziúver za komerčných podmienok a títo nemali v úmysle ho použiť na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť.
Z predloženej úverovej zmluvy o mimoriadnom medziúvere, ako aj z obsahu spisu, je možné urobiť záver, že išlo o typovú zmluvu, ktorá nie je zložená z individuálne vyjednaných zmluvných podmienok. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení (interná štandardizácia, resp. vytvorenie vzorov; (K.Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o., Plzeň 2009, str. 30). Záver, že ide o formulárovú zmluvu umocňuje aj jej číselné označenie 2530269 1 02 Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a číselné označenie 2530269 4 01 Zmluvy o stavebnom úvere. Je problematické individuálne vyjednávanie zmluvných podmienok u zmlúv, ktoré sa dojednávajú vo veľkom počte. Toto potvrdzujú aj poznatky z vlastnej činnosti súdu. Keďže išlo o typovú - formulárovú zmluvu a s prihliadnutím na to, že neboli zistené prekážky na vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca nepreukázal, aby zmluvné podmienky boli individuálne vyjednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), súd podrobil súdnej kontrole jej zmluvné ustanovenia tak podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o vadnosti právneho úkonu, ako aj podľa ustanovení Obchodného zákonníka a podľa ustanovení o súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok. Súd z úradnej povinnosti skúmal, či uvedená zmluva o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere neobsahuje neprijateľné podmienky s poukazom na ust. § 52 Obč. zákonníka a Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095 21/4/1993 ( ďalej len Smernica).
Pri rozhodovaní súd vychádzal z európskej legislatívy, zo Smernice, z európskej judikatúry - z Rozhodnutia Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06), z judikatúry súdov SR (rozsudok KS Prešov sp. zn. 18Co 109/2011). So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika interalia aj záväzky náležite transponovať smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda aj finančného spotrebiteľa európska únia prijala viaceré smernice (viď príloha Smernice EP a Rady z 23.4.2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch). Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor vo fundamentálnom rozsudku OcéanoGrupoEditorial SA C-240/98 až C-244/98 konštatuje, že je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa prílohy Smernice bodu 1 písm. e) podmienkou uvedenou v čl. 3 Smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu. Podľa článku 5 Smernice V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník od 1.4.2004, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13 a túto Smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zák. č. 150/2004 Z.z. účinného od 01.04.2004 (ďalej len Obč. zák.), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy, upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ods. 2 Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ods. 2 Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 3 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Súd zdôrazňuje, že z vyššie citovaného ustanovenia § 54 ods. 1 Obč. zák. vyplýva jednoznačne záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Už uvedené potom následne vedie k tomu, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy) sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho základe, čo v praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskeho zákonníka a vo vykonávacích predpisoch k nemu, pričom neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sú neplatné. Súd poukazuje na to, že je oprávnený a povinný vzhľadom na spotrebiteľský charakter samotného záväzku preskúmať zmluvu o mimoriadnom medziúvere a aplikovať právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a predpisov s ním súvisiacich, keď normy obchodného práva, podľa ktorých bola úverová zmluva uzatvorená, sú pre spotrebiteľské zmluvy použiteľné a je možné ich aplikovať, ale iba v rozsahu, v ktorom neodporujú obmedzeniam účelovo chrániacim práva spotrebiteľa, ako sú obsiahnuté v Občianskom zákonníku a vo vykonávacích predpisoch k nemu. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že zmluva medzi účastníkmi je uzatvorená ako zmluva medzi podnikateľom a spotrebiteľom, ktorá má podporu štandardnej formulárovej zmluvy, kedy spotrebiteľ jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač a spotrebiteľ buď príjme podmienky uvedené v zmluve alebo neprijme, ale v takom prípade zmluvný vzťah nevznikne. Spotrebiteľ je za takéhoto skutkového stavu z hľadiska informovanosti a svojej vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu.
Podľa ustanovenia § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa ustanovenia § 369 ods.1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods. 2 Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti právneho úkonu vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje.
Podľa ustanovenia § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa ustanovenia § 547 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky.
Podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
Súd považoval za dôležité posúdiť, či z objektívneho hľadiska je úverová zmluva z dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl ako celok ešte udržateľná. Neprihliadal pritom na výhodnosť neplatnosti zmluvy pre toho ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods. 1 in fine Smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). V rámci interpretačného pravidla súd vychádzal z dobromyseľnosti spotrebiteľa, ktorému bola predložená vopred naformulovaná zmluva (§ 35 Občianskeho zákonníka). Tiež skúmal, či je platné odstúpenie od zmluvy doručené žalovaným v rade 1 a v rade 2. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2530269102 a stavebnou úvere č. 2530269401 zo dňa 28. 5. 2013 v zmysle čl. VI. a VII. úverovej zmluvy z dôvodu porušenia povinností žalovaným v rade 1 a v rade 2, ktorí sa dostali do omeškania s viac ako dvoma vkladmi na účte stavebného sporenia po dobu dlhšiu ako dva mesiace a s viac ako dvoma mesačnými splátkami na účte o mimoriadnom medziúvere. Žalobca ako veriteľ požadoval od žalovaným v rade 1 a v rade 2 okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Dlžnú sumu ku dňu 28. 5. 2013 vyčíslil vo výške 10 976,77 eur. Odstúpenie bolo účinné dňom jeho doručenia žalovanému v rade 1 dňom 12. 6. 2013 a žalovanej v rade 2 dňom 3. 6. 2013. Na odstúpenie od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu žalobcu adresovaného žalovaným v rade 1 a v rade 2 je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie ustanovenia Obchodného zákonníka.
Podľa článku VII bodu 1 Zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok. V prípade odstúpenia od úverovej zmluvy je veriteľ oprávnený odstúpiť súčasne aj od zmluvy o stavebnom sporení, ktorá je základom pre poskytnutie tohto úveru.
Podľa článku VII bodu 4 Zmluvy pre mimoriadny medziúver platí navyše: a/ Veriteľ môže od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere odstúpiť a požadovať bezodkladné vrátenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru v prípadoch uvedených v bode XIX. Všeobecných podmienok, ako aj v prípade, že dlžník je v omeškaní s dvomi pravidelnými mesačnými vkladmi na zmluvu o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako dva mesiace.
Podľa článku VII bodu 7 Zmluvy odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj dňom uplynutia úložnej doby zásielky na pošte.
Odstúpenie od zmluvy je v zmysle čl. VII. bod 7 účinné dňom doručenia tohto oznámenia druhej strane, t.j. v prejednávanom prípade dňom 12. 6. 2013 žalovanému v rade 1 a dňom 3. 6. 2013 žalovanej v rade 2 a v zmysle tohto bodu a s poukazom aj na ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc). Neprijateľnou podmienkou zmluvy, ktorý znevýhodňuje dlžníka a je v rozpore s ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákona je čl. VII. bod 6 zmluvy, podľa ktorého odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Neprijateľnou, teda nevýhodnou podmienkou zmluvy pre spotrebiteľa, je aj ďalšie ustanovenie čl. VII. bod 8, podľa ktorého po odstúpení od zmluvy veriteľ má právo účtovať si pri medziúvere 5 % úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu, t.j. vo výške 12,79 % ročne. V tejto súvislosti je neprijateľnou podmienkou zmluvy aj čl. VII. bod 10 zmluvy, podľa ktorého v prípade odstúpenia od zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII. tejto zmluvy. Tieto neprijateľné podmienky zmluvy sú v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zákona neplatné. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Z uvedeného vyplýva, že dňom účinnosti odstúpenia od zmluvy sa zmluva o mimoriadnom medziúvere zrušila od začiatku a žalobca má právo na vrátenie dlžnej sumy - úveru s dohodnutým úrokom z úveru ku dňu odstúpenia od zmluvy a po účinnosti odstúpenia od zmluvy má právo len na zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy. S ohľadom na uvedené súd návrh v časti požiadavky na zaplatenie úroku 7,79 % ročne zo sumy 11 006,71 eur od 1. 7. 2013 do zaplatenia ako nedôvodný zamietol.
Podľa uvedeného čl. VII. bod 8 zmluvy aj po odstúpení od zmluvy žalobca by žalovaným mohol účtovať jednak dohodnutý úrok z úveru vo výške 7,79 % a tiež aj úrok z omeškania vo výške 12,79 % (7,79 + 5), čo je v rozpore s výškou zákonného úroku z omeškania, preto sú tieto podmienky zmluvy neprijateľné a teda neplatné v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zákona. Takýto úrok z omeškania vo výške 12,79 % si žalobca v tomto konaní uplatňoval a vyčíslil ho vo výške 69,42 eur (12,79 % ročne zo sumy 11 006,71 eur od 13. 6. 2013 do 30. 6. 2013. Jedná sa však o neprijateľnú podmienku zmluvy, keďže tento úrok je vyšší, ako bol zákonný úrok stanovený podľa § 517 ods. 1 Obč. zákona a § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/1995, účinnej v čase omeškania, podľa ktorej výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB bola v čase omeškania 0,50 %, teda zákonný úrok bol 5,50 % ročne (5 % + 0,50 %) z dlžnej sumy, avšak žalobca si v konaní uplatňoval úrok z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy, ktorého výškou sa súd stotožnil avšak iba z priznanej sumy spolu vo výške 10 505,69 eur (žalovaný v rade 1 vo výške 5 252,85 eur a žalovaná v rade 2 vo výške 5252,85 eur). Súd návrh v časti úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 501,02 eur od 1. 7. 2013 ako nedôvodný zamietol. Súd má za to, že žalobca sa mohol domáhať zaplatenia úroku z omeškania 5,50 % ročne zo sumy 11 006,71 eur od 13. 6. 2013 do 30. 6. 2013, ktorý súd vyčíslil vo výške 29,85 eur a návrh v časti sumy 39,57 eur ako nedôvodný zamietol (64,42 - 29,85), keď suma 64,42 eur bola vyčíslená ako úroky zo sumy 11 006,71 eur od 13. 6. 2013 do 30. 6. 2013 a úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 11 006,71 eur od 13. 6. 2013 do 30. 6. 2013.
K neprijateľnej podmienke zmluvy súd dodáva, že zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná(napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vlády 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Za neprijateľnú podmienku sa považuje aj ustanovenie úverovej zmluvy, ktoré veriteľovi umožňuje inkasovať poplatok za uzavretie zmluvy, poplatok za vystavenie biankozmenky, poplatok za vedenie účtu už pri poskytnutí úveru, pričom o túto sumu sa zníži výška poskytnutého úveru.
Podľa názoru súdu táto zmluva obsahuje viacero neprijateľných podmienok, ktoré hrubým spôsobom znevýhodňujú spotrebiteľa. Ide najmä o ustanovenia zmluvy, ktoré ukladajú žalovaným platiť rôzne poplatky, a to ukladajú im uhradiť poplatok za spracovanie zmluvy o úvere vo výške 1000 Sk a poplatky za vedenie úverového účtu. Ustanovenia zmluvy, ktoré umožňujú veriteľovi na začiatku odpočítať poplatky za spracovanie zmluvy o úvere, za vedenie účtu a o túto sumu znížiť dlžníkovi úver, teda vyplatiť skutočne nižšiu sumu, ako je uvedená v zmluve o mimoriadnom medziúvere, resp. ako bola priznaná, sú neprijateľné podmienky zmluvy. Tiež neprijateľnými podmienkami zmluvy sú aj poplatky za upomienky, v Sadzobníku súdnych poplatkov a vo výpise z účtu odstúpeného medziúveru. Všetky tieto poplatky sú podľa názoru súdu neprijateľné podmienky zmluvy a preto sú neplatné v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
V prejednávanom prípade, ako je uvedené vyššie, predmet zmluvy o mimoriadnom medziúvere podľa úvodného čl. I. zmluvy je poskytnutie úveru vo výške 300 000,-Sk/9958,17 eur, za ktorý má dlžník v deň poskytnutia úveru zaplatiť poplatok za uzavretie zmluvy 1000 Sk/33,19 eur a tiež a poplatok za vedenie účtu vo výške 300,-Sk/9,96 eur. Poskytnutím úveru je odpísanie prostriedkov z účtu dodávateľa. Podľa názoru súdu skutočná výška úveru korešponduje skutočne poskytnutej čiastke úveru bez poplatku za uzavretie zmluvy, bez poplatku za vedenie účtu. V návrhu žalobca uvádza, že poskytol medziúver vo výške 300 000 Sk, t.j. 9958,17 eur (č.l. 1). Podľa názoru súdu, však žalovaným v rade 1 a v rade 2 mal byť však poskytnutý medzi úver vo výške 300 000 Sk a z tejto sumy mal byť však odpočítaný poplatok za spracovanie medziúveru 1000,-Sk, t.j. 33,19 a poplatok za vedenie účtu vo výške 300 Sk/9,96 eur spolu 1300 Sk, pričom žalobca tento poplatok zúčtoval pri prvej výplate medziúveru, teda o túto sumu žalovaným v rade 1 a v rade 2 znížil medziúver a (300 000 Sk-1300 Sk), teda im skutočne vyplatil úver len vo výške 298 700 Sk/9915,02 eur a nie úver vo výške 9958,17 eur (v zmysle čl. 1) a ani úver vo výške 9924,98 eur v zmysle výpisu z účtu na čl. 22.
Súd sa stotožňuje a v tomto smere si aj osvojuje nemeckú názorovú líniu, podľa ktorej či už administratívna agenda alebo posúdenie bonity predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, a preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06: Poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné. Sporiteľni bol súdom uložený zákaz používať zmluvné podmienky a prijímať plnenia z poplatkov za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov spotrebiteľa a upomienky. Vrchný krajinský súd s poukazom na Občiansky zákonník rozhodol, že neprimerané znevýhodnenie spotrebiteľa je dané nielen vtedy, ak je zmluvná podmienka nejasná a nezrozumiteľná, ale aj v prípade, ak je zmluvná podmienka nezlučiteľná s podstatnými princípmi (ratiolegis) právnej úpravy, od ktorej sa odchyľuje alebo ak podstatné práva a povinnosti vychádzajúce z povahy zmluvy obmedzuje tak, že je ohrozené dosiahnutie účelu spotrebiteľskej zmluvy. Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy. Aplikáciou najneprijateľnejšieho výkladu posudzovanej zmluvnej podmienky súd dospel k záveru, že poplatok za vydanie náhradnej platobnej karty (15 eur) je neprijateľný, keďže zmluvná podmienka je nejasná a nevylučuje vyrubenie poplatku spotrebiteľovi aj vtedy, keď dôvody vyrubenia nastanú na strane sporiteľne. Poplatok za vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme nastanú na strane sporiteľne. Poplatok za vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme je v rozpore s ratio legis právnej úpravy, keďže spotrebiteľ by mal znášať iba skutočné náklady za kvitanciu a nie aj poplatok za jej vystavenie. Na poplatok za vystavenie kvitancie, navyše v paušálne odstupňovanej výške (1‰ z hodnoty zapísaného práva) s minimálnou a maximálnou výškou, nemá sporiteľňa nárok, keďže poplatok je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za úver. Súd k uvedenému poplatku poznamenal, že poplatok za výkony spojené s vystavením kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme sleduje v prevažnej miere overenie predpokladov pre jej vydanie, ktorých preverenie nie je v záujme spotrebiteľa, ale práve naopak sporiteľne. Poplatok tak nemá ani rozumný ekonomický základ, ktorý by opodstatňoval jeho znášanie spotrebiteľom. Pri aplikácii najneprijateľnejšieho výkladu nemôže v teste prijateľnosti zmluvných podmienok obstáť ani poplatok za skúmanie a preverovanie pomerov spotrebiteľa (10 eur), keďže tento pokrýva aktivity sporiteľne napríklad pri preverovaní pohybov na účte v súvislosti so vznesenými požiadavkami spotrebiteľa na vrátenie neoprávnene zrazených poplatkov a ani podľa zákona za takéto úkony sporiteľni odplata nepatrí.
Súd dodáva, že zmluvou o mimoriadnom medziúvere sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka). Najvšeobecnejšie možno úver definovať ako odloženú platbu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Veriteľ má prebytočné finančné prostriedky a za zhodnotenie (úroky) ich poskytne niekomu, kto ich potrebuje (dlžník). Ak ide o obchodovanie s úverovými prostriedkami s osobami na nepodnikateľský účel, ide o spotrebiteľský úverový právny vzťah. V tomto duchu je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratiolegis právnej úpravy úveru. V skutočnosti teda navrhovateľ poskytol úver nižší ako je uvedený v zmluve, a to o sumu rovnajúcu sa sume 1000,-Sk/33,19 + 300 Sk/9,96 eur. Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov. Logickým výkladom významu inštitútu splátky spotrebiteľského úveru možno dospieť k záveru, že splátka prichádza do úvahy až po poskytnutí úveru. Konštrukcia o poskytnutí úveru v krátenej výške, t.j. odpísaním poplatkov z účtu veriteľa neospravedlní záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pretože naráža na nenaplnenie ekonomického využitia záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pretože naráža na nenaplnenie ekonomického využitia predmetu úverového právneho úkonu. Úver, ktorý nebol poskytnutý na jeho ekonomické využitie, nedáva žiadny zmysel ani logiku. Na základe uvedeného súd posúdil zmluvnú podmienku o započítaní poplatku za spracovanie zmluvy vo výške 33,19 eur, ale aj poplatku za vedenie úverového účtu vo výške 300Sk, t.j. 9,96 eur v okamihu poskytnutia úveru vlastnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pretože ako vyplýva z vyššie uvedenej definície, takáto zmluvná podmienka odporuje ratiolegis inštitútu úveru. Všetky tieto poplatky súd posúdil ako neprijateľné podmienky zmluvy a odpočítal tieto sumy, t.j. 33,19 + 9,96 = spolu 43,15 eur zo sumy 300 000 Sk, ako výšky úveru, ktorý uvádzal žalobca ako úver, ktorý bol poskytnutý žalovaným v rade 1 a v rade 2.
Súd ešte dopĺňa, že aj poplatok za spracovanie medziúveru, je neprijateľný aj z dôvodu jeho neurčitosti. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalobca bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť poplatok 1000 Sk. Zákon o stavebnom úvere a medziúvere neupravuje žiadne poplatky za spracovanie medziúveru a zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. e/ ZoSU), ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že tento poplatok je za uzavretie zmluvy a teda asi za napísanie zmluvy a za posúdenie bonity záujemcu o úver. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Pre porovnanie súd dáva do pozornosti Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (OberlandesgerichtKarlsruhe) z 3. mája 2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru bol bankou stanovený vo výške 2 % z výšky úveru, najmenej však 50 eur paušálne. Banka sledovala podľa vlastných vyjadrení v podstate úhradu úsilia vynaloženého pri spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, túto obranu však súd odmietol a vyhodnotil jej konanie vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Spotrebiteľ nenavštívi banku z dôvodu poradenstva v otázke konkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či si na základe vlastnej finančnej situácie môže dovoliť úver, ale výhradne s cieľom zistiť, či a za akých mesačných splátok je banka vôbec ochotná mu ním požadovaný úver poskytnúť. Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru vyšší krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. Neprijateľnou podmienkou zmluvy sú aj poplatky za vedenie účtu - uvedené v zmluve - prvý poplatok a potom v Sadzobníku poplatkov, ktorý vydáva navrhovateľ, tento účet žalobca vedie vo svojom vlastnom záujme, ide o aktivity žalobcu, ktoré sú v jeho prospech a týkajú sa napr. aj preverovania pohybov na účte, teda nie sú v záujme spotrebiteľa a preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Poplatok za vedenie účtu žalobcovi nepatrí ani podľa zákona o stavebnom sporení a podľa názoru súdu je pokrytý už v dohodnutom úroku (odplate) za úver. Neprijateľnými podmienkami sú aj ďalšie poplatky uvedené vo výpise z účtu odstúpeného medziúveru, a to poplatky za upomienky, na ktoré žalobca nemá zákonný nárok a nemôže mu patriť, keďže si ich uplatňuje ako paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Ide o administratívnu agendu v prospech žalobcu, ktorý účtuje paušálne poplatky. Povinnosť žalovaných platiť žalobcovi uvedené podmienky sú neprijateľnými podmienkami zmluvy aj z toho dôvodu, že ide o podmienky, ktoré sú pre ňu ako spotrebiteľku nejasné, nezrozumiteľné a neurčité. Podľa názoru súdu tieto poplatky sú pokryté už v zmluvne dohodnutom úroku (odplate) za úver, t.j. v dohodnutej úrokovej sadzbe 7,79 % pokryté už v zmluvne dohodnutom úroku (odplate) za úver, t.j. v dohodnutej úrokovej sadzbe 7,79 % ročne za úver.
Konkrétne súd považuje za nedôvodné poplatky uvádzané vo výpise odstúpeného medziúveru na čl. 22 a to za upomienky zo dňa 16,60 eur zo dňa 31. 8. 2005, vo výške 24,90 eur zo dňa 24,90 eur, vo výške 3 eurá zo dňa 30. 4. 2010, vo výške 18 eur zo dňa 31. 5. 2010, vo výške 25 eur zo dňa 30. 6. 2010, vo výške 3 eurá zo dňa 31. 3. 2011, vo výške 18 eur zo dňa 30. 4. 2011, vo výške 3 eurá zo dňa 31. 5. 2011, vo výške 18 eur zo dňa 30. 6. 2011, vo výške 25 eur zo dňa 31. 7. 2011, vo výške 3 eurá zo dňa 30. 11. 2011, vo výške 3 eurá zo dňa 29. 2. 2012, vo výške 3 eurá vo výške 3 eurá zo dňa 31. 3. 2012, vo výške 3 eurá zo dňa 30. 4. 2012, vo výške 20 eur zo dňa 31. 5. 2012, vo výške 3 eurá zo dňa 30. 6. 2012, vo výške 20 eur zo dňa 31. 7. 2012, vo výške 30 eur zo dňa 31. 8. 2012, vo výške 3 eurá zo dňa 30. 9. 2012, vo výške 3 eurá zo dňa 31. 10. 2012, vo výške 20 eur zo dňa 30. 11. 2012, vo výške 30 eur zo dňa 31. 12. 2012, spolu vo výške 295,50 eur, ktoré súd ako nedôvodné zamietol. Taktiež súd už s ohľadom na vyššie uvedené považoval za nedôvodné poplatky za vedenie účtu vo výške 13,28 eur zo dňa 1. 1. 2005, vo výške 11,95 eur zo dňa 1. 1. 2006, vo výške 12,95 eur zo dňa 1. 1. 2007, vo výške 14,94 eur zo dňa 1. 1. 2008, vo výške 14,90 eur zo dňa 2. 1. 2009, vo výške 16,60 eur zo dňa 1. 1. 2010, vo výške 25 eur zo dňa 1. 1. 2011, vo výške 25 eur zo dňa 1. 1. 2012, vo výške 29 eur zo dňa 1. 1. 2013 spolu vo výške 163,02 eur, preto súd návrh aj v tejto časti ako nedôvodný zamietol. Všetky vyššie uvedené neprijateľné podmienky zmluvy sú v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zák. neplatné, pričom ide o čiastočnú neplatnosť zmluvy podľa § 41 Obč. zák., podľa ktorého ak sa dôvod neplatnosti právneho úkonu vzťahuje na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za kto2rých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Podľa názoru súdu tieto časti je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, preto sú neplatné len uvedené časti zmluvy o mimoriadnom medziúvere.
Žalovaná suma 11 076,13 eur pozostáva zo sumy 11 006,71 eur (10 976,77 + 4,28 + 25,66) + z nezaplateným úrokov 7,79 % ročne a úrokov z omeškania 5 % ročne od 13. 6. 2013 do 30.6. 2013 vo výške 69,42 eur. Podľa výpisu z účtu odstúpeného medziúveru (č.l. 22) ku dňu odstúpenia od zmluvy žalobca vyčíslil dlžnú sumu 10 976,77 eur ku dňu odstúpenia od zmluvy a k tejto pripočítal vyčíslený úrok z úveru vo výške 7,79 % ročne za medziobdobie od odstúpenia do 30.6. 2013 vo výške 4,28 eur + 25,66 eur, teda úrok z úveru do 30. 6. 2013 /11 006,71 eur = 10 976,77 + 4,28 + 25,66 eur/.
Z rozsudku tunajšieho súdu č. k.25C/144/2009-20 zo dňa 10. 9. 2009 /právoplatný dňa 7. 10. 2009/ vyplýva, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené.
Podľa ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania bola dňa 7. 10. 2009 právoplatne rozvedené, pričom súdom nebolo rozhodnuté právoplatne o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva do troch rokov od ich rozvodu, a ohľadom vyporiadania dlhu v zmysle predmetnej zmluvy zo dňa 9. 6. 2004 sa žalovaný v rade 1 a žalovaná v rade 2 nedohodli. V konaní súd vychádzal v zmysle ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, preto dlžnú sumu, ktorú v konaní mal za preukázanú a považoval ju za dôvodnú vo výške 10 505,69 eur + 29,85 eur = 10 535,54 eur rozdelil na polovicu a každému zo žalovaným v rade 1 a v rade 2 uložil povinnosť zaplatiť dlžnú sumu vo výške 1 t. j. 5267,77 eur. K 30. 6. 2013 predstavuje dlžná suma 10 505,69 eur, ktorú súd zaviazal žalovaných v rade 1. až v rade 2 zaplatiť žalobcovi, avšak túto taktiež rozdelil každému na polovicu vo výške 5252,85 eur. Tiež súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi z tejto sumy požadovaný úrok z omeškania 5 % ročne od 1. 7. 2013 do zaplatenia.
Súd povolil žalovaným v rade 1 a v rade 2 v zmysle § 160 ods. 1 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku splátky, a to každému po 160 eur vždy do 21. dňa toho-ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok pri nezaplatení jedinej splátky a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. U žalovanej v rade 2 mal preukázané, že síce táto je zamestnaná, avšak za obdobie 8/2013-7/2014 dosiahla priemerný mesačný čistý príjem vo výške 599,07 eur, z ktorého sú je pravidelnej vykonávané zrážky zo mzdy v rozpätí od 56,22 eur až 508,41 eur mesačne, okrem týchto zrážok má pravidelné mesačné výdavky na bývanie. Žalovaný v rade 1 poberá invalidný dôchodok vo výške 225,90 eur, z ktorého sú mu vykonávané zrážky exekútorom, okrem toho má dohodnutú odmenu 100 eur mesačne v zmysle Dohody o pracovnej činnosti. Súd taktiež u žalovaného v rade 1 mal za to, že jeho požiadavka na povolenie splátok je dôvodná, nakoľko suma, ktorá takisto ako žalovanej v rade 2 prevyšuje jeho aktuálne majetkové pomery. Súd pri povolení splátok zohľadnil skutočnosť, aby prisúdená suma bola uhradená do 3 rokov. obidvoch žalovaných mal za preukázané, že.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10 535,54 eur, ktorú rozdelil na polovicu vo výške 5267,77 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 10 505,69 eur, ktorú rozdelil na polovicu vo výške 5252,85 eur od 1. 7. 2013 do zaplatenia a vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.