Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-178-2014.pdf
PDF · 78.59 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/178/2014
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: Kontrakting stavebné montáže, spol. s r.o., IČO: 31635237, Dolné Rudiny 1, 010 01 Žilina, zast. Mgr. Richard Karkó, advokát, Sad na Studničkách č. 1029/32, 010 01 Žilina, proti povinným: 1. BELAN SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 44005725, 966 78 Hrabičov 257, 2. Q. W., A.. XX.X.XXXX, T.. U. XXX/XX, XXX XX Ž. A. M. vedenej pod sp. zn. Ex 64/14 súdnym exekútorom: JUDr. Ján Gavura, Exekútorský úrad so sídlom Štúrova 17, 031 01 Liptovský Mikuláš, pre pohľadávku 20 814 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinných v 1. a 2. rade proti exekúcii z a m i e t a.
II. Súd námietkam povinných v 1. a 2. rade proti predbežným trovám exekúcie v y h o v u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Žiar nad Hronom poverením č. 5613 074272 zo dňa 03.06.2014 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 20 814 € s prísl. na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 12Cb/342/2011-63 zo dňa 14.01.2013,v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43 Cob/255/2013-116 zo dňa 06.03.2014 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
Súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu na rozhodnutie námietky povinných v 1. a 2. Rade (ďalej len „povinný“) proti exekúcii a proti trovám exekúcie; tieto boli podané v zákonom stanovenej lehote. Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že exekúciu považuje za neprípustnú, pretože rozsudok, ktorý má byť exekučným titulom nebol riadne doručený všetkým účastníkom konania, konkrétne povinnému v 2. rade p. Q. W.. Vo vzťahu k p. Q. W. mal byť - čo sa týka doručenia rozsudku - dodržaný postup uvedený v § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej tiež „O.s.p.“) Tento postup, však dodržaný nebol. Uvedený rozsudok preto nemohol vo vzťahu k p. Q. W. nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Povinný ďalej uviedol, že celé exekučné konanie je tak neprípustné vo vzťahu k istine ako aj k príslušenstvu, vrátane trov exekučného konania. Povinný navrhuje, aby súd exekúciu ako neprípustnú zastavil.
Oprávnený k podaným námietkam uviedol, že exekučné konanie je vedené proti povinným dôvodne a oprávnene, keďže povinní dodnes dobrovoľne nesplnili povinnosti uložené im právoplatnými a vykonateľnými súdnymi rozhodnutiami. Vznesené námietky povinných preto oprávnený považuje za účelové konanie povinných v snahe oddialiť následky spojené s exekúciou. Oprávnený navrhuje súdu, aby námietkam povinných proti exekúcii nevyhovel, nakoľko povinní v predložených námietkach nepreukázali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo, že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej tiež „EP“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o námietkach môže prihliadnuť len na dôvody uvedené v ustanovení § 50 EP. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Povinný sa však v námietkach odvoláva práve na tieto skutočnosti, ktoré mali nastať pred tým, ako exekučný titul nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným, tzn. že spochybňuje dôvodnosť nároku a tým exekučný titul.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že podstatou poverenia súdu vykonaním exekúcie nie je skúmanie oprávnenosti uplatneného nároku, pretože tieto veci sa mali skúmať v základnom konaní, t.j. v konaní, ktoré predchádzalo exekúcii. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté, a nenahrádza súd, resp. iný (správny) orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí.
Zároveň súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených ako súdnym rozhodnutím, tak i rozhodnutím správneho orgánu, je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. V práve zásadne platí princíp "res iudicata", ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať (resp. ho akokoľvek meniť). Výnimku tvoria prípady a to za zachovania striktných procesných pravidiel, kedy zmeny právoplatných rozhodnutí môžu byť zákonom výslovne predvídané, a napokon tiež prípady označované v teórii ako mimoriadne opravné prostriedky, ktorými sa dosahuje náprava právoplatných súdnych rozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia závažných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Bez splnenia týchto kritérií uvedenú situáciu možno vyjadriť tak, že res iudicata (právoplatne rozhodnutá vec) sa z hľadiska princípu právnej istoty nedá napraviť, ani keď je rozhodnutá úplne nesprávne.
Predmetným rozhodnutím - rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 12Cb/342/2011 zo dňa 14.01.2013, právoplatným dňa 28.04.2014 a vykonateľným dňa 05.05.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/255/2013-116 boli povinní zaviazaní uhradiť istinu 20 814 € s príslušenstvom t.j. tam presne uvedeným úrokom z omeškania, trovy prvostupňového konania vo výške 3 067,98 € a trovy odvolacieho konania vo výške 453,54 €. Zo súdneho spisu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12Cb/342/2011 má súd preukázané, že rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 12Cb/342/2011-63 ako aj rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/255/2013-116 bol povinným doručený v súlade s § 47 ods. 2 O.s.p..
Nakoľko povinný vo svojich námietkach neuviedol žiadne nové okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti, teda námietky proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
Ďalej súd na základe podaných námietok posudzoval predbežné trovy exekúcie. Súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie určil vymáhanú pohľadávku pre oprávneného v sume 35 869,41 € (istina 20 814 eur, úrok ku dňu 04.06.2014 vo výške 11 281,19 eur, trovy konania 1 255 eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 1 994,57 eur, súdny poplatok za vydanie poverenia 16,50 eur, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 463,46 eur, náklady na overovanie dokumentov vo výške 44,69 eur), pričom predbežné trovy exekúcie boli určené v sume 4 340 € (10% odmena súdneho exekútora vo výške 3 587 €, hotové výdavky ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie vo výške 30 € + 20% DPH vo výške 723,40 €). Povinného zároveň upozornil, že ak dlh nesplní v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, trovy exekúcie môžu byť vyššie a tieto odhadol vo výške 9 208,80 €.
Podľa § 201 ods. 1 EP, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa § 201 ods. 2 EP, účastník konania môže vzniesť u exekútora do štrnástich dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 4 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 € a najviac 33.193,92 €.
Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Preskúmaním upovedomenia o začatí exekúcie súd zistil, že súdny exekútor nepostupoval v zmysle zákona, resp. vyhlášky. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v upovedomení o začatí exekúcie v časti vyčíslených predbežných trov exekúcie súdny exekútor nepostupoval pri vyčíslení hotových výdavkov správne. Zákon expresis verbis ustanovuje, že tieto majú byť vyčíslené len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Hotové výdavky, ktoré súdny exekútor vyčíslil v súhrnnej výške (z upovedomenia vyplývajú vo výške 30 €), však súd nepovažuje za vyúčtované v zmysle zákona, keďže tieto zjavne prevyšujú náklady vynaložené na vykonanie úkonov v čase do vydania upovedomenia o začatí exekúcie. V rámci vyhotovovania upovedomenia o začatí exekúcie dáva zákon povinnému poslednú možnosť na „dobrovoľné“ splnenie povinnosti v lehote 14 dní od jeho doručenia, čím má príležitosť vyhnúť sa ďalšiemu navyšovaniu trov, t.j. trov vzniknutých ku dňu vydania upovedomenia. Pokiaľ v uvedenej lehote povinný zaplatí vymáhanú pohľadávku a správne určené (predbežné) trovy exekúcie, súdny exekútor upustí od vykonania exekúcie a tým dochádza k jej skončeniu. Preto exekútor v čase od vydania upovedomenia o začatí exekúcie do uplynutia lehoty na podanie námietok proti exekúcii, by nemal vykonávať žiadne úkony, ktoré nadmieru zvyšujú určené predbežné trovy. Pokiaľ by aj súdny exekútor napriek tomu úkony vykonal, za predpokladu že povinný v určenej lehote pohľadávku s trovami exekúcie uhradí, nemal by súdny exekútor nárok na ďalšie trovy exekúcie za takto vykonané úkony. V každom prípade je povinnosťou súdneho exekútora vyčísliť hotové výdavky zrozumiteľne po jednotlivých položkách tak, aby bolo zrejmé, ako boli vynaložené a v čom spočívajú. Vyčíslenie hotových výdavkov súhrnnou sumou tak, ako to bolo v tomto prípade, je preto nepreskúmateľné. Na základe uvedeného tak súd námietkam proti predbežným trovám exekúcie vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .