Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6P/2/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti o maloleté deti: G. W., nar. XX.XX.XXXX, D. W., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, deti rodičov: matka S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX Y., právne zastúpená: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Národného oslobodenia 25, 900 27 Bernolákovo a otec U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.. A. XX/XX, XXX XX U. X, Č. o zníženie výživného na maloleté deti, takto

rozhodol:

Súd z n i ž u j e výživné otcovi na mal. G. zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne a na mal. D. zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne, s účinnosťou od 8.1.2014, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. -51 zo dňa 2.3.2012 v časti výšky výživného otca na mal. G. a mal. D..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletých detí podal dňa 08.01.2014 na Okresný súd Skalica návrh na zníženie výživného otca na maloletého G. zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne a na mal. D. zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne a to u oboch detí od 01.12.2013. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že od posledného rozhodovania sa zmenili jeho schopnosti a možnosti. Od októbra 2013 dohodou ukončil zamestnanie u firmy Y., jeho priemerný mesačný príjem bol 21.102,- Kč. Do 16. decembra 2013 pracoval vo firme R. U. J., kde jeho príjem za dva a pol mesiaca bol 41.770,- Kč brutto. Od 16.12.2013 je nezamestnaný, žije s jeho priateľkou v jej rodinnom dome, na stravu a ubytovanie prispieva sumou 5.000,- Kč. Otec platí výživné na syna J. z prvého manželstva vo výške 73,- eur mesačne. Otec matke pred rozvodom odstúpil jeho podiel na majetku, peniaze v hotovosti, osobný automobil a vybavenie. Matka si zakúpila za toto kúpila byt, takže on zostal bez akéhokoľvek zázemia a majetku.

Matka sa k návrhu písomne vyjadrila s tým, že s návrhom na zníženie výživného na mal. deti nesúhlasí, nakoľko u povinného sa nezmenili pomery natoľko, že by bol k takémuto zníženiu dôvod. Otec dobrovoľne zmenil zamestnanie. Matka poukazovala predovšetkým na to, že v práci dal výpoveď z dôvodu, že jeho terajšia manželka ho chce mať viac doma. Matka poukázala na pôžičky otca. Matka uviedla, že otec sa snaží umelo a neuvážene vytvárať výdaje a neuvádza pravdu o svojich príjmoch. Otec sa nijako výrazne nepodieľa na mimoriadnych výdajoch na mal. deti. Matka žije sama s mal. deťmi, všetky náklady na bývanie a výdaje na mal. deti znáša sama.

Kolízny opatrovník nesúhlasil so znížením výživného.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, potvrdeniami o príjmoch, rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. , zmluvou o úvere, správami ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne, rozpisom výdajov, výpismi z účtov, e-mailovou komunikáciou, lekárskymi správami, rozhodnutie úradu práce, obsahom pripojených spisov sp. zn. a sp. zn. , dohodou o skončení pracovného pomeru a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. -51 zo dňa 08.02.2012 súd manželstvo matky a otca rozviedol a schválil dohodu rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že maloleté deti G. a D. zverili do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na mal. G. v sume 200,-eur mesačne a na mal. D. v sume 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.03.2012. V čase poslednej úpravy výživného súd pri svojom rozhodovaní o výživnom vychádzal z nasledovných skutočností: Matka pracovala na pošte Y., kde mala priemerný mesačný príjem vo výške 360,- eur brutto. Matka ďalej poberala rodinné prídavky na dve deti spolu vo výške 44,02 eur mesačne. Otec v čase poslednej úpravy výživného pracoval v spoločnosti Y. G..Y.., kde podľa jeho vyjadrenia mal priemerný mesačný príjem vo výške 1.000,- eur netto. Otec mal okrem mal. G. a mal. D. ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. J., kde mal určené výživné v sume 73,- eur mesačne. Mal. G. v čase úpravy výživného navštevoval 1. ročník ZŠ, bol alergikom. Mal. D. navštevovala materskú školu, bola alergičkou.

Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. -28 zo dňa 16.04.2014 bola schválená dohoda rodičov o úprave styku otca s mal. deťmi.

Z výsluchu otca súd zistil, že žije momentálne u priateľky v rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve na adrese U. X, H.. A. XX/XX, Č.. V spoločnej domácnosti žije s priateľkou a jej dvomi synmi, mal. J., ktorý má 16 rokov a plnoletým H., ktorý má 21 rokov. Otcova priateľka je zamestnaná, príjem má cca 13.000,- Kč. Ďalej poberá vdovský dôchodok a jej deti sirotský. Otcove výdaje predstavujú cestovné náklady cca 620,- Kč mesačne, poistné, spotrebný úver vo výške 2.450,- Kč. Pokiaľ ide o úver tento si zobral vo výške 100.000,- Kč za účelom zakúpenia osobného auta Opel. Rok výroby 2000 alebo 2001. Osobný automobil je písaný na jeho priateľku. Keď bol ešte zamestnaný v Y. G..Y.., prispieval priateľke sumou 6.000,- Kč. Momentálne jej neprispieva, nakoľko mu to finančne nevychádza. V spoločnosti Y. pracoval od 1.7.2009

- 30.9.2013. Pracovný pomer bol ukončený dohodou, a to z dvoch dôvodov. Prvý dôvod bol zo zdravotný, nakoľko mal problémy z chrbticou. Pracoval na pozícii majster, pričom väčšinu času trávil v aute čo mu robilo problém. Druhý dôvod ukončenia PP dohodu bol ten, že chcel tráviť viacej času s deťmi a byť doma, nakoľko bol neustále na cestách, býval rôzne po ubytovniach. domov chodieval 1 alebo 2 x za 3 týždne. Zvážal ľudí na stavby, pričom sám pracoval na stavbách. Od 1.10.2013 do 16.12.2013 pracoval pre spoločnosť R. U. Y.. N.. K.. Tu mal príjem cca 14.000,- Kč mesačne. Tu bol ukončený pracovný pomer z dôvodu, že táto spoločnosť zanikla. Od 17.12.2013 do 5.1.2014 bol nezamestnaný. Poberal podporu vo výške 5.891,- Kč. Od 6.1.2014 je zamestnaný v spoločnosti A. G.. Y.., kde dosahuje príjem vo výške 17.000 - 18.000,- Kč netto. Momentálne od 1/2014 neplatí na mal. deti výživné v plnej výške ako má určené súdom, nakoľko to platiť nevládze. Od 1.1.2014 posiela výživné na obe deti mesačne vo výške 160,- eur, teda na každého vo výške 80,- eur mesačne. Momentálne do domácnosti priateľke ničím neprispieva. Úver vo výške 100.000,- Kč zobral na svoje meno ale auto napísal na priateľku z toho dôvodu, že celá suma nešla na vyplatenie osobného automobilu. Jedná sa o Opel Corsa 1.2 C, rok výroby 2001, zakúpený bol v roku 2013. Tento stál cca 70.000,- Kč, pričom bola ešte započítaná protihodnota staršieho auta vo výške 15.000,- Kč. Zvyšok z úveru minul na svoje potreby a to priateľke za neuhradené mesiace, ktoré u nej býval a býva. Ďalej vyplatil skúter vo výške 30.000,- Kč, tento zakúpil ešte pred rozvodom. Teraz je nepojazdný. Ešte zostáva splatiť asi 80.000,- Kč. Tento úver spláca otec. Povinné zmluvné poistenie platí jeho priateľka. Otec mal ešte jeden osobný automobil zn. Citroen, rok výroky 1995, ktorý predal. Pokiaľ ide o zdravotný stav jedná sa len o obmedzenie, toto naďalej trvá, nemôže vykonávať ťažšie práce, ktoré vykonával na stavbách. Otec nežiadal o invalidný dôchodok. Otec má strednú ekonomickú školu. Predtým než bol zamestnaný v Y. pracoval v Z. Y., kde pracoval ako robotník. Pracoval na stroji. V 1/2012 vykonával aj prácu zámočníka, jednalo sa o brigádu, jednorazovú

záležitosť. Otec má celkom 3 vyživovacie povinnosti a to okrem mal. G. a D. aj k mal. J. vo výške 73,- eur mesačne. Mal. J. od 1.9.2014 nastúpil na Strednú školu. Naďalej má určené výživné 73,- eur. Návrh na zvýšenie výživného na mal. J. zatiaľ podaný nebol ale otec bol kontaktovaný s tým, aby prispieval viacej. Zatiaľ sa to rieši len mimosúdne. Otec nemá z čoho posielať vyššie výživné na mal. J.. Pokiaľ by súd vyhovel návrhu na zníženie výživného vo vzťahu k G. a D. mohol by začať posielať na J. aspoň 80-90,- eur mesačne. Na J., ktorý je starší a navštevuje SŠ platí otec len 73,- eur mesačne oproti G. a D. podstatne menej. Otec poukázal na to, že keď sa rozvádzali prenechal matke celý majetok. Počas manželstva vlastnili spoločne rodinný dom v Y. na X. X., ktorý predali ešte za trvania manželstva v roku 2011. Na tento dom mali spoločný úver, ktorý z obdržanej sumy vyplatili. Následne im zostal zvyšok z tejto sumy a to 50.000,- eur, ktoré prenechal matke mal. detí, ktorá si kúpila dvojizbový byt a je teraz v jej osobnom vlastníctve a v ktorom býva spoločne s deťmi. V tom čase sa takto dohodli.

Z výsluchu matky súd zistil, že matka pracuje pre MV SR, Kriminálna polícia v Y., kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 301,32 eur. Ďalej poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 eur. Predtým pracovala na Pošte, kde dosahovala obdobný príjem, tu bola zamestnaná len počas zastupovania materskej dovolenky. Matka naďalej býva s deťmi v dvojizbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve. Mal. G. navštevuje 4. ročník ZŠ. Naďalej navštevuje alergológiu. Mal. nosí dioptrické okuliare. Výdaje na mal. sú inak bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena. Mal. D. od 1.9.2014 nastúpila do 1. ročníka ZŠ. V súvislosti s nástupom mal. D. do 1. ročníka mala matka zvýšené výdaje. Mal. D. taktiež naďalej navštevuje alergológiu. Výdaje na mal. D. sú inak bežné na oblečenie, stravovanie, hygienu. V súvislosti s lekárskou starostlivosťou dopláca matka na lieky cca 20,- eur pre celú rodinu. Od 1.9.2014 deti navštevujú záujmový krúžok folklórny súbor Skaličánek. Mesačne stojí 5,83 eur na každé dieťa. Od 1/2014 otec výživné neplatí v plnej výške ale len vo výške 80,- eur na každé dieťa.

V záverečnom vyjadrení právny zástupca matky uviedol, že napriek tomu, že otec jazdí na bicykli, vynaložil však zbytočné výdavky na motorku a dve motorové vozidlá, ktoré podľa svojich slov vôbec nepoužíva a nepotrebuje. Matka používa tiež staré motorové vozidlo nízkej hodnoty Mazda Demio v hodnote cca 50.000,- Kč. Používa ho úsporne v prípade nevyhnutnosti, na prepravu mal. detí. Otec prenechal po skončení manželstva odporkyni auto aj byt, bola to však kompenzácia za to, že sa odsťahoval od rodiny a našiel si nový vzťah. Predovšetkým z ekonomického hľadiska sa táto skutočnosť prejavuje na príjmovej a výdavkovej situácii matky, keďže nemusí platiť trhové nájomné za prenájom bytu ani splátky hypotéky ale platí iba energie a poplatky do fondu údržby a opráv. Ak by tento byt nebol prenechaný, boli by výdavky matky vyššie a muselo by byť vyššie aj výživné. Tento byt bol obstaraný za prostriedky, ktoré nepatrili do BSM. Otec dokáže dosahovať vyššie príjmy, čo preukázal v minulosti prácou v spoločnosti Z. a aj v predchádzajúcich zamestnaniach, keď vždy zarábal veľmi dobre. Zníženie príjmov si zavinil sám keďže pracovný pomer bol ukončený z jeho strany. Otec počas trvania manželstva mal vždy aj neoficiálne, bočné príjmy, teda rôzne brigády. Matka má iba bežné výdavky a tieto výrazne presahujú jej príjmy. Nedokáže zabezpečiť výživu detí sama.

Zástupca kolízneho opatrovníka sa vyjadril s tým, že nie je dôvodné znižovať výživné na mal. deti. Poukázal na nízky príjem matky, ktorá sa stará o dve deti a na výdaje mal. detí.

Z potvrdenia zamestnávateľa matky - MV SR mal súd preukázané, že matka dosiahla za obdobie od 9/2013 až 8/2014 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 301,32 eur.

Z potvrdenia zamestnávateľa otca - A. G..Y.. mal súd preukázané, že otec dosiahol za obdobie 1/2014 až 7/2014 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 15.767,- Kč (572,97 eur).

Z vyjadrenia bývalého zamestnávateľa otca spoločnosti Y. G..Y.. mal súd preukázané, že otec ukončil pracovný pomer na vlastnú žiadosť dohodou k 30.09.2013. Jeho priemerný mesačný čistý príjem bol vo výške 21.102,- Kč (766,84 eur), cestovné náhrady poberal priemerne vo výške 3.000,- Kč (109,- eur).

Z potvrdenia o zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti mal súd preukázané, že otec za obdobie od 1.10.2013 do 16.12.2013 mal príjem v spoločnosti Pack & Consulting Bohemia Y..N..K.. celkom 41.770,- Kč, teda 16.708,- Kč na jeden mesiac. Z výpisu z obchodného registra mal súd preukázané, že na spoločnosť R. &. O. U. Y..N..K.. bolo začaté insolvenčné konanie.

Z rozhodnutia Úradu práce České republiky zo dňa 14.01.2014 mal súd preukázané, že otcovi bola priznaná podpora v nezamestnanosti od 17.12.2013 vo výške 5.891,- Kč mesačne na dobu 5 mesiacov.

Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Senici mal súd preukázané, že matka poberá prídavky na dve deti spolu vo výške 47,04 eur mesačne. Matka nepoberá dávku a príspevky k hmotnej núdzi. Matka ani otec nie sú v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Zo správy Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že matka v roku 2013 poberala nemocenské a ošetrovné spolu vo výške 267,30 eur. Otec nepoberal žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -73 zo dňa 23.09.2008 súd zvýšil výživné otca na mal. J. zo sumy 1.700,- Sk mesačne na sumu (2.200,- Sk) 73,03 eur mesačne od 01.12.2007 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Na základe lekárskej správy MUDr. Mareka Polláka na otca mal súd preukázané, že otec zmenil zamestnanie zo zdravotných dôvodov pre dlhodobé problémy s chrbticou, ktoré sa v pôvodnom zamestnaní postupne zhoršovali. V súčasnom zamestnaní je záťaž na chrbticu výrazne nižšia, ktorú otec toleruje.

Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

V danom konaní sa jedná o zmenu výšky výživného a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh otca na zníženie výživného bol dôvodný len sčasti a to v rozsahu, ktorému súd vyhovel. Oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov (výrazného významu), ktorá zakladá dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom. Po preskúmaní všetkých okolností súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o znížení výživného pre maloleté deti. O výživnom pre maloleté deti bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. -51 zo dňa 2.3.2012, a to v rámci rozhodovania o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na ktorej sa rodičia v tom čase dohodli, taktiež si dohodli výšku

výživného na mal. G. v sume 200,- eur mesačne a na mal. D. v sume 150,- eur mesačne. Na strane maloletého G. neprišlo k výraznej zmene pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom. Pri poslednej úprave výživného navštevoval 1. ročník ZŠ, v súčasnosti navštevuje 4. ročník ZŠ, teda i naďalej I. stupeň školského systému. Od 1.9.2014 začal navštevovať folklórny súbor Skaličánek, za ktorý matka platí 5,83 eur mesačne. Maloletý i naďalej navštevuje alergológiu. Na strane maloletej D. prišlo k výraznej zmene pomerov, nakoľko pri poslednej úprave výživného navštevovala MŠ, v súčasnosti od 1.9.2014 nastúpila do 1. ročníka ZŠ. V súvislosti s prechodom maloletej na vyšší stupeň školského systému nepochybne vzrástli náklady na jeho výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby a celkový rozvoj maloletej, pričom je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Uvedené skutočnosť sama osebe by znamenala dokonca dôvod na zvyšovanie výživného. Maloletá naďalej navštevuje alergológiu. Od 1.9.2014 začala navštevovať folklórny súbor Skaličánek, za ktorý matka platí 5,83 eur mesačne.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov, pričom sa zaoberal tým, či k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane rodičov.

Pokiaľ ide o matku, na jej strane nenastala výrazná zmena pomerov, ktorá by sama osobe odôvodňovala zmenu výšky výživného. Matka medzičasom síce zmenila zamestnanie, jej príjem však zostal takmer totožný. Matka v súčasnosti dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 301,32 eur netto. Ďalej poberá rodinné prídavky na mal. deti 2 x 23,52 eur mesačne. Matka má celkom 2 vyživovacie povinnosti. Po rozvode otec mal. detí prenechal matke sumu 50.000,- eur, za čo si matka obstarala 2-izbový byt, ktorý je v jej osobnom vlastníctve.

Na strane otca nastala výrazná zmena pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom. Pri poslednom rozhodnutí o výživnom súd vychádzal zo skutočností, že otec dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 1000,- eur netto. Otec bol v tom čase zamestnaný v spoločnosti Y. G..Y.., Č., kde však ukončil pracovný pomer dohodou ku dňu 30.9.2013. V súčasnej dobe od 6.1.2014 je otec zamestnaný v spoločnosti A., G..Y.. kde dosahuje nižší príjem. Za obdobie od 1/2014 až do 7/2014 priemerný mesačný príjem vo výške 15.767,- Kč (572,97 eur) netto. Na strane otca tak nastal pokles v jeho príjmoch o sumu 427,- eur mesačne. Pokiaľ ide o dôvody skončenia pracovného pomeru u predchádzajúceho zamestnávateľa v spoločnosti Y. G..Y.., súd sa nestotožňuje s argumentáciou matky, resp. jej právneho zástupcu, že by sa otec vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Otec odôvodnil skončenie pracovného pomeru v tejto spoločnosti tým, že mal zdravotné problémy s chrbticou, čo preukázal lekárskou správou. Ďalej otec odôvodnil skončenie pracovného pomeru v spoločnosti Y. tým, že chcel viac času tráviť doma s rodinou, nakoľko bol neustále na cestách a na stavbách, pričom domov chodieval jeden alebo 2 krát za tri týždne. Takýto dôvod je pre súd akceptovateľný a nemôže byť na ujmu otcovi, že chce tráviť viac času doma s rodinou, naviac za situácie, že otec si zároveň zabezpečil iné pre neho, či už zo zdravotných, ale aj osobných a rodinných dôvodov výhodnejšie zamestnanie, ktoré mu umožňuje tráviť viac času doma. Súd teda zmenu zamestnávateľa na strane otca akceptoval. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že otec v spoločnosti Y., G..Y.. dosahoval pred ukončením pracovného pomeru príjem vo výške 21.102,- Kč (766,84 eur) a cestovné náhrady poberal priemerne vo výške 3.000,- Kč (109,- eur). Otec má naďalej celkom 3 vyživovacie povinnosti, okrem mal. G. a D. aj k mal. J. v sume 73,- eur mesačne.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné znížiť výživné otcovi na mal. G. zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne a na mal. D. zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu na súd, t.j. 8.1.2014. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v danom konaní sa jedná o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu výživného od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétnej výšky výživného. Súd za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, tak ako vyššie popísal, považoval výrazné zníženie príjmu na strane otca a prechod mal. D. na základnú školu. Na strane matky a mal. G. nebola zaznamená výraznejšia zmena pomerov. Otec

má 3 vyživovacie povinnosti, k mal. G. v sume 200,- eur mesačne, k mal. D. 150,- eur mesačne a mal. J. v sume 73,- eur mesačne. Teda spolu 423,- eur mesačne na výživnom, pričom otec dosahuje príjem priemerne vo výške 572,97 eur mesačne. Je evidentné, že po zmene pomerov nie je otec naďalej schopný platiť zo svojho príjmu naposledy určené (dohodnuté) výživné. Súd teda po zohľadnení vyššie popísanej podstatnej zmeny pomerov pristúpil k zníženiu výživného otca pre mal. deti, pričom znížil výživné pre mal. G. na sumu 130,- eur mesačne, teda o sumu 70,- eur mesačne a pre mal. D. na sumu 120,- eur mesačne, teda o sumu 30,- eur mesačne. Na strane mal. D. prišlo k miernejšiemu zníženiu výživného oproti mal. G., len o sumu 30,- eur mesačne z dôvodu, že súd zohľadnil zmenu pomerov aj na strane mal D., ktorá nastúpila medzičasom do 1. ročníka ZŠ, s čím boli spojené zvýšené výdaje. Súd neznížil výživné na otcom požadovanú výšku 80,- eur mesačne, nakoľko je potrebné prihliadnuť tiež na možnosti a schopnosti otca dosahovať aj vyšší príjem, než činí jeho priemerný mesačný príjem 572,97 eur. Z potvrdenia o príjme otca je zrejmé, že jeho príjem sa postupne zvyšoval, napokon ako otec sám uviedol, príjem sa mu postupne zvyšoval, keďže prvé mesiace bol len v skúšobnej dobe, pričom naďalej by mal dosahovať príjem vo výške cca 17.000 až 18.000,- Kč (617 eur až 654 eur). Taktiež otec uviedol, že si privyrábal aj brigádne, napr. opravou bicyklov. Pri stanovení zníženej výšky výživného tiež súd okrem schopností a možností rodičov prihliadol aj na odôvodnené potreby mal. detí. Matka podrobne vypísala mesačné výdaje na celú rodinu, vrátane mesačných výdajov pre mal. deti. Z rozpisu výdajov je zrejmé, že tieto sú objektívne, bez evidentnej snahy ich neúmerne navyšovať. Nevyhnutné výdaje pre mal. deti ako sú oblečenie, stravovanie, hygiena, školské potreby, stravné v škole, poistenie, družina, mimoriadne školské akcie, ZRPŠ, záujmové krúžky, mobil, cestovné sa pohybujú v rozmedzí cca 190,- eur až 210,- eur mesačne na jedno dieťa. Za tejto situácie je spravodlivé, aby sa na odôvodnených výdajoch mal. detí podieľal rodič nemajúci dieťa v osobnej starostlivosti, teda otec vo výške 2/3 a matka vo výške 1/3. Súd len poznamenáva, že matke sa zarátava aj výkon osobnej starostlivosti o mal. deti. Matka tak bude mať k dispozícii výživné od otca pre mal. G. 130,- eur mesačne a rodinné prídavky 23,52 eur mesačne a pre mal. D. výživné od otca v sume 120,- eur mesačne a rodinné prídavky 23,52 eur mesačne, čo pri započítaní svojho podielu na výživnom bude pre mal. deti dostačujúce. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, treba uviesť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní o výživnom neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Súd má za to, že otec bude s ohľadom na jeho súčasný príjem a pri zohľadnení jeho počtu vyživovacích povinností schopný platiť výživné na mal. deti v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletých detí.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)