Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Er-21-2009.pdf
PDF · 122.62 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/21/2009
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, právne zastúpeného: JUDr. Marek Czompoly, advokát so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti povinnej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. C. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpenej: JUDr. Ivan Savčák, advokát, so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, o vymoženie 965,31 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
P o k r a č u j e v konaní s právnym nástupcom oprávneného - spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel : Po, vložka č. 2990/B.
Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.
Povoľuje odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o jej zastavení.
Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Okresný súd Bardejov poverením vydaným vyšším súdnym úradníkom č. XXXX XXXXXX* zo dňa X.X.XXXX poveril súdneho exekútora JUDr. Ladislava Bezaniuka vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35787783, so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, na základe exekučného titulu, platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Bardejov č.k. XRob/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, na vymoženie uloženej povinnosti istina 965,31 eur + príslušenstvo + trovy konania 135,07 eur + trovy exekúcie. Exekučné konanie sa začalo dňa 14.1.2009.
Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že oprávnený ex offo výmazom dňa 30.06.2016 zanikol v dôsledku cezhraničného zlúčenia so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, ktorá sa stala univerzálnym právnym nástupcom oprávneného.
Podľa § 37 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) proti inému než
tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 64 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd pokračuje v konaní s právnym nástupcom oprávneného, čo vyslovil prvým výrokom tohto uznesenia.
Povinná doručila súdu dňa 27.11.2017 návrh na odklad a zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnila tým, že výkon exekučného titulu, ktorý je podkladom pre predmetné exekučné konanie, je možné považovať za rozporuplný so zákonom, dobrými mravmi a princípom spravodlivosti a tým aj verejným poriadkom. V základnom konaní sa z dôvodu svojej právnej negramotnosti nedomáhala ochrany svojich práv prostredníctvom odporu, v ktorom by poukázala na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi ňou a oprávneným (žalobcom v základnom konaní). Z povahy aj názvu uzavretej zmluvy je nesporné, že danou zmluvou bol založený spotrebiteľský vzťah, na ktorý však súd pri vydávaní exekučného titulu neprihliadal napriek skutočnosti, že z úradnej moci mal povinnosť preskúmať opodstatnenosť nárokov uplatnených žalobcom z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. Ak by súd pred vydaním exekučného titulu zobral zreteľ na špecifiká a charakter právneho vzťahu medzi oprávnenou a povinnou, zistil by, že predmetná zmluva o poskytovaní spotrebiteľského úveru neobsahuje podstatné náležitosti uvedené v zákone, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne je v rozpore so zákonom, dobrými mravmi a tým aj verejným poriadkom. Povinná uviedla, že oprávnenému zaplatila ešte v období do 16.12.2008 peňažnú sumu vo výške 21.547,- Sk. Dôkazy o uhradení tejto sumy povinná priložila k návrhu. Z týchto dôvodov povinná navrhuje exekúciu zastaviť a súčasne navrhuje, aby súd povolil odklad exekúcie z dôvodu, že na základe vyššie uvedeného možno očakávať zastavenie exekúcie.
Oprávnený sa k návrhu povinnej vyjadril podaním doručeným súdu dňa 31.10.2018. Uviedol, že skutočnosti, ktoré povinný uvádza vo svojom podaní, sú vo svojej podstate obranou proti rozhodnutiu vydanému v konaní vo veci samej. V súvislosti s tvrdením povinného o neprijateľných podmienkach úverovej zmluvy oprávnený uvádza, že už prvostupňový súd mal povinnosť vysporiadať sa s právnym posúdením veci v rámci svojho rozhodovania. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný nepodal voči vydanému platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor a ani nenapadol právoplatné rozhodnutie súdu mimoriadnym opravným prostriedkom, považuje oprávnený tvrdenia povinného za účelové a irelevantné. Oprávnený poukazuje na fakt, že predmetné exekučné konanie prebieha na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý je vykonateľný tak po materiálnej ako aj formálnej stránke, a preto riešenie tejto otázky je podľa názoru oprávneného v tomto štádiu exekučného konania bezpredmetné. Ohľadom namietaných úhrad povinného oprávnený poukazuje na skutočnosť, že tieto úhrady boli v konaní pred súdom prvého stupňa riadne započítané a zohľadnené. Preskúmavať rozhodnutie súdu, ktoré je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie je úlohou exekučného súdu a zároveň povinný vo svojom podaní nepreukázal splnenie žiadnej z podmienok na odklad ani
zastavenie exekúcie. Oprávnený považuje návrh na odklad a zastavenie exekúcie za účelové a žiada exekučný súd, aby návrh povinného zamietol.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučným titulom v predmetnej veci má byť platobný rozkaz Okresného súdu Bardejov č.k. XRob/ XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, s doložkou právoplatnosti dňa 5.11.2008 a vykonateľnosti dňa 5.11.2008, podľa ktorého bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 29.081 Sk s 0,08 % úrokom z omeškania denne zo sumy 29.121 Sk od 1.12.2007 do 21.7.2008, zo sumy 28.121 Sk od 22.7.2008 do zaplatenia a trovy konania 6.069 Sk na účet právneho zástupcu oprávneného.
Po preskúmaní podmienok zákonnosti exekučného konania súd zistil, že exekúcia vedená na základe citovaného exekučného titulu je nezákonná, priznáva plnenie zákonom nedovolené, v rozpore s dobrými mravmi a verejným poriadkom.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. XRob/XXX/XXXX súd zistil, že v predmetnom konaní išlo o spotrebiteľský spor, keď sám žalobca (dodávateľ) v skutkových tvrdeniach žaloby uvádza, že ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou uzavrel zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonník a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Ďalej v žalobe tvrdil, že poskytol žalovanej na základe uvedenej zmluvy úverovú kartu s úverovým rámcom vo výške 20.000 Sk, pričom žalovaná vyčerpala z úverového rámca ku dňu 18.8.2008 peňažné prostriedky v celkovej výške 26.000 Sk. Úver sa mala zaviazať splácať mesačnými splátkami vo výške minimálne 5 % z poskytnutého úverového rámca, t.j. 1.000 Sk mesačne, splatnými vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca, počínajúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané. Žalobca dňa 24.10.2007 odstúpil od úverovej zmluvy a odstúpenie bolo žalovanej doručené dňa 29.10.2007. Žalobca žiadal uložiť povinnosť zaplatiť mu sumu 29.081 Sk s 0,08 % úrokom z omeškania denne zo sumy 29.121 Sk od 1.12.2007 do 21.7.2008, zo sumy 28.121 Sk od 22.7.2008 do zaplatenia a trovy konania 6.069 Sk na účet jeho právneho zástupcu. Z pripojenej formulárovej zmluvy je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľskú zmluva (resp. išlo o návrh podľa § 43 a OZ na uzavretie spotrebiteľskej zmluvy) dokonca s dohodou o zrážkach zo mzdy formulárovo včlenenej do zmluvy s tým, že žalovaná má záujem o nákup tovaru – kamera Panasonic NV-VZ17.
Všeobecné obchodné podmienky písané minimalistickým písmom okrem iného v bodoch všeobecných obchodných podmienok obsahovali neprijateľné podmienky (minimálne v bode V. 9 Všeobecných obchodných podmienok – viď tiež rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/2342/2012-93, ktorým zamietol žalobu CETELEM SLOVENSKO, a.s. proti Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie č. SK/0488/99/2012 zo dňa 10.9.2012- okrem iných piata z vyslovených neprijateľným podmienok (tam pod bodom 11 v časti spotrebiteľskej zmluvy a ďalšie)).
Podľa § 4 ods.1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v platnom a účinnom znení v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1.podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2.podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.
Podľa § 879g Občianskeho zákonníka týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.
So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika záväzky náležite transponovať do smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda aj finančného spotrebiteľa Európska únia prijala viaceré smernice (napr. viď príloha smernice EP a Rady z 23. 4. 2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch).
Smernica Rady 93/13 si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku Oceáno Grupo Editorial SA C-240/98 až C-244/98 konštatuje, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.
Smernica Rady 93/13 ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky, obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro, bod 37, Asturcom bod 51).
Podľa § 52 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka účinného od 1.5.2004 do 31.7.2004 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka účinného od 1.5.2004 do 31.7.2004 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 Občianskeho zákonníka účinného od 1.5.2004 do 31.7.2004 Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V predmetnej veci vedenej Okresným súdom Bardejov bol vydaný platobný rozkaz súdnym úradníkom, pričom je zrejmé, že vyšší súdny úradník (spor a neprijateľnosť podmienok v spotrebiteľskej veci neboli preskúmané zákonným sudcom, ktorý sa teda žiadnym spôsobom na posudzovaní prijateľnosti/ neprijateľnosti zmluvných podmienok (§ 52 a nasl. OZ), platnosti/neplatnosti uzavretej zmluvy (§ 43a
OZ -, oferta/akceptácia), odstúpenia od zmluvy – vrátenie plnení 48 ods. 1,2 OZ, § 457 OZ nepodieľal), aspoň to zo spisu neplynie, nezaoberal spotrebiteľským charakterom sporu a skúmaním prijateľnosti zmluvných podmienok.
Súd pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie a prelomení zásady rei iudicata pri rozhodovaní veci súdnym úradníkom (nie sudcom) a možnosti súdu v exekučnom konaní posúdiť neprijateľnosť platnosti spotrebiteľskej zmluvy a neprijateľnosti zmluvných podmienok vychádzal predovšetkým z judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorý v obdobnej veci (Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 17. mája 2022 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale di Milano – Taliansko) – SPV Project 1503 Srl, Dobank SpA/YB (C-693/19), Banco di Desio e della Brianza SpA a i./YX, ZW (C-831/19) spojené veci C--693/19 a C-831/19)) vyložil článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nasledovne: „sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že ak proti platobnému rozkazu vydanému súdom na návrh veriteľa nepodal dlžník odpor, súd rozhodujúci o nariadení výkonu rozhodnutia nemôže, z dôvodu, že právna sila rozhodnutej veci tohto rozkazu sa implicitne vzťahuje na tieto podmienky, čo vylučuje akékoľvek preskúmanie ich platnosti, následne preskúmať prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok, na ktorých je uvedený rozkaz založený. Skutočnosť, že ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozkazu dlžník nevedel o tom, že ho možno považovať za „spotrebiteľa“ v zmysle tejto smernice, nie je v tejto súvislosti relevantná.“
Citujúc ďalej z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15.6.2022 „Podstatou eurokonformného výkladu spotrebiteľského práva je zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ bol viazaný nekalou podmienkou, čiže úsudok všeobecného súdu o tom, či a prečo treba danú podmienku považovať za neprijateľnú. Tým sa požadovaná vyváženosť vzťahu dosahuje. 27. Súdny dvor rozsudkom C-448/17 rozhodol (bod 2 výroku): „Smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá, napriek tomu, že v štádiu vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi stanovuje preskúmanie nekalej povahy podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, na jednej strane priznáva právomoc vydať tento platobný rozkaz súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu, a na druhej strane stanovuje pätnásťdňovú lehotu na podanie odporu a vyžaduje, aby bol tento odpor vecne odôvodnený, za predpokladu, že takéto ex offo preskúmanie nie je stanovené v štádiu výkonu uvedeného platobného rozkazu, čo musí preveriť vnútroštátny súd.“ 28. Súdny dvor sa síce v rozsudku C-448/17 zaoberal právnou úpravou platobného rozkazu obsiahnutou v Občianskom súdnom poriadku (ďalej len „OSP“), ústavný súd však konštatuje, že kľúčové atribúty právnej úpravy týkajúcej sa platobného rozkazu po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku a zákona o upomínacom konaní zostali nezmenené [(oprávnenie vyššieho súdneho úradníka vydať platobný rozkaz, 15-dňová lehota na podanie odporu, nutnosť odpor vecne odôvodniť, nemožnosť vydať platobný rozkaz v prípade, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku) § 172 ods. 1, § 172 ods. 9 OSP, § 265 ods. 1, § 267 ods. 1, § 45 ods. 2 CSP, § 3 ods. 6 písm. b), § 7 ods. 2, § 11 ods. 1 prvá veta, § 15 ods. 6 zákona o upomínacom konaní, § 3 ods. 5, § 5 ods. 1 písm. a) a f) zákona o súdnych úradníkoch]. 29. Rozhodnutia všeobecného súdu napadnuté ústavnými sťažnosťami sp. zn. I. ÚS 166/2021 a sp. zn. III. ÚS 324/2021 spočívajú na dvoch základných argumentoch, a to: a) súd v rámci exekučného konania nemá právomoc preskúmavať exekučný titul – platobný rozkaz z hľadiska jeho vecnej správnosti, b) proti platobnému rozkazu bolo v základnom konaní prípustné podať odpor, v odpore spotrebiteľ mohol namietať tvrdenia týkajúce sa skutkového stavu, okolnosti majúce vplyv na jeho dlh, možnosť podania odporu však spotrebiteľ nevyužil. 30. Ústavný súd konštatuje, že z rozsudku súdneho dvora C-448/17 vyplýva, že súdny dvor v štádiu vykonávacieho konania a priori nevylučuje preskúmanie exekučného titulu – platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola podkladom na jeho vydanie, a teda vecnej správnosti exekučného titulu. Práve naopak, súdny dvor (za situácie, keď vnútroštátna právna úprava zveruje právomoc vydať platobný rozkaz vyššiemu súdnemu úradníkovi, pričom stanovuje iba 15-dňovú lehotu na podanie odporu a vyžaduje odpor vecne odôvodniť) považuje za nevyhnutné takúto kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok vo vykonávacom konaní uskutočniť ex offo (za podmienky, že to vnútroštátna právna úprava umožňuje), pretože len vtedy možno považovať ciele sledované smernicou 93/13/EHS za naplnené. V zmysle záverov súdneho dvora musí vnútroštátny súd posúdiť, či vnútroštátna právna úprava takýto prieskum v štádiu vykonávacieho konania
umožňuje. 9 31. Ústavný súd zdôrazňuje, že z rozsudku súdneho dvora C-448/17 (body 44 ? 54) možno vyvodiť, že súdny dvor v podstate kladie na roveň situáciu, keď ex offo preskúmanie existencie neprijateľných zmluvných podmienok v konaní o vydanie platobného rozkazu nie je vnútroštátnou právnou úpravou stanovené, a situáciu, keď ex offo preskúmanie existencie neprijateľných zmluvných podmienok v konaní o vydanie platobného rozkazu síce vnútroštátnou právnou úpravou je stanovené, ale právomoc na vydanie platobného rozkazu je zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a možnosť podania odporu je limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu, pričom vnútroštátna právna úprava vyžaduje, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. V takýchto prípadoch spotrebiteľ nepožíva garanciu ex offo preskúmania neprijateľných podmienok sudcom, v dôsledku čoho obe tieto situácie majú za následok nerešpektovanie cieľov smernice 93/13/EHS, pokiaľ ex offo preskúmanie neprijateľných podmienok nie je stanovené vo vykonávacom konaní. 32. Ústavný súd zároveň dodáva, že v zmysle záverov rozsudku súdneho dvora C-448/17 je problematickou už samotná situácia, keď je právomoc vydať platobný rozkaz zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi, možnosť podania odporu proti platobnému rozkazu je limitovaná lehotou 15 dní a odpor je nutné vecne odôvodniť. Pre súdny dvor nie je rozhodujúcou okolnosťou, spôsobilou zvrátiť záver o nenaplnení cieľov smernice 93/13/EHS, či spotrebiteľ možnosť podať odpor využil alebo nevyužil. Podľa súdneho dvora vnútroštátna práva úprava, akou je právna úprava Slovenskej republiky, vyvoláva nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ odpor nepodá. Z tohto pohľadu je preto skutočnosť, že spotrebiteľ odpor proti platobnému rozkazu nepodal, irelevantná (body 52 a 53 rozsudku súdneho dvora C-448/17). 33. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. 34. Vnútroštátna právna úprava, konkrétne ustanovenie § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, pokiaľ ide o jeho doslovné znenie, predpokladá oprávnenie/povinnosť vecného prieskumu exekučného titulu (posúdenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok) v prípade, „ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky“. S poukazom na bod 29 odôvodnenia tohto uznesenia, majúc na zreteli záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z postavenia členského štátu Európskej únie, v záujme dosiahnutia cieľov smernice 93/13/EHS a v záujme reálnej garancie práva na súdnu ochranu ústavný súd akcentuje, že je nevyhnutné interpretovať predmetné ustanovenie eurokonformne, a to tak, že za situáciu predpokladanú ustanovením § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku („... v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky“) je nutné považovať aj stav, keď v konaní o vydanie platobného rozkazu síce bolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, avšak právomoc na vydanie platobného rozkazu bola zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a vyšší súdny úradník platobný rozkaz vydal, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. Týmto spôsobom je možné zrevidovať nedostatok, ktorým je postihnuté základné konanie – konanie o vydanie platobného rozkazu, resp. upomínacie konanie (platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom, možnosť spotrebiteľa 10 podať odpor v lehote iba 15 dní od doručenia platobného rozkazu, nutnosť odpor vecne odôvodniť, čo v súhrne vyvoláva stav nezabezpečenia možnosti skúmania neprijateľných zmluvných podmienok sudcom) vytýkaný súdnym dvorom tak, že priestor na ex offo kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok je daný v štádiu vykonávacieho konania. Iba taká interpretácia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorej všeobecnému súdu v exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný titul – platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní, zodpovedá naplneniu cieľov sledovaných smernicou 93/13/EHS. 35. Na základe uvedeného všeobecný súd v rámci exekučného konania nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu – platobného rozkazu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, pretože by tým rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu.“
Na základe uvedeného súd skúmal platnosť spotrebiteľskej zmluvy a jej zmluvné podmienky v tomto exekučnom konaní a z obsahu spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. XRob/XXX/XXXX zistil, že medzi žalobcom a žalovanou mala byť uzavretá spotrebiteľská zmluva, keďže povinná je a aj v čase návrhu na uzatvorenie zmluvy o úvere bola spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Zmluva neobsahovala podstatné náležitosti, predovšetkým RPMN pri tam uvedenom „klasickom úvere“, pričom zároveň zo
žiadosti nebolo zrejmé, či došlo k riadnej oferte a akceptácii ako to vyžaduje OZ, zároveň výška poskytnutej sumy nezodpovedala reálne poskytnutej sume podľa výpisu z účtu. Zároveň zo všeobecných podmienok (čl. 9 spisu) je zrejmé, že obsahovala neprijateľné podmienky písané malým písmom, ktoré mali vplyv na posúdenie nároku žalobcu. Rovnako tak je zrejmé, že dodávateľ nesplnil podmienky § 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a nedal ustanovenia zmluvy do súladu s ustanoveniami § 53 Občianskeho zákonníka, pričom je zrejmé, že upieral právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách (použil obdobné podmienky, za ktoré mu bola uložená pokuta Slovenskou obchodnou inšpekciou, Inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. P/0619/01/2011 zo dňa 15.6.2012 – viď rozsudok Krajského súd v Bratislave sp. zn. 5S/2342/2012 zo dňa 2.12.2014 právoplatný dňa 18.2.2015).
Z obsahu spisu naviac plynie, že žalobca mal riadne odstúpiť od zmluvy, preto ak žalobca odstúpil od zmluvy listom zo dňa 24.10.2007, sám si zvolil formu ukončenia zmluvného vzťahu, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré nerušia zmluvu od začiatku, ale zachovávajú jej platnosť (napr. výpoveď). V zmysle už citovaného § 48 ods. 2 OZ sa totiž zmluva pri odstúpení ruší ex tunc (od začiatku), pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak. Žalobca si teda mal byť vedomý, že pokiaľ sa rozhodne pre odstúpenie od zmluvy, dôjde k jej zrušeniu. Vychádzajúc zo záveru o zrušení zmluvy o spotrebiteľskom úvere od začiatku, sú účastníci povinní vrátiť si navzájom poskytnuté plnenie (§ 457 OZ), teda žalobca mal nárok len na vrátenie nesplatenej časti poskytnutého úveru, pričom žalovaná podľa predložených dokladov už uhradila viac ako poskytnutú sumu (viď čl. 22 spisu – priložené podanie lístky o úhrade 21.547 Sk v období do 16.12.2008. Táto nedôslednosť pri posudzovaní podmienok vydania platobného rozkazu bez prihliadania na neprijateľnosť zmluvných podmienok a vôbec imanentných podmienok uzavretia zmluvy sa dá „zhojiť“ už iba zastavením prebiehajúcej exekúcie z dôvodu jej neprípustnosti, a to prelomením účinkov právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného súdnym úradníkom. Z uvedených dôvodov vedenia exekúcie bez prihliadnutia súdneho úradníka pri vydávaní platobného rozkazu na neprijateľné zmluvné podmienky a na rozpor s dobrými mravmi a so zákonom a verejným poriadkom, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia a návrhu povinnej vyhovel a exekúciu zastavil, majúc tiež za to, že vedenie takejto exekúcie je neprípustné.
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
Vzhľadom na to, že súd zistil dôvody pre zastavenie exekúcie a v tomto smere aj vydal rozhodnutie a povinný predtým podal návrh na odklad exekúcie (spolu s návrhom na zastavenie exekúcie), súd odklad tejto exekúcie povolil, a to do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol v zmysle § 203 Exekučného poriadku. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, z toho dôvodu súd v III. výroku tohto
uznesenia vyslovil, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Súd má za to, že práve oprávnený ako dodávateľ v spotrebiteľskej veci zavinil zastavenie exekúcie, a to vzhľadom k tomu, že podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol založený na neprijateľných podmienkach spotrebiteľskej zmluvy. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu čo do výroku I. nie je odvolanie prípustné.
Proti tomuto uzneseniu čo do výroku II. až IV. možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).