Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-200-2014.pdf
PDF · 85.8 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/200/2014
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, krajská pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 22, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 937 874, proti povinnému G. F., Z.. XX.XX. XXXX, B. L. XXXX/XX, XXX XX B. B., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 112,54 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Luciou Uliankovou so sídlom exekútorského úradu Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, pod spis. zn. EX 131/14, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Povinný je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,99 eura a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 112,54 eura s príslušenstvom, a to na základe výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Banská Bystrica č.k. 1321365017 zo dňa 12.07. 2013.
Poverením č. 5601 112323 zo dňa 29.01. 2014 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Luciu Uliankovú so sídlom exekútorského úradu Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 131/14.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 26.03. 2014, súdny exekútor postúpil súdu podanie povinného zo dňa 17.03. 2014, označené ako „Námietky proti exekúcii, námietky proti trovám exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 131/14“.
Povinný v podaní zo dňa 17.03. 2014, označenom ako „Námietky proti exekúcii, námietky proti trovám exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 131/14“, uviedol, že dňa 06.03. 2014 mu bolo do vlastných rúk doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Exekútor v upovedomení o začatí exekúcie nesprávne vyčíslil vymáhaný nárok. Exekútor v upovedomení o začatí exekúcie nesprávne vyčíslil trovy exekúcie. Exekútor nesprávne vyčíslil odmenu pri upustení od vykonania exekúcie sumou 33,50 Eur bez DPH. Má za to, že súdny exekútor mal vzhľadom na výšku vymáhaného nároku oprávneného odmenu exekútora vyčísliť ako podiel 50% z minimálnej odmeny, t.j. sumou 16,60 Eur + DPH pre prípad, ak je exekútor jej platiteľom. Exekútor v upovedomení o začatí exekúcie ďalej nesprávne vyčíslil predbežnú náhradu trov, hotových výdavkov a straty času sumou 19,20 Eur bez DPH, pričom výšku trov nešpecifikoval , následkom čoho považuje tieto trovy za nepreskúmateľné a zároveň za nejasné, v súvislosti s akými účelne vykonanými procesnými úkonmi alebo inými skutočnosťami tieto trovy exekúcie vznikli - t.j. nie je mu zrejmý dôvod vzniku vyčíslených hotových výdavkov, resp. straty času a ich konkrétna výška. V tejto súvislosti poukazuje
opakovane na ustanovenie § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom je výslovne uvedené, že exekútor v upovedomení o začatí exekúcie vyčísli náhradu výdavkov a náhradu za stratu času len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Vzhľadom na číslovanie upovedomenia o začatí exekúcie č.k. EX 131/14-7, z ktorého vyplýva, že ide o v poradí siedmu stranu exekútorského spisu ( ktorý úkon pravdepodobne predchádza iba návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy, žiadosť o udelenie poverenia a poverenie exekútora ) mám za to, že exekútorovi v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie nemohli vzniknúť a reálne ani nevznikli trovy vo výške 19,20 Eur bez DPH. Zdôrazňuje skutočnosť, že vymáhaný nárok oprávneného bol v celej výške uhradený dňa 26.02. 2014. Vychádzajúc z § 201 ods. 1 Exekučného poriadku - najmä v kontexte poslednej vety tohto ustanovenia, trovy exekúcie vo výške vyššej, ako výške predbežných trov exekúcie mal exekútor vyčísliť len pre prípad, ak by dlh nesplnil v lehote 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, mal ho upozorniť na túto skutočnosť a predbežne vyčísliť výšku trov pre prípad nesplnenia dlhu, nie však vytvárať, vyčísľovať a vymáhať trovy exekúcie, ktoré nie sú v danom konaní vôbec dôvodné. S poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti žiada, aby súd námietkam proti exekúcii a námietkam proti trovám exekúcie vyhovel a uznesením zaviazal povinného na úhradu trov exekúcie v rozsahu odmeny za výkon exekučnej činnosti v rozsahu zákonnej odmeny vo výške 16,60 Eur + DPH, hotových výdavkov, ktoré reálne vznikli v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie a napokon hotových výdavkov vo výške , ktoré exekútor listinnými dôkazmi preukáže ako účelne vynaložené trovy exekúcie nevyhnutné na doručenie žiadosti o udelenie poverenia, upovedomenia o začatí exekúcie účastníkom exekučného konania, resp. iné výdavky, ktoré v exekučnom konaní účelne vznikli do momentu vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Súčasne žiada, aby súd vo zvyšnej, exekútorom nesprávne vyčíslenej časti vymáhaného nároku, resp. v časti trov exekúcie exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku ako neprípustnú zastavil.
Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Nakoľko povinný dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podal dňa 16. 01. 2014 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, kedy bolo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté exekučné konanie. Povinný uhradil pohľadávku vyplývajúcu z exekučného titulu dňa 26. 02. 2014, t. j. až po dôvodnom začatí exekučného konania, po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, avšak uhradil pohľadávku skôr ako mu uplynula lehota na podanie námietok, čo preukazuje skutočnosť, že povinnému bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie dňa 06.03. 2014. Námietky povinného boli podané na poštovú prepravu dňa 20.03. 2014 a súdnemu exekútorovi doručené dňa 24.03. 2014, ktorým dňom by uplynula povinnému v zmysle § 50 ods. 1 a § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, lehota na podanie námietok.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Súd rozhoduje o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti alebo na návrh účastníka alebo exekútora, pričom aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Z uvedeného potom vyplýva, že konanie o návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku je rozhodovaním vo veci samej. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie (§ 57 ods. 1 a § 46 ods. 3 Exekučného poriadku) (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Cdo 199/2009 zo dňa 13. 10. 2009).
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, súd na základe zhodných tvrdení povinného a oprávneného považuje za preukázané, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, a to splnením zo strany povinného po dôvodnom začatí exekúcie. Na základe uvedeného súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku rozhodol tak, že exekúciu zastavil.
Súd na tomto mieste konštatuje, že v exekučnom konaní môže dôjsť k situáciám, kedy nie je potrebné, aby o námietkach povinného rozhodoval samostatným uznesením, a to napríklad v prípade, že súdny exekútor po podaní námietok upustí od vykonania exekúcie v zmysle § 46 Exekučného poriadku, alebo ak dôjde po podaní námietok proti exekúcií, pred rozhodnutím o nich, k zastaveniu exekúcie. Nakoľko súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil, nevydával samostatné rozhodnutie o námietkach povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 47 ods. 3 vety prvej Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom. ( § 5 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. )
Súdny exekútor si uplatnil trovy v celkovej výške 46,66 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
Podľa § 5 ods. 3 vyhlášky, ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Súd zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného, nakoľko exekúcia voči povinnému bola začatá dôvodne, povinný do času začatia exekučného konania (t. j. do času podania návrhu na vykonanie exekúcie) dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie - exekučný titul. Úhrada povinného po dôvodnom začatí exekúcie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nie však dôvodom na prenesenie povinnosti hradiť trovy exekúcie z povinného na oprávneného.
Čo sa týka poštovného za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému, súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uvedené nepriznal, pretože z exekučného spisu mal súd preukázané, že predmetnú písomnosť bola oprávnenému zo strany súdneho exekútora podaná osobne, a teda náklady na poštovné mu nevznikli.
Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eura podľa § 5 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 2 vyhlášky.
Súd zároveň k tvrdeniu povinného, že súdny exekútor nesprávne vyčíslil odmenu pri upustení od vykonania exekúcie sumou 33,50 Eur bez DPH a že exekútor mal vzhľadom na výšku vymáhaného nároku oprávneného ( 112,54 Eur ) odmenu súdneho exekútora vyčísliť ako podiel 50 % z minimálnej odmeny, t.j. sumou 16,60 Eur + DPH pre prípad, ak je exekútor jej platiteľom, uvádza že sa nemožno s týmto tvrdením povinného stotožniť a má za to, že súdny exekútor postupoval pri vyčíslení odmeny súdneho exekútora správne a v súlade so zákonom, poukazujúc na to, že v tomto prípade by v zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky bola základom na určenie odmeny súdneho exekútora suma 112,54 Eur, z toho 20 % v zmysle §5 ods. 1 vyhlášky činí sumu 22,51 Eur z čoho by mal súdny exekútor nárok na odmenu v zmysle § 5 ods. 2 vyhlášky vo výške 11,25 Eur. Takýto postup by však musel súdny exekútor zvoliť, len v prípade, ak by sa odmena súdneho exekútora počítala z vymoženej sumy, ktorá by bola v takej výške, že 20 % resp. 10 % z nej by presiahlo minimálnu odmenu na ktorú má súdny exekútor nárok a tou je v zmysle § 5 ods. 1 suma 33,19 Eur. Z čoho vyplýva, že súdny exekútor má vždy nárok na odmenu najmenej vo výške 33,19 Eur + DPH, bez ohľadu na výšku vymoženej pohľadávky, čiže nie na odmenu vo výške 16,60 Eur a ani odmenu nižšiu od tejto sumy.
Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 4,30 Eur za poštovné.
Súd na základe vyúčtovania trov súdneho exekútora uložil povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou trovy exekúcie vo výške 44,99 Eur, z toho odmena predstavuje 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov predstavuje 4,30 Eur za poštovné a uplatnená 20 % DPH, ktorá súdnemu exekútorovi patrí podľa ust. § 196 posledná veta Exekučného poriadku (základ dane 37,49 Eur) predstavuje 7,50 Eur.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.