Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/112/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senát JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Y. H., nar. X.XX.XXXX, bytom R. XXA, Q., zastúpený advokátom Mgr. Marián Čuprík, Floriánska 19, Košice proti žalovanému S.. F. Q., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XX, Q., zastúpený Advokátskou kanceláriou MG LEGAL s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Košice, IČO: 53 549 996, v mene ktorej koná advokát JUDr. Maroš Gondek, o zaplatenie 5.000,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 1. decembra 2020 č.k. -156

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.000,00 eur s úrokom z omeškania 5% z dlžnej sumy ročne od 21.10.2019 do zaplatenia titulom záväzku žalovaného na vrátenie rezervačného poplatku a žalobcovi priznal tiež náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný ako predávajúci a žalobca ako záujemca o kúpu nehnuteľností uzavreli dňa 12.4.2019 zmluvu o zložení rezervačného poplatku (ďalej aj len „zmluva“) na kúpu pozemkov parc. č. XXX/X o výmere 631 m2, parc. č. XXX/X o výmere 197 m2, parc. č. XXX o výmere 206 m2 zapísaných na LV č. XXX, pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 21 m2 vedenom na LV č. XXXX, a oceľového prístrešku nad spevnenou plochou na parc. č. XXX/X, Č.. XXX/X D. Č.. XXXX/XX, ktorý predmet predaja bol ocenený na kúpnu cenu 110.000,00 eur. Zmluvné strany sa dohodli, že žalovaný ako záujemca o predmet kúpy uhradí rezervačný poplatok vo výške 5.000,00 eur do troch pracovných dní od podpisu zmluvy, inak zmluva stráca platnosť. Súčasťou zmluvných ustanovení bola v bode 1.2 povinnosť predávajúceho skolaudovať oceľový prístrešok najneskôr do 30.6.2019. Podľa bodu 1.3 mal záujemca povinnosť podpísať kúpnu zmluvu do 40 dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Obsahom bodu 1.4 zmluvy bola dohoda, že ak záujemca v lehote do 40 dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia neuzatvorí so subjektívnych dôvodov kúpnu zmluvu, ostáva rezervačný poplatok majetkom predávajúceho. V prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy mal byť rezervačný poplatok zarátaný na kúpnu cenu. V bode 1.6 zmluvy bolo dohodnuté, že pokiaľ predávajúci oceľový prístrešok do 30.6.2019 neskolauduje, rezervačný poplatok bude v plnej výške vrátený na účet záujemcu (žalobcu) vo VÚB banke č. účtu T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a obe zmluvné strany nanovo prerokujú podmienky predaja, ako aj kúpnu cenu. Zmluvné strany zmluvu podpísali 12.4.2019, čím v zmysle ich dojednaní nadobudla platnosť aj účinnosť. V konaní bolo nesporné, že žalobca ako záujemca uhradil rezervačný poplatok žalovanému dňa 15.4.2019, a oceľový prístrešok bol skolaudovaný na základe rozhodnutia MK/

A 2019/15515-03/I/KRA dňa 11.7.2019. Vzhľadom na to, že kolaudácia prebehla až po 30.6.2019, súd právne uzavrel, že žalovanému vznikla povinnosť na vrátenie rezervačného poplatku podľa bodu 1.6. zmluvy. Na zaplatenie sumy 5.000,00 eur žalovaného zaviazal spolu s uplatneným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne vyplývajúcej z nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., a počiatok omeškania so splnením záväzku určil podľa vo väzbe na trojdňovú lehotu plnenia určenú žalobcom vo výzve doručenej žalovanému 17.10.2019.

3. Nárok žalobcu posudzoval podľa o bezdôvodnom obohatení, majúc za to, žalovaný získal majetkový prospech plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V konaní aplikoval tiež o podmienkach právneho úkonu a , , podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne, inak je právny úkon neplatný. Nepovažoval za relevantnú obranu žalovaného, že jeho povinnosť na vrátenie rezervačného poplatku neexistuje, lebo aj napriek oneskorenej kolaudácii oceľového prístrešku medzi stranami sporu naďalej prebiehali rokovania o uzavretí kúpnej zmluvy, pričom to bol žalovaný, ktorý k uzavretiu kúpnej zmluvy nepristúpil v lehote vyplývajúcej zo zmluvy, nedôvodne čakajúc na zápis oceľového prístrešku do katastra nehnuteľností. Súd poukázal na celkový kontext zmluvy o zložení rezervačného poplatku, ako i obsah emailovej korešpondencie sporových strán týkajúcej sa budúceho uzavretia kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Vo vzťahu k zmluvným ustanoveniam bodov 1.3, 1.4, z ktorých vyplývalo, že žalobca ako záujemca mal podpísať kúpnu zmluvu do 40 dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, a ak tak zo subjektívnych dôvodov neurobí, rezervačný poplatok sa stáva majetkom žalovaného, súd uviedol, že tieto ustanovenia nadväzujú logicky na bod 1.2 zmluvy, v ktorej je uvedená povinnosť žalovaného skolaudovať oceľový prístrešok do 30.6.2019, kedy by nastúpil záväzok žalobcu podpísať kúpnu zmluvu do 40 dní a až následne pri porušení tejto povinnosti zo subjektívnych dôvodov by nastalo oprávnenie žalovaného, aby si rezervačný poplatok ponechal vo svojom vlastníctve. Súd dospel k záveru, že k takejto situácii v danom prípade nedošlo, lebo oceľový prístrešok bol skolaudovaný oneskorene, v rozpore s povinnosťou žalovaného v bode 1.2, ktorý výslovne uvádzal ako dátum kolaudácie deň 30.6.2019. Uvedené v spojení s bodom 1.6, ktorý stanovil, že pokiaľ do 30.6.2019 žalovaný prístrešok neskolauduje, je povinný vrátiť rezervačný poplatok na bankový účet žalobcu a následne malo dôjsť k ďalšiemu rokovaniu o uzavretí zmluvy, založilo záväzok žalovaného na zaplatenie sumy 5.000,00 eur, bez ohľadu na ďalšie zmluvné rokovania. Pokiaľ strany sporu aj po oneskorenej kolaudácii 11.7.2019 naďalej rokovali o predaji a kúpe nehnuteľností, neznamenalo to podľa názoru súdu, že došlo k vylúčeniu aplikácie bodu 1.6 ustanovujúceho povinnosť žalovaného na vrátenie rezervačného poplatku. Súd mal obsahom emailovej komunikácie z mesiaca september 2019 preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným sa riešili okolnosti prevodu nehnuteľností, avšak ako kupujúci nebol označený žalobca, ale R. K., v menej ktorej mal žalobca vystupovať. Žalobca žiadal započítať na kúpnu cenu v prospech novej kupujúcej ním zložený rezervačný poplatok, k dohode sporových strán napokon nedošlo. Listom zo dňa 14.10.2019 doručeného žalovanému 17.10.2019 bol žalovaný vyzvaný žalobcom na vrátenie rezervačného poplatku do troch dní od prevzatia výzvy. Stalo sa tak potom, čo žalobca zistil, že žalovaný dňa 18.10.2019 a neskôr 24.10.2019 zverejnil na internetovej stránke www.bazos.sk inzeráty o predaji nehnuteľností a neprejavil ochotu vrátiť rezervačný poplatok.

4. Súd konštatoval, že žalovaný mal vedomosť, že na strane kupujúceho nebude vystupovať žalobca, ale tretia osoba - p. K., sporové strany napriek tomu nepristúpili k úprave dohody o rezervačnom poplatku vo forme písomného dodatku ako to vyžaduje . Považoval preto za právne irelevantné, že strany sporu ústne rokovali o uzavretí kúpnej zmluvy v prospech inej kupujúcej, i prípadnom ponechaní rezervačného poplatku na účte žalovaného v prospech ďalšieho kupujúceho. Prebiehajúce rokovania nezbavovali žalovaného povinnosti vyplývajúcej mu z bodu 1.6. zmluvy na vrátenie rezervačného poplatku, ktorá povinnosť bola spojená s oneskorenou kolaudáciou oceľového prístrešku. Keďže nebolo sporné, že ku kolaudácii nedošlo do 30.6.2019, žalovanému vznikla povinnosť na vrátenie tejto finančnej čiastky v sume 5.000,00 eur. Nevykonanie výsluchu žalovaným navrhovanej svedkyne K. súd odôvodnil zásadou sudcovskej koncentrácie konania, keď taký návrh podal žalovaný po súdom stanovenej lehote, a vykonanie tohto dôkazu nepovažoval za účelné, nakoľko by to neovplyvnilo právne posúdenie veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa priznajúc plne procesne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodov vymedzených a , teda z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci s návrhom, aby bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Zastával názor, že súd nevzal do úvahy, že medzi sporovými stranami došlo k dohode o ponechaní rezervačného poplatku v prospech novej kupujúcej, teda žalobca sám požadoval a súhlasil s tým, aby záloha ostala u žalovaného. Tvrdil, že samotná dohoda o ponechaní rezervačného poplatku v prospech novej kupujúcej nie je žiadnou zmenou zmluvy, ktorá by musela byť realizovaná vo formálne písomnej podobe, nakoľko išlo iba o úpravu podmienok nakladania s rezervačným poplatkom, nie odlišnú či samostatnú dohodu a ani v bode 1.6 zmluvy si strany sporu nevymienili, aby prípadné ďalšie dohody a pokračovanie v rokovaní o uzavretí kúpnej zmluvy sa malo realizovať písomnou formou. Nestotožnil sa ani so záverom súdu prvej inštancie, aby kľúčovým okamihom zakladajúcim povinnosť žalovaného na vrátenie rezervačného poplatku bola kolaudácia oceľového prístrešku do 30.6.2019. Za významnú považoval povinnosť žalobcu uzatvoriť kúpnu zmluvu do 40 dní od kolaudácie, dôvodiac, že oneskorená kolaudácia oceľového prístrešku nespôsobila na strane žalobcu zánik povinnosti pristúpiť k uzavretiu kúpnej zmluvy. Podľa jeho názoru, ak by neskolaudovanie oceľového prístrešku v lehote do 30.6. malo znamenať zánik zmluvy, nerokovali by zmluvné strany o ponechaní rezervačného poplatku a ustanovenie bodu 1.6 by tak bolo bezpredmetné. Zopakoval svoje stanovisko, že žalobca nemá právo na vrátenie rezervačného poplatku, pretože súhlasil s jeho ponechaním na účte žalovaného a nepristúpil k uzavretiu kúpnej zmluvy v lehote 40 dní od kolaudácie zo subjektívnych dôvodov, čo zakladalo právo žalovaného na rezervačný poplatok.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu popieral existenciu akejkoľvek platnej ústnej dohody o ponechaní rezervačného poplatku v prospech žalovaného, namietajúc tiež, aby taký záver bolo možné vyvodiť z emailovej komunikácie zmluvných strán. Považoval za vylúčené, aby prípadná dohoda o ponechaní si rezervačného poplatku nepredstavovala zmenu zmluvy, ktorá si nevyžadovala pre svoju platnosť písomnú formu. Zdôraznil, že bod 1.6. zmluvy jednoznačne vymedzuje podmienky vrátenia rezervačného poplatku i to, že po vrátení rezervačného poplatku strany nanovo prerokujú podmienky predaja a kúpnu cenu nehnuteľnosti. Súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v súvislosti s porušením povinnosti žalovaného na skolaudovanie oceľového prístrešku v lehote do 30.6.2019 nastúpila ako logický dôsledok povinnosť žalovaného na vrátenie rezervačného poplatku. Pokiaľ nebol v určenom termíne skolaudovaný prístrešok, nemohlo dôjsť ani k porušeniu povinnosti žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy. Rozsudok navrhoval potvrdiť ako vecne správny a priznať mu náhradu trov.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z a , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, odvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zhode s potvrdil.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 08.02.2023 v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle .

9. Žalovaným tvrdené odvolacie dôvody neboli naplnené, pretože súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu stanovenom zákonom rešpektujúc povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ktorá zaťažuje strany sporu. Vykonané dôkazy súd prvej inštancie vyhodnotil v súlade s , t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, ani to aby skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Zo správne zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil aj správny právny záver, keď aplikoval zodpovedajúcu právnu úpravu a zásady výkladu právnych noriem, ktoré aj správne interpretoval.

10. Z obsahu ustanovení zmluvy a ňou sledovaného účelu vyplýva, že sporové strany uzatvorili zmluvu o budúcej kúpnej zmluve (50a ) o budúcom prevode nehnuteľnosti, v ktorej bol vymedzený predmet prevodu, kúpna cena, doba v ktorej mal kupujúci povinnosť zmluvu uzavrieť, záloha na kúpna cenu (rezervačný poplatok) obsahom ktorých ustanovení boli aj zmluvné podmienky ( ), na splnenie ktorých bol viazaný vznik, zmena resp. zánik práv a povinností zo zmluvy vyplývajúcich.

11. Podľa podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú a podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. Podľa bodu 1.1 sa zmluvné strany dohodli, že na účely uzavretia budúcej kúpnej zmluvy zloží žalobca ako záujemca (budúci kupujúci) rezervačný poplatok vo výške 5.000,00 eur, keď súčasne platilo, že tak musí urobiť do troch pracovných dní od podpisu zmluvy, inak zmluva strácala svoju platnosť. Nebolo sporným, že žalobca v určenej lehote rezervačný poplatok uhradil. Uvedený poplatok predstavoval podľa bodu 1.5. zmluvy zálohu na kúpnu cenu. Ďalšími podmienkami, na ktoré sa viazala existencia práv a povinností zo zmluvy bola povinnosť žalovaného ako budúceho predávajúceho vymedzená v bode 1.2, skolaudovať oceľový prístrešok do 30.6.2019. Následky porušenia tejto povinnosti upravovalo sporné ustanovenie bodu 1.6. zmluvy tak, že ak do 30.6.2019 nebude prístrešok skolaudovaný, rezervačný poplatok bude vrátený v plnej výške záujemcovi a obe zmluvné strany nanovo prerokujú podmienky predaja aj kúpnu cenu. Dohodnutý termín kolaudácie oceľového prístrešku bol právnou skutočnosťou, ktorá mala vplyv na zmenu obsahu práv a povinností zmluvných strán, včítane povinnosti žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy podľa bodu 1.4. zmluvy. V danom prípade oneskorená kolaudácia založila povinnosť žalovaného na vrátenie už uhradeného finančného preddavku (rezervačného poplatku) a súčasne mali byť „na novo“ prerokované podmienky predaja a kúpnej ceny, čo znamená, že právne účinky pôvodne dojednanej zmluvy pominuli. Zmluvná podmienka v bode 1.6. teda mala charakter rozväzovacej zmluvnej podmienky. Nemohla preto existovať ani pôvodne dohodnutá povinnosť záujemcu na podpísanie kúpnej zmluvy v lehote do 40 dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, ktorá sa v logickom kontexte zmluvy vzťahovala na situáciu, ak oceľový prístrešok bude skolaudovaný do 30.06.2019. Naplnením obsahu rozväzovacej podmienky zanikli pôvodné dohodnuté práva a povinnosti, a vo vzťahu medzi sporovými stranami nastala povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa z toho, čo si navzájom plnili. Po oneskorenom skolaudovaní oceľového prístrešku zmluvné strany síce naďalej jednali o uzavretí kúpnej zmluvy, ale už s iným vymedzením zmluvných strán a bez predchádzajúcej písomnej dohody. Na strane kupujúceho mala vystupovať podľa návrhu zmluvy odoslanej žalovaným žalobcovi, p. K. tj osoba odlišná od žalobcu. Ponechanie rezervačného poplatku záviselo od uzavretia kúpnej zmluvy s novou kupujúcou, na prospech ktorej žalobca navrhoval uhradený rezervačný poplatok započítať. Žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, aby došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy s p. K. a preukázateľne v októbri 2019 inzeroval spornú nehnuteľnosť na predaj tretím osobám. Nie je tak sporné, že ani údajná ústna dohoda, na ktorú sa žalovaný odvoláva, sa nemala možnosť naplniť.

12. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že po zániku práva žalovaného na rezervačný poplatok v dôsledku oneskorenej kolaudácie, keď nebolo preukázané, aby sporové strany nanovo dohodli podmienky jeho zloženia v súvislosti s kúpnou zmluvou medzi nimi ako predávajúcim a kupujúcim, vznikla žalovanému povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu úhrady rezervačného poplatku 5.000,00 eur. V súlade s , žalobcovi patrí tiež nárok na úroky z omeškania, ktoré boli priznané vo výške zodpovedajúcej úrokovej sadzbe ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie reagovalo na každý z podstatných argumentov sporovej strany, správne sa vysporiadavajúc s vyhodnotením opodstatnenosti nároku žalobcu, preto bol rozsudok ako vecne správny potvrdený vrátane zákonu zodpovedajúceho výroku o náhrade trov podľa , zohľadňujúceho zodpovednosť sporových strán za výsledok konania.

13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s . Odvolateľ v konaní nemal úspech, preto mu nepatrí právo na náhradu vzniknutých trov a tieto je povinný nahradiť v plnom rozsahu procesne úspešnému žalobcovi.

14. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).