Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8SaZ/13/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou v právnej veci žalobcu: O. W., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Z. islamská republika, na základe oznámenia U. U. zo dňa XX.XX.XXXX bez štátnej príslušnosti, adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu: mesto S., časť W., ulica č. XX, dom č. X, okres S., provincia Z., Z., evidenčne: pobytový tábor X., S. t.č. na dlhodobej priepustke na adrese T. XX, XXX XX E. Y., S. zastúpený: Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, 812 72 Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veciach azylu zo dňa 04. novembra 2022 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-233-33/2022-Ž zo dňa 05. októbra 2022, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Správna žaloba

1. Správnou žalobou doručenou v zákonnej lehote sa žalobca s odkazom na ust. , , a o azyle (ďalej aj „ZoA“ alebo „zákon o azyle“) domáhal vynesenia rozsudku, ktorým by súd pre nesprávne právne posúdenie veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy nedostačujúce na riadne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov rozhodnutie žalovaného MU-PO-233-33/2022-Ž zo dňa 05.10.2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol žalobcovu žiadosť udelenie azylu ako neprípustnú podľa ust. zákona o azyle. 2. Žalobu odôvodnil tým, že sa narodil a vyrastal v prísne islamskej krajine, v ktorej má náboženstvo zásadný vplyv na správanie občanov, pretože je jeho zákonom. Štátnych občanov Pakistanu by ani nenapadlo vymknúť sa spod pravidiel, ako napríklad žiť v mimomanželskom vzťahu alebo jesť bravčové mäso. Tieto vybočenia, sú pre slovenský národ možno banálne, v kontexte života Pakistanca v Pakistanskej islamskej republike sú však prejavom gesta nevery voči islamu, a teda odpadlíctva od islamu, ktoré sa trestá smrťou. Predovšetkým obavou z prenasledovania v krajine pôvodu z náboženských dôvodov niekoľkokrát požiadal o medzinárodnú ochranu, prvýkrát dňa 27.12.2004, avšak azyl mu poskytnutý nikdy nebol. Na Slovensko, kde má vytvorené silné citové väzby, prišiel vo veku 17 rokov, prežil tu celý svoj dospelý život a tu u neho došlo ku komplexnému prerodu osobnosti a vnútornému vnímaniu viery. Začal navštevovať farnosť v Nových Zámkoch. Od roku 2014 žije v

partnerskom vzťahu, v spoločnej domácnosti s partnerkou, s ktorou má záujem vytvoriť manželský zväzok, čo za súčasného stavu nie je právne možné. 3. Na základe oznámenia Interpolu Islamabad Pakistan zo dňa 13.06.2022, ktoré je založené v azylovom spise, sa žalobca nenachádza v identifikačnej databáze. Podľa správy Interpolu Islamabad Pakistan možno konštatovať, že nie je pakistanským občanom ale apolitom bez štátnej príslušnosti. 4. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. bol odsúdený pre obzvlášť závažný zločin prevádzačstva podľa ust. (ďalej aj „“) na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov a zároveň mu bol uložený trest vyhostenia v trvaní 10 rokov. Tento trest a ani správnu sankciu vo forme administratívneho vyhostenia však nie je možné vykonať. Uložený trest odňatia slobody riadne vykonal a po ôsmich rokoch bol na základe rozhodnutia príslušného trestného súdu z výkonu trestu podmienečne prepustený. Trestný súd pri rozhodovaní o jeho podmienečnom prepustení musel vyhodnotiť resocializačnú prognózu a jeho správanie počas výkonu trestu kladne, inak by ho podmienečne neprepustil. 5. Nakoľko však nie je občanom žiadneho štátu, nikde na svete nie je spôsobilý nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, žije bez dokladov totožnosti, nemôže uzatvoriť manželstvo, nemôže voliť ani byť volený, nemôže vlastniť nehnuteľný ani hnuteľný majetok, nemôže byť zdravotne poistený a má nárok len na nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť. 6. Nesprávne právne posúdenie veci a nedostačujúce zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci vidí v tom, že žalovaný náboženské dôvody vyhodnotil len ako „uprednostňovanie európskeho spôsobu života, " pri svojich úvahách sa žiadnym spôsobom nezaoberal tým, že jeho terajší kresťanský spôsob života, v rámci ktorého absolútne vnútorne aj navonok upustil od prežívania islamskej viery, jasne vykazuje znaky odpadlíctva v kontexte noriem krajiny jeho pôvodu, čo však žalovaný považoval za „zavádzajúce, irelevantné a účelové, s cieľom zamedziť zamietnutiu žiadosti o udelenie azylu". V krajine pôvodu, v ktorej podstatou je náboženstvo, náboženské zásady a náboženská morálka, sa odpadlíctvo v akejkoľvek podobe považuje za velezradu. 7. Žalobca následne poukázal na verejne dostupné informácie na webovej stránke G., zaoberajúce sa odpadlíctvom od islamskej viery, ktoré taktiež poukazujú na rozdielne postoje islamských vedcov a právnikov na uplatňovanie trestu smrti za odpadlíctvo v priebehu histórie. V zdrojoch sa tiež uvádza, že od roku 2019 je dvanásť krajín s moslimskou väčšinou, ktoré majú trest smrti za odpadlíctvo a v trinástich ďalších krajinách je odpadlíctvo nezákonné a vláda predpisuje určitú formu trestu za odpadlíctvo vrátane mučenia, väznenia, anulovania manželstva, straty dedičských práv alebo práv na opatrovníctvo. V rokoch 1985 až 2006 popravili tri vlády za odpadnutie od islamu štyri osoby: „jednu v Sudáne v roku 1985; dve v Iráne v rokoch 1989 a 1998; a jednu v Saudskej Arábii v roku 1992.“ Podľa pakistanských zákonov existuje 27 trestných činov, za ktoré sa ukladá trest smrti, medzi nimi aj trestný čin rúhania alebo odpadlíctva (opustenia) islamu. Následne poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“), sp. zn. zo dňa 26.08.2015 a sp. zn. , zo dňa 12.08.2014. 8. Nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nachádza žalobca v tom, že od právoplatnosti rozhodnutia v predchádzajúcom v konaní o azyle, nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na číre vymenovanie jeho predošlých azylových konaní, pri niektorých sa vyhol uvedeniu dôvodov, na ktorých podané žiadosti o medzinárodnú ochranu založil. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že dôvody, na ktorých založil svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu, už boli predmetom posudzovania v predchádzajúcich konaniach a v súčasnom konaní k zmene skutkového stavu nedošlo, hoci podľa ust. Zákon o správnom konaní (ďalej aj „“), rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 9. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný neposudzoval ani hrozbu vážneho bezprávia v krajine pôvodu v prípade jeho návratu, a to aj napriek tomu, že na základe informácií o krajine pôvodu existujú vážne dôvody domnievať sa, že v prípade návratu do krajiny pôvodu by bol vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia vo forme hrozby udelenia trestu smrti, mučenia, či neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. 10. V závere žaloby skonštatoval, že vrátením do krajiny pôvodu by Slovenská republika závažným spôsobom porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej z medzinárodných zmluvných záväzkov ku ktorým sa zaviazala. II. Vyjadrenie žalovaného 11. Dňa 09.12.2022 doručil žalovaný súdu vyjadrenie, v ktorom konštatoval predčasnosť tvrdenia právnej zástupkyne žalobcu, že je osobou bez štátnej príslušnosti. Z informácií zo spisu totiž vyplýva, že

v databáze Interpol Islamabad síce bol preverovaný, avšak bez zistenia zhody. To, že nie je pakistanským občanom je možné prehlásiť až po dôkladnejšej lustrácií, k čomu je potrebné poskytnúť kompletné údaje totožnosti. 12. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostačujúceho zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci dal žalovaný do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 27.06.2017, z ktorého vyplýva, že predpokladom právnej situácie nesprávneho právneho posúdenia veci je správne a zákonne zistený skutkový stav. Logicky z toho možno dôvodiť, že rozhodnutie správneho orgánu nemôže trpieť vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne aj nesprávneho právneho posúdenia veci. Aj napriek tomu, že právna zástupkyňa bližšie nešpecifikovala, v čom konkrétne vidí nesprávne právne posúdenie veci a nedostačujúce zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy (v tejto časti správnej žaloby poukázala len na správy o odpadlíctve v islame a na žalobcove konvertovanie na kresťanstvo), žalovaný zdôraznil, že žalobca sa počas celého konania ani raz nezmienil, že by konvertoval na kresťanskú vieru. Navyše v dotazníku žiadateľa o udelenie azylu sám ako náboženské vyznanie uviedol, že je moslim sunnit. Povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa ust. § 32 Správneho poriadku má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu správneho konania uviedol, pričom podľa ustálenej judikatúry NS SR, zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. 13. Žalovaný podotkol, že žalobca ako dôvod svojej opakovanej žiadosti o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany v pohovore uviedol, že má mimomanželský vzťah, pije alkohol a konzumuje bravčové mäso čo však nie je možné subsumovať pod náboženské dôvody, ako to v správnej žalobe nesprávne prezentuje právna zástupkyňa. Žalobcovo konvertovanie na kresťanskú vieru považuje žalovaný za účelové a právnou zástupkyňou umelo vykonštruované. Skutočnosť, že si žalobca myslí, že jeho spôsob života na Slovensku je v rozpore s moslimským spôsobom života, ešte nezakladá dôvod na udelenie azylu. 14. K námietke nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej, sa jedná o rozhodovanie vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jeho merite. Neskúma sa teda, či sú splnené predpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutie doplnkovej ochrany, konštatuje sa iba splnenie jedného z predpokladov uvedených v ust. v § 11 ods. 1 zákona o azyle. Z ust. § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne ako neprípustná v prípade, že sa jedná o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. V novom konaní o opakovanej žiadosti o azyl je teda podstatná tá skutočnosť, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne rozhodnuté a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže byť jednak v uvádzaných dôvodoch o azyl, resp. sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa. 15. Žalobca v predchádzajúcom konaní MU-11-33/PO-Ž-2014 okrem iného, ako dôvod o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany uviedol, že je na Slovensku už 10 rokov a má tu aj priateľku. V rozhodnutí MU-11-33/PO-Ž-2014 zo dňa 14.05.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.08.2014 bolo na základe spisového materiálu konštatované, že jednoznačnou snahou žalobcu bolo zlegalizovať si pobyt na území Slovenskej republiky. Túto pohnútku však nie je možné subsumovať pod zákonné dôvody na poskytnutie medzinárodnej ochrany. Je teda zrejmé, že dôvody na udelenie azylu sú obdobné ako v predchádzajúcom konaní, pričom v aktuálnom konaní nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. 16. Žalovaný preskúmal aj to, či bol objektívne naplnený druhý predpoklad pre zamietnutie žiadosti ako neprípustnej, a to prípadná závažná zmena pomerov v krajine pôvodu. Ako vyplýva z polytematickej správy o Pakistane č. p.: MU-ODZS-2022/000198-002 zo dňa 15.02.2022, politická a bezpečnostná situácia v Pakistane sa podstatne nezmenila. Aj napriek tomu, že niektoré oblasti v krajine sú považované za problematické, vo všeobecnosti je situácia v krajine stabilná. V roku 2020 bolo síce vynesených celkovo 177 rozsudkov smrti, od roku 2019 však popravený nebol nikto. Vzhľadom ku všetkým dostupným informáciám dospel žalovaný k záveru, že v krajine pôvodu žalobcu nenastala prípadná závažná zmena pomerov a v rozhodnutí teda nijako nepochybil. 17. Napadnuté rozhodnutie označil za vecne správne a zákonné a navrhol, aby súd žalobu zamietol. III. Replika žalobcu

18. Dňa 12.01.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného - replika žalobcu zo dňa 04.01.2023, v úvode ktorej skonštatoval, že právna zástupkyňa nie je účastníčkou a ani ďalším účastníkom konania. Pokiaľ žalovaný pripisuje tvrdenia žalobcu právnej zástupkyni, nerešpektuje zákon a koná v rozpore s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. 19. Poznamenal, že po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bol z dôvodu vykonania nariadeného trestu vyhostenia, priamo eskortovaný do ÚPZC Medveďov. Z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov bol na základe oznámenia Interpolu Islamabad Pakistan zo dňa 13.06.2022, ktoré je založené na č. l. 6 azylového spisu, prepustený. Z tohto postupu vyvodil ustálenosť skutočnosti svedčiacej o tom, že už nie je pakistanským štátnym občanom, čo odôvodnil tým, že na svoje preverenie a porovnanie v databáze poskytol všetky svoje osobné údaje, fotografie, či daktyloskopickú kartu. Cestovný pas v držbe nikdy nemal (nikdy mu nebol krajinou pôvodu vystavený), keďže krajinu pôvodu opustil ako maloletý. Z toho dôvodu ho Interpol Islamabad Pakistan nebude môcť nikdy dôkladnejšie lustrovať a výsledok prípadne opakovanej lustrácie bude pri každom pokuse totožný. Nedisponuje žiadnymi inými údajmi, ktoré by kompetentným orgánom ešte mohol predložiť. Na území Slovenskej republiky žije už viac ako 18 rokov. Zdôraznil, že svoju žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany nezakladal na oznámení Interpolu Islamabad Pakistan a skutočnosti o nedostatku jeho príslušnosti ku krajine pôvodu vyšli najavo až v tomto, v poradí deviatom azylovom konaní. 20. Nikdy ani netvrdil a neuvádzal, že je konvertitom na kresťanstvo tak, ako to má na mysli kánonické právo. Svätý krst ešte neabsolvoval, nakoľko v súčasnosti podstupuje formálne prijatie kresťanskej viery

- predkatechumenát, počas ktorého sa koná evanjelizácia. Obdobie evanjelizácie trvá približne 1 rok a za týmto účelom navštevuje rímskokatolícku farnosť v Nových Zámkoch. Formálne, v zmysle kánonického práva, je stále moslim sunnit, a to až do momentu, kedy prijme Svätý krst. Z pohľadu krajiny pôvodu je však vnímaný ako odpadlík od islamu. Ďalej zopakoval argumentáciu uvedenú v žalobe. 21. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že Amnesty International zaznamenala v roku 2020 výrazne nižší počet rozsudkov smrti v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, čo ale mohlo čiastočne súvisieť s prestávkou v súdnych konaniach v dôsledku pandémie Covid-19. Dva rozsudky smrti vynesené boli, a to za „rúhanie." Žalovaný podľa neho protirečivo tvrdí, že v prípade návratu do krajiny pôvodu mu nehrozí uloženie trestu smrti. Zákon o azyle pritom v ust. § 2 písm. f/ bod. 1 ZoA rozumie pod pojmom vážne bezprávie uloženie trestu smrti alebo jeho výkon. Znenie tohto ustanovenia zákonodarca formuloval alternatívne, preto na naplnenie hrozby vážneho bezprávia stačí hrozba uloženia trestu smrti. V závere repliky žalobca skonštatoval, že v dôsledku jeho odpadlíctva od islamu mu dôvodne hrozí uloženie trestu smrti a prípadne aj jeho výkon, čo je vážnym porušením ľudských práv, teda prenasledovanie. IV. Duplika žalovaného 22. Dňa 20.01.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k replike žalobcu - duplika žalovaného. Žalovaný v úvode zopakoval svoju argumentáciu zo svojho vyjadrenia k žalobe. Uviedol, že nepristupoval k právnej zástupkyni ako k účastníčke konania. Žalovaný vychádzal, ako aj zo zaužívanej praxe, tak aj zo skutočnosti, že právna zástupkyňa na základe plnomocenstva koná v mene žalobcu. Zastáva názor, že nepochybil a konal v súlade s platnými predpismi Slovenskej republiky. 23. V súvislosti s výkonom trestu žalobcu a s jeho podmienečným prepustením, uviedol že to, že sa žalobca počas výkonu trestu nedopustil žiadneho disciplinárneho konania, nie je predmetom konania o udelení medzinárodnej ochrany. Predmetom konania o udelenie medzinárodnej ochrany nie je ani to či výkon trestu splnil podmienku na výchovu žalobcu k tomu, aby viedol riadny život a odradil ho od páchania akejkoľvek ďalšej trestnej činnosti. 24. K námietke žalobcu, že trest vyhostenia nie je možné vykonať, nakoľko žalobca má byť osobou bez štátnej príslušnosti, uviedol, že rozhodnutie o udelení medzinárodnej ochrany nie je rozhodnutím o vyhostení. To, či je možné žalobcu stotožniť s pakistanským občanom a či je možné ho vyhostiť nie je relevantné pre konanie o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany. Uvedené je predmetom iného konania podľa zákona o pobyte cudzincov, na posudzovanie vyššie uvedeného je teda príslušný iný správny orgán. 25. Následne žalovaný zopakoval svoju argumentáciu už spomenutú vo svojom vyjadrení k žalobe. V. Konanie na krajskom súde 26. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „súd“ alebo „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný ( a (ďalej aj „“)) preskúmal vec postupom podľa prvého dielu štvrtej hlavy podľa ust. , v spojení s ust. a na deň 08.02.2023 o 10.10 hod. nariadil vo veci ústne pojednávanie. Po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia, postupu žalovaného v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby a vypočutí účastníkov

konania na pojednávaní dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol (ust. ). 27. Podľa , , , správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 28. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. 29. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 30. Podľa , a Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. VI. Napadnuté rozhodnutie 31. Z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia žalovaného, ktoré právne odôvodnil ust. zákona o azyle a ust. Správneho poriadku súd zistil, že žalovaný zamietol žiadosť žalobcu udelenie azylu ako neprípustnú. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca opakovane, už po deviatykrát, požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Zaistený bol na základe rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Nitra dňa 11.02.2022 pod číslom PPZ-HCP- BA11-8-010/2022-AV potom, ako bol podmienečne prepustený z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov. Od 10.03.2009 do júna 2010 bol vo vyšetrovacej väzbe a od 17.09.2015 vo výkone trestu odňatia slobody do 11.02.2022, kedy bol podmienečne prepustený. Odsúdený bol rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -6073 za obzvlášť závažný zločin prevádzačstva podľa ust. , k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 10 rokov. 32. Žalovaný v rozhodnutí stručne opísal priebeh ôsmich administratívnych konaní vo veciach predchádzajúcich žiadostí žalobcu o udelenie medzinárodnej ochrany a konštatoval, že v rámci aktuálneho konania s ním bol dňa 10.08.2022 v priestoroch ÚPZC Medveďov vykonaný pohovor k dôvodom jeho súčasnej žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany. Počas pohovoru žalobca uviedol, že k opakovanej žiadosti nemôže predložiť žiadne nové podklady, ani doklady svojej totožnosti, keďže s rodinou v Pakistane nie je v kontakte. K tomu, aby sa vyjadril opakovanej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany uviedol, že na Slovensku žije už dlho, a na tento život si zvykol. V Pakistane je islam štátnym náboženstvom a netoleruje sa tam mimomanželský vzťah, požívanie alkoholu a konzumácia bravčového mäsa. Poznamenal, že na Slovensku žije s družkou, s ktorou sa na Mestskom úrade v Nových Zámkoch v roku 2015 ako druh a družka aj zaevidovali. Do Pakistanu by sa vrátil len s ňou, ale keby sa tak stalo, musela by prijať moslimský spôsob života a mala by problém tam pracovať. Na Slovensku pracuje ako predavačka. Okrem toho, ani on by si už nezvykol na život v moslimskej krajine. Na Slovensku chce zostať žiť, pracovať a v prípade, ak by mu to bolo umožnené, bol by schopný sám sa o seba postarať. Iné dôvody svojej opakovanej žiadosti neuviedol. 33. Žalovaný v rozhodnutí skonštatoval, že dôvody, na ktorých žalobca aktuálne zakladá svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu na území SR, už boli predmetom posudzovania v predchádzajúcich konaniach a v súčasnom konaní k zmene skutkového stavu nedošlo. Z uvedeného dôvodu pristúpil ku skúmaniu, či bol objektívne naplnený aj druhý predpoklad pre zamietnutie žiadosti ako neprípustnej, a to prípadná závažná zmena pomerov v krajine jeho pôvodu. Z Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce si do konania zaobstaral aktuálne informácie o Pakistane zo dňa 15.02.2022, z ktorých je zrejmé, že politická a bezpečnostná situácia sa v tejto krajine v ostatných rokoch podstatne nezmenila. Aj keď niektoré oblasti krajiny sú považované za problematické, vo všeobecnosti je situácia v krajine stabilná.

Dospel tak k záveru, že v prípade návratu žalobcu do Pakistanu by mu nehrozilo vážne bezprávie z dôvodu vážneho individuálneho ohrozenia života na základe svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, nakoľko takýto konflikt tam neprebieha. 34. Dňa 19.09.2022 sa v priestoroch žalovaného v zmysle ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku právna zástupkyňa žalobcu oboznámila s jeho spisovým materiálom. Vo vyjadrení, ktoré predložila dňa 23.09.2022, akcentovala obavu žalobcu z návratu do krajiny pôvodu z dôvodu pôsobenia teroristických, prípadne mafiánskych skupín v niektorých mestských oblastiach, ako aj to, že pri návrate by mohol byť posudzovaný ako odpadlík od moslimskej viery. Žalovaný tieto tvrdenia nepovažoval za podstatné nové skutočnosti, lebo pôsobenie teroristických skupín v niektorých oblastiach Pakistanu je dlhodobo známe. Tvrdenie o odpadlíctve žalobcu považoval za zavádzajúce, nakoľko pri pohovore neuviedol, že by sa považoval za odpadlíka od moslimskej viery, len to, že uprednostňuje európsky spôsob života. Argumenty uvedené vo vyjadrení, považoval žalovaný za irelevantné a účelové. 35. Žalovaný v rozhodnutí podotkol, že v konaní objektívne preukázal, že žiadosť žalobcu o medzinárodnú ochranu bola podaná účelovo, s cieľom legalizácie pobytu na území SR. Ak žalobca chce na území SR žiť so svojou družkou, občiankou SR, je potrebné tento pobyt riešiť podľa zákona o pobyte cudzincov a nie podľa zákona o azyle. 36. Doplnil, že v prípade žalobcu ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, pričom v predchádzajúcom konaní o azyle sa o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany už právoplatne rozhodlo a od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu, ani k podstatnej zmene pomerov v krajine jeho pôvodu. Preto o jeho žiadosti rozhodol v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle. VII. Právne posúdenie správneho súdu 37. Podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle, ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. 38. Správny súd dáva do pozornosti rozsudok sp. zn. zo dňa 06.03.2018, v ktorom NS SR uviedol: „Pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej ide o rozhodovanie, ktorým sa neposudzuje žiadosť o azyl v jeho merite, teda sa ani neskúma či sú splnené predpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutia doplnkovej ochrany a konštatuje sa iba splnenie jedného z predpokladov v . Z tohto ustanovenia vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne ako neprípustná v prípade, že sa jedná o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. V novom konaní o opakovanej žiadosti o azyl je teda podstatná tá skutočnosť, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne rozhodnuté a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže byť jednak v uvádzaných dôvodoch o azyl, resp. sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa.“ 39. Z obsahu administratívneho spisu ČAS: MU-PO-233-33/2022-Ž súd zistil, že išlo v poradí o deviatu žiadosť žalobcu o poskytnutie medzinárodnej ochrany. O medzinárodnú ochranu prvýkrát požiadal dňa 27.12.2004, kedy pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Brodské vyhlásil, že o svoj život sa obáva zo strany otca pre spory o pozemky. Rozhodnutím žalovaného ČAS: MU-10195/PO-Ž/2004 zo dňa 24.03.2005 mu nebol udelený azyl a bolo tiež rozhodnuté, že sa na neho nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia do Pakistanu. Voči rozhodnutiu podal opravný prostriedok, o ktorom správny súd rozsudkom sp. zn. rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil. 40. Druhýkrát požiadal žalobca o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Opatovská Nová Ves dňa 16.08.2007, z politických a humanitných dôvodov. Konanie o jeho žiadosti bolo dňa 30.08.2010 ukončené rozhodnutím žalovaného ČAS: MU-1851-91/PO-Ž/2007, ktorým mu nebol udelený azyl a nebola mu poskytnutá ani doplnková ochrana. Rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom správneho súdu sp. zn. zo dňa 30.03.2011 a tiež aj rozsudkom NS SR sp. zn. zo dňa 23.08.2011. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.09.2011. 41. Tretíkrát požiadal o poskytnutie medzinárodnej ochrany dňa 20.10.2011, pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Gbely-Adamov, pričom uviedol, že o medzinárodnú ochranu žiada z politických

dôvodov, a tiež preto, lebo stratil kontakt so svojou rodinou. Na základe toho, že sa skutkový stav nijako nezmenil, bolo konanie v jeho prípade zastavené rozhodnutím žalovaného ČAS: MU-488-21/PO-Ž-2011 z 17.01.2012. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca opravný prostriedok nepodal. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.02.2012. 42. Štvrtýkrát požiadal o udelenie azylu dňa 20.02.2012, pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné. Konanie bolo vedené pod číslom ČAS: MU-85-237/PO-Ž-2012. Dňa 15.05.2012 bolo konanie zastavené, nakoľko sa skutkový stav podstatne nezmenil. Proti rozhodnutiu žalobca opravný prostriedok nepodal. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.06.2012. 43. Piatykrát o udelenie azylu požiadal dňa 14.12.2012, pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné z politických dôvodov. Na základe toho, že sa skutkový stav nijako nezmenil, bolo konanie zastavené rozhodnutím žalovaného ČAS: MU-882-16/PO-Ž-2012 dňa 28.01.2013. Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nepodal. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2013. 44. Šiestykrát požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR požiadal dňa 19.04.2013, pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné. Dôvody jeho žiadosti boli aj v tomto konaní komplexne posúdené, pričom rozhodnutím migračného úradu ČAS: MU-184-27/PO-Ž-2013 zo dňa 05.06.2013 bolo konanie zastavené. Rozhodnutie žalovaného bolo následne potvrdené aj rozhodnutím rozkladovej komisie ministra vnútra SR č. p. KM-OLVS-5/2013 zo dňa 28.08.2013, ktorá rozklad podaný právnou zástupkyňou voči rozhodnutiu zamietla. 45. Siedmykrát požiadal o poskytnutie medzinárodnej ochrany dňa 06.10.2013, pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné. Vzhľadom ku skutočnosti, že žiadosť založil na dôvodoch, ktoré už boli v minulosti predmetom posudzovania, bolo dňa 05.12.2013 aj toto konanie rozhodnutím ČAS: MU-445-21/ -2013, podľa ust. § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle zastavené. Proti tomuto rozhodnutiu podal opravný prostriedok, avšak minister vnútra SR na základe návrhu osobitnej komisie odvolanie dňa 19.02.2014, pod číslom KM-OLVS-9/201 zamietol. 46. Dňa 31.03.2014 žalobca ôsmykrát požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany pred pracovníkmi ÚPZC Medveďov. Pretože dôvody jeho žiadosti, osobné pomery ako aj krajina pôvodu boli už posudzované v predchádzajúcich konaniach, bolo aj toto konanie, vedené pod číslom ČAS: MU-118/PO-Ž-2014, dňa 14.05.2014, zastavené podľa ust. § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle. Proti tomuto rozhodnutiu podal opravný prostriedok. Minister vnútra SR na základe návrhu osobitnej komisie dňa 14.08.2014 pod č. KM-OLVS-66/2014 odvolanie zamietol. 47. V správnej žalobe žiadal žalobca zrušiť napadnuté rozhodnutie, so vznesením námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostačujúceho zistenia skutkového stavu žalovaným na riadne posúdenie veci a z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 48. O udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR požiadal opätovne. Počas pohovoru dňa 10.08.2022 uviedol, že nemôže k opakovanej žiadosti predložiť žiadne nové podklady, ani doklady k svojej totožnosti. S rodinou v Pakistane nie je v kontakte. K otázke, na základe čoho opakovane žiada o poskytnutie medzinárodnej ochrany uviedol, že žije na Slovensku už dlho, zvykol si na život na Slovensku. V Pakistane je islam štátnym náboženstvom a netoleruje sa tam mimomanželský vzťah, požívanie alkoholu a konzumácia bravčového mäsa. Na Slovensku žije s družkou. Do Pakistanu by sa vrátil len so svojou družkou, ktorá by musela prijať moslimský spôsob života a mala by problém tam pracovať, lebo na Slovensku pracuje ako predavačka. Okrem toho, ani on by si už nezvykol znova žiť v moslimskej krajine. Chce na Slovensku zostať žiť, pracovať a v prípade, ak by mu bolo umožnené zostať na Slovensku, bol by schopný sám sa o seba postarať. Iné dôvody k svojej opakovanej žiadosti už neuviedol. 49. Súd konštatuje, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej, sa jedná o rozhodovanie vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jeho merite, teda sa ani neskúma čí sú splnené predpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutia doplnkovej ochrany. Konštatuje sa iba splnenie jedného z predpokladov zakotveného v ust. § 11 ods. 1 zákona o azyle. Z ust. § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne ako neprípustná v prípade, že sa jedná o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. 50. V novom konaní o opakovanej žiadosti o azyl je teda podstatná tá skutočnosť, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne rozhodnuté a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže byť jednak v uvádzaných dôvodoch o azyl, resp. sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa.

51. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že o predchádzajúcich žalobcových žiadostiach o azyl bolo právoplatne rozhodnuté. Rozhodnutím žalovaného ČAS: MU-PO-233-33/2022- Ž zo dňa 05.10.2022 bola žiadosť žalobcu zamietnutá ako neprípustná podľa ust. § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle, nakoľko išlo o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, pričom v predchádzajúcom konaní o azyle sa už právoplatne rozhodlo o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany a od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu, ani k podstatnej zmene pomerov v krajine jeho pôvodu. 52. Žalovaný teda v predchádzajúcom konaní o azyle už právoplatne rozhodol o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi. Pri posudzovaní aktuálnej žiadosti žalobcu o poskytnutie medzinárodnej ochrany žalovaný preskúmal aj to, či bol objektívne naplnený aj druhý predpoklad pre zamietnutie žiadosti ako neprípustnej, a to prípadná závažná zmena pomerov v krajine pôvodu. Za účelom náležitého zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci žalobcu, si zabezpečil informácie o krajine pôvodu - Polytematická správa o Pakistane č. p.: MU-ODZS-2022/000198-002 zo dňa 15.02.2022. Námietka žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav na riadne posúdenie vec, je preto irelevantná. 53. Nakoľko z informácii o krajine pôvodu vyplýva, že politická a bezpečnostná situácia sa v Pakistane podstatne nezmenila, správny súd konštatuje, že žalovaný postupoval správne, keď rozhodol v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle tak, že žiadosť o udelenie azylu zamietol ako neprípustnú. Súd sa preto nestotožnil s námietkou žalobcu, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. 54. Za právne posúdenie veci treba považovať činnosť správneho orgánu, spočívajúcu v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris), ktorých riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa správny orgán dopustil omylu pri tejto činnosti, t.j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu na zistený skutkový stav. Tento právny rámec vymedzuje aj potrebné medze skutkového zistenia. Nesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym orgánom, by bola zapríčinená chybným výberom takej normy hmotného alebo procesného práva, ktorá nemá vo svojej hypotéze predpoklady, vyplývajúce zo zisteného skutkového stavu. 55. K námietke žalobcu, že má opodstatnené obavy z prenasledovania alebo z hrozby vážneho bezprávia vo forme hrozby udelenia trestu smrti alebo mučenia, či neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu z náboženských dôvodov, nakoľko by mohol byť pri návrate posudzovaný ako odpadlík od moslimskej viery súd podotýka, že táto námietka sa v argumentácii žalobcu objavila až po vstupe právnej zástupkyne do konania. Predtým žalobca uvádzal iba to, že si zvykol na slovenský spôsob života, ktorý je v rozpore s islamom a že by si už nezvykol znova žiť v moslimskej krajine. Námietku žalobcu týkajúcu sa jeho obáv z dôvodu jeho odpadlíctva od islamu správny súd preto považuje za fabuláciu skutkového stavu s cieľom podriadiť tento umelo a účelovo príslušnej hypotéze právnej normy, a teda nemožno hovoriť ani o podstatnej zmene skutkového stavu v zmysle § 11 ods. 1 písm. f/ ZoA. 56. Žalobca opakovane uvádzal, že nie je možné vykonať jemu uložený trest vyhostenia, nakoľko má byť osobou bez štátnej príslušnosti. Správny súd podotýka, že otázka existencie jeho pakistanského štátneho občianstva a to, či je možné zrealizovať jeho vyhostenie, nie je relevantná pre konanie o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany. Uvedené je totiž predmetom iného konania, podriadeného o pobyte cudzincov. Predmetná námietka je preto v konaní o správnej žalobe vo veci azylu bezpredmetná. 57. Súd konštatuje, že v napadnutom rozhodnutí a ani v priebehu konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, nemožno nájsť úkony ani správne úvahy, z ktorých by nebolo zrejmé, že: 1. išlo o opakovanú žiadosť žalobcu o medzinárodnú ochranu a 2. že sa žalovaný zaoberal aj možnou závažnou zmenou pomerov v krajine pôvodu. O správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti rozhodnutia má odôvodnenie rozhodnutia presvedčiť predovšetkým účastníkov konania a tým naplniť jedno zo základných pravidiel konania. Žalovaný, ako správny orgán, v odôvodnení rozhodnutia reagoval na skutkové okolnosti, ktoré správne právne posúdil, správne vyložil aj obsah právnej normy a úvahy, ktorými sa v napadnutom rozhodnutí riadil, formuloval jasne a zrozumiteľne.

58. I so zreteľom na uvedené, správny súd nemohol prijať iný záver ako ten, že správny orgán dôkladne zistil skutkový stav veci, na tento aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona a svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom aj odôvodnil. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok žalobcu ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 59. O trovách žalobcu súd rozhodol v zmysle ust. a s poukazom na výsledok konania, teda celkovú neúspešnosť v preskúmavanej veci, mu náhradu trov konania nepriznal. 60. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie ( ), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu ( ). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).