Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-773-2014.pdf
PDF · 96.17 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/773/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej v právnej veci navrhovateľky O.. D. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., J. T. č. XXXX/X, zastúpenej advokátom Mgr. Mariánom Jankovičom, so sídlom Advokátskej kancelárie Revúca, Bernolákova č. 151/9, proti odporcovi H. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., J. T. č. XXXX/X, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C/115/2011-147 z 19. 02. 2013 v znení opravného uznesenia č. k. 4C/115/2011-163 z 12. 05. 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške 353,94 € ako trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľky Mgr. Mariána Jankoviča č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo R., a. s., pobočka S. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj „BSM“), do ktorého na základe zhodného tvrdenia účastníkov zaradil okresný súd iba byt č. X nachádzajúci sa vo vchode č. X, na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX, postaveného na parcele registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX, na ul. J. T. č. XXXX/X v S., zapísaný na LV č. XXXX, pre katastrálne územie a obec S., a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 664/10000 vyporiadal okresný súd tak, že nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky, ktorej zároveň uložil povinnosť zaplatiť aj zostatok úveru poskytnutého R., a. s., na základe Zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru, registračné číslo XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, uzatvorenej 30. 06. 2003 so zostatkom ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva 29. 06. 2009 v sume 7.412,40 € a zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho podielu zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 6.093,80 € do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Hodnotu vyporiadavanej nehnuteľnosti zistil znaleckým posudkom. Znalec O.. Z. P. vo svojom znaleckom posudku č. 74/2012 určil hodnotu nehnuteľnosti na 18.900 €. Hodnota bytu je zároveň hodnotou celkovej masy BSM, z ktorej podiel každého z manželov by mal činiť 9.450 €. Pretože navrhovateľka vyplatí zostatok úveru vo výške 7.412,40 € bolo potrebné podiel odporcu znížiť o polovicu zostatku úveru ku dňu zániku BSM, teda o sumu 3.706,20 €. Do pasív BSM podľa tvrdenia účastníkov patril tiež zostatok debetu na kreditnej karte v sume 700 €, ktorý vyrovnal odporca, k podielu ktorého na základe zhodného návrhu účastníkov pripočítal okresný súd polovicu debetného zostatku 350 €, ktorý mala uhradiť navrhovateľka. Po zohľadnení pasív BSM má navrhovateľka na úplné vyrovnanie podielu zaplatiť odporcovi 6.093,80 €. Oboch účastníkov zaviazal okresný súd zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v jednej polovici. Súdny poplatok z hodnoty vyporiadavanej
masy BSM 18.900 € predstavuje 567 €, z ktorého podiel pripadajúci na každého z účastníkov konania je 283,50 €. Náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal z dôvodu rozdelenia spoločného majetku a dlhov na jednu polovicu, čo podľa súdu znamená rovnaký úspech oboch účastníkov v konaní.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie len odporca. Dôvodom jeho nespokojnosti s rozhodnutím súdu bola len tá skutočnosť, že pri cene nehnuteľnosti prikázanej do výlučného vlastníctva navrhovateľky vychádzal okresný súd z všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom O.. Z. P. na 18.900 €. Zdôraznil, že už v priebehu konania namietal všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti určenú znalcom a žiadal okresný súd o nariadenie nového znaleckého dokazovania, čo okresný súd neakceptoval. Ing. Ondrej Kvetko tým, že zaradil tento byt do kategórie priemerných bytov, byt podhodnotil. Byt účastníkov nie je možné považovať za priemerný byt. Ide o 3-izbový byt s balkónom, prerobený, v dobrej lokalite, kde je na blízku škola, škôlka, nákupné centrum, preto mal byť zaradený do kategórie „ako veľmi dobrý byt“. Tvrdil, že sa rozhodnutím súdu o povinnosti navrhovateľky splatiť hypotekárny úver veriteľovi R., a. s., sa môže dostať do obrovských problémov, ak navrhovateľka nezmení zmluvu hypotekárneho úveru tak, aby na nej odporca už ako dlžník nefiguroval. Navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie bez uvedenia, čo by mal okresný súd v ďalšom konaní urobiť.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla potvrdiť rozsudok okresného súdu ako vecne správny. Odporca spochybňuje cenu bytu, ktorý bol predmetom vyporiadania BSM stanovenú súdom pribratým znalcom, ale súdu nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že skutočný stav bytu nezodpovedá cene bytu stanovenej znalcom. Vo vzťahu k spoločnému hypotekárnemu úveru uviedla, že súd vzal do úvahy stav nedoplatku na hypotekárnom úvere ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, nijakým spôsobom súd nezasahoval do toho, kto splácal úver po rozvode manželstva. Úver po rozvode manželstva splácala navrhovateľka, aby zachovala byt pre deti z dôvodu, že odporca má podľa vedomostí navrhovateľky viaceré dlhy, zamestnávateľ mu vykonáva zrážky zo mzdy a obávala sa, že sa byt stane predmetom exekučného konania. Navrhla uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť jej náhradu trov odvolacieho konania s ohľadom na celkový postoj odporcu pred začatím konania i v priebehu neho. Navrhovateľka mala záujem dohodnúť sa s odporcom mimosúdne ako aj v priebehu súdneho konania, ale bezúspešne. Trovy odvolacieho konania požadovala z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré si jej právny zástupca vyčíslil podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ako tarifnú odmenu určenú zo základu 12.806,20 €, čo je suma predstavujúca hodnotu aktív, ktoré nadobudne navrhovateľka na základe rozhodnutia súdu.
Okresný súd rozhodol vo veci po nariadení pojednávania na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Okresným súdom vykonané dokazovanie nebolo potrebné zopakovať ani doplniť. V konaní nejde o vec porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a jej prejednanie na odvolacom pojednávaní nevyžaduje dôležitý verejný záujem. Po tomto zistení prejednal krajský súd vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) v celom rozsahu podľa § 212 ods. 2 písm. d/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení podľa § 219 ods. 2 O. s. p. obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje nielen s výrokom, ale aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktorých správnosť konštatuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku sa bude venovať odvolací súd len dôvodom odvolania odporcu, ktorými je podľa § 212 ods. 1 O. s. p. viazaný a ktoré neboli uplatnené dôvodne.
Odporca tvrdením, že pri vyporiadaní BSM vychádzal okresný súd z nesprávnej všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktoré beli predmetom vyporiadania, odporca uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Zo spisu odvolací súd zistil, že v návrhu na vyporiadanie BSM navrhovateľka u nehnuteľnosti byt č. X vo vchode X na X. poschodí v bytovom dome súpisného č. XXXX na ul. D. T. XXXX/X v S. spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom pozemku vo výške 664/10000 uviedla hodnotu 15.000 €. Na pojednávaní dňa 24. 04. 2012 odporca namietal hodnotu bytu. Tvrdil, že podľa jeho názoru má byt hodnotu minimálne 20.000 €. Na výpoveď odporcu reagovala navrhovateľka tak, že v záujme šetrenia finančných prostriedkov účastníkov a času potrebného na rozhodnutie vo veci súhlasí s odporcom navrhovanou hodnotu bytu 20.000 €. Odporca vidiac možnosť navýšenia hodnoty vyporiadavaného majetku vzápätí na to uviedol, že: „Ja som si neuvedomil, že súhlasím s hodnotou 20.000 € za byt. Tvrdím, že byt má hodnotu minimálne 25.000 €. Navrhujem teda, aby súd vychádzal z tejto hodnoty bytu.“. Navrhovateľka na takto určenú hodnotu bytu nepristúpila, z tohto dôvodu okresný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie odhad nehnuteľností, O.. Z. P. z S., ktorému uložil znaleckú úlohu určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. S. v prospech účastníkov s prihliadnutím na stav, v akom bola nehnuteľnosť ku dňu 29. 06. 2009 (deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov), ale v cenách platných v čase ohodnotenia nehnuteľností.
Znalecký posudok č. 74/2012 O.. Z. P. bol vypracovaný 16. 09. 2012 a podkladom na jeho vypracovanie boli uznesenie okresného súdu č. k. 4C/115/2011-85 z 30. 07. 2012, list vlastníctva č. XXXX - čiastočný, informatívna kópia z mapy kat. úz. S. z 30. 07. 2012, potvrdenie správcu Bytové hospodárstvo s. r. o. S. o začiatku užívania bytového domu, zameraní bytu a fotodokumentácia bytu a bytového domu. Na výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľností použil znalec v súlade s Prílohou č. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku metódu polohovej diferenciácie s odôvodnením, že použitie kombinovanej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty nebolo možné z dôvodu, že stavba nie je schopná dosahovať primeraný výnos formou prenájmu tak, aby bolo možné vykonať kombináciu. Porovnávaciu metódu pre stanovenie všeobecnej hodnoty vylúčil z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ stavby. Z analýzy polohy nehnuteľností v čase 3.1.1.1 Byty písm. a) vyplýva, že znalec zohľadnil, že v okolí bytového domu sú situované bytové domy podobného veku, plynová kotolňa, maloobchodná predajňa a areál základnej školy a tiež, že v dosahu domu je kompletná občianska vybavenosť primeraná okresnému mestu. Porovnaním dopytu po bytoch podobného typu a veľkosti s ponukou dospel k záveru, že sú v rovnováhe. Popísal aj stav a polohu bytu, označil ju za priemerne udržiavanú a za priemerný byt. V cene 18.900 € je zahrnutá cena stavby byt č. X v podiele 1/1 a pozemku parc. č. XXXX/XX v podiele 664/10000.
Znalecký posudok patrí medzi dôkazné prostriedky, ktorými súd vykonáva dokazovanie. Znalecké dokazovanie podľa § 127 O. s. p. nariaďuje súd v prípade, ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Aj znalecký posudok hodnotí súd v zmysle § 132 O. s. p.. V rámci hodnotenia znaleckého posudku ako dôkazu súd skúma, či znalecký posudok vychádza zo zistených skutočností, či nie je rozporný a či je z hľadiska pravidiel logického myslenia presvedčivý. Námietky odporcu v odvolaní sú zamerané na spochybnenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určenej znalcom bez konkrétnych námietok proti použitej metóde na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a výtky nesprávnych podkladov len so všeobecným tvrdením, že byt je podhodnotený. Rovnako reagoval odporca aj v priebehu prvostupňového konania na doručený znalecký posudok. Námietku odporcu nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Znalec v posudku podrobne uviedol, z akých podkladov pri svojich záveroch čerpal, odôvodnil aj použitú metódu na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a ním vyhotovené fotografie o bytovom dome a byte podporujú záver, že ide o priemerný byt. Zo znaleckého posudku O.. Z. P. vyvodil okresný súd správny skutkový záver o všeobecnej hodnote nehnuteľnosti.
Druhá odvolacia námietka odporcu bola formulovaná dosť všeobecne a nepresne ako: „aj napriek rozsudku okresného súdu zostanem spoludlžníkom a môže sa dostať do obrovských problémov“, ktorú si odvolací súd vyložil ako nespokojnosť odporcu s druhým výrokom rozhodnutia okresného súdu, v ktorom iba uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť zostatok úveru poskytnutého R., a. s., na základe Zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru z 30. 06. 2003, ale žiadnym spôsobom súd nezabezpečil, aby vo vzťahu k veriteľovi R., a. s., odporca ako dlžník z hypotekárneho úveru už nevystupoval. Odporca vlastne namieta nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V prípade námietky účastníka, že súd nesprávne
právne posúdil vec, je úlohou odvolacieho súdu skúmať, či okresný súd na zistený skutkový stav použil správny predpis a či ho aj správne interpretoval.
Vyporiadanie BSM po jeho zániku sa uskutočňuje podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“). Vyplýva to z príkazu zakotveného v § 149 ods. 1 OZ, podľa ktorého, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Vyporiadanie BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva zo stránky kvalitatívnej (usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM) a zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka určenia hodnôt, ktoré sa vyporiadaním BSM tomu ktorému manželovi dostanú. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, kde sa berú do úvahy a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako treba vyporiadať pohľadávky a dlhy manželov spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Pohľadávky a dlhy nepatria podľa § 143 OZ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pohľadávky a dlhy manželov sa v súlade s § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyporiadavajú s primeraným použitím ustanovení § 149 a § 150 OZ. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Okresný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali, aby sa súd pri vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielu účastníkov na spoločnom majetku a spoločných dlhoch. Odporca v odvolaní ani nenamieta, že by sa nemal podieľať v jednej polovici na úhrade spoločného dlhu vzniknutého zo zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru uzavretej s XX., a. s., dňa 30. 06. 2003, má len obavy, že by napriek súdnemu rozhodnutiu o prevzatí dlhu voči N. a. s., navrhovateľkou mohol byť postihnutý splatením dlhu tomuto veriteľovi.
Účastníkom konania o vyporiadanie BSM sú len bývalí manželia. Vyporiadanie spoločných dlhov nemá vo vzťahu k tretím osobám žiadnu právnu relevanciu. Práva veriteľa, ktoré vznikli zo záväzkového vzťahu voči spoločným dlžníkom, zostávajú zachované bez ohľadu na to, či bol dlh v dohode alebo rozhodnutí súdu o vyporiadaní BSM vyporiadaný a akým spôsobom. V súdenej veci, to znamená, že by sa veriteľ R., a. s., skutočne mohol v prípade nesplácania dlhu navrhovateľkou domáhať od odporcu zaplatenia zostatku spoločného dlhu. Rozhodnutie okresného súdu o povinnosti navrhovateľky zaplatiť zostatok úveru R., a. s., však poskytuje odporcovi ochranu v tom zmysle, že by sa odporca mohol proti navrhovateľke na súde žalobou domáhať, aby mu nahradila to, čo za ňu odporca veriteľovi R., a. s., napriek rozhodnutiu súdu o vyporiadaní BSM zaplatil. Výška spoločného dlhu, ktorá sa stala predmetom vyporiadania, vychádza zo zhodných skutkových tvrdení účastníkov. Okresný súd o vyporiadaní spoločného dlhu manželov rozhodol v súlade s § 150 O. s. p.. Aplikoval teda správny právny predpis a správne ho aj vyložil. Odporca bezdôvodne namieta nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom.
Povinnosť navrhovateľky vzájomne sa finančne vyporiadať s odporcom určil okresný súd správne. Do BSM patrila iba nehnuteľnosť v hodnote 18.900 €. Majetok v tejto hodnote podľa rozhodnutia súdu získala navrhovateľka, ktorá nebyť spoločných dlhov, by bola povinná z tohto majetku vyplatiť odporcovi polovičný podiel vo výške 9.450 €. Od rozvodu manželstva však navrhovateľka sama spláca spoločný dlh účastníkov vo výške 7.412,40 €, na ktorom sa mal podľa zásad uvedených v § 150 OZ podieľať aj odporca jednou polovicou, t. j. sumou 3.706,20 €. Účastníci zhodne uviedli, že medzi pasíva BSM je potrebné radiť aj debetný zostatok na kreditnej karte vo výške 700 €, ktorý vyrovnal odporca a navrhovateľke vznikla povinnosť vrátiť odporcovi polovicu debetného zostatku na kreditnej karte 350 €. Ak sa z hrubej masy 18.900 € odpočítajú dlhy 700 € debetný zostatok na kreditnej karte a 7.412,40 € ako zostatok nesplateného hypotekárneho úveru ku dňu zániku manželstva, určí sa tým čistá hodnota BSM na 10.787,60 €. Z tejto hodnoty by mal mať každý z účastníkov polovicu 5.393,80 €. Navrhovateľka získala hodnotu 11.487,60 € (hodnota bytu 18.900 € mínus dlh na hypotekárnom úvere 7.412,40 € = 11.487,60 €), teda má aktívnu hodnotu väčšiu o 6.093,80 €. Odporcovi neboli prikázané do vlastníctva žiadne veci. K jeho podielu na čistej hodnote majetku 5.393,80 € je potrebné pripočítať sumu 700 €, ktorú vyrovnal z titulu debetného zostatku na kreditnej karte. Odporcovi sa zo spoločného majetku teda dostalo menej o 6.093,80 € (5.393,80 € + 700 €) a túto sumu správne uložil okresný súd navrhovateľke vyplatiť odporcovi.
Odvolací súd stotožňujúc sa s názorom okresného súdu o rozsahu majetku a spoločných dlhov, ktoré bolo potrebné vyporiadať, so spôsobom vyporiadania z dôvodov uvedených v rozhodnutí
prvostupňového súdu sa v celom rozsahu stotožnil, preto rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.
Odporca osobitné námietky proti povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM na účet súdu a proti rozhodnutiu okresného súdu o trovách konania nevzniesol, napriek tomu odvolací súd posudzujúc správnosť týchto závislých výrokov konštatuje ich vecnú správnosť, čo viedlo k potvrdeniu rozhodnutia aj v tejto časti.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že neúspešnému odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej vznikli tým, že ju v odvolacom konaní zastupoval advokát, ktorý uskutočnil v odvolacom konaní 1 úkon právnej služby - podal vyjadrenie k odvolaniu odporcu vo veci samej. Vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v § 10 ods. 6 ustanovuje, že vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je tarifnou hodnotou polovica hodnoty všetkých vecí, pohľadávok a záväzkov, ktoré sú predmetom vyporiadania. Za tarifnú hodnotu vecí je tak potrebné považovať polovicu hodnotu bytu 9.450 €, polovicu debetného zostatku na kreditnej karte 350 € a polovicu zostatku hypotekárneho úveru 3.706,20 €, spolu 13.506,20 €. Napriek tomu právny zástupca navrhovateľky vyčíslil odmenu za úkon právnej služby iba z hodnoty 12.806,20 €, preto odvolací súd pri výpočte trov odvolacieho konania, na náhradu ktorých vznikol navrhovateľke nárok, vychádzal len z advokátom udávanej tarifnej hodnoty vecí s poukazom na § 151 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého rozhoduje súd o povinnosti nahradiť trovy konania na návrh a § 151 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého je účastník povinný vyčísliť trovy konania, ktorých náhradu požaduje. Za uvedený úkon právnej služby patrí právnemu zástupcovi navrhovateľky odmena vo výške 287,14 €, paušálna náhrada nákladov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 € a k tomu 20 % DPH zo súčtu odmeny a paušálnej náhrady vo výške 58,99 €, spolu 353,94 €. Túto sumu je odporca povinný podľa § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.