Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52C/157/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 603 481, proti odporcovi: RUŽINOV INVEST, s.r.o., so sídlom Šustekova 49, Bratislava, IČO: 36 861 685, zast. Advokátska kancelária Cubinková, s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: C. P., bytom A. XX, I., zast. JUDr. Helena Dobosová, advokátka, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 391,81 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 477,59 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 04. 06. 2013 domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom evidovaných ako parcely registra „. v k. ú. X.: parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXXX/XX, ostatné plochy o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXXX/ X, ostatné plochy o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXXX/XX, ostatné plochy o výmere XXXX A.X; parcelné číslo XXXX/XX, ostatné plochy o výmere XXXX A.X; parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX A.X; parcelné číslo XXXX/XX, ostatné plochy o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXXX/XX, ostatné plochy o výmere XX A.X a pozemkom evidovaných ako parcely registra „C. v k. ú. X.: parcelné číslo XXX orná pôda o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXX orná pôda o výmere XX A.X; zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosti“).

Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že vyššie uvedené pozemky, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako vlastníctvo odporcu, sú identifikované ako pozemkovoknižná parcela č. XXX - roľa o výmere XXXX A.X, zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XX, pôvodné katastrálne územie Z., ako vlastníctvo C. (W.) B., rod. Z. v celosti a ako pozemkovoknižná parcela č. XXX roľa o výmere XXXX A.X zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, pôvodné katastrálne územie Z., ako vlastníctvo W.I. B., rod. Z..

Pozemkovoknižné parcely č. XXX, XXX W. XXX boli predmetom výkupu štátom podľa na základe výmeru č. XXX-XX/X-XXXX-U.-XXX-XXX zo dňa 21. 04. 1950 vydaného Ústredným národným výborom v Bratislave. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím č. U.-XXX-

XXXX/X zo dňa 01. 06. 1951, ktorým Krajský národný výbor v Bratislave nevyhovel odvolaniu W. B. a spol. proti výkupu ich poľnohospodárskeho majetku v katastrálnom území Z. a napadnutý výmer Ústredného národného výboru v Bratislave v celom rozsahu ponechal v platnosti. Predmetný výmer nadobudol právoplatnosť až po nadobudnutí účinnosti , podľa ktorého na nadobudnutie vlastníctva pozemkovoknižných parciel zahrnutých do tohto výmeru štátom už nebol potrebný zápis do pozemkovej knihy (od 01. 01. 1951 bol intabulačný princíp zrušený), a teda konštitutívny princíp zápisu do pozemkovej knihy bol nahradený deklaratórnym a povinnosť zápisu do pozemkovej knihy pre prevod, resp. prechod vlastníctva bola zrušená. Vlastníctvo predmetných pozemkovoknižných parciel teda nadobudol štát priamo na základe uvedeného výmeru. Podľa vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. pôdohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku alebo podľa predpisov o pozemkových reformách a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a nie je v správe organizácii štátneho socialistického sektora, spravujú okresné národné výbory, v obvode ktorých je tento majetok a to podľa predpisov o správe národného majetku. Podľa do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti (24. 11. 1990) právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Podľa veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona (01. 05. 1991). Navrhovateľ nadobudol vlastníctvo pozemkovoknižnej parcely č. XXX, XXX a XXX ex lege a to podľa v spojení s vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. Tento majetok sa tak bez ďalšieho stal vlastníctvom navrhovateľa na základe teritoriálneho princípu. O tejto skutočnosti bol odporca informovaný listom A. S. XXXXX/XX-X/XXXXXX zo dňa 9.11.2011. Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko je tu odporcom popieraná existencia vlastníckeho práva navrhovateľa. Vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je sporný. V tomto prípade ide o ohrozenie práva, ktoré nie je možné odstrániť inak než určovacím výrokom súdu a jestvuje potreba odstránenia takejto neistoty. Navrhovateľ nevie dosiahnuť zápis vlastníckeho práva vo svoj prospech inak, ako výrokom súdu.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 18. 10. 2013 tak, že odporca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam dňa 23. 01. 2009 na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 21. 01. 2009 od predávajúcej - vedľajšej účastníčky. Singulárna právna predchodkyňa odporcu - vedľajšia účastníčka, nadobudla vlastnícke právo k pozemkom dedením po poručiteľke W. B.. Odporca vlastnícke právo nadobudol v súlade s platným právnym poriadkom a v dobrej viere, že nehnuteľnosť nadobúda od jej vlastníka. Navrhovateľ sa domáha určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré mal nadobudnúť ex lege dňom 01. 05. 1991 od štátu, ktorý ich mal nedemokratickým spôsobom vykúpiť bez náhrady Výmerom Ústredného národného výboru v Bratislave z 21. 04. 1950, t.j. počas komunistického totalitného režimu, ktorý porušoval základné princípy demokratického právneho štátu, medzinárodné zmluvy, aj svoje vlastné zákony a je zodpovedný aj za zničenie tradičných princípov vlastníckeho práva. Navrhovateľ dlhodobo ignoroval, že v katastri nehnuteľností je ako vlastník zapísaný niekto iný. Odporca je preto presvedčený, že navrhovateľ nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Navrhovateľ nepreukázal, že ním predložené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Odporca a jeho právna predchodkyňa boli oprávnenými držiteľmi predmetných nehnuteľností. Odporca nadobudol predmetné nehnuteľnosti v dobrej viere.

Vedľajšia účastníčka na strane odporcu sa k návrhu vyjadrila podaním zo dňa 02. 12. 2013 tak, že popiera nárok navrhovateľa na vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Vedľajšia účastníčka sa cítila byť nespochybniteľnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti odo dňa nadobudnutia vlastníctva titulom dedičstva. Vlastnícke právo nadobudla zákonným spôsobom ku dňu smrti poručiteľa, pričom je presvedčená, že predmetné pozemky vlastnila jej rodina po niekoľko generácií. Predmetné v dobrej viere zdedené pozemky predala odporcovi, pričom kúpna zmluva nebola uzavretá s úmyslom predať niečo, čo vedľajšej účastníčke nepatrilo. Vedľajšia účastníčka v celom rozsahu spochybňuje nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľom. Navrhovateľom predložený výmer nemá doložku vykonateľnosti, štát teda nemohol platne a účinne získať spornú nehnuteľnosť. Navrhovateľ nedisponuje okrem výmeru žiadnou kúpnou zmluvou alebo inou právne relevantnou listinou, na základe ktorej by skutočne a právne účinne mohlo dôjsť k prevodu vlastníckych práv. Navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Jeho „právo“ nie je, ani nebolo ničím ohrozené. Navrhovateľ si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a v lehote stanovenej zákonom nepodal návrh na zápis vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam napriek tomu, že tak mohol učiniť. V zmysle mal navrhovateľ podať návrh na zápis vlastníckeho práva do 01. 05. 1992. Vyhovenie návrhu

navrhovateľa by bolo nezákonným rozhodnutím, ktoré potiera vlastnícke právo občanov, ktorí desaťročia vlastnili svoje pozemky a nemajú právnu istotu, že im ich štát nezoberie napriek tomu, že boli zapísaní v pozemkovoknižných vložkách ako vlastníci.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania a právneho zástupcu vedľajšej účastníčky a vedľajšej účastníčky a listinnými dôkazmi ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Z výmeru Ústredného národného výboru v Bratislave, pôdohospodársky referát, zo dňa 21.4.1950 č. XXX-XX/X-XXXX-U.-XXX-XXX vyplýva, že štát vykúpil nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Prievoz zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XX W. XXXX (ako aj ďalšie) pozemkovoknižná parcela č. XXX W. XXX (ako ja ďalšie). Na výmere nie je vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť.

Z doručovacieho lístku zo dňa 24. 04. 1950 vyplýva, že výmer Ústredného národného výboru v Bratislave č. XXX-XX/X-XXXX-U.-XXX-XXX bol doručený W. B..

Z odvolania zo dňa proti výmeru Ústredného národného výboru v Bratislave vyplýva, že W. B. (právna predchodkyňa vedľajšej účastníčky) napadla uvedený výmer zo dňa 21. 04. 1950 č. XXX-XX/X-XXXX- U.-XXX-XXX odvolaním, ktoré bolo Ústrednému národného výboru v Bratislave doručené dňa 12. 05. 1950.

Z rozhodnutia Krajského národného výboru v Bratislave, zo dňa 01. 06. 1951, č. U.-XXX-XXXX/X vyplýva, že odvolaniu W. B. (právnej predchodkyne vedľajšej účastníčky) nebolo vyhovené a napadnutý výmer Ústredného národného výboru v Bratislave v celom rozsahu zostáva v platnosti. Na rozhodnutí nie je vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť. Na rozhodnutí je vyznačené, že rozhodnutie bolo doručené Ústrednému národnému výboru v Bratislave.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 21.1.2009 uzavretej medzi odporcom a vedľajšou účastníčkou vyplýva, že vedľajšia účastníčka previedla na odporcu vlastnícke právo k pozemkom evidovaných ako parcely registra „. v k. ú. X.: parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXXX/XX, ostatné plochy o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXXX/XX, ostatné plochy o výmere XXXX A.X; parcelné číslo XXXX/XX, ostatné plochy o výmere XXXX A.X; parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX A.X; parcelné číslo XXXX/XX, ostatné plochy o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXXX/XX, ostatné plochy o výmere XX A.X a pozemkom evidovaných ako parcely registra „. v k. ú. X.: parcelné číslo XXX orná pôda o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXX orná pôda o výmere XX A.X; zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX.

Z osvedčenia o dedičstve č. B. XX/XX, B. XX/XX, zo dňa 06. 06. 2002 vyplýva, že vedľajšia účastníčka zdedila predmetné pozemky po svojej právnej predchodkyni W. B..

Z hospodárskej zmluvy zo dňa 31. 03. 1988 vyplýva, že Obvodný národný výbor Bratislava II previedol správu pozemku parc. č. XXX v kat. úz Z., ktorej bývalou vlastníčkou bola C. B., rod. Z., na Výstavbu hl. mesta SSR Bratislavy.

Z listu Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor zo dňa 28. 01. 2014 vyplýva, že na predmetné pozemky bol uplatnený reštitučný nárok.

Navrhovateľ ďalej v priebehu konania uviedol, že navrhovateľ má zákonnú povinnosť navrhnúť zápis v katastri nehnuteľností majetku, ktorý nadobudol zo zákona, avšak došlo k nadobudnutiu veľkého množstva nehnuteľností a tieto návrhy sa dejú postupne. V katastrálnom území prebiehajú ROEP- y, ktorých predsedami sú geodeti navrhovateľa, pričom bolo zistené, že v rámci ROEP sa riešila časť parcely č. XXX o výmere XX A.X a z komisie je návrh zápisu vlastníctva pre navrhovateľa. Na výmere Ústredného národného výboru v Bratislave nie je vyznačená právoplatnosť, ale v spojení s rozhodnutím Krajského národného výboru v Bratislave, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Na právoplatnosť rozhodnutia nemá vplyv, či

potvrdzujúce rozhodnutie bolo doručené, pretože v rámci odvolacieho konania ho nemožno meniť. O tom, že rozhodnutie Krajského národného výboru bolo doručené právnej predchodkyni vedľajšej účastníčky svedčí aj vyjadrenie Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor zo dňa 28. 01. 2014, v ktorom sa vyjadruje, že na pozemkovoknižné parcely č. XXX, XXX W. XXX bol uplatnený reštitučný nárok na vydanie nehnuteľnosti v zmysle , ktorý je momentálne ešte v riešení. Tento zákon rieši možnosti vydania poľnohospodárskych nehnuteľností, ktoré v období rokov 1948 a 1989 prešli do vlastníctva štátu. Pokiaľ ide o list, o ktorom odporca tvrdí, že mu nebol doručený ani adresovaný, list zo dňa 09. 11. 2011 bol adresovaný vtedajšiemu právnemu zástupcovi odporcu, ktorá v mene odporcu navrhovateľa najskôr oslovila. Odporca mal vedomosť o danom liste a o spornosti vlastníctva pozemkov. Právna predchodkyňa vedľajšej účastníčky si dala zapísať nehnuteľnosti do listu vlastníctva, avšak tiež požiadala o reštitúciu v zmysle reštitučného zákona, čo spochybňuje jej dobromyseľnosť, čo vyplýva z listu Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor.

Odporca ďalej v priebehu konania uviedol, že z predložených rozhodnutí iba vyplýva, že druhostupňové rozhodnutie bolo doručené prvostupňovému orgánu. Z predložených rozhodnutí nevyplýva, že nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť. Odporca má za to, že je potrebné zaoberať sa vydržaním vlastníckeho práva, pre ktoré začala plynúť lehota najneskôr od 14. 06. 2000. Odporca popiera, že by mu navrhovateľ doručil v roku 2011 list, v ktorom ho informoval, že navrhovateľ je vlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom z listu vyplýva, že ani nebol odporcovi adresovaný. Z listu Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor nevyplýva, kto si uplatňoval reštitučný nárok. Pokiaľ ide o list právnemu zástupcovi odporcu, tento právny zástupca vypovedal odporcovi plnú moc.

Vedľajšia účastníčka ďalej v priebehu konania uviedla, že aj pokiaľ by navrhovateľ preukázal, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, vlastnícke právo nadobudli právni predchodcovia vedľajšej účastníčky vydržaním, nakoľko vedľajšia účastníčka a jej právni predchodcovia mali tieto pozemky v držbe a užívali ich vo viere, že sú ich vlastníkmi, a teda boli jednoznačne dobromyseľní. O tom, že rodina vedľajšej účastníkmi vlastní predmetné pozemky vedela vedľajšia účastníčka celý život a to od jej starej matky a matky. Prastarý otec a stará matka navrhovateľky ich aktívne obhospodarovali. Za komunizmu boli na týchto pozemkoch postavené budovy, parky, z väčšej časti sú zastavané.

Podľa ustanovenia návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

Podľa veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.

Podľa obce, mestá, mestské časti a organizácie založené alebo zriadené obcou sú povinné podať do 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na zápis do evidencie nehnuteľností. Ak sa nadobudnutie majetku viaže na ďalšie podmienky, sú povinné podať návrh do 12 mesiacov od prevzatia majetku.

Podľa § 72 ods. 1 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. o řízení ve věcech náležejících do působnosti politických úřadů (správní řízení) (účinného v čase vydania predmetného výmeru a rozhodnutia) výměr (§ 68, odst. 1) se vydává vždy písemně, pokud se jinak nestanoví. Jiná rozhodnutí lze prohlásiti ústně. Obsah ústního rozhodnutí buď zapsán do protokolu o jednání, při němž rozhodnutí bylo prohlášeno, nebo v samostatném protokolu. Strany mohou žádati, aby ústně prohlášené rozhodnutí jim bylo dodáno ještě písemně.

Podľa § 72 ods. 1 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. (účinného v čase vydania predmetného výmeru a rozhodnutia) rozhodnutí je vydáno, pokud ve správních předpisech není ustanoveno jinak, doručením písemného jeho vyhotovení, bylo-li prohlášeno ústně v přítomnosti stran, ústním prohlášením.

Podľa (účinného od 01. 01. 1951) v prípadoch, v ktorých tak zákon ustanovuje, prechádza vlastníctvo priamo zo zákona alebo výrokom súdu, úradu alebo orgánu verejnej správy. Ak ide o vec nehnuteľnú, zapíše sa tiež prechod vlastníctva v pozemkovej alebo železničnej knihe alebo sa na súde uloží listina.

Podľa a (účinného k dnešnému dňu) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Podľa a . Katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".

Súd má s poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Súd sa v prvom rade zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Súd má za to, že v prejednávanej veci je na strane navrhovateľa daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Zápis v katastri nehnuteľností svedčí v prospech odporcu, hoci navrhovateľ disponuje verejnými listinami, podľa ktorých malo vlastnícke právo od právneho predchodcu odporcu prejsť na štát, pričom zo štátu neskôr vlastnícke právo k nehnuteľnostiam malo prejsť ex lege na navrhovateľa. Vlastnícke právo navrhovateľa nie je zapísané v katastri nehnuteľností, avšak v čase, kedy došlo k prevodu nehnuteľností na štát (právneho predchodcu navrhovateľa), nebol v platnosti intabulačný princíp, preto vlastnícke právo mohlo na štát prejsť aj bez zápisu tejto skutočnosti do katastra nehnuteľností (pozemkovej knihy). Zápis do katastra nehnuteľností mal v rozhodnom čase len deklaratórny účinok. Z uvedených dôvodov mohol navrhovateľ dosiahnuť zmenu údajov zapísaných v katastri nehnuteľností len podaním určovacej žaloby na súde.

Pokiaľ ide o námietku odporcu, že navrhovateľ si nesplnil povinnosť ktorú mu uložilo ust. a to podať do 12 mesiacov od účinnosti uvedeného zákona (od 01. 05. 1991) návrh na zápis do evidencie nehnuteľností, je nepochybné, že navrhovateľ si túto svoju zákonnú povinnosť nesplnil. Porušenie tejto povinnosti však zákon nijako nesankcionuje.

Navrhovateľ svoje vlastnícke právo odvodzoval od výmeru Ústredného národného výboru v Bratislave, pôdohospodársky referát, zo dňa 21. 04. 1950 č. XXX-XX/X-XXXX-U.-XXX-XXX, tento výmer bol doručený právnej predchodkyni vedľajšej účastníčky W. B., ktorá proti nemu podala odvolanie. O predmetnom odvolaní bolo rozhodnuté rozhodnutím Krajského národného výboru v Bratislave, zo dňa 01. 06. 1951, č. U.-XXX-XXXX/X, ktorým odvolaniu právnej predchodkyne vedľajšej účastníčky nebolo vyhovené a napadnutý výmer Ústredného národného výboru v Bratislave bol v celom rozsahu ponechaný v platnosti. Predmetné nehnuteľnosti, ktoré mali uvedenými rozhodnutiami prejsť do vlastníctva štátu, mali neskôr zo zákona prejsť do vlastníctva obce - navrhovateľa. Na žiadnom z uvedených rozhodnutí nie je vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť. V zmysle vtedy účinného nariadenia vlády č. 8/1928 Sb. upravujúceho správne konanie, je rozhodnutie vydané doručením jeho písomného vyhotovenia. Navrhovateľ nepreukázal, že by bolo rozhodnutie Krajského národného výboru v Bratislave, zo dňa 01. 06. 1951, č. U.-XXX-XXXX/X, doručené komukoľvek inému ako Ústrednému národnému výboru v Bratislave, teda nepreukázal najmä doručenie daného rozhodnutia právnej predchodkyni odporcu. Skutočnosti uvádzané navrhovateľom, a to hospodárska zmluva zo dňa 31. 03. 1988, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva časti predmetných pozemkov, ako aj návrh

komisie pre ROEP na zápis vlastníctva časti parcely č. XXX o výmere XX A.X pre navrhovateľa, nie sú relevantné pre určenie vlastníckeho práva, nakoľko obe môžu vychádzať len z vyššie uvedeného výmeru alebo rozhodnutia, ktoré nebolo riadne doručené a preto obe rozhodnutia nenadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť.

Nakoľko nikdy platne nedošlo k prevodu či prechodu vlastníckeho práva od W. B. na štát, súd sa nezaoberal otázkou vydržania predmetných pozemkov W. B., ani jej právnymi nástupcami (vedľajšou účastníčkou a odporkyňou).

Vzhľadom k vyššie uvedeným právnym záverom súdu, keď z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti nikdy neprešli do vlastníctva štátu a teda ani navrhovateľa, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval podľa v spojení s .

Úspešnému odporcovi súd priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z:

a/ trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu odporcu, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. pozostávajú z:

1/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 60,07 € (bez DPH) (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):

- prevzatie a príprava zastúpenia 04. 09. 2013 (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky),

- písomné podanie na súd vo veci samej 15. 10. 2013 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky),

2/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 61,87 € (bez DPH) (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):

- účasť na pojednávaní dňa 10. 01. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky),

- účasť na pojednávaní dňa 07. 05. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky),

- účasť na pojednávaní dňa 10. 09. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky),

3/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 15,01 € (bez DPH) (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):

- účasť na pojednávaní dňa 23. 10. 2013 (§ 13a ods. 4 vyhlášky),

4/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 15,46 € (bez DPH) (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):

- účasť na pojednávaní dňa 12. 03. 2014 (§ 13a ods. 4 vyhlášky),

5/ Režijný paušál - 3 x 7,81 € + 4 x 8,04 €, spolu 55,59 €.

Trovy právneho zastúpenia odporcu predstavujú 336,22 € za úkony právnej služby a 55,59 € ako režijný paušál, spolu 391,81 €.

Súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia právnym zástupcom odporcu zo dňa 10. 09. 2014, avšak upravil výšku odmeny právneho zástupcu za jeden úkon v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky. V prejednávanej veci išlo o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, kedy nie je možné hodnotu práva vyjadriť v peniazoch a preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje 1/13 výpočtového základu.

Úspešnej vedľajšej účastníčke súd priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z:

a/ trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu vedľajšej účastníčky, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. pozostávajú z:

1/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 60,07 € (bez DPH) (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):

- prevzatie a príprava zastúpenia 18. 10. 2013 (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky),

- písomné podanie na súd vo veci samej 21. 10. 2013 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky),

- písomné podanie na súd vo veci samej 02. 12. 2013 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky),

2/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 61,87 € (bez DPH) (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):

- účasť na pojednávaní dňa 10. 01. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky),

- účasť na pojednávaní dňa 07. 05. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky),

- účasť na pojednávaní dňa 10. 09. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky),

3/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 15,46 € (bez DPH) (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):

- účasť na pojednávaní dňa 12. 03. 2014 (§ 13a ods. 4 vyhlášky),

4/ Režijný paušál - 3 x 7,81 € + 4 x 8,04 €, spolu 55,59 €.

Trovy právneho zastúpenia odporcu predstavujú 381,28 € za úkony právnej služby a 55,59 € ako režijný paušál. Odmena za úkony právnej služby a režijné paušály za rok 2013, t.j. spolu 203,64 €, sa zvyšuje o 20 % DPH, t.j. o 40,72 €. Od 1.1.2014 právny zástupca vedľajšej účastníčky nie je platcom DPH. Spolu teda vedľajšej účastníčke patrí náhrada trov konania vo výške 477,59 €.

Súd priznal vedľajšej účastníčke náhradu trov právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia právnym zástupcom vedľajšej účastníčky zo dňa 10. 09. 2014, avšak upravil výšku odmeny právneho zástupcu za jeden úkon v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky. V prejednávanej veci išlo o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, kedy nie je možné hodnotu práva vyjadriť v peniazoch a preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje 1/13 výpočtového základu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.