Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-321-2013.pdf
PDF · 82.87 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/321/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu D. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, proti žalovanému C. N. X..H..E.. so sídlom v P., A. X. Č.. XX, IČO:XX XXX XXX o zaplatenie 1.465,80 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 15.4.2013 č.k. 19C 81/2012-100 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.465,80 eur, ktorej sa žalobca domáhal na základe zmluvy o poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom pozemku na poľnohospodárske účely a tvrdenia, že žalovaný si nesplnil zmluvnú povinnosť zaplatiť mu zmluvne dohodnutú odmenu.
Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že z nájomnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 1.1.2008 zistil, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným zmluvu o nájme pôdy na poľnohospodárske účely na základe ktorej prenajal žalovanému svoje spoluvlastnícke podiely X/XX- G. z parcely č. XXX/X ornej pôdy o výmere XXXXX m2 s tým, že výmera podielu žalobcu predstavuje XXXXXm2, s dohodnutou výškou nájmu v sume 500,-Sk za 1 ha pozemku ročne, čo za prenajatú výmeru predstavuje sumu 545,-Sk ročne. K zmluve boli uzavreté dodatky podľa ktorých sa zmenila výmera prenajatej plochy a to postupne na výmeru XXXXX m2 a z takejto sumy predstavovalo ročné nájomné za obdobie od 1.1.2009 42,22 eur ročne.
Súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca v konaní predložil aj Zmluvu o poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom pozemku na poľnohospodárske účely, v ktorej ako poskytovateľ je uvedený on a ako príjemca žalovaný. Predmetom zmluvy mali byť údržbárske práce, poskytované žalobcom pre žalovaného na príjazdovej ceste, nachádzajúcej sa na pozemku, ktorý je predmetom nájomnej zmluvy. Hodnota prác, ktoré boli predmetom zmluvy bola ocenená na sumu 58.880,-Sk ročne.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní uzavrel, že nebolo preukázané, aby došlo k uzavretiu takejto zmluvy, táto bola síce vypracovaná písomne, je však podpísaná iba žalobcom a nie je podpísaná žiadnym zástupcom zo strany žalovaného. Mal teda za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola platne uzavretá iba jedna zmluva a to zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov vrátane dodatkov. K tvrdeniam žalobcu o tom, že žalovaný za predchádzajúce obdobie mu poskytol na základe tejto zmluvy finančné plnenie, súd prvého stupňa uzavrel, že medzi účastníkmi konania prebehli jednania v rámci ktorých bolo vyhotovených niekoľko návrhov zmlúv, týkajúcich sa pozemku a viacero zmlúv riešenia vzájomných vzťahov v súvislosti s riešením situácie, podľa ktorej žalovaný mal záujem usporiadať vzťahy k časti pozemkov pod svojimi hospodárskymi budovami, ku ktorým nemal usporiadané vlastníctvo, pričom žalobca mal byť osobou, ktorá mala zabezpečiť odkúpenie spoluvlastníckych podielov aj od iných spoluvlastníkov, resp. tento mal aj záujem o odkúpenie prevádzky v uvedených budovách a v tejto súvislosti mu žalovaný poskytol v 2 prípadoch jednorázové peňažné plnenia.
K tvrdeniam žalobcu, že Zmluva o poskytovaní služieb, súvisiacich s nájmom pozemku nebola zmluvou s obsahom ktorý je uvedený v jej písomnom vyhotovení, ale v skutočnosti mala byť nájomnou zmluvou a účastníci takýto postup zvolili z dôvodu, aby ostatní podieloví spoluvlastníci neboli informovaní o skutočnej výške nájomného, ktorú žalovaný žalobcovi poskytuje. Súd prvého stupňa uzavrel, že ani toto tvrdenie žalobcu v konaní nebolo preukázané a ak by aj jeho tvrdenie v tomto smere bolo pravdivé, mal za to, že takáto zmluva by bola zastretým právnym úkonom podľa § 41a ods. 2 Obč. zákonníka pre platnosť ktorého je potrebné, aby boli splnené zákonné podmienky. Za jednu z nich považuje aj vôľu účastníkov zmluvného vzťahu, pričom mal za to, že žalovaný poprel, aby mal úmysel zastretý právny úkon uzavrieť. Bez ohľadu na jeho vôľu však mal za to, že platnosti takejto zmluvy neboli splnené zákonné podmienky uvedené v zákone č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Mal totiž za to, že nebola v tomto smere splnená podmienka písomnej formy, keďže takáto zmluva nebola podpísaná žalovaným a z tejto skutočnosti vyvodil aj absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu. S poukazom na tieto dôvody žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že žiada napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na rozhodnutie v zmysle jeho návrhu. V odvolaní uviedol, že skutkové závery súdu prvého stupňa nepovažuje za správne, keďže má za to, že konatelia žalovaného potvrdili uzavretie zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely, ktorá bola uzavretá platne a sledoval sa ňou dohodnutý zámer utajiť pred ostatnými spoluvlastníkmi pozemku skutočnú výšku nájmu, ktorá bola v skutočnosti premietnutá do Zmluvy o poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom pozemku na poľnohospodárske účely, teda do tej zmluvy, z ktorej uplatňuje svoj nárok. Ohľadne záverov súdu prvého stupňa o tom, že aj v prípade pravdivosti jeho tvrdení by išlo o uzavretie tzv. zastretého právneho úkonu, teda neplatného právneho úkonu uviedol, že považuje jeho záver za nesprávny, keďže za zastretý právny úkon označil Zmluvu o poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom pozemku na poľnohospodárske účely, v ktorej bola dohodnutá reálna cena za prenájom pozemku a nie zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, ktorá bola zastieracia a jej účelom bolo utajiť výšku nájmu pred ostatnými spoluvlastníkmi. Za ďalšie pochybenie súdu považuje konštatovanie, že zmluva, z ktorej si nárok uplatňuje je neplatným právnym úkonom a to napriek tomu, že žalovaný sa jej neplatnosti nedomáhal. Má za to, že zákon neurčuje, aby zmluva o poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom pozemku na poľnohospodárske účely mala mať písomnú podobu a ak ju v tomto prípade má, jej nepodpísanie zo strany žalovaného nemá právny význam. Za jej akceptáciu možno považovať plnenie žalovaného uhrádzaním dohodnutej ceny, čím sa prejavila dostatočne vôľa žalovaného. Za nesprávny považuje postup súdu, ktorý považoval za irelevantnú skutočnosť, že žalovaný z tejto zmluvy od jej uzavretia v roku 2008 do roku 2011 riadne poskytoval plnenie uhrádzaním dohodnutých štvrťročných splátok a na preukázanie tejto skutočnosti dodatočne dokladá ďalšie účtovné doklady vyňaté z jeho účtovníctva z roku 2009, ktoré potvrdzujú plnenie zo strany žalovaného podľa dohodnutých podmienok. Za nesprávny považuje aj záver súdu o tom, že ním preukázané úhrady vyhodnotil ako cenu na budúce odkúpenie pozemkov a to z dôvodu, že žalovaný dokázal, že v čase poskytovania údajných finančných záloh už bol skoro výlučným vlastníkom podielov a teda nemal dôvod ho takto stimulovať k odkúpeniu podielov. Má za to, že ak žalovaný mal v skutočnosti záujem odkúpiť podiely od ďalších spoluvlastníkov, prostredníctvom neho mohol tak urobiť inou formou, napr. zmluvou o budúcej zmluve, v ktorej si svoje práva a nároky mohol uplatniť zodpovednejšie. Má teda za to, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie nedostatočne a neobjektívne vyhodnotil niektoré tvrdenia.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že považuje za správny jeho záver o tom, že žalobcom označená zmluva o poskytovaní služieb uzavretá nebola. Uviedol, že medzi účastníkmi prebiehali rokovania a boli pripravené viaceré návrhy zmlúv a to nájomná zmluva, zmluva o budúcej zmluve, zmluva o poskytovaní služieb a zmluva o zriadení vecného bremena, nakoniec však bola uzavretá iba nájomná zmluva. Za dôkaz o prebiehajúcich jednaniach a vypracovaniach týchto návrhov zmlúv svedčí aj emailová korešpondencia medzi účastníkmi.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p. vykonané dôkazy aj vyhodnotil v súlade s úpravou § 132 O.s.p., vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa.
Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku, preto sa v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a vzhľadom na obsah odvolacích námietok žalobcu považuje za potrebné k týmto dodať:
Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že medzi ním a žalovaným bola platne uzavretá zmluva o poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom pozemku na poľnohospodárske účely z ktorej by mu vyplýval nárok na plnenie vo vzťahu k žalovanému ako zmluvnej strane. Z obsahu dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa možno považovať za nesporné, že zmluva s takýmto obsahom v písomne vyhotovenej forme, ktorú žalobca v konaní predložil nebola žalovaným podpísaná a teda ani nemohla založiť takýto právny vzťah. Rovnako sa odvolací súd zhoduje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal uzavretie takejto zmluvy ani ústnou formou. Dôkazy na ktorých zakladal svoje tvrdenia v tejto otázke a to peňažné plnenie zo strany žalovaného, boli konateľmi žalovaného odôvodnené inými skutočnosťami a žalobca ktorého v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno takéto ich tvrdenia nevyvrátil.
K tvrdeniam žalobcu o uzavretí tzv. zastretého právneho úkonu (§ 41a ods. 2 Obč. zákonníka) odvolací súd udáva, že pokiaľ by žalobcom predložená zmluva o poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom pozemku mala byť zastieracím právnym úkonom a skutočnou vôľou účastníkov mala byť uzavretá zmluva o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely, chýba pre platnosť takejto zmluvy zákonná podmienka vyplývajúca z ust. § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. a to jej písomná forma. Skutočnosť, že návrh takejto zmluvy bol vypracovaný v písomnej forme nebol však podpísaný jedným z účastníkov má za následok neexistenciu písomnej formy.
K dôkazom, ktoré žalobca predložil až v odvolacom konaní odvolací súd udáva, že účastníci konania boli na pojednávaní dňa 15.4.2013 pred ukončením dokazovania zo strany súdu prvého stupňa poučení v súlade s ust. § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy sú povinní predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a preto na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Z tohto dôvodu odvolací súd už nemohol prihliadnuť na dôkazy, ktoré žalobca pripojil k odvolaniu.
K obsahu odvolania žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade zistenia nedostatku právneho úkonu, ktorý má za následok jeho absolútnu neplatnosť nie je podmienkou, aby sa takejto neplatnosti domáhal niektorý z účastníkov konania, keďže k absolútnej neplatnosti právneho úkonu je súd povinný prihliadnuť bez ohľadu na to, že táto nebola namietaná ani jedným z účastníkov konania.
S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí zásadne aj náhrada trov konania, ktoré v písomnom vyjadrení k odvolaniu aj žiadal priznať. Z tohto dôvodu odvolací súd vo vyhlásenom znení výroku odvolacieho rozsudku priznal žalovanému aj náhradu trov konania. Žalovaný však nesplnil povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. § 151 ods. 2 O.s.p. vyčísliť trovy konania najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, pričom z obsahu spisu odvolací súd iné trovy nad rámec trov právneho zastúpenia nezistil a preto v písomnom vyhotovení rozsudku žalovanému náhradu trov konania nepriznal vychádzajúc z toho, že za takejto situácie nie je viazaný vyhláseným rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.