Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23P/14/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: F. W., nar. XX.XX.XXXX a D. W., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov matky Y. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. W. XXX, XXX XX S. W. a otca U. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Otec maloletých detí U. W., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého F. W., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 150 € mesačne a na výživu maloletého D. W., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 130 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí Y. P., nar. XX.XX.XXXX, počnúc dňom vykonateľnosti tohto rozhodnutia.

II. Súd návrh matky maloletých detí vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Týmto dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.:19P/18/2018-67 zo dňa 11.10.2018 v časti určenia vyživovacej povinnosti otca.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletých detí návrhom doručeným súdu dňa 21.11.2022 žiadala zvýšiť výživné na maloletého F. na sumu 170 € mesačne a na maloletého D. na sumu 130 € mesačne. Svoj návrh odôvodnila rastom životných nákladov, ako aj vzhľadom aj na vyšší vek maloletých detí, s čím sú spojené vyššie výdavky najmä na oblečenie a iné základné potreby, ako aj na poplatky za exkurzie, výlety a lyžiarsky výcvik. Zároveň poukázala na to, že maloletý D. je už žiakom druhého stupňa základnej školy, na ktorého mala zvýšený výdavok za plavecký výcvik, ktorý stál 60 € plus cestovné. Zároveň poukázala na to, že otec maloletých detí si riadne neplní vyživovaciu povinnosť, inak na ich výživu neprispieva, a ani o nich neprejavuje žiaden záujem.

2. Otec maloletých detí sa k návrhu matky maloletých detí písomne nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 08.02.2023 za prítomnosti matky maloletých detí a kolízneho opatrovníka, bez účasti otca maloletých detí, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný z adresy evidovanej v registri obyvateľov v súlade s (ďalej len „“). Nakoľko otec maloletých detí svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil, a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd podľa v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v jeho neprítomnosti, pričom prihliadal na obsah súdneho spisu a ostatné vykonané dôkazy.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom súdneho spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn.:19P/18/2018, zadováženými lustráciami, výsluchom matky maloletých detí a kolízneho opatrovníka a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu, pričom o úprave práv a povinností k maloletým deťom rozhodol Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č.k.:19P/18/2018-67 zo dňa 11.10.2018, právoplatným dňa 08.11.2018 tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi maloletých detí uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého F. výživným vo výške 80 € mesačne a na výživu maloletého D. výživným vo výške 70 € mesačne, splatnými vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc od 06.08.2018. V čase rozhodovania súdu žili maloleté deti spolu s matkou v rodinnom dome v S. W., ktorý je vo vlastníctve matky maloletých detí, pričom s nimi v spoločnej domácnosti žila aj sestra matky maloletých detí spolu so svojimi deťmi. Maloletý D. navštevoval v tom čase 2. ročník základnej školy a maloletý F. 5. ročník základnej školy. Matka maloletých detí mala v tom čase ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej X., ktorej otcom je P. M., a ktorý prispieval na jej výživu sumou 66,39 € mesačne. Matka maloletých detí v tom čase pracovala ako SZČO v P. a dosahovala čistý mesačný príjem vo výške cca 640 € a zároveň poberala invalidný dôchodok vo výške 170 € mesačne a rodinné prídavky na tri maloleté deti vo výške 71,04 € mesačne. Otec maloletých detí v tom čase pracoval na základe živnostenského oprávnenia u Y. Q. - Výroba a montáž betónového oplotenia, E., pričom na základe potvrdenia Y. Q. si vyfakturoval za vykonané práce za mesiace august 2018 sumu 207 € a za september 2018 sumu 186 €.

6. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica zo sociálneho šetrenia zo dňa 06.02.2023 súd zistil, že matka maloletých detí žije spolu s maloletými deťmi v rodinnom dome, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Maloleté deti majú v domácnosti matky k dispozícii samostatnú izbu plne vybavenú a prispôsobenú ich potrebám. Otec maloletých detí si svoju vyživovaciu povinnosť neplní riadne a včas, a preto je matka poberateľkou náhradného výživného. Z uvedenej správy súd zistil, že šetrenie rodinných, bytových a sociálnych pomerov otca maloletých detí bolo vykonané prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, keďže bolo zistené, že otec maloletých detí sa momentálne zdržiava v obci D., okres S.. Zo šetrenia pomerov vyplynulo, že otec maloletých detí sa zdržiava v rozostavanom rodinnom dome, ktorého vlastníkom je pán Ď., ktorý je vodičom kamiónovej dopravy a tri týždne sa zdržiava v A. a týždeň na Slovensku. Všetky výdavky spojené s bývaním a udržiavaním domácnosti uhrádza majiteľ domu. Otec maloletých detí bol živnostníkom v stavebníctve, svoju živnosť zrušil v apríli 2022 a od tej doby je bez pravidelného zdroja príjmu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie sa nenachádza. Od minulého roka so svojimi maloletými deťmi neudržiava telefonický kontakt z dôvodu, že ho matka maloletých detí zablokovala. S maloletými deťmi sa náhodne osobne stretol v apríli 2022 na futbalovom zápase v S. W.. Z dôvodu, že je bez pravidelného zdroja príjmu na výživu maloletých detí prispieva nepravidelne, pričom naposledy na výživu detí prispel pred dvoma mesiacmi a výšku zaplateného výživného nevedel uviesť. Otec maloletých detí s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil, pretože má problémy so svojím živobytím.

7. Súd lustráciou v živnostenskom registri zistil, že otec maloletých detí bol živnostníkom v stavebníctve, pričom mal živnostenské oprávnenie v období od 04.07.2005 do 21.11.2008, od 23.01.2012 do 18.10.2012, od 01.02.2013 do 30.11.2013, od 02.09.2014 do 30.09.2014 a naposledy v období od 08.01.2018 do 25.03.2022 na predmet podnikania - dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, odbor služieb zamestnanosti, odbor sociálnych vecí a rodiny, úsek sprostredkovania práce zo dňa 20.12.2022 bol otec maloletých detí naposledy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 18.10.2012 do 31.01.2013, pričom bol vyradený z evidencie z dôvodu začatia vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. V súčasnosti nepoberá pomoc v hmotnej núdzi, ani žiadne štátne sociálne dávky.

8. Podľa potvrdenia o výške príjmu (č.l.15) matka maloletých detí dosiahla za obdobie 1/2022 až 12/2022 čistý priemerný mesačný príjem vo výške 688,48 €. V zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 01.12.2022 je matka maloletých detí poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 220,60 € mesačne.

9. Z výsluchu matky maloletých detí súd zistil, že má na maloleté deti okrem bežných výdavkov zvýšené výdavky na lieky, keďže sú maloleté deti často choré, ako aj iné nepredvídané výdavky, ako sú poplatky

za lyžiarsky alebo plavecký výcvik. Maloletý F. je žiakom 9. ročníka a maloletý D. je žiakom 6. ročníka základnej školy. Maloleté deti sa stravujú doma a nechodia na žiadne krúžky, keďže si to nemôžu dovoliť. Radi by chodili na futbalový krúžok a florbal. Matka obidvom maloletým deťom dobíja mesačne kredit na telefón v sume 5 €, ďalej má mesačné výdavky na splátku hypotéky vo výške 151 €, poplatok za plyn v sume 104 €, za elektrinu v sume 52 €, koncesionárske poplatky v sume 4,64 €, ďalej poplatok za vodu v sume 120 € za polrok, poplatok za televíziu a internet v sume 47,20 € mesačne a za telefón v sume 35 € mesačne. Matka maloletých detí v rámci výsluchu uviedla, že otec na výživu maloletých detí neplatí riadne v zmysle rozhodnutia súdu, a preto poberá náhradné výživné. Otec bol z uvedeného dôvodu aj trestne stíhaný pre zanedbanie povinnej výživy. Pred troma mesiacmi otec poslal na maloleté deti len sumu 5 € a dňa 07.02.2023 dokonca len sumu 1 € (čo matka potvrdila poštovou poukážkou predloženou súdu k nahliadnutiu na pojednávaní). Podľa názoru matky otec platí na maloleté deti takéto „smiešne“ sumy raz za 3 mesiace, aby bol chránený. Otec na výživu maloletých detí iným spôsobom neprispieva a kontakt s maloletými deťmi neudržiava.

10. Kolízny opatrovník navrhol súdu, aby podanému návrhu matky vyhovel a výživné zvýšil, pretože od posledného rozhodovania o výške výživného sú maloleté deti staršie, vyspelejšie a zmenili sa aj ceny tovarov a služieb. Zároveň navrhol, aby súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal aj na tú skutočnosť, že starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne matka a otec sa o maloleté deti nezaujíma a neplní si svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Vyjadril názor, že je v schopnostiach a možnostiach otca uhrádzať zvýšené výživné.

11. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nasledovných zákonných ustanovení:

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4 prvá veta a ods. 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliada na vývoj životných nákladov.

12. Súd sa pri svojom rozhodovaní zaoberal tým, či sú splnené podmienky na zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté deti podľa Zákona o rodine a (ďalej len „“), v zmysle ktorých dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle Zákona o rodine, ako aj judikatúry nemožno považovať akúkoľvek zmenu, avšak len takú, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného tak v čase starého, ako aj nového rozhodovania, a to na základe výsledkov dokazovania.

13. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Súd porovnával všetky rozhodujúce okolnosti v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom na maloleté deti s okolnosťami zistenými v čase rozhodovania súdu o návrhu matky na zvýšenie výživného, pričom dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí. Naposledy bolo o výživnom na maloleté deti rozhodnuté v roku 2018, kedy maloletý F. navštevoval 5. ročník a maloletý D. navštevoval 2. ročník základnej školy. V súčasnosti maloletý F. navštevuje 9. ročník a maloletý D. navštevuje 6. ročník základnej školy. V súvislosti s vyšším vekom maloletých detí, ako aj s plnením

povinnej školskej dochádzky sú výdavky na maloleté deti vyššie. Súd tieto výdavky, ktoré matka v konaní špecifikovala, považoval za odôvodnené a primerané vzhľadom na ich vek a zdravotný stav. Na základe uvedeného možno konštatovať, že došlo k zmene odôvodnených potrieb maloletých detí od posledného rozhodnutia súdu o výživnom.

14. Porovnávajúc pomery na strane matky maloletých detí súd dospel k záveru, že u matky nenastala podstatná zmena jej osobných pomerov, ani zmena jej celkových majetkových pomerov. Nedošlo k podstatnej zmene, ani jej čistého priemerného mesačného príjmu zo zamestnania, avšak došlo k zvýšeniu jej invalidného dôchodku zo sumy 170 € na sumu 220,60 €. Matka maloletých detí zároveň už nemá vyživovaciu povinnosť voči jej dcére X. P., ktorá síce s ňou žije naďalej v spoločnej domácnosti, avšak je zárobkovo činná a podieľa sa na chode domácnosti sumou 150 € mesačne.

15. Zisťovaním príjmových pomerov otca maloletých detí súdu z dokazovania vyplynulo, že otec maloletých detí ku dňu 25.03.2022 ukončil podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia v predmete podnikania - dokončovacie stavebné práce pri realizácií exteriérov a interiérov. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že v súčasnosti otec maloletých detí nedosahuje príjem z pracovného alebo obdobného pomeru. Nie je ani poberateľom dávok v hmotnej núdzi, ani iných sociálnych dávok.

16. Súd po zohľadnení zistených skutočností podľa zásad stanovených v citovaných ustanoveniach Zákona o rodine dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný a zvýšil výživné na maloletého D. zo sumy 70 € mesačne na sumu 130 € mesačne, na maloletého F. zo sumy 80 € na sumu 150 € mesačne a vo zvyšnej časti návrh matky ako nedôvodný zamietol. Súd dospel k záveru, že takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí. Otec maloletých detí so zvýšením výživného nesúhlasil a tvrdil, že je bez pravidelného zdroja príjmu, avšak v konaní pred súdom nepreukázal žiadnu skutočnosť, pre ktorú by nemohol dosahovať príjem, z ktorého by si plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, ktoré sú na jeho výživu odkázané. Súd mal v konaní preukázané, že otec maloletých detí bol v minulosti samostatne zárobková činná osoba a mal živnostenské oprávnenie na stavebné práce. Otec maloletých detí v konaní nepreukázal, a súd ani nezistil, žiadne také objektívne alebo subjektívne skutočnosti, ktoré by otcovi maloletých detí bránili v tom, aby pracoval a dosahoval pravidelný príjem, ktorý by slúžil na uspokojovanie potrieb maloletých detí. Súd preto pri svojom rozhodovaní vychádzal z potencionality príjmu otca, ktorý by mohol dosahovať. Súd pri svojom rozhodovaní zároveň prihliadal na vývoj životných nákladov, ako aj na skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne matka a otec sa s maloletými deťmi nestretáva, a ani inak sa o maloleté deti nezaujíma. Otec si dlhodobo riadne neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, za čo bol aj v minulosti trestne stíhaný a jeho naďalej pretrvávajúci nezodpovedný a ľahkovážny prístup k plneniu vyživovacej povinnosti je v rozpore so záujmami maloletých detí. Ako súdu vyplynulo z dokazovania, matka je schopná vzhľadom na svoje príjmové pomery uspokojovať len základné životné potreby maloletých detí. Výživné pre maloleté deti však slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, akými sú jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. V zmysle ustálenej judikatúry, zabezpečenie výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom zmysle slova, ale aj všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Preto je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby sa z nich uspokojovali všetky každodenné, ale aj dlhodobé osobné potreby dieťaťa, či už ide o jeho výživu vo vlastnom zmysle slova, alebo potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové a iné potreby. Otec maloletých detí nemá žiaden preukázateľný príjem zo zamestnania, resp. inej zárobkovej činnosti, pričom mu zrejme takýto stav vyhovuje, keďže nepoberá ani dávky v hmotnej núdzi. Možno potom predpokladať, že sa nenachádza v hmotnej núdzi a je schopný obstarať si prostriedky na živobytie. Nie je ani prípustné, ani spravodlivé, aby bola podstatná časť vyživovacej povinnosti prenesená len na jedného rodiča, ktorý si v prvom rade plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, najmä za situácie pokiaľ druhému rodičovu nebráni v plnení vyživovacej povinnosti objektívna a vážna prekážka, ako napríklad dlhodobá práceneschopnosť, invalidita, objektívna hmotná núdza a podobne. Súd dospel k záveru, že otcovi maloletých detí nič nebráni v získaní pracovných príležitostí v oblasti, v ktorej v minulosti pracoval (v stavebníctve) alebo v akejkoľvek inej oblasti, či už ako živnostník alebo zamestnanec. Súd preto takéto konanie otca vyhodnotil ako účelové vyhýbanie sa plneniu vyživovacej povinnosti a má za to, že súčasná situácia otca nemôže byť na ťarchu plnenia si zákonnej povinnosti voči maloletým deťom.

17. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.:19P/18/2018-67 zo dňa 11.10.2018 v časti určenia vyživovacej povinnosti otca. 18. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Žiar nad Hronom, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Podľa sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením.