Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Er/1057/2014

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci exekúcie oprávneného: AK unit, s. r. o., J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 43927831, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou TAGAJ, s. r. o., SNP 38, 976 32 Badín, IČO: 47234091, proti povinnému: W.. E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. nad E. XXX, právne zastúpený: JUDr. Lucia Gašpieriková, advokát, Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 75 000,00 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcie, o návrhu povinného na odklad a zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

Súd p o v o ľ u j e odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Galanta pod spisovou značkou .

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného a na základe exekučného titulu - notárska zápisnica N 63/10, NZ 6261/10, NCRIS 6428/10 zo dňa 19.02.2010, spísanej na Notárskom úrade JUDr. Otta Szaba, notára so sídlom v Galante, Mierové námestie 4, sa dňa 02.06.2014 začalo exekučné konanie o vymoženie 75 000,00 Eur s prísl. a trov exekúcie. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Jozefa Deáka, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Horná 23 poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. k. - 26 zo dňa 01.07.2014.

V priebehu exekúcie doručil súdu dňa 30.07.2014 súdny exekútor podanie povinného, ktorým povinný podal námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie a návrh na odklad exekúcie. Povinný námietky proti exekúcii odôvodnil tak, že po vzniku exekučného titulu nastala skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu a ktorou je podanie žaloby na súd, ktorou sa domáha, aby súd určil, že nie je povinný plniť záväzok oprávnenému zo zmluvy o pôžičke zo dňa 19.02.2010 a ani na základe Notárskej zápisnice N 63/10, NZ 6261/10, NCRIs 6428/10 zo dňa 25.02.2010. Podanou žalobou povinný argumentoval, že zo zmluvy o pôžičke z 19.02.2010 vyplýva absolútny rozpor, pokiaľ ide o následky neuhradenia splátky vo výške 250 000,00 Eur do 01.05.2010, keď podľa čl. III. Ods. 2 zmluvy o pôžičke nedôjde k splatnosti celého dlhu, avšak podľa čl. III. Ods. 3 písm. b) zmluvy o pôžičke k splatnosti celého dlhu v takom prípade má dôjsť. Uvedený rozpor predstavuje podľa povinného obsahovú neurčitosť, ktorú nemožno odstrániť ani výkladom prejavu vôle zmluvných strán a preto je zmluva o pôžičke neplatná. Ďalej čl. II zmluvy o pôžičke zo dňa 19.02.2010 odkazuje na čl. I. kde je suma pôžičky 875 000,00 Eur a zároveň poukazuje na výšku sumy pôžičky od 19.02.2012, čo sa absolútne vylučuje, a teda predmet plnenia zmluvy je neurčitý. Neurčitosť ďalej namietal i čo do otázky určenia splatnosti pohľadávky, pričom poukazoval na už citovaný článok III. ods. 2 Zmluvy o pôžičke, kde je uvedené: „...pričom celá dlžná suma bude vrátená v lehote poslednej splátky, a to konkrétne ku 01.05.2015.“ Z uvedeného je podľa povinného minimálne rozporné, či účastníci mali na mysli zročnosť časti údajne požičanej sumy, alebo zročnosť celkového

údajného nesplateného dlhu. Z výkladu ust. čl. III. ods. 2 Zmluvy o pôžičke je možné uviesť, že zročnosť celého dlhu nastane až 01.05.2015 a prebiehajúca exekúcia je teda predčasná. Povinný ďalej odkazuje na to, že prebieha súdne konanie a nie je prípustné, aby plnil z neplatnej zmluvy, pretože by išlo o bezdôvodné obohatenie a až súd môže jednoznačne rozhodnúť, že povinný nie je povinný plniť alebo že tu nie je právny vzťah, z ktorého by bol povinný plniť. Povinný ďalej uvádza, že v notárskej zápisnici zo dňa 25.02.2010 je neurčito vymedzený čas plnenia prvej splátky vo výške 375 000,00 Eur, ktorej dátum splatnosti je uvedený 26.02.2020, pričom notárska zápisnica prebrala neurčité dojednanie ohľadom času plnenia aj pokiaľ ide o následky neuhradenia splátky vo výške 250 000,00 Eur do 01.05.2015. Povinný ďalej uvádza, že dňa 01.12.2010 uzatvoril právny predchodca oprávneného s povinným Dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke, ktorým upravili výšku a termíny splatnosti v tom čase ešte neuhradenej sumy, pričom ohľadom tohto dodatku nebola spísaná notárska zápisnica. Listom zo dňa 21.03.2014, teda viac ako po troch rokoch od uzatvorenia Dodatku odstúpil oprávnený od dodatku. Povinný namietal premlčanie odstúpenia oprávneného od dodatku. Povinný dal súdu do pozornosti, že právo na odstúpenie od zmluvy sa v zmysle súdnej praxe premlčuje, avšak právo namietať premlčanie sa nepremlčuje. Z uvedeného dôvodu má povinný za to, že právny úkon Zmluva o pôžičke bola dopĺňaná dodatkom, ktorý sa okrem iného dotýka výšky a splatnosti dlhu, a keďže účastníci na strane dlžníkov v žiadnej inej notárskej zápisnici nevyjadrili svoj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica zo dňa 25.02.2010 teda nemôže byť podkladom pre začatie exekučného konania, nakoľko na ňu nie je možné prihliadať ako na exekučný titul. Na margo úvah o splatnosti povinný dodal, že ak vychádzame z čl. III ods. 1 písm. c) zmluvy o pôžičke v znení Dodatku č. 1 zo dňa 01.12.2010, tak vymáhaný dlh sa stane splatným 01.06.2015. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol povinný vyhlásiť exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásiť za neprípustnú, následne exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastaviť, pretože vymáhaný dlh ešte nie je splatný a zároveň podal podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na odklad exekúcie do času, kým rozhodnutie navrhované podľa čl. II podania povinného nenadobudne právoplatnosť.

Oprávnený sa k návrhu povinného na odklad exekúcie, zastavenie exekúcie a k jeho námietkam proti exekúcii vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.08.2014, v ktorom uviedol, že povinný sa snaží účelovo argumentovať a vykladať si jednotlivé ustanovenia Zmluvy výkladom, ktorý odporuje ustanoveniam čl. III Zmluvy, základnej formálnej logike a to aj napriek skutočnosti, že v čl. V Zmluvy jasne uviedol, že zmluvu uzatvoril slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, pričom predmetné vyhlásenie bolo prebraté aj do Notárskej zápisnice. Namietanie rozporu podľa čl. III ods. 2 a čl. III ods. 3 písm. b) Zmluvy je v tomto štádiu konania irelevantné, nakoľko povinnosť vyplývajúca z tejto časti Zmluvy ako aj z Notárskej zápisnice nie je súčasťou vymáhaného nároku v prebiehajúcej exekúcii a predmetom vymáhania je nárok predstavujúci zostatok dlžnej sumy, ktorý je jasne a určiteľne vyjadrený v čl. III ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. c) Zmluvy, ako aj v samotnom exekučnom titule. Vo vzťahu k splatnosti celej pohľadávky oprávnený uviedol, že z obsahu Zmluvy je zrejmé, že táto je v zmysle čl. III ods. 1 písm. c) splatná do 01.05.2015, avšak za predpokladu dodržania čl. III ods. 3 písm. c). Od 01.12.2013 nedošlo k úhradám v zmysle čl. III ods. 1 písm. c) Zmluvy v spojení s čl. III ods. 3 písm. c) Zmluvy a zostatok pohľadávky sa stal splatným v celom rozsahu. Čo sa týka splatnosti prvej splátky vo výške 375 000,00 Eur, ktorej dátum splatnosti je uvedený 26.02.2020 je podľa oprávneného zrejmé, že ide len o chybu v písaní a z obsahu všetkých listín a jednotlivých ustanovení Zmluvy vyplýva, že dátumom prvej splátky je termín 26.02.2010. Uvedené je však vo vzťahu k predmetnému exekučnému titulu irelevantné, nakoľko oprávnený si neuplatňuje nárok na toto plnenie ale len na zostatkovú časť nároku, ktorá vyplýva z iných ustanovení Notárskej zápisnice a Zmluvy. Čo sa týka plnenia vo vzťahu k úrokom z omeškania, tieto v tomto prípade nemožno spochybňovať, nakoľko je určené presným dátumom začiatku plynutia a percentuálnou sadzbou úroku. Podľa oprávneného ide o dispozičné právo zmluvných strán a povinný de facto namieta skutočnosť, ktorá mu je na prospech. Čo sa týka premlčania odstúpenia od Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke oprávnený uviedol, že právom, ktoré by sa premlčovalo, by bolo právo na plnenie vyplývajúce z dohodnutých splátok v zmysle Zmluvy a Dodatku č. 1 zo dňa 01.12.2010 k Zmluve o pôžičke. Vzhľadom na to, že k poslednej úhrade istiny zo strany dlžníkov došlo za obdobie od 01.09.2013 do 30.11.2013 vo výške 12 500,00 Eur ešte podľa čl. 1 Dodatku a od tohto momentu zo strany dlžníkov nedošlo k žiadnemu ďalšiemu uhradeniu splatných splátok, na ktoré boli povinní, by k premlčaniu práva na zostávajúcu časť plnenia došlo po troch rokoch od dňa nasledujúceho po poslednej úhrade. Odstúpenie od Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke teda nebolo a nie je premlčané. K návrhu povinného na odklad exekúcie sa oprávnený vyjadril tak, že samotným podaním žaloby nie je dostatočne osvedčené to, aby mohol byť povolený odklad výkonu rozhodnutia. Záverom oprávnený

navrhol námietky povinného proti exekúcii a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť a odklad exekúcie nepovoliť.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie, o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

K námietkam povinného proti exekúcii súd vo všeobecnosti uvádza, že námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Námietky smerujú proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne proti povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.

Súd pre ozrejmenie veci uvádza, že oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie predložil všetky relevantné listinné dokumenty viažuce sa k veci ako Zmluvu o pôžičke zo dňa 19.02.2010, Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke zo dňa 01.12.2010 ako aj Odstúpenie od Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke zo dňa 21.03.2014 a súd sa spôsobilosťou Notárskej zápisnice byť exekučným titulom zo zákona zaoberal už pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Súd mal z pripojených listinných dokumentov preukázané, že doručením Odstúpenia od Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke dňa 07.05.2014 všetkým zmluvným stranám došlo k platnému odstúpeniu od Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke. Súd v tomto prípade poukazuje na ust. , podľa ktorého ak dlžník svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva právo veriteľa odstúpiť od zmluvy v prípade omeškania dlžníka, v tomto prípade viacerých dlžníkov, ak dlh v dodatočnej primeranej lehote nebol splnený. Aj v prípade, ak veriteľ neposkytol dlžníkom primeranú lehotu na splnenie povinnosti súd poukazuje na , podľa ktorého od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Z čl. III ods. 2 Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke mal súd za preukázané, že v prípade porušenia čl. III ods. 1 Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke je veriteľ oprávnený od tohto dodatku odstúpiť. Podľa čl. III ods. 1 Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke sa dlžníci zaviazali uskutočniť uznanie svojho záväzku vo forme notárskej zápisnice do 14 dní od uzatvorenia dodatku, k čomu doposiaľ nedošlo, pričom túto skutočnosť nespochybňuje ani povinný. Oprávnený mal teda hneď dva dôvody v závislosti od splnenia podmienok vyžadovaných na odstúpenie od Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke. Vychádzajúc z odstúpenia oprávneného od Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke boli

dlžníci s veriteľom naďalej v zmluvnom vzťahu vyplývajúcom zo Zmluvy o pôžičky zo dňa 19.02.2010, ktorého súčasťou bol záväzok na uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice. Súd sa teda oboznámil s notárskou zápisnicou, z ktorej mal preukázané, že dlžníci a osoby povinné sa zaviazali dlžnú sumu vo výške 875 000,00 Eur spoločne a nerozdielne vrátiť veriteľovi a osobe oprávnenej s úrokmi vo výške 5,00 % ročne zo sumy, ktorú budú veriteľovi a osobe oprávnenej dlžní titulom pôžičky poskytnutej v súlade so Zmluvou o pôžičke za obdobie od 19.02.2012 do zaplatenia splatnými s tou ktorou splátkou tak, že sumu vo výške 375 000,00 Eur vrátia veriteľovi najneskôr do dňa 26.02.2010, sumu vo výške 250 000,00 Eur do dňa 01.05.2010 a sumu 250 000,00 v splátkach vo výške 4 166,67 Eur, ktoré sa stanú splatnými vždy k prvému dňu príslušného mesiaca, a to počnúc 01.06.2010. Ďalej mal súd z notárskej zápisnice ako exekučného titulu preukázané, že zročnosť celého dlhu nastane v prípade ak dlžníci neuhradia veriteľovi 375 000,00 Eur do 26.02.2010; v prípade ak dlžníci neuhradia veriteľovi 250 000,00 Eur do 01.05.2010 a v prípade ak dlžníci neuhradia veriteľovi šesť mesačných splátok vo výške 4 166,67 Eur, pričom prvá je splatná dňa 01.06.2010, teda v prípade existencie ktoréhokoľvek z týchto troch prípadov uvedených vyššie. Súd mal ďalej za preukázané, že povinný stratil výhodu splátok a zročným sa stal celý dlh z dôvodu, že neuhradil oprávnenému aspoň šesť mesačných splátok vo výške 4 166,67 Eur splatných od 01.06.2010. Povinný súdu podanými námietkami proti exekúcii ani návrhom na zastavenie exekúcie a vyhlásenie exekúcie za neprípustnú nepreukázal opak a nenamietal, že v skutočnosti oprávnenému túto pohľadávku uhradil. Súd ďalej uvádza, že oprávnený požadoval návrhom na vykonanie exekúcie úroky z nezaplatenej pohľadávky odo dňa 01.12.2013, teda odo dňa nasledujúceho po dni, ktorý uzatváral obdobie, za ktoré povinný časť pohľadávky oprávnenému uhradil, pričom toto sa neprieči ani zmluvnému ustanoveniu, podľa ktorého mohol veriteľ od dlžníkov požadovať úroky najskôr odo dňa 19.02.2012. Súd ďalej uvádza, že namietaná neurčitosť Notárskej zápisnice v časti najneskoršieho dátumu úhrady sumy 375 000,00 Eur, ktorým bol dátum 26.02.2020, je chybou v písaní, čo potvrdzuje aj ďalší text notárskej zápisnice, ktorý za čiarkou uvádza slovom dvadsiatehošiesteho februára dvetisícdesať.

Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že námietky povinného proti exekúcii ako aj návrh povinného na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a následné zastavenie exekúcie nie sú dôvodné a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v 1. a 2. výroku tohto uznesenia.

Súd k inštitútu odkladu exekúcie uvádza, že pred povolením odkladu exekúcie by sa malo vo všeobecnosti osvedčiť, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. Rozhodnutie o povolení odkladu exekúcie musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle. Súd má zvažovať v okolnostiach prípadu nariadenie tohto inštitútu vzhľadom na jeho výnimočnosť, a to tak z hľadiska podmienok, za ktorých možno odklad exekúcie nariadiť, ako i z hľadiska účinkov spojených s odkladom vykonania exekúcie. Ústavný súd nálezom pod sp. zn. poukazuje tiež na tú skutočnosť, že je na súde, aby podľa celého stavu veci spravodlivo zvážil pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie povinnému a rizika vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného eventuálnym odkladom. Zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neoddiaľovalo. Súd musí sledovať proporcionalitu medzi odkladom exekúcie a sledovaným legitímnym cieľom všeobecného záujmu, dôsledkov odkladu na postavenie oprávneného, ktorý je odkladom výrazne znevýhodnený oproti povinnému, účelu Exekučného poriadku, ktorým je predovšetkým ochrana oprávneného.

Súd si za účelom rozhodnutia o návrhu povinného na odklad exekúcie nechal pripojiť spis tunajšieho súdu sp. zn. , na základe ktorého mal preukázané, že povinný dňa 25.07.2014 podal na tunajší súd návrh o určenie, že nie je povinný plniť záväzok na základe Notárskej zápisnice N 63/10, NZ 6261/10, NCRIs 6428/10 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Otta Szaba zo dňa 25.02.2010. Aj napriek tomu, že „exekučný súd“ dospel k záveru, že má po preskúmaní súdneho spisu a podaní, predložených účastníkmi konania, za to, že nie je dôvod na zastavenie exekúcie, musí obozretne predvídať situáciu, ktorá by mohla nastať prípadným dokazovaním skutočností v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. a musí do času právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu o návrhu povinného, ktoré by mohlo mať zásadný význam a vplyv na predmetné exekučné konanie, výkon tejto exekúcie odložiť. Súd má za to, že odklad exekúcie neprimerane nepoškodí oprávneného a naopak právoplatné rozhodnutie súdu o návrhu povinného v konaní sp. zn. prispeje k odstráneniu pochybností o prípustnosti vedenej exekúcie, vysporiadaním sa čoho súd prispeje k právnej istote medzi účastníkmi konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.