Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-331-2013.pdf
PDF · 73.04 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/331/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 20. augusta 2013 č. k. 25C/93/2013-45, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 20. 08. 2013 č. k. 25C/93/2013-45 zamietol návrh žalobcu ohľadne uplatnenej náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 455,47 eura, pričom vec právne posúdil podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012, ako aj v znení účinnom po 01. 01. 2013, § 4 ods. 1 písm. a/, § 5 ods. 1, 3, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 až 3, § 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 2 písm. c/, d/ a i, § 41 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 05. 2011 a podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 05. 2010. Exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia k exekúcii za 161 dní od doručenia návrhu na súd, pričom z toho bolo potrebné čakať 120 dní na riadne doplnenie návrhu oprávneným. Rozhodnutím o nevydaní poverenia v danej lehote nevznikol účastníkom exekučného konania stav právne neistoty. Žalobcom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná. Určenie výšky škody v návrhu nie je dôkazom o vzniknutej škode. Znalecké dokazovanie by bolo nadbytočné, pretože znalecký posudok je na preskúmanie správnosti tvrdení účastníkov. Pre rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia zákonná lehota neexistuje. Všeobecný súd nie je oprávnený konštatovať, že v určitej veci išlo o prieťah v konaní. V konaní nebola preukázaná príčinná súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nedodržanie lehoty nie je možné skúmať s ohľadom na okolnosti veci. O trovách prvostupňového konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich náhrada úspešnému žalovanému v konaní priznaná nebola, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli, resp. ich vôbec nešpecifikoval.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, žiadajúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 25C/93/2013-45 zo dňa 20. 08. 2013 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V merite veci bolo rozhodnuté na základe inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., pričom de iure i de facto došlo k aplikácii princípu priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Nedôvodnosť uplatneného nároku nie je možné odôvodniť nedôveryhodnosťou údajov. Súd vôbec nezdôvodnil vlastné stanovisko, prečo účastníkom konania nemal vzniknúť stav právnej neistoty. V danom prípade zákonodarca určením zákonnej lehoty stanovil legitímnu sféru tolerancie právnej neistoty. Ak súd rozhodol v merite veci bez znaleckého posudku, urobil tak na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj v tých prípadoch, ak súdy síce náležite konajú, avšak dĺžku konania ovplyvňujú „mimoriadne faktory“, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy. O prejav nesústredenej činnosti súdu ide vtedy, ak súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúvisia, napr. presvedčenie súdu o rozpore exekučného so zákonom.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý prvostupňový rozsudok procesným postupom podľa § 212 ods. 1, 2 a § 214 od. 2 OSP, dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 154 ods. 1 OSP, pre rozsudok ej rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o podanom návrhu žalobcu na zaplatenie ním uplatnenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v intenciách ust. § 120 ods. 1, 3 a 4 OSP zistil vo veci skutkový stav, ktorý pri dodržaní zásady hodnotenia dôkazov podľa § 132 OSP, t.j. jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, aj následne správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávnych predpisov. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pričom v ďalšom odkazuje na obsah a rozsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, nakoľko nedošlo k naplneniu esenciálnych náležitostí (vzniku škody, ako aj nenastala príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom) potrebných k tomu, aby bolo možné skonštatovať existenciu nesprávneho úradného postupu zo strany súdu. Takisto aj samotné zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bolo realizované v podstate za 41 dní, čo je taký časový úsek, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu nie je schopný vyvodiť stav právnej neistoty na strane účastníkov exekučného konania. Súdy, ktoré sú začlenené do systému všeobecného súdnictva nie sú oprávnené konštatovať prípadné prieťahy v tom ktorom súdnom konaní. Pri viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolacieho konania (§ 212 ods. 1 OSP) je potrebné uviesť, že odvolací súd predmetné odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné v tej časti, v ktorej sa namieta postup súdu, ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom, pretože takýto dôvod v odvolaní špecifikovaný nebol a odvolací súd ho ani nezistil. Takisto ani nevykonanie navrhnutého dôkazu v rámci žalobného návrhu nezakladá postup odňatia možnosti žalobcovi konať pred súdom. Tvrdenie žalobcu ohľadne nesprávnej citácie obsahu ust. § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. nie je správne, pretože prvostupňový súd odcitoval tak znenie ust. § 9 ods. 2 citovaného zákona v jeho znení do 31. 12. 2012, ako aj v jeho znení po 01. 01. 2013. Vzhľadom k tomu, že exekučný súd nepochybil pri rozhodovaní o vydaní poverenia k vykonaniu exekúcie (uvedené neskonštatoval žiaden nadriadený súd), následne nie je možné skonštatovať existenciu nesprávneho úradného postupu, na základe ktorého žalobca požaduje ním uplatnené finančné nároky.
S poukazom na tieto dôvody odvolací súd o nedôvodnom odvolaní žalobcu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich náhradu úspešnému žalovanému v tomto konaní nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.