Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sp/22/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu AGREX, s. r. o., Rožňava, Námestie baníkov 31, zast. JUDr. Miroslav Katunský, advokát AK JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol, so sídlom Košice, Floriánska č. 16, proti žalovanému Okresnému úradu Rožňava, katastrálnemu odboru so sídlom Jarná č. 2 Rožňava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia Správy katastra Rožňava č. X 24/09/OP zo dňa 07. 06. 2012 takto

rozhodol:

Konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 21. 09. 2012, podanou osobne na súde dňa 27. 09. 2012 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov rozhodnuté o oprave údajov katastra, zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom území M. na základe návrhu účastníčky N.. N. T., v súlade s kúpnou zmluvou zo dňa 11. 11. 2005, uzavretou medzi N. F., K. F. a menovanou, vo veci ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra Rožňava dňa 09. 12. 2005 pod reg. č. V 1712/05, vyznačením priamo na zmluve skrátenou formou odtlačkom pečiatky.

V žalobe namietal, že žalovaný s ním nekonal ako s účastníkom správneho konania v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého je účastníkom konania ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, i keď účastníkom ako podielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti mal byť, čím bol ukrátený na svojich právach. Vychádzajúc z uvedeného, keďže mu nebolo doručené citované rozhodnutie, ktorým došlo k výraznej zmene práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam tým, že došlo k zmenšeniu (vyňatiu) časti tejto nehnuteľnosti, t. j. predmetu jeho vlastníckeho práva, bola mu odňatá možnosť podať proti nemu odvolanie, keďže ho považuje za nezákonné. Preto žiadal, aby súd v zmysle uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi citované rozhodnutie zo dňa 07. 06. 2012.

Svoje účastníctvo v správnom konaní vyvodzoval zo skutočnosti, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, zapísaných pôvodne na LV č. XXX kat. územia M. v podiele 5/8 v pomere k celku. Kúpnou zmluvou, vklad vlastníckeho práva na základe ktorej bol povolený Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra Rožňava pod č. V 1712/2005, K. F. Z. N. F. previedli vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom (celkom 2/8 k celku) na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX kat. územia M. ako parc. č. 48/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 838 m2, stavby - budova č.s.12 nachádzajúca sa na parc. č. 48/2 na N.. N. T..

Poukázal na to, že žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie o výmaze zápisu spoluvlastníckeho podielu 2/8 k celku, t. j. k stavbe - budove súp. č. 12 na pozemku parc. č. 48/2 v prospech N.. N. T. z LV č. XXX k. ú. M. a zároveň zápis bytu č. 14 na 1. poschodí stavby súp. č. 12 na pozemku parc. č. 48/2 právnym výkladom Najvyššieho súdu SR, že N.. N. T. ako kupujúca Z. N. F. G. G. K. F. ako predávajúcimi prejavili v kúpnej zmluve zo dňa 11. 11. 2005 vôľu previesť spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach evidovaných pôvodne na LV č. XXX, pričom pod pojem nehnuteľnosti zahrnuli aj byt.

Zdôraznil, že budova súp. č. 12 nachádzajúca sa na pozemku parc. č. 48/2 k. ú. M. pôvodne evidovaná na LV č. XXX k. ú. M. v súčasnosti evidovaná na LV č. XXXX k. ú. M. nie je a nebola bytovým domom. V súlade so zápisom v katastri nehnuteľností ide o druh stavby 20 iná budova označená súpisným číslom. Vychádzajúc z uvedeného považoval za nepravdivé tvrdenie účastníčky N.. N. T. v predmetnom konaní, že v katastri nehnuteľností sú evidované iba spoluvlastnícke podiely súčasných vlastníkov k spoločným častiam stavby a pozemku, pričom menovaná je výlučnou vlastníčkou niektorej konkrétnej časti spoločných nehnuteľností a to bytu. Má za to, že na LV č. XXX k. ú. M. pred zásahom žalovaného doň boli vždy evidované ideálne spoluvlastnícke podiely jednotlivých spoluvlastníkov k týmto nehnuteľnostiam, ktoré boli zapísané aj v minulosti v pozemkovej knihe vo vložke č. 2030 k. ú. M. neskôr na predmetnom LV č. XXX. V dôsledku uvedeného každý zo spoluvlastníkov nadobudol zmluvou od predchádzajúceho spoluvlastníka ideálny spoluvlastnícky podiel k týmto nehnuteľnostiam a nie výlučné vlastníctvo k nejakému bytu či nebytovému priestoru.

Zastáva názor, že právny predchodcovia menovanej N.. N. T. a ich právny predchodca nebohý N. F. nadobudli úplne nepochybne ideálny spoluvlastnícky podiel na opísaných nehnuteľnostiach a to podiel 1 k celku od Y. G. Z. Ľ. T. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02. 06. 1959 č. 185/1959 a teda stali sa podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností ako celku. Konštatoval, že svojho podielového spoluvlastníctva si boli plne vedomí všetci minulí, ako aj súčasní spoluvlastníci týchto nehnuteľností, keďže každá, či už kúpna alebo darovacia zmluva uzavretá v minulosti svedčí jasne a jednoznačne o tom, že prevodca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a že predmetom prevodu je spoluvlastnícky podiel k týmto nehnuteľnostiam. To, že sa v niektorých z týchto zmlúv uvádza, že danému ideálnemu podielu zodpovedá v súlade s dohodou spoluvlastníkov užívanie (nie vlastníctvo) niektorej časti spoločných nehnuteľností neznamená, že sa tým zmenilo podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam na výlučné vlastníctvo niektorých z ich častí. Takýto účinok nemá ani nemôže mať či už pridelenie súpisného čísla Mestským úradom Rožňava alebo znalecký posudok V.. N. S., u ktoré dôkazy oprel žalovaný svoje rozhodnutie. Dohoda podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou neznamená zánik podielového spoluvlastníctva či jeho zmenu na výlučné vlastníctvo jednotlivých častí spoločnej veci.

Uviedol tiež, že voči účastníčke správneho konania N.. N. T. sa vedie pred Okresným súdom Trebišov spor o uplatnenie nároku z predkupného práva, pričom napadnutým rozhodnutím došlo k prejudikovaniu veci bez účasti žalobcu v konaní vedenom žalovaným a jeho možnosti brániť svoje postavenie spoluvlastníka nehnuteľnosti.

Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo rozhodnuté o návrhu N.. N. T. zo dňa 12. 02. 2009, ktorým táto žiadala vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte v zmysle petitu napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že menovaná účastníčka nadobudla svoj podiel zo sporných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11. 11. 2005, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 09. 12. 2005 pod č. V 1712/05. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že jej predmet je vymedzený takým spôsobom, že predávajúci N. F. a K. F. sú spoluvlastníci nehnuteľností v katastrálnom území M.Z. a to štvorizbového bytu nachádzajúceho sa na druhom nadzemnom podlaží v budove č. súpisné 12 na parc. č. 48/2/1, parc. č. 48/2/2 v Rožňave na Námestí baníkov č. 12 v rovnakom pomere po polovici, predávajúci nadobudli citovaný byt na základe dedenia po svojich právnych predchodcoch, pričom v zmluve je špecifikovaný aj popis predmetného bytu. Ďalej predmetom zmluvy sú spoluvlastnícke podiely menovaných na spoločných častiach nehnuteľností a to parc. č. 48/2 vo výmere 419 m2 zastavané plochy a nádvoria. Konštatuje sa v nej tiež, že uvedené podiely predávajúci nadobudli s predmetným bytom podľa cit. dedičských rozhodnutí, pričom v prírode ide o budovu, v ktorej sa nachádzajú štyri samostatné bytové priestory, z toho dva na prvom nadzemnom podlaží a dva na druhom nadzemnom podlaží a všetky štyri bytové priestory majú svoje samostatné vchody, do budovy sa vchádza cez spoločnú bránu a podchod.

Z posúdenia charakteru nehnuteľnosti vypracovaného V.. S. S., znalcom z odboru stavebníctva odvetvia pozemné stavby, odhad a hodnoty nehnuteľností zo dňa 15. 08. 2008 vyplýva, že posudzovaný objekt súpisné č. 12 na parc. KN č. 48/2 nachádzajúci sa na Námestí baníkov v Rožňave predstavuje dvojpodlažná murovaná budova s podpivničením v radovej zástavbe z čelnej strany, pôvodná časť objektu bol bytový dom, v ktorom sa nachádzali 4 byty, ktoré mali svoje samostatné súpisné čísla 12 - 15, pričom posudzovaný byt sa nachádza na druhom nadzemnom podlaží bytového domu, ktorý pozostáva zo štyroch a viacerých bytov prístupných zo spoločného komunikačného priestoru so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie.

Zo stanoviska Mesta Rožňava zo dňa 15. 12. 2008 vyplýva, že v predmetnom bytovom dome sa t. č. nachádzajú 3 byty a 2 nebytové priestory a sú situované tak, že na prízemí sa nachádzajú dva nebytové priestory, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, pričom pôvodne časť slúžila ako byt súpisné číslo 12 a dva byty vo vlastníctve V. N. a manželky súp. č. 13, ktorý t. č. slúži na podnikanie ako kaderníctvo a firmy Agrex, s. r. o., Rožňava. Na poschodí sa nachádzajú dva byty a to byt súp. č. 14 orientovaný na námestie so samostatným vstupom schodišťom z podchodu vo vlastníctve N.. N. T. a byt súp. č. 15 so samostatným vstupom schodišťom vo vlastníctve firmy Agrex, s. r. o., Rožňava.

Uzavretiu vyššie citovanej kúpnej zmluvy medzi predávajúcimi N. F. Z. K. F. a kupujúcou N.. N. T. predchádzala kúpna zmluva uzavretá dňa 09. 08. 1971 medzi predávajúcim N. F. a kupujúcimi N. F. st. a jeho manželkou B. F., v ktorej je predmet kúpy, t. j. sporná nehnuteľnosť špecifikovaný ako štvrtinový podiel z domového majetku zapísaného v EN Stredisku geodézie v Rožňave na LV č. XXX pod parc. č. 48/2, pričom odpredávaný štvrtinový podiel z predmetných nehnuteľností na základe reálneho rozdelenia v prírode tvorí tú časť budovy, ktorá sa nachádza na prvom poschodí frontálne na Námestie baníkov č. domu 30 a pozostáva zo štyroch izieb, jednej kuchyne, jednej haly, jednej verandy, dvoch špajzí, ako aj kúpeľne. Z tejto zmluvy zároveň vyplýva, že kupujúci budú užívať samostatné schodište s vchodom cez spoločný podjazd. V závere vymedzenia predmetu tejto zmluvy sa uvádza, že inak užívanie kúpeného podielu, poťažne hospodárenia s predmetnou spoločnou nehnuteľnosťou platia podrobne ustanovenia uvedené vo zvláštnom dojednaní z 02. 06. 1959.

V kúpnej zmluve uzavretej medzi predávajúcou Y. G. Z. Ľ. T. a kupujúcim N. F. mladším dňa 02. 06. 1959 č. d.582/59 je predmet kúpy špecifikovaný ako 1 nehnuteľnosti zapísanej v pozemno-knižnej vložke č. 22 k. ú. M., parc. č. 68/2 k. č. 48/2, ktorá má vcelku výmeru 8 árov, 48 m2. Predmetu kúpy zodpovedá 1 čiastky označenej nehnuteľnosti, pričom ide o tú časť budovy, ktorá sa nachádza na prvom poschodí frontálne na Námestí baníkov č. 30 obývaná t. č. rodinou N. Z. K..

Súčasťou zmluvy v zmysle jej bodu 4 je aj dohoda zo dňa 02. 06. 1959, v ktorej vo vzťahu k predmetu konania sa uvádza, že mladší N. F. ním kúpenú v nerozdelenom zväzku existujúcu nehnuteľnosť v 1 časti bude používať tak, že do jeho výlučného vlastníctva sa dostanú 4 izby, 1 kúpeľňa, 1 hala, 1 kuchyňa, 1 špajza, 1 komora a WC miestnosť na 1. poschodí na priečelí t. č. obývané N. a rodinou K.. V jeho prospech sa zabezpečí užívanie spoločného vchodu na dvor a užívanie pomernej časti dvora. Do jeho vlastníctva a užívania sa dostáva aj polovica pod otáznou budovou sa nachádzajúcej pivnice, kým druhá polovica pivnice ostáva v užívaní predávajúcich, resp. vlastníkov obchodných miestností. V závere zmluvy, resp. ujednania je uvedené, že podpísaní vzájomne povinne vyhlasujú, že horeuvedenú dohodu ohľadom vlastníctva budú dodržiavať pri dodržaní zásad vzájomných dobrých susedských vzťahov a že v prípade scudzenia podielu vlastníctva sú povinní voči právnym nadobúdateľom zabezpečiť dodržanie týchto podmienok. Túto dohodu uzavreli všetci podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti a táto obsahuje aj rozsah výlučného vlastníctva, podielového spoluvlastníctva a užívania ostatných častí tejto nehnuteľnosti jej ďalšími pôvodnými spoluvlastníkmi.

O pôvodnom návrhu N.. N. T. bolo rozhodnuté rozhodnutím Správy katastra Rožňava zo dňa 14. 04. 2009 č. X 24/09/OR v spojení s rozhodnutím Katastrálneho úradu v Košiciach zo dňa 25. 06. 2009 č. k.: Xo 15/2009/Be-18 tak, že podľa § 59 ods. 3 zákona o katastri nehnuteľností jej návrhu zo dňa 12. 02. 2009, ktorý bol zaevidovaný pod č. k. X 24/09/OR, ktorým žiadala o opravu chyby v katastrálnom operáte v zmysle § 59 cit. zákona nevyhovuje.

Proti týmto rozhodnutiam podala menovaná žalobu, pričom rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 06. 03. 2012 sp. zn. bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17. 02. 2011 č.

k. -114 v spojení s opravným uznesením zo dňa 05. 04. 2011 č. k. -135 v predmetnej veci zmenený tak, že rozhodnutie žalovaného sp. zn. Xo 15/2009/Be-18 z 25. 06. 2009 spolu s rozhodnutím Správy katastra Rožňava zo dňa 14. 04. 2009 č. X 24/09/OR bolo zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie.

Odvolací súd v uvedenej veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, ako aj súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia. Najvyšší súd konštatoval, že z obsahu kúpnej zmluvy z 11. 11. 2005 jednoduchým jazykovým výkladom zistil, že jeho obsahom je prevod vlastníckeho práva formou predaja nehnuteľností uvedených v bode 1 tejto zmluvy kupujúcej, pričom je nepochybné, že zmluvné strany prostredníctvom bodu 1 písm. a/ kúpnej zmluvy prejavili vôľu pod pojem nehnuteľnosť zahrnúť aj byt, ktorý je v kúpnej zmluve podrobne opísaný čo do štruktúry, vybavenosti, príslušenstva, ako aj stupňa opotrebenia jednotlivých súčastí bytu. Jeho stavebná samostatnosť je podporená aj náčrtkami v znaleckých posudkoch.

Zaujal stanovisko aj k vplyvu súpisných čísel na právne posúdenie tejto veci, kde konštatoval, že uvedená nehnuteľnosť označená v katastri ako budova súpisné č. 12 je jej spoluvlastníkmi užívaná nie ako celok, ale ako bytový dom s viacerými bytmi, čo potvrdzuje aj list Mestského úradu v Rožňave zo dňa 17. 01. 2008. V tejto súvislosti konštatoval, že nepatrí do kompetencie správneho orgánu robiť si úsudok ako o predbežnej otázke týkajúcej sa správnosti pridelenia súpisného čísla, prípadne orientačného čísla, tzn. či išlo o budovu či byt, ktorým bolo toto potrebné toto prideliť, pretože túto otázku rieši osobitný právny predpis, ktorý túto kompetenciu zveruje do rozhodovacej právomoci obce. Správny orgán je povinný preto z tejto číselnej evidencie vychádzať bez toho, aby ich existenciu mohol prehliadnuť alebo spochybniť.

Najvyšší súd zároveň odmietol argumentáciu žalovaného o absolútnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy pre absenciu taxatívne stanovených esenciálnych náležitostí podľa s tým, že najmä z ust. v spojení s cit. zákona vyplýva, že aj na byty v domoch pôvodne vystavaných pred účinnosťou uvedeného zákona sa režim citovaného zákona vzťahuje. Podľa názoru súdu nie je prekážkou pre katastrálne konanie samotná skutočnosť, že uvedený byt ako nehnuteľnosť nie je vedený v evidencii katastra, pričom nielen v prejednávanej veci, ale aj v ďalších stavbách ide o početnú skupinu stavieb, ktoré boli zrealizované v minulosti a ich zaevidovanie do katastra je spojené s technickými a nie s právnymi otázkami.

K otázke reálneho rozdelenia spoluvlastníctva zaujal stanovisko poukazujúc na obsah kúpnej zmluvy z 02. 06. 1959, ktorej neoddeliteľnou súčasťou v zmysle čl. 4 a 5 zmluvy je aj dohoda spísaná v rovnaký deň formou osobitného záznamu. V bode 45 rozsudku citoval z tohto hľadiska podstatné ustanovenia tejto dohody. Vzhľadom na uzavretie tejto dohody v roku 1959 Najvyšší súd konštatoval, že jej právne dôsledky je nutné posudzovať podľa právneho stavu platného v čase jej uzavretia, tzn. podľa z roku 1950, podľa ktorého sa prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam, zapísaným v pozemkovej alebo železničnej knihe zapíše do týchto kníh. Podľa cit. zákona spoluvlastník môže žiadať zrušenie spoluvlastníctva a rozdelenie spoločnej veci. Ak sa o spôsobe rozdelenia nedohodnú všetci spoluvlastníci, rozhodne súd. Najvyšší súd odmietol argumenty a závery žalovaného vzťahujúce sa k nemožnosti zavkladovania bytu, ktoré potvrdil aj krajský súd, v tejto súvislosti poukázal na svoje právne názory uvedené už v citovanom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , kde uvádza: „34. Následný prenos údajov (postup pracovníkov orgánov správy katastra v zmysle zákona o katastri nehnuteľností) z návrhu žalobcu.... a vkladu schopnej zmluvy do údajov katastra a to najmä údajov o právach k nehnuteľnosti tým spôsobom, aby sa stali hodnovernými údajmi katastra v zmysle cit. zákona, po vydaní pozitívneho vkladového rozhodnutia je nutné označiť ako postup správneho orgánu. Takýto postup spadá pod prieskumnú právomoc správneho súdnictva. Je pritom irelevantné, že prostredníctvom ustanovenia vylučuje nápravné účinky voči pozitívnemu vkladovému rozhodnutiu. 35. Naopak, ak počas interného prenosu dôjde k vneseniu chybných údajov do katastrálnej evidencie, tzn. ak by vznikol rozpor medzi vadnými údajmi v katastri a správnymi údajmi v listine, a tieto by na základe podnetu nespĺňali svoju základnú vlastnosť údajov katastra, t. j. hodnovernosť prezumovanú v zmysle , je celkom očakávané, že orgány správy katastra takýto rozpor postupom podľa cit. zákona odstránia neodkladne a to aj postupom ex offo.“

Podľa názoru Najvyššieho súdu bolo úlohou žalovaného, aby opravu chýb v katastrálnom operáte vykonal s právnymi dôsledkami predpokladanými v cit. § 59 zákona o katastri nehnuteľností. Doterajšie neevidovanie bytu ako neexistujúcej nehnuteľnosti katastrom nehnuteľností netvorí právnu ale iba technickú prekážku katastrálneho konania, o ktorej odstránenie sa musí kataster v súčinnosti s dotknutými osobami v zmysle § 18 zákona o katastri nehnuteľností pokúsiť.

Na základe citovaného rozsudku Najvyššieho súdu vydal rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu.

Podľa sa postupuje podľa ustanovení II. hlavy V. časti v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

Žalobca podal žalobu proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa ako opomenutý účastník. Vychádzajúc predovšetkým z obsahu administratívneho spisu, ale najmä z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorý je pre správny orgán i súd v tomto konaní záväzný, a z ktorého vyplýva, že na základe dohody zo dňa 02. 06. 1959, ktorá tvorí súčasť kúpnej zmluvy uzavretej dňa 02. 06. 1959 medzi predávajúcimi Y. G. a Ľ. T. a kupujúcim N. F. mladším, a ktorú uzavreli všetci v tom čase spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v nej uvedeným spôsobom, je potrebné konštatovať, že nesprávny zápis, o opravu ktorého navrhovateľka N.. N. T. v tomto správnom konaní podľa § 59 a nasl. katastrálneho zákona žiadala, sa týkal iba tej časti predmetných nehnuteľností, ktorej výlučnou vlastníčkou na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11. 11. 2005 a jej predchádzajúcich zmlúv, týkajúcich sa predmetu tejto zmluvy, bola N.. N. T., preto žalobca nemal byť účastníkom predmetného správneho konania. Spoluvlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení stavby súp. č. 12 na pozemku par. č. 48/2 evidovanej na LV č. XXX kat. úz. M. napadnutým rozhodnutím dotknuté nebolo.

Podľa prvej vety súd uznesením konanie zastaví, ak ju podala neoprávnená osoba. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, najmä na závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v už citovanom rozsudku zo dňa 06. 03. 2012, ktorým je súd viazaný a ktoré dávajú odpoveď na žalobcom v žalobe uplatnené námietky, dospel súd k záveru, že predmetná žaloba bola podaná osobou na to neoprávnenou, preto nebolo možné postupovať podľa druhej hlavy piatej časti .

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami považoval za potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O trovách konania rozhodol sú podľa , s použitím , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Krajský súd v Košiciach do 15 dní odo dňa jeho doručenia, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.