Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-93-2014.pdf
PDF · 79.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-7P/93/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci starostlivosti o maloletého Š. Č., I.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom, dieťa rodičov X. N., I.. XX. XX. XXXX, nezamestnanej, t. č. na MD, bytom O. N., Z. I. XX a Š. Č.T., I.. XX. XX. XXXX, invalidného dôchodcu, bytom G., H. Č.. XX/C, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Maloletý Š. Č.T., I.. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec dieťaťa je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého počínajúc dňom 01. 06. 2014 výživným vo výške 65,- Eur mesačne, výživné je splatné k rukám matky do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Nedoplatok výživného za čas od 01. 06. 2014 do 10. 09. 2014 v čiastke 195,- Eur sa otcovi maloletého p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 15,- Eur splatných súčasne s bežným výživným počínajúc mesiacom september 2014 pod stratou výhody splátok.
odôvodnenie:
Podaným návrhom matka maloletého žiadala súd, aby jej maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa výživným vo výške 100 Eur mesačne a to od 01. 06. 2014. V návrhu matka maloletého dieťaťa uviedla, že s otcom dieťaťa nie sú manželia a v spoločnej domácnosti nežijú od januára 2014, teda od času, kedy otec opustil spoločnú domácnosť, pričom od uvedenej doby ona v plnej miere zabezpečuje starostlivosť o maloletého a otec maloletého od uvedenej doby dieťa nenavštívil a na jeho výživu neprispel. V návrhu matka dieťaťa uviedla, že dieťa má dobrý zdravotný stav a v súvislosti so starostlivosťou o neho má bežné výdavky spojené s výchovou a výživou, poukázala na tú skutočnosť, že je nezamestnaná, poberá len rodičovský príspevok a prídavok na dieťa vo výške 225 Eur mesačne a okrem maloletého ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Na pojednávaní sa matka dieťaťa pridržiavala podaného písomného návrhu a ďalej uviedla, že otec maloleté dieťa nenavštevuje, na výživu maloletého neprispieva, pričom keďže dieťa rastie, fyzicky sa vyvíja, začína chodiť, má ona zvýšené finančné výdavky v súvislosti so zabezpečovaním jeho potrieb a ďalej sú to výdavky, ktoré sú bežné ako na hygienické potreby, či aviváž, prací prostriedok, kozmetiku pre dieťa, pričom jej finančne pomáhajú jej rodičia.
Otec maloletého na pojednávaní uviedol, že s návrhom matky na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti súhlasí, súhlasí aj s výživným, avšak z jeho príjmu je on schopný platiť najviac 50 Eur mesačne. Poukázal na tú skutočnosť, že okrem výdavkov, ktoré má v súvislosti so svojim zdravotným
stavom má ešte aj výdavky na zaplatenie úveru, ktorý si zobral vo výške 7.000 Eur na auto, poukázal na to, že má zdravotné problémy, mal rakovinu lymfatických uzlín a v súčasnej dobe sa podrobuje udržiavacej liečbe, tiež poukázal, že okrem úveru, ktorý si zobral pred štyrmi rokmi vo výške 7.000 Eur má ešte ďalší úver v s. r. o. Pohotovosť a to vo výške 300 Eur, uviedol, že býva u matky a vzhľadom na to nemá žiadne výdavky. Tiež okrem maloletého on ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, oboznámením sa so správami o zdravotnom stave otca dieťaťa, potvrdením o výške dôchodku otca, správou Mesta Trnava na otca.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a títo nežijú v spoločnej domácnosti, okrem maloletého ani jeden z rodičov už ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Matka dieťaťa je nezamestnaná, na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok spolu s prídavkom na dieťa vo výške 225 Eur. Otec dieťaťa je invalidný dôchodca, poberá invalidný dôchodok vo výške 313,10 Eur mesačne. Okrem tohto príjmu žiaden iný príjem nemá. Z výsluchu účastníkov súd ďalej zistil, že matka dieťaťa, ale aj otec dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti u rodičov, otec dieťaťa na domácnosť neprispieva a uviedol, že nemá žiadne výdavky pokiaľ sa týka bývania, matka dieťaťa prispieva na domácnosť svojim rodičom tak ako to ona uviedla sumou 70 Eur mesačne. Pokiaľ sa týka otca dieťaťa, zo správ a z jeho výsluchu vyplynulo, že otec maloletého je invalidným dôchodcom, dispenzarizovaný v hematologickej ambulancii MUDr. Eleny Kružliakovej v Trnave, kde zo správy, ktorú doručila MUDr. Kružliaková súdu mal súd preukázané, že bol tento odoslaný z Národného onkologického ústavu po skončení liečby na substitučnú liečbu intravenóznym imunoglobulínom, liečba bola zahájená v roku 2012 a trvá aj v súčasnej dobe, pričom intravenózny imnunoglobulín je plne hradený zdravotnou poisťovňou, avšak vzhľadom na stav otca dieťaťa, keďže je ohrozený zvýšenou chorobnosťou a liečbou infektov, môže to do budúcnosti viesť k predpisu liekov aj doplatkom, musí mať racionálnu a na vitamíny bohatú stravu. Z výsluchu rodičov maloletého mal súd preukázané, že od podania návrhu, teda od mesiaca jún 2014 otec na dieťa neprispel žiadnou čiastkou.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5, Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky dieťaťa je dôvodný. Súd mal totižto preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa, ktorí nie sú manželia nežijú v spoločnej domácnosti, zároveň mal súd preukázané, že otec maloletého dieťaťa si vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu neplní. Preto potom súd rozhodoval o návrhu matky, pričom pokiaľ sa týka podmienky pre zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matke, matka zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, otec dieťaťa záujem o maloleté dieťa neprejavuje, preto potom súd s prihliadnutím na uvedené maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke.
Pokiaľ sa týka výživného, súd vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, pričom je nesporné, že dieťa je v útlom veku a odkázané výživou na svojich rodičov, nie je schopné samo sa živiť. V ustanovení § 62 ods. 2 je daný základ pre určenie výšky výživného, pričom toto určenie je individuálne v každom jednom prípade, pričom na schopnosti a možnosti rodičov súd musí pri rozhodovaní o výške výživného prihliadnuť. Z
vykonaného dokazovania ako už bolo uvedené mal súd preukázané, že otec maloletého dieťaťa je invalidným dôchodcom a poberá invalidný dôchodok vo výške 313 Eur, z uvedeného príjmu má on určité výdavky, ktoré súvisia s jeho potrebami z titulu jeho zdravotného stavu a pri rozhodovaní o výške výživného súd na túto okolnosť prihliadol. Tak ako to uviedla jeho ošetrujúca lekárka v hematologickej ambulancii, otec dieťaťa musí vzhľadom na svoj zdravotný stav prihliadať na jeho zvýšenú chorobnosť a liečbu infektov, kedy musí mať racionálnu a na vitamíny bohatú stravu, avšak pokiaľ sa týka výdavkov, ktoré otec uvádzal ako výdavky potrebné na splátky jednotlivých úverov, súd v danej súvislosti poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, kedy výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Cieľom tejto právnej úpravy je najmä zvýšiť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb, pritom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo iné potreby. S prihliadnutím na uvedené podľa názoru súdu, z príjmu, ktorý otec má je potom on schopný plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške 65 Eur mesačne aj s prihliadnutím na potreby maloletého dieťaťa, ktoré je v útlom veku, pričom matka plní vyživovaciu povinnosť k maloletému výkonom osobnej starostlivosti a zároveň jej vznikajú zvýšené finančné výdavky na zabezpečenie celkovej starostlivosti o maloletého či už na detskú výživu, detskú hygienu, plienky a v súčasnej dobe aj v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu maloletého dieťaťa, kedy ešte diagnosticky nebol ustálený celkovo jeho zdravotný stav, ale i za súčasného stavu matka má zvýšené finančné výdavky (vyšetrenie v Banskej Bystrici, užívanie liekov, doplatky).
Keďže súd určil výživné od 01. 06. 2014, teda od podania návrhu matkou v súlade s návrhom matky, za obdobie od 01. 06. 2014 (keďže otec si vyživovaciu povinnosť k maloletému vôbec neplnil) ku dňu rozhodnutia súdu, t. j. 10. 09. 2014 vznikol otcovi dieťaťa nedoplatok vo výške 195 Eur - 3 mesiace jún, júl, august x 65 Eur = 195 Eur, uvedený nedoplatok súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 Eur splatných súčasne s bežným výživným počínajúc mesiacom september 2014 pod stratou výhody splátok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.