Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (21)Rozsudok_2T-112-2012.pdf
PDF · 159.52 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/112/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Miroslavom Mazúchom na hlavnom pojednávaní 10.09.2014 v Martine takto
rozhodol:
Obžalovaný
U. Č. B. P. Y. A., nar. XX.XX.XXXX Q. S., okres D., trvale bytom O., J.. Ž.A. Č.. XXX/X,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
26.03.2011 v čase okolo 08.45 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat, EČ: P.- XXXCP po ceste č. III/01893 (vedľajšia cesta) v smere od obce Krpeľany do mesta Martin, pričom v križovatke tejto cesty s cestou č. I/18 (hlavná cesta), v jej kilometri 494,15 nerešpektoval zvislú príkazovú značku P 1 „Daj prednosť vjazde!", čím porušil ustanovenia § 20 ods.1 a § 137 ods. 2 písm. i/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke podľa ktorých vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste, pričom nedanie prednosti v jazde je porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom a vošiel do križovatky v smere doľava na cestu č. I/18, čím vyvolal kolíznu dopravnú situáciu, pretože nedal prednosť vjazde zľava prichádzajúcemu osobnému motorovému vozidlu zn. Fiat Marengo, EČ: N.-XXXBG, idúcemu rýchlosťou okolo 100 až 121 km/hod. (vyššou ako dovolenou), ktoré viedol vodič S. P., nar. XX.XX.XXXX po ceste č. I/18v smere od Martina do Ružomberka a keď sa vozidlo Fiat Marengo nachádzalo pravým predným bokom 3,5 metra až 4,2 metre od pravej vodiacej čiary smeru jazdy na Ružomberok, pravou prednou časťou svojho vozidla narazil do pravej zadnej časti vozidla zn. Fiat Marengo, následkom čoho toto vozidlo dostalo bočný šmyk a zišlo cez protismerný jazdný pruh mimo vozovku, kde sa v rotácii okolo svojej osi viackrát prevrátilo na strechu, pričom vodič tohto vozidla S. P. nemohol zrážke zabrániť zo svojej rýchlosti 101 až 121 km/ hod, ani z dovolenej rýchlosti 90 km/hod., pričom zrážke by bol mohol zabrániť, ak by išiel rýchlosťou 80 km/hod. a nemenil by smer svojej jazdy, v dôsledku čoho jeho vodič poškodený S. P., nar. XX.XX.XXXX utrpel zlomeninu 6. krčného stavca, krvnú podliatinu okolo pravého oka, odreniny a pomliaždenie v oblasti pravého lakťa a v oblasti ľavej kľúčnej kosti a lopatky a odreniny a drobné tržné rany na oboch zápästiach s potrebnou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 12 týždňov, počas ktorej bol poškodený, najmä pre bolestivosť krčnej chrbtice, intenzívnu rehabilitačnú starostlivosť, naloženie krčného golieru, bolestivými pohybmi hlavy a krku obmedzený v obvyklom spôsobe života a jeho spolujazdci utrpeli: poškodený H. P., nar. XX.XX.XXXX odreniny v ľavej jarmovej oblasti tváre, odreninu na pravom pleci a pomliaždenie driekovej chrbtice ľahšieho stupňa s potrebnou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 7 dní, poškodená Q. W., nar. XX.XX.XXXX natiahnutie krčnej chrbtice s potrebnou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 14 dní, počas ktorej bola poškodená, najmä pre bolestivosť krčnej chrbtice a naloženie krčného golieru obmedzená v obvyklom spôsobe života a poškodený G.. X. M., nar. XX.XX.XXXX pomliaždenie
ľavej strany sánky, pomliaždenie hrudníka ľahkého stupňa a pomliaždenie ľavého ramena ťažšieho stupňa s potrebnou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 7 dní,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., za použitia § 138 písm. h/ Tr. zák.,
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 / jeden/ rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon tohto trestu podmienečne o d k l a d á.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody súd určuje skúšobnú dobu vo výmere 1 /jeden/ rok.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák.,36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 15/pätnásť/ mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 13.06.2012 obžalobu na U. Č. pre skutok právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku podanej obžaloby prokurátora.
Obžalovaný U. Č. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. K podanej obžalobe vypovedal, že niekedy v marci 2011 išiel v ranných hodinách z miesta trvalého bydliska do Martina. Na križovatke, ktorá sa nachádza v obci Ratkovo, kde je príjazd na hlavnú cestu, zastavil. Dával prednosť motorovým vozidlám, pretože v tom čase išli autá sprava i zľava. Nejaké motorové vozidlo idúce smerom od Martina odbočovalo doprava a pokračovalo ďalej smerom na Krpeľany. Ďalšie červené auto prichádzalo zľava a išlo smerom z Martina na Poprad. Motorové vozidlo, ktoré odbočovalo doprava, prekrývalo osobné motorové vozidlo značky Fiat Marea, s ktorým sa neskôr zrazil. Z dôvodu, že nič nevidel, tak sa pohol a odbočoval doľava. Keď bol mimo jazdného pruhu na Poprad, tak v strede vozovky v časti vyznačenej zebrou uvidel vozidlo Fiat. Toto vozidlo ho zachytilo pravou zadnou časťou o jeho pravú predná časť. Zostal stáť na mieste a videl v spätnom zrkadle, ako vozidlo Fiat vyrovnáva šmyk vo vysokej rýchlosti a následne videl ako spravilo tri kotrmelce. Svoje motorové vozidlo odtiahol na vedľajšiu cestu, nakoľko bolo poznať miesto stretu. Bežal k motorovému vozidlo značky Fiat. Z havarovaného vozidla vystúpili traja spolujazdci a vodiča vytiahli. Komunikoval s ním. Vodič mu povedal, že ho bolí krk. Čakali na príchod záchrannej služby. Celá osádka vozidla Fiat bola v šoku, len tak pobehovala a po príchode záchrannej služby boli ošetrení na mieste. K miestu stretu vypovedal, že vozidlá sa dostali do kolízie v mieste, ktoré je medzi odbočovacím jazdným pruhom do Krpelian od Popradu a zebrou vyznačenou pred uvedenou križovatkou od smeru Žilina - Poprad. Miesto je v šírke minimálne jedného jazdného pruhu s tým, že v čase stretu jeho vozidla s vozidlom poškodeným stál a bol dostatočný priestor na obídenie jeho vozidla z pravej strany v smere, v ktorom sa pohybovalo poškodené vozidlo. Podľa jeho názoru vozidlo Fiat, pokiaľ by nebolo reagovalo neprimerane vybočením cez plnú čiaru - zebru do protiidúceho jazdného pruhu, k stretu vozidiel by nedošlo. Nesprávne rozhodnutie vodiča poškodeného vozidla vyplývalo z nedostatočnej skúsenosti vodiča a neprimeranej rýchlosti. Vodič Fiatu spanikáril a tým vytvoril priestor pre kolíziu. Podľa jeho názoru na mieste pred stretom vozidiel nebola zachytená žiadna brzdná dráha vozidla z čoho vyplýva,
že vodič Fiatu sa nedostatočne venoval vedeniu vozidla. Po opustení vozovky pred ním idúceho vozidla v poslednom okamihu si všimol jeho odbočovací manéver, spanikáril a strhol riadenie doľava. Pohybom svojho vozidla mu však vytváral priestor na bezpečné prejdenie uvedenej križovatky bez obmedzenia. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní doplnil svoju výpoveď. Vypovedal, že auto Fiat zaregistroval až vtedy, keď do neho narazilo. K stretu došlo, keď bol v zebre, ktorá je široká na šírku auta. Nákladné auto tam pokojne môže ísť a ostanú ešte pruhy na oboch stranách. Vodičovi Fiatu zostával priestor minimálne na šírku troch metrov. Fiat do neho nabúral pravou zadnou časťou v mieste, kde sa spájajú pravé zadné dvere a blatník. Vozidlo Fiat išlo na neho bokom, preto si myslí, že bolo v šmyku. Vozidlo Fiat sa po strete dvakrát otočilo cez strechu a potom dopadlo cez špic predom dole a otočilo sa na strechu. Tachometer vo vozidle Fiat zostal zaseknutý na rýchlosti 130 km/hod. Celá vec ho mrzí, ale podľa neho sa situácia dala vodičom Fiat bez problémov zvládnuť. Pripustil, že na vedľajšej ceste je značka „Daj prednosť v jazde.“ K svojej osobe vypovedal, že má čistý register trestov a taktiež register priestupkov. Dlhodobo žije v obci Krpeľany a v obci je aktívny. Je už na dôchodku, ale je podielnikom v spoločnosti L.. Vodičské oprávnenie má od roku 1966 a zadržaný vodičský preukaz nikdy nemal. Motorové vozidlo patrí spoločnosti L., s.r.o., v ktorej vtedy pracoval. Bolo to služobné vozidlo. V tom kritickom dni išiel z domu do práce i na nákupy s manželkou do Martina. S vozidlom chodieval aj domov, pretože tým robieval reklamu. Cesta bola bola služobná, pretože musel chodievať do práce aj cez sviatky i víkendy a keď ho zavolali, aj v noci. Mal aj iné auto ako fyzická osoba. Vozidlo malo zákonnú aj havarijnú poistku. Dopravnú nehodu nahlásil v poisťovni a poisťovňa poškodeným vyplatila poistné plnenie.
Svedok S. P. vypovedal, že 26.03.2011 išiel s osobným motorovým vozidlom svojho otca značky Fiat Marengo N. XXX W. v ranných hodinách zo Žiaru nad Hronom cez Turčianske Teplice, Martin, Ružomberok až do Jasnej. V motorovom vozidle na mieste spolujazdca sedela Q. W., vzadu za ním X. M. a vedľa neho H. P.. S Q. W. boli pripútaní bezpečnostnými pásmi. Či boli pripútaní M. s P. vzadu, nevedel. Od obce Sučany išlo pred ním motorové vozidlo, ktorého vodič nešiel plynulo a preto si od tohto vozidla držal odstup. Keď sa nachádzali pri križovatke na obec Ratkovo, resp. Kraľovany, tak vozidlo idúce pred ním prešlo túto časť cesty. Následne si všimol, ako z bočnej cesty, sprava z jeho pohľadu, vyšlo do ich jazdného pruhu vozidlo značky VW Passat. Toto vozidlo nabúralo do zadnej časti ich vozidla. Následkom stretu vozidla Passat s jeho vozidlom zmenilo ich auto smer jazdy a zišli mimo cestu. Po tento okamih si pamätal priebeh dopravnej nehody. Potom zostal v bezvedomí a prebral sa až v sanitke. Preto sa viac k nehodovému deju nevedel vyjadriť. Neskôr sa dozvedel, že jeho vozidlo sa už mimo vozovky prevrátilo. Pri nehode utrpel zranenia - zlomeninu šiesteho krčného stavca, krvnú podliatinu okolo oboch očí, oderky a pomliaždeniny v oblasti ľavého lakťa, tiež v oblasti ľavej kľúčnej kosti a lopatky, oderky a tržné rany na oboch zápästiach a otras mozgu. K náhrade škody v prípravnom konaní vypovedal, že sa pripája k náhrade spôsobenej škody, ale sumu za zranenia nevie presne vyčísliť. Bude súhlasiť s bodovým ohodnotením znalca, resp. v priebehu vyšetrovania doplní výšku škody. K spôsobenej škode na vozidle sa bude vedieť vyjadriť jeho otec, ktorý je majiteľom vozidla. Na hlavnom pojednávaní doplnil svoju výpoveď a vypovedal, že počas jazdy mali v aute pustenú hudbu a rozprávali sa s Q. W.. Jasne videl, že auto VW Passat ide z boku, v poslednej chvíli zakričal, že čo robí, ale už bolo neskoro. Na otázky obhajcu vypovedal, že predtým večer išiel skôr spať, pretože vedel, že bude šoférovať na lyžovačku. Smerom do Jasnej išli aj s kamarátmi, ale motorovými vozidlami nešli za sebou v závese. Preto kamaráti prišli na miesto nehody až neskôr. Vozidlo, ktoré išlo pred nimi a ktorému dával na križovatke prednosť obžalovaný, išlo pred nimi asi 50 metrov. Pred týmto vozidlom išli aj ďalšie vozidlá, ale vo väčšej vzdialenosti. Obžalovaný vošiel do križovatky, dával prednosť vozidlu, ktoré išlo pred nimi a potom vošiel do križovatky aj napriek tomu, že mal čakať, aby im dal prednosť. Obžalovanému nebránilo vo výhľade na nich pred nimi idúce vozidlo. Podľa neho obžalovaný pred križovatkou zastavil, lebo inak by mohol zachytiť pred nimi idúce vozidlo. Opätovne uviedol, že vozidlo pred nimi prešlo v oblasti križovatky a obžalovaný sa začal pohýňať vozidlom smerom do križovatky. Zo svojich skúseností vie, že niekedy to vodič auta urobí, príde do križovatky a potom sa ešte možno o nejaký meter pohne dopredu a zastaví kvôli tomu, aby lepšie videl. V tomto prípade však obžalovaný nezastavil a pohýňal sa ďalej, až do neho narazil. Vzhľadom na to, že sa všetko odohralo rýchlo, nemal čas ani možnosť na situáciu reagovať. Podľa neho v čase nárazu boli v jazdnom pruhu v smere jazdy na Ružomberok. Do času stretu motorových vozidiel nebrzdil ani nevytáčal volant, pretože na to nemal čas. Jednoducho si myslel, že ho obžalovaný vidí a svoje auto zastaví. Vozidlo obžalovaného určite videl na väčšiu vzdialenosť ako 50 metrov. Vo vozidlo VW Passat boli asi dvaja pasažieri. K utrpeným zraneniam vypovedal, že v nemocnici bol tri dni a následne tri mesiace práceneschopný. Mal stredný otras mozgu, zlomeninu krčka stavca, drobné tržné rany a hematóm na hlave. Našťastie ho nemuseli operovať, takže je bez trvalých následkov. Prvý týždeň bral silné lieky, ležal iba na chrbte.
Potom mal ešte asi týždeň lieky, mal golier a musel viac menej sedieť, alebo ležať. Zo začiatku sa nemohol riadne hýbať ani obliekať, otáčať hlavou, ohýbať chrbát. So všetkým mu museli pomáhať. Golier mal tri mesiace. Prvý mesiac bol najhorší, pretože mu museli vo všetkom pomáhať najbližší. Potom už bol schopný samostatného pohybu, ale ten golier mal tri mesiace, čo bolo dosť nepríjemné. V priebehu troch mesiacoch bol obmedzovaný tým, že nemohol ísť do práce, musel byť doma a mal golier. Nemohol sa riadne hýbať, športovať. Poisťovňa mu vyplatila nárok na náhradu škody okolo 1.800 €.
Svedkyňa Q. W. vypovedala, že 26.03.2013 v ranných hodinách išla spolu s priateľmi na lyžovačku do Jasnej. Vozidlo riadil S. P.. Sedela na mieste spolujazdca. Pred nimi išlo vozidlo, ktorého vodič nejazdil plynulo a preto si S. P. od neho držal odstup. Pri obci Krpeľany vnímala, že z pravej strany, z vedľajšej cesty prichádzalo ku križovatke vozidlo. Nevenovala tomu pozornosť až kým nepočula, ako S. P. hovorí niečo v tom zmysle, že čo to robí. Následne do nich auto narazilo, do ich zadnej pravej časti. Po náraze ich vozidlo stočilo doprava a spadli z cesty dole z násypu. Vozidlo sa točilo, prešli aj cez kríky a nakoniec sa zastavili v poli na streche. Z vozidla vyšla aj s kamarátmi. Keď sa S. P. vo vozidle prebral, hovoril, že ho bolí krk. Vodič vozidla, ktoré do nich narazilo s nejakým mužom S. P. vytiahli z auta. Potom prišla sanitka a požiarnici. Ošetrili ju v sanitke. Večer bola na pohotovosti v Žiari nad Hronom a zistili, že má posunutý stavec, resp. vyvrtnutú chrbticu. K nároku na náhradu škody vypovedala, že sa pripája k náhrade spôsobenej škody, ale sumu za zranenia nevie presne vyčísliť a bude súhlasiť s bodovým ohodnotením znalca, resp. v priebehu vyšetrovania doplní výšku škody. Na hlavnom pojednávaní doplnila, že rýchlo na aute nešli, pretože bolo zlé počasie. S. P. je opatrný. Podľa nej išli rýchlosťou okolo 90 km/hod. Prichádzajúce vozidlo sprava ich muselo vidieť. Situácia bola prehľadná a pred nimi ešte išlo iné motorové vozidlo. Nepamätala si, či vozidlo, ktoré jazdilo pred nimi, išlo pred nimi aj v čase, keď prichádzali k tej križovatke, kde došlo k dopravnej nehode. Opätovne vypovedala, že s vozidlom išli v pravom jazdnom pruhu. Keď sa približovali ku križovatke, zbadala sprava prichádzajúce auto. S. P. tiež uvidel toto auto, povedal, že čo robí, skríkol. V tom okamihu dostali náraz z pravej strany a kým si nedala hlavu ku kolenám, tak videla, že S. volant stále držal. V čase nárazu išli priamo smerom na Ružomberok. Nevedela sa vyjadriť, či volant S.Á. pred nárazom vytáčal, alebo nevytáčal. Passat išiel priamo do križovatky, nezastavil. S. P. reagoval tak, že začal kričať, že čo to robí a následne do nich obžalovaný so svojím vozidlom narazil. Vylúčila, že by do času stretu mali nejaký šmyk. Vedela o tom, že obžalovaný Č. navštívil S. P. v nemocnici v Martine. Bola hospitalizovaná v nemocnici v Žiari nad Hronom, mala podvrtnutú krčnú chrbticu. Chodila 2-3 mesiace na rehabilitácie. Poisťovňa jej vyplatila náhradu škody vo výške bodového ohodnotenia znalcom. Presnú výšku vyplatenej škody uviesť nevedela. Inú škodu od obžalovaného nežiadala.
Svedok H. P. vypovedal, že 26.03.2011 išiel s kamarátmi na výlet do Jasnej. Vozidlo Fiat Marengo šoféroval S. P.. Na mieste spolujazdca sedela Q. W., sedel za ňou a vedľa neho X. M.. Pri obci Krpeľany, na križovatke do nich narazilo motorové vozidlo. Udalosti tesne pred zrážkou si nepamätal, nakoľko sa snažil v aute zaspať a mal zavreté oči. Prebral sa až vo chvíli, keď S. P. hovoril niečo v tom zmysle, že kam ide. Zbadal vozidlo, ktoré už bolo tesne pri nich a hneď nasledoval náraz. Po náraze dostali šmyk a s vozidlom zišli mimo vozovku. Viackrát sa s vozidlom prevrátili a nakoniec skončili na poli na streche. Z auta vyšiel sám, taktiež Q. W. a X. M.. S. P. zostal zakliesnený vo vozidle. Privolal záchranku, ktorá prišla rýchlo. Poskytli im ošetrenie na mieste a S. P. previezli do nemocnice. Utrpel odreninu ľavej jarmovej kosti a odreninu v oblasti pravého pleca. Tieto zranenia mu ošetrili v martinskej nemocnici. Nakoľko mu neprechádzala bolesť v oblasti chrbta, bol 04.04.2011 ošetrený v chirurgickej ambulancii MUDr. Stankovianskej. Zo zraneniami nebol práceneschopný, liečil sa však ešte asi mesiac po nehode. K náhrade škody vypovedal, že sa pripája k náhrade spôsobenej škody vo výške 140 €, ktoré mu ohodnotili v lekárskom posudku o bolestnom. Na hlavnom pojednávaní doplnil svoju výpoveď a vypovedal, že keď pozrel vedľa seba cez okno napravo, zbadal auto a hneď nasledoval náraz. Náraz bol z pravej strany za zadné dvere. Motorové vozidlo do nich narazilo, bolo stále v pohybe. Boli to však len sekundy. Boli na hlavnej ceste na Poprad v svojom jazdnom pruhu a vozidlo Passat, ktoré do nich narazilo sa pripájalo na hlavnú cestu z vedľajšej cesty. Rýchlosť ich motorového vozidla mohla byť okolo 80-90 km/hod. Podľa neho S. P. vytočil volant a snažil sa ísť viac k stredu, aby nedošlo k zrážke. P. je skúsený vodič, vodičské oprávnenie má už dlhší čas. K svojim zraneniam vypovedal, že mal problémy s chrbticou asi jeden mesiac. Vážne zranenia však neutrpel a hospitalizovaný nebol. Poisťovňa mu vyplatila finančné prostriedky vo výške 140 € tak, ako v konaní žiadal náhradu škody. Inú náhradu škody nežiadal.
Svedok G.. X. M. vypovedal, že 26.03.2011 išli s priateľmi na výlet do Jasnej. Motorové vozidlo šoféroval S. P.. Sedel pripútaný za vodičom, spal a mal ešte kapucňu na hlave. Cestu nevnímal. Zobudil sa
až na výkrik S. P. ktorý zakričal niečo v tom zmysle, že čo to robí. Vzápätí zaregistroval náraz do pravej zadnej strany ich auta. Následne sa s motorovým vozidlom sa dostali do šmyku a vyleteli mimo vozovku. Preleteli cez krík, asi trikrát sa pretočili a s vozidlom zastali mimo vozovku v poli na streche. Z vozidla všetci, okrem S., vyšli sami. Pri nehode utrpel udretie ľavej polovice hrudníka, ľavej časti sánky a ľavého pleca. S ramenom chodil na rehabilitácie. K ich vozidlu prišiel aj vodič z auta, ktorý do nich nabúral a ešte s jedným pánom vytiahli S. P. z auta a čakali na príchod sanitky. K nároku na náhradu škody vypovedal, že sa k náhrade spôsobenej škody pripája, ale zranenia nevie presne vyčísliť. Bude súhlasiť s bodovým ohodnotením znalca, resp. v priebehu vyšetrovania upresní výšku škody. Na hlavnom pojednávaní doplnil svoju výpoveď a vypovedal, že podľa neho S. P. ako vodič nerobil nič, lebo to bol moment a náraz do ich vozidla. Podľa neho sa pohybovali rýchlosťou okolo 80 km/hod. Oči otvoril iba na základe toho, že S. P. zakričal. Periférne videl, ako z pravej strany prichádza auto, ktoré ich štrajchlo a vyhodilo mimo cestu. K stretu došlo v ich jazdnom pruhu a S. P. podľa neho neurobil žiadny vybočovací manéver. Brzdenie ich motorového vozidla nepociťoval. K nároku na náhradu škody vypovedal, že mu bola vyplatená poisťovňou a preto v súčasnosti od obžalovaného nárok na náhradu škody neuplatňuje.
Svedok poškodený Ľ. P. vypovedal, že je majiteľom osobného motorového vozidla značky Fiat Marengo evidenčného čísla N. XXX W.. S vozidlom sa jeho syn 26.03.2011 vybral z miesta trvalého bydliska na výlet do Jasnej. V uvedený deň, okolo 09.30 hod., sa dozvedel od neznámeho človeka, že jeho syn mal dopravnú nehodu. K priebehu dopravnej nehody sa vyjadriť nevedel. Jeho motorové vozidlo bolo zmluvne poistené a z poisťovne druhého vozidla mu bola uhradená škoda vo výške 2.711 €. Proti ich zaplateniu sa odvolal, pretože do jeho nákladov mu neboli zahrnuté niektoré položky v celkovej výške 464 € (náklady na kontrolu originality, emisnú kontrolu, technickú kontrolu, vystavenie nového technického preukazu, recyklačný fond, prihlásenie vozidla, zostatková hodnota zo zaplateného zákonného poistenia, diaľničná známka a zníženie poistného plnenia od poisťovne za diely, ktoré by mohol predať). K nároku na náhradu škody uviedol, že sa pripája k náhrade spôsobenej škody a to vo výške 464 €, ktorá mu vznikla poškodením vozidla tak, ako to už uviedol v predchádzajúcej časti svojej výpovede.
Svedkyňa Y. Č. vypovedala, že na rázcestí smerom od Krpelian zastali a chceli ísť smerom do Martina. Z pravej strany zo smeru od Ružomberka na Martin išlo auto, preto stáli na rázcestí. Potom išlo od Martina smerom na Ružomberok auto, ale odbočovalo smerom do Krpelian. Keď už mali voľnú cestu, tak sa pohli. Zrazu sa vynorilo auto, ktoré išlo strašne rýchlo a vtedy, keď už boli skoro na ich strane, ich auto zachytilo. Ihneď zastali na krajnici, manžel vybehol z auta a volal záchranku. K nehode sa bližšie vyjadriť nevedela, pretože nemá vodičské oprávnenie a situáciu ani dobre nevidela. Na tom mieste pravidelne zastavujú, pretože tam je veľká premávka.
Svedok F. P., dopravný policajt na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obhliadku dopravnej nehody vykonával na základe stôp, úlomkov z vozidiel poškodených častí z vozidiel, ktorými došlo k stretu navzájom a taktiež vyťažovaním účastníkov, ktorí boli na mieste nehody. Miesto stretu motorových vozidiel je len predpokladané miesto stretu, ktoré vyplýva z predpokladaného postavenia vozidiel v čase stretu, ktoré mu opisujú účastníci po príchode na miesto. Údaje účastníkov sa snaží ešte overiť a z celého vyťažovania sa mu zdalo najpravdepodobnejšie miesto stretu 5,2 metra od pravej krajnice vozovky smerom na Ružomberok. Ak by určil zle predpokladané miesto stretu, účastníci mu niečo povedia, usmernia ho viac doprava, alebo doľava ku krajnici, alebo k stredu vozovky. Miesto stretu vyplýva aj zo zanechania určitej nečistoty na vozovke, pretože pri každom strete vozidiel predným nárazníkom vypadnú z neho nečistoty, blato, špina a zanechajú určitý povlak na vozovke. Predpokladal, že tomu bolo tak aj v tomto prípade. Nečistota je veľmi slabo viditeľná na fotografiách. Najlepšie ju býva vidieť naživo a v určitom sklone vozovky. Určené miesto stretu vychádzalo aj z tohto poznatku. Motorové vozidlo Fiat išlo po hlavnej ceste a obžalovaný Č. išiel po ceste, kde bola dopravná značka „Daj prednosť vozidlám idúcim po hlavnej ceste.“ Z tohto vyplýva, že pán Č. išiel po vedľajšej ceste a cesta, ktorá križovala vedľajšiu cestu bola hlavná cesta. Pri tejto dopravnej nehode bolo smerodajné, aby sa obžalovaný riadil dopravným značením „Daj prednosť v jazde“, aby túto značku rešpektoval. Obžalovaný mal povinnosť dať prednosť všetkým vozidlám, ktoré išli po ceste, na ktorú prechádzal zo svojej vedľajšej cesty. Vodič Fiatu sa nijakým spôsobom neodkláňal od bežnej premávky. Povinnosť dať prednosť v jazde vznikla pre pána Č. a nie pre vodiča Fiatu. Jediný kto mohol dopravnej nehode zabrániť bol obžalovaný tým, že by bol rešpektoval dopravné značenie a nevošiel by do jazdného pruhu Fiatu. V prípade, že by na hlavnej ceste bola dopravná značka „Hlavná cesta,“ tak by bola nafotená. Opätovne však podotkol, že dopravnú
značku mal Č., ktorý sa ňou mal riadiť. Bola to dopravná značka „Daj prednosť v jazde.“ Pri riešení a šetrení dopravnej nehody vychádzal z dopravného značenia, ktoré vyplývalo pre obžalovaného. Na mieste nezistil žiadne pochybenie vodiča vozidla Fiat. Zistil iba pochybenie vodiča vozidla Volkswagen, ktoré vychádzalo z vedľajšej cesty. Bolo jasné, že na dopravnej nehode sa podieľal Volkswagen tým, že nerešpektoval dopravné značenie „Daj prednosť v jazde.“ Obžalovaný sa ako vodič mal riadiť dopravnými značkami, ktoré boli určené pre jeho komunikáciu. Obžalovaný mohol zabrániť nehode tým, že by bol riadil vozidlo v súlade s dopravným značením. Tá povinnosť vyplývala pre obžalovaného a keby sa už mal vodič vozidla Fiat riadiť pravidlom pravej ruky, tak by zastal pred križovatkou a obžalovaný, ktorý mal tiež povinnosť zastaviť pred križovatkou, tak by tam stáli doteraz. Svedok ďalej vypovedal, že hovorí iba o predpokladom mieste stretu, pretože je to miesto stretu určené len predbežne na základe základných informácií na mieste nehody od účastníkov nehody a stôp zanechaných na mieste nehody. Bližšie k určeniu miesta stretu sa potom priblíži znalec, pretože má viac informácií, podkladov, údajov a taktiež určité počítačové simulácie. Zo svojej skúsenosti dopravného policajta mohol povedať, že niekedy aj pri iných dopravných nehodách, keď si následne prezeral znalecké posudky, znalci určili miesto stretu o 0,5 až 1 meter inak, ako ho určil on predbežné miesto stretu. Táto odchýlka vyplýva však z podrobnejších údajov, ktoré majú znalci k dispozícii. Z predloženej dokumentácie vyplýva, že je v ňom vyznačená značka „Hlavná cesta“ pred odbočkou na Krpeľany. V čase dopravnej nehody tam však nebola, inak by bola zafotená vo fotodokumentácii dopravnej nehody. Uvedená značka je však iba informačná, ktorá určuje tvar križovatky. Príkazovú značku mal obžalovaný Č.. Pritom išlo o stret ciest prvej a tretej triedy.
Podľa zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody k dopravnej nehode došlo na ceste I. triedy č. 18 v obci Krpeľany na trojramennej stykovej križovatke cesty I/18 a cesty III/01893. Povrch vozovky bol mokrý. Vozovka bola bez chýbajúcej krajnice rozdelená na dva pruhy. Prednosť vyznačená dopravnými značkami. K dopravnej nehode došlo na jazdnom pruhu, pričom rýchlostný limit je 90 km/hod. V čase dopravnej nehody boli nesťažené poveternostné podmienky, došlo k nej cez deň, viditeľnosť nebola znížená vplyvom poveternostných podmienok. Rozhľadové podmienky boli dobré. Na mieste boli zaistené stopy, najmä šmykové stopy vozidla Fiat Marea. Miesto dopravnej bolo aj fotograficky zdokumentované a bol vyhotovený náčrt miesta dopravnej nehody. Podľa záznamu dopravnej nehody spísanej P.. F. P. 26.03.2011 o 11.20 hod. obžalovaný Č. vedúci vozidlo VW Passat po ceste III/01893 zo smeru od obce Krpeľany po ceste označenej dopravným značením „Daj prednosť v jazde“, ako cesta vedľajšia, v smere ku križovatke s cestou I/18, keď sa nachádzal v uvedenej križovatke, pri odbočovaní vľavo na cestu I/18 smerom na Martin nerešpektoval dopravné značenie, čím nedal prednosť v jazde vozidlu Fiat Marea, ktoré viedol vodič P. po ceste I/18 v smere od Martina na Poprad po ceste označenej ako cesta hlavná, následkom čoho došlo k nárazu a stretu pravou prednou časťou VW do pravej zadnej časti Fiatu. Po strete vozidlo Fiat dostalo šmyk, zišlo mimo vozovku, kde sa viackrát prevrátilo na strechu. Príčinou nehody bola nesprávna jazda cez križovatku a nedanie prednosti v jazde z vedľajšej cesty označenej značkou „Daj prednosť v jazde“ vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste, čím bol porušený § 8, § 20, § 137 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z.o cestnej premávke. Dychová skúška obžalovaného U. Č. bola negatívna.
Podľa odborného vyjadrenia č. 35/2011 znalca Ing. Jána Rabčana z odboru doprava cestná, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel k dopravnej nehode došlo tak, že vodič vozidla VW Passat Č. uskutočnil vjazd z cesty III/01893 na cestu I/18. Vjazd začal uskutočňovať v čase 0,9 sekundy až 1,5 sekundy pred zrážkou, pričom sa mohol pohybovať rýchlosťou asi 18 km/hod., alebo vozidlo zrýchľovať na túto rýchlosť. Po ceste označenej ako hlavná cesta sa pohybovalo vozidlo Fiat, ktoré viedol vodič P. rýchlosťou 100-111 km/hod. V čase vjazdu vozidla VW Passat sa vozidlo Fiat nachádzalo vo vzdialenosti 25-46 metrov pred metrom zrážky. Z postavenia vozidla Fiat malo byť vodičovi VW Passat zrejmé, že nemôže uskutočniť vjazd takým spôsobom, aby nedošlo k vzniku kritickej situácie. Nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča vozidla Passat Č. bolo, že uskutočnil vjazd z vedľajšej cesty na hlavnú cestu takým spôsobom, že vodič P., ktorý viedol vozidlo Fiat po ceste označenej ako hlavná, nemal možnosť zo svojej rýchlosti a ani z dovolenej rýchlosti, zrážke zabrániť. Miesto zrážky sa nachádza na ceste I/18 v pozdĺžnom smere (v smere osi vozovky a pohybu vozidla Fiat) je v križovatke ciest približne 106 metrov za ZBM, priečna poloha miesta zrážky (kolmo na os vozovky) je asi 3,5 metra od pravého okraja vozovky z pohľadu jazdy vozidla Fiat, teda v pravom jazdnom pruhu, ktorým sa pohybovalo vozidlo Fiat. Vozidlo Fiat sa pohybovalo pred zrážkou i v čase zrážky rýchlosťou 100-111 km/hod. Vozidlo VW Passat malo v čase zrážky rýchlosť asi 18 km/ hod. Z technického hľadiska príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika vodiča vozidla
VW Passat Č., ktorý uskutočnil vjazd do križovatky z vedľajšej cesty takým spôsobom, že vodič P., ktorý viedol vozidlo Fiat po ceste označenej ako hlavná, nemal možnosť zrážke zabrániť ani správnou technikou jazdy. Vodič vozidla VW Passat mohol zrážke zabrániť tak, že by nechal najskôr prejsť vozidlo Fiat a až potom uskutočnil vjazd na cestu I/18. Túto možnosť nevyužil aj napriek tomu, že mal technické signály na to, aby takto konal. Vodič S. P. by dopravnej nehode zabránil vtedy, ak by v čase reakcie viedol vozidlo rýchlosťou do 40 km/hod. a zároveň by reagoval intenzívnym brzdením. Túto možnosť nevyužil, lebo nemal na takéto konanie technické signály.
Znalec Ing. Rabčan na hlavnom pojednávaní doplnil svoje odborné vyjadrenie a vypovedal, že po vypočutí výpovedí svedkov konštatuje, že ich výpovede nemajú vplyv na závery odborného vyjadrenia a objasnenú technickú príčinu nehody. Pribudol nesprávny prvok v technike vozidla Fiat, ktoré jazdilo v koridore zodpovedajúcom postaveniu v čase zrážky, teda išlo priamo do miesta zrážky. Keď vypracovával odborné vyjadrenie v písomnej forme, tak predpokladal obvyklú reakciu vodiča, že sa snaží prekážke pred ním vyhnúť strhnutím riadenia vľavo. Pri pohybe vozidla poškodeného priamym smerom nebol priestor na to, aby obišiel vozidlo obžalovaného v svojom jazdnom pruhu vpravo. V prípade, že by vodič Fiatu išiel rýchlosťou 90 km/hod. a brali do úvahy verziu, že obžalovaný s vozidlom pred križovatkou zastavil a následne sa pohol, tak vozidlo Fiat by sa do miesta zrážky dostalo za dlhší čas a vozidlo Passat by sa zase dostalo k tomu zodpovedajúc smerom dopredu. Za vozidlom Passat by vznikol určitý priestor, ale nie taký, aby sa vozidlá mohli vyhnúť, alebo minúť. Zrejme by Fiat narazil zboku do Passatu a môžeme predpokladať, že priebeh nehody by bol horší, ale k následkom sa vyjadriť nemohol. V prípade verzie, že prichádzajúce vozidlo obžalovaného vôbec nezastavovalo, tak potom rozdiel v posunoch by bol menší. Takže priestor na vyhýbanie, alebo minutie by sa vôbec nevytvoril. Aj pri 90 kilometrovej rýchlosti Fiatu by došlo k zrážke a ku kritickej situácii pre vodiča Fiatu. Technická možnosť vyhnutia sa stretu vozidiel brzdením neexistovala. Za 0,1 sekundy totiž vodič Fiatu nemal možnosť znížiť rýchlosť, aby zabránil zrážke. V žiadnom prípade zo svojej rýchlosti, ale ani z dovolenej rýchlosti, lebo obvyklý reakčný čas vodiča na vzniknutú prekážku je asi jedna sekunda. Hodnotiť, či mohol obžalovaný urobiť vyhýbací manéver strhnutím volantu doľava nemožno, lebo by prešiel do protismeru a stratil by stabilitu vozidla, pretože bolo popršané. A zároveň nevieme, či v protismere nešli nejaké iné vozidlá. Vozidlo Fiat v čase pred zrážkou určite nebolo v šmyku.
Obhajoba v priebehu súdneho konania predložila znalecký posudok Ing. Michala Furíka, znalca z odboru doprava cestná, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel. Znalec dospel k záveru, že vodič Fiatu S. P. v kritickej dobe jazdil technicky neprimeranou rýchlosťou a súčasne tiež rýchlosťou vyššou, ako dovolenou, najmenej 112 km/hod. Za technicky primeranú rýchlosť považoval rýchlosť do 80 km/hod. Vozidlo Fiat sa v čase stretu nenachádzalo vo svojom jazdnom pruhu, ale približne v priestore, ktorý je zo smeru od Martina tvorený priečne pruhovaným výsekom a zo smeru od Popradu „krytý“ odbočovacím jazdným pruhom pre odbočenie vľavo. Obžalovaný Č. vošiel do križovatky v čase, keď sa k nemu zľava približovalo vozidlo Fiat. V danom čase ho mohol objektívne vidieť, pokiaľ by nesprávnym spôsobom nevyhodnotil predchádzajúcu situáciu, v ktorej uvedené vozidlo musel nevyhnutne prehliadnuť. Miesto stretu oboch vozidiel sa mohlo reálne a s vysokou pravdepodobnosťou nachádzať buď v úzkom okruhu sústredenom okolo miesta, ktoré bolo ako miesto stretu označené na mieste nehody, prípadne priamo v ňom. Konanie obžalovaného U. Č. v reálnych okolnostiach nehodového deja malo bezprostredne z technického hľadiska za následok vznik kolíznej situácie a bolo by ho možné považovať za konanie smerujúce k vzniku kolíznej situácie i vtedy, pokiaľ by vodič vozidla Fiat jazdil v danej dobe rýchlosťou technicky primeranou - do 80 km/hod, pretože dopravná situácia by vytvárala zrejme taký psychický tlak, následkom ktorého by asi akýkoľvek vodič brzdil. Znalec ďalej dospel k záveru, že obžalovaný Č. svojím konaním nevytvoril vodičovi vozidla Fiat prekážku technicky náhlu. V prípade, že by sa vychádzalo z reálnych okolností nehodového deja, v ktorých vodič vozidla Fiat jazdil jednak rýchlosťou technicky neprimeranou a súčasne tiež vyššou ako dovolenou, v takom prípade by z technického hľadiska na vzniku nehody participovali svojím konaním obaja účastníci dopravnej nehody, obžalovaný Č. vytvorením kolíznej situácie. V takomto prípade by tiež platilo, že obaja vodiči svoje možnosti na zabránenie vzniku nehody nevyužili. V prípade vychádzania z predpokladu, že by vodič vozidla Fiat prispôsobil rýchlosť svojej jazdy stavu vozovky, teda viedol by svoje vozidlo rýchlosťou technicky primeranou - do 80 km/hod, tak v takomto prípade by predchádzajúci záver nebolo možné objektívne aplikovať. V prípade Č. by na jednej strane zrejme platilo, že i v takomto prípade by nevyužil svoju možnosť nevyvolať svojím konaním vznik kolíznej situácie, na druhej strane však vzhľadom na to, že svojím konaním v žiadnom prípade nevytvoril vodičovi vozidla Fiat prekážku technicky náhlu, ďalšie s tým súvisiace závery treba považovať za vec právneho posúdenia. Z
okolností zistených vykonaným znaleckým skúmaním možno pritom objektívne a dôvodne konštatovať, že S. P. nevyužil možnosť prispôsobenia spôsobu svojej jazdy (jej rýchlosti) ani len limitu rýchlostného obmedzenia (90 km/hod). Ak by tento vodič jazdil rýchlosťou technicky primeranou a nemenil by smer jazdy k stretu vozidiel by nedošlo. Znalec Ing. Michal Furík na hlavnom pojednávaní doplnil svoj znalecký posudok a zopakoval, že ak by vodič S. P. jazdil rýchlosťou technicky primeranou, teda 80 km/hod. a nemenil by smer svojej jazdy, k stretu vozidiel by nedošlo. K tomu, aby nedošlo k stretu motorových vozidiel bolo potrebné, aby vodič Fiatu jazdil technicky primeranou rýchlosťou a zachoval pôvodný smer jazdy. V prípade posudzovania skutočného stavu jazdy, charakteristického najmä rýchlosťou pohybu vozidla Fiat v kritickej dobe, tak v takejto situácii stret nie je možné vylúčiť. Pokiaľ by vodič vozidla nemenil smer jazdy, k stretu by došlo, akurát v inom postavení vozidiel a vodič vozidla Fiat by pravdepodobne narazil niekde do boku vozidla Passatu. Bol by to čelný náraz z pohľadu Fiatu. Ak by S. P. brzdil, vytvárali by sa minimálne podmienky na zníženie potencionálnych následkov stretu. K záveru, že vodič vozidla Fiat menil smer jazdy, došiel na základe určeného miesta stretu vozidiel. Technicky primeranú rýchlosť vozidla Fiat určil výpočtami. Podstatou technicky primeranej rýchlosti je prispôsobenie rýchlosti jazdy podmienkam v danom čase, pretože vozovka bola po daždi mokrá. Určenie technicky primeranej rýchlosti vozidla nemožno vnímať tak, že za technicky primeranú rýchlosť označil takú, pri ktorej by k stretu nedošlo. V prípade, že v zápisnici o ohliadke miesta nehody je zapísané, že počasie bolo - „nesťažené poveternostné podmienky“
- to nemožno stotožniť so stavom vozovky, pretože tá bola mokrá. Pokiaľ išlo o záver znalca Ing. Rabčana, že pri 90 kilometrovej rýchlosti by k stretu nebolo možné zabrániť, v princípe s týmto záverom súhlasil. Znalec Ing. Rabčan sa však nezaoberal vôbec tým, či rýchlosť 90 km/hod. bola primeranou rýchlosťou. Hlavná cesta bola tá, po ktorej jazdil Fiat a vedľajšia, kde bolo vozidlo Passat. Kolíznu dopravnú situáciu, ako prvý vyvolal vodič obžalovaný Č.. Obžalovaný Č. mal totiž primárnu možnosť nevytvoriť kolíznu situáciu, ak by bol správne vyhodnotil situáciu pred svojím vjazdom do križovatky a neprehliadol by vozidlo Fiat prichádzajúce zľava. Znalec Ing. Rabčan dospel k záveru, že v mieste zrážky sa vozidlo Fiat nachádzalo pravým bokom 3,2 metra od pravej vodiacej čiary. Záver Ing. Rabčana smeruje k tomu, že vozidlo Fiat bolo v čase zrážky korektne mimo priebežný jazdný pruh smer Martin - Poprad. Znaleckým skúmaním dospel k záveru, že pravá strana vozidla Fiat bola v čase stretu od pravej vodiacej čiary 4 metre. K tomuto záveru dospel na základe logiky, ale aj matematiky. Nechcel hodnotiť závery Ing. Rabčana, že dospel k vzdialenosti 3,2 metra. Je možné, že znalci sa môžu líšiť v tej istej veci aj o 0,8 metra. Z hľadiska zabránenia nehody sa vôbec nezaoberal reakčným časom vodiča P.. Reakčný čas každého vodiča je totiž individuálnou záležitosťou. V tomto konkrétnom prípade sa týmito okolnosťami nezaoberal preto, lebo zachovanie pôvodného smeru jazdy zo strany vodiča P. a prípadná jazdy technicky primeranou rýchlosťou by boli postačujúce a zabránili by dopravnej nehode aj vtedy, ak by dokonca vôbec nereagoval. Znalec Ing. Ján Rabčan bol dopočutý na hlavnom pojednávaní. Po doplnení dokazovania na hlavnom pojednávaní s ktorým sa oboznámil vypovedal, že ak vodič vozidla Fiat Marea jazdil vo svojom jazdnom pruhu v smere z Martina na Ružomberok, tak technickou príčinou nehody je technika jazdy vodiča Passatu - obžalovaného Č.. Technickou príčinou nehody je vjazd do križovatky takým spôsobom, že vodiča Fiatu ohrozil, pričom vodič Fiatu by nehode nezabránil ani správnou technikou jazdy (ak by išiel maximálne dovolenou rýchlosťou 90 km/hod). V prípade, že obžalovaný U. Č. pred križovatkou zastal a pohol sa, prípadne i nezastal a vodič Fiatu išiel vo svojom jazdnom pruhu, tak technickou príčinou dopravnej nehody je technika jazdy obžalovaného Č.. Znalec ďalej vypovedal, že miesto stretu vozidiel sa vypočítava matematicky, vychádza sa najmä z miesta oblasti črepín, na to nemajú vplyv výpovede svedkov, prípadne obžalovaného. Miesto stretu ustálil matematickým výpočtom a simuláciou - 3,5 metra od pravej vodiacej čiary smeru na Ružomberok. Ak znalec Ing. Furík dospel k záveru, že to bolo 4 metre od pravej vodiacej čiary smeru na Ružomberok, je to technicky prijateľné, lebo miesto stretu sa nachádza v oblasti črepín, ktoré boli zdokumentované. Odchýlka 0,8 metrov je prípustná, pretože ide o odchýlku v rámci tzv. oblasti zrážky. Znaleckým dokazovaním sa nedá dostatočne presne určiť spôsob jazdy vodiča vozidla Fiat pred zrážkou, teda či išiel vo svojom jazdnom pruhu a strhol volant doľava, alebo či jazdil v strede vozovky. Miesto zrážky sa znaleckým skúmaním nedá presne vypočítať na centimetre, je prípustná odchýlka, možno aj 1,2 metra a preto ani proti záveru a výpočtu znalca Ing. Furíka nemožno nič namietať. Miesto zrážky mohlo byť minimálne 3,5 metra, maximálne 4,2 metra od pravej vodiacej čiary. Aj pri jeho výpočte bol Fiat v čase zrážky svojou časťou v svojom jazdnom pruhu a časťou na vodorovnom značení. V znaleckom skúmaní nikdy nepovedal, že Fiat bol v čase zrážky iba vo svojom jazdnom pruhu. V prípade rýchlosti vozidla Fiatu okolo 101 km/hod. a jeho jazdy v nesprávnom koridore je technickou príčinou nehody spôsob jazdy vozidla Passat. V prípade predpokladu rýchlosti vozidla Fiat na hornej hranici 121 km/hod. a miesta zrážky je 3,5 metra od pravej vodiacej čiary, tak
technickou príčinou dopravnej nehody je len spôsob jazdy vozidla Passat, predpokladu miesto zrážky 4,2 metra od pravej vodiacej čiary, potom technická príčina má dva prvky - v prvom rade je to kolízny vjazd vozidla Passat do križovatky a v druhom rade nesprávna technika jazdy vodiča Fiat Marea, ktorá spočívala v tom, že vozidlo išlo mimo svoj pruh. Táto verzia však platí iba za predpokladu, že vozidlo Fiat išlo rýchlosťou na hornej hranici 121 km/hod. Ak išlo však na dolnej hranici, teda 101 km/hod., tak technickou príčinou nehody je nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Passat. K tomu opakovane podotkol, že rozhľadové pomery boli na križovatke dobré. Na otázku obhajcu znovu vypovedal, že ak by sa uvažovalo o mieste zrážky 4,2 metra od pravej vodiacej čiary, čo je možné, tak potom by príčinou dopravnej nehody, ale iba pri maximálne vypočítanej rýchlosti Fiatu 121 km/hod. boli dva prvky - spôsob jazdy vodiča Passatu a spôsob jazdy vodiča Fiatu. Ak by sa pripustilo dokonca miesto stretu 5,2 metra od pravej vodiacej čiary, ako to vyplýva z náčrtu dopravnej nehody dopravným policajtom, kde bolo ustálené predpokladané miesto stretu, tak v čase, kedy vozidlo Passat opúšťalo pravý jazdný pruh, bolo vozidlo Fiat tak blízko, že vznikol pocit ohrozenia a k stretu by nedošlo. Platil by však ten istý znalecký záver, že vodič vozidla Passat vyvolal kolíznu dopravnú situáciu a nesprávna jazda vodiča Fiatu pri predpokladanej maximálnej rýchlosti 121 km/hod. by spôsobila nemožnosť zabránenia nehody. Ak znalci dospeli v znaleckom skúmaní k miestu stretu v rozmedzí od 3,5 metra do 4,2 od pravej vodiacej čiary, na rozdiel od predpokladaného miesta stretu určeného dopravným policajtom, vyplýva to z toho, že znalci vychádzajú z oblasti črepín, ktoré sú v mieste nehody a ďalších stôp, pohybu vozidiel po zrážke a konečnej polohy vozidiel a postavenia v čase zrážky. Zo svojej odbornej praxe môže potvrdiť, že znalci bežne určia inak miesto stretu ako policajti, lebo tí vychádzajú iba z toho, čo im povedia účastníci dopravnej nehody, alebo vlastného vyhodnotenia. V tomto konkrétnom prípade podľa takej „čmuhy na ceste,“ ktorá však podľa jeho názoru vznikla skôr pri dobrzdení vozidla Passat a nešlo o miesto stretu. Znalec ďalej vypovedal, že vozidlo Fiat určite nebolo pred zrážkou v šmyku. V danom úseku sa dalo bezpečne prejsť z pohľadu vozidla Fiat 90 km/hod., čo bola maximálna dovolená rýchlosť, ale úsek sa dal technicky prejsť aj rýchlosťou výrazne vyššou, ako je maximálne dovolená rýchlosť, aj rýchlosťou 150 km/hod.
Odborným vyjadrením súdneho lekára MUDr. Andreja Hajtmana zo 04.07.2011 boli objasnené a popísané jednotlivé zranenia poškodených. S. P. utrpel zlomeninu šiesteho krčného stavca, krvnú podliatinu okolo pravého oka, odreniny a pomliaždenie v oblasti pravého lakťa, v oblasti ľavej kľúčnej kosti a lopatky, odreniny a drobné tržné rany na oboch zápästiach. Zlomenina šiesteho krčného stavca je ťažkým zranením, ktorá vzhľadom na svoj charakter, na bolestivosť krčnej chrbtice, intenzívnu rehabilitačnú starostlivosť, naloženie krčného golieru, ako aj obmedzenie poškodeného v obvyklom spôsobe života, bolestivými pohybmi hlavy a krku vyžadovala vystavenie práceneschopnosti v trvaní 12 týždňov. Zranenia H. P. si vyžadovali práceneschopnosť 7 dní, Q. W. 14 dní a G.. X. M.N. do 7 dní.
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní a jeho zhodnotením súd dospel k záveru, že obžalovaný U. Č. sa dopustil konania tak, ako je z neho uznaný za vinného vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný U. Č. viedol svoje motorové vozidlo Volkswagen Passat po vedľajšej ceste, v smere od obce Krpeľany do mesta Martin, pričom pri vjazde do križovatky nerešpektoval zvislú príkazovú značku - „Daj prednosť v jazde.“ Poškodený S. P. so svojím vozidlom Fiat Marengo nepochybne jazdil po hlavnej ceste I/18. Obžalovaný U. Č. svojím konaním vyvolal kolíznu dopravnú situáciu, pretože nedal prednosť v jazde zľava prichádzajúcemu osobnému motorovému vozidlu. Obaja znalci sa vo svojich znaleckých posudkoch, aj výpovediach na hlavnom pojednávaní zhodli v tom, že kolíznu dopravnú situáciu vyvolal obžalovaný U. Č.. V prípade hodnotenia dôkazov podľa zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného musel súd pripustiť, že poškodený S. P. pri jazde technicky primeranou rýchlosťou 80 km/hod. mohol v prípade splnenia ďalších podmienok, nenatočenie volantu vľavo, minúť vozidlo obžalovaného U. Č.. To však obžalovaného U. Č. nezbavuje zodpovednosti za vyvolanie a vznik kolíznej situácie, ku ktorej došlo, keď jednoznačne nedal prednosť prichádzajúcemu vozidlu zľava a nerešpektoval dopravnú značku „Daj prednosť v jazde.“ Znaleckým skúmaním bolo v zásade obidvomi znalcami objasnené, že vodič S. P. nemohol zrážke zabrániť zo svojej rýchlosti 101 až 121 km/hod., ale ani z dovolenej rýchlosti 90 km/hod. Podľa znalca Ing. Rabčana pritom uvedený úsek cesty z technického hľadiska bolo možné bezpečne prejsť aj rýchlosťou výrazne vyššou , akou bola dovolená rýchlosť 90 km/hod. Konanie obžalovaného U. Č. je teda v príčinnej súvislosti so vznikom kolíznej dopravnej situácie, ktorá nastala a s následkom - ťažkou ujmou na zdraví, ktorú na základe nej utrpel vodič Fiatu Marengo, poškodený S.Š. P.. Spôsobenie ťažkej ujmy bolo preukázané odborným vyjadrením súdneho lekára MUDr. Andreja Hajtmana, výpoveďou samotného poškodeného S. P., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi,
najmä lekárskymi správami. Ďalšie osoby - poškodení P., W. a G.. M. utrpeli zranenia, ktoré si vyžadovali vystavenie práceneschopnosti od 7-14 dní. Obžalovaný spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, keď nerešpektoval zvislú príkazovú značku - „Daj prednosť v jazde!“, čím porušil ustanovenia § 20 ods. 1 a § 137 ods. 2 písm. i/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorých vodič, ktorý prichádza do križovatke po vedľajšej cesty označenej dopravnou značkou
- „Daj prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste, pričom nedanie prednosti v jazde je porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Za porušenie dôležitej povinnosti nemožno mechanicky pokladať porušenie akéhokoľvek predpisu vyhlášky o pravidlách cestnej premávky, ale len porušenie takej povinnosti, ktorá podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, napríklad tým, že má za následok nebezpečenstvo pre život alebo zdravie ľudí (R 31/1966). Za porušenie dôležitej povinnosti treba pokladať len porušenie takej povinnosti, ktorá má spravidla za následok usmrtenie alebo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví (R 11/1964). Nedanie prednosti v jazde je podľa ustálenej súdnej praxe porušením dôležitej povinnosti, pretože obvykle má za následok usmrtenie alebo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví. Obžalovaný konal z nedbanlivosti tak, ako je to uvedené v § 16 Trestného zákona. Obžalovaný konaním naplnil všetky znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona za použitia § 138 písm. h/ Trestného zákona, pretože inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.
Obžalovaný sa v podstate bránil tým, že poškodený nesprávne vyhodnotil situáciu a v prípade, že by ju vyhodnotil správne, tak mohol jeho vozidlo minúť. Ďalej uvádzal, že v priestore pred križovatkou z pohľadu hlavnej cesty táto nebola označená ako hlavná cesta. K obrane obžalovaného je potrebné uviesť, že obidvaja znalci z odboru doprava cestná dospeli k záveru, že primárnou príčinou vzniku dopravnej nehody a kolíznej situácie bolo konanie obžalovaného U. Č., ktorý nedal prednosť prichádzajúcemu vozidlu po hlavnej ceste. Táto skutočnosť je podstatná a rozhodná pre hodnotenie celej trestnej veci. Určitá možnosť za splnenia určitých predpokladov, na základe ktorej mohol poškodený minúť vozidlo obžalovaného U. Č., nezbavuje tohto trestnoprávnej zodpovednosti za vzniknuté následky a vzniknutú ťažkú ujmu na zdraví poškodeného S. P.. Obžalovaný U. Č. vychádzal z vedľajšej cesty, kde pred vjazdom na hlavnú cestu a do križovatky bola jednoznačne značka „Daj prednosť v jazde“ a išlo o príkazovú značku, ktorú obžalovaný U. Č. nepochybne nerešpektoval. Preto okolnosť chýbajúcej informatívnej značky o hlavnej ceste zo strany poškodeného S. P. nemá pre hodnotenie tejto veci zásadný význam.
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal najmä z ustanovení § 31, 36, 37, 38 Trestného zákona. Obžalovanému poľahčovalo, že pred spáchaním činu viedol riadny život. Nemá žiadny záznam v registri trestov, ani v registri priestupkov a dokonca pred spáchaním činu ani v evidenčnej karte vodiča. Obžalovaný má vodičské oprávnenie takmer 40 rokov a v obci má dobrú povesť. Tri volebné obdobia je poslancom obecného zastupiteľstva obce Krpeľany, vykonáva funkciu člena obecnej rady i predsedu stavebnej komisie. Je aktívnym členom a zároveň vedúcim poľovníckeho združenia Kľak so sídlom v Podhradí. Počas jeho dlhoročného pôsobenia v obci spolupracuje na zveľaďovaní obce a obecného majetku. Polícia obžalovanému po nehode nezaistila vodičský preukaz. Súd z týchto všetkých dôvodov uložil obžalovanému trest odňatia slobody a zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Obžalovaný spôsobil ťažkú ujmu na zdraví porušením dôležitej povinnosti a preto je nevyhnutné uložiť aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. Pri výmere trestu zákazu činnosti prihliadol však na to, že podľa oboch znaleckých posudkov, aj keď obžalovaný U. Č. vyvolal kolíznu situáciu, poškodený S. P., ako vodič Fiatu Marengo mal určitú možnosť kolíznej situácii zabrániť a na pozitívne hodnotenie osoby obžalovaného i ako vodiča. Súd je presvedčený, že takto uložené tresty v svojej vzájomnej kombinácii sú výrazom individuálnej aj generálnej prevencie trestu a zodpovedajú okolnostiam celého prípadu, ako aj osobe obžalovaného.
Poškodený S. P., Q. W., G.. X. M., H. P., Ľ.H. P. do skončenia vyšetrovania nárok na náhradu škody neuplatnili riadne, W., P. a G.. M. v priebehu súdneho konania navyše uviedli, že si nárok na náhradu škody neuplatňujú, poisťovňa im škodu vyplatila (č.l. 14, 19, 24, 31, 195, 198, 201, 363 spisu). Poškodený Ľ. P. v priebehu súdneho konania vypovedal, že poisťovňa mu uhradila 1.861,25,- € (č.l. 201 spisu). Obžalovaný U. Č. v súdnom konaní predložil listinné dôkazy z ktorých vyplýva, že išlo o služobné motorové vozidlo a služobnú jazdu. Súd preto o nárokoch S. P. a Ľ. P. nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.